Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912202115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5912202115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený Advokátskou kanceláriou AKAK, s.r.o., so
sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: W. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpený FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031
01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, o zaplatenie 17.600,- eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/52/2012-527 zo dňa 29. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
17.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.600,- eur od 01.02.2012
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (v poradí prvý výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (v poradí druhý výrok).

Podstata rozsiahleho odôvodnenia rozsudku vychádza z nasledovných skutočností:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 17.600,- eur spolu
s 9 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01.02.2012 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že v mesiaci apríl 2011 požičal žalovanému sumu 7.000,- eur, v mesiaci august 2011 sumu
10.000,- eur a v mesiaci september 2011 sumu 600,- eur so splatnosťou najneskôr do 31.01.2012,
ktoré sumy mu žalovaný nevrátil ani čiastočne. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Konštatoval, že právny vzťah medzi stranami

sporu bol založený na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke, ktorých existenciu mal vykonaným
dokazovaním preukázanú. V podrobnostiach uviedol, že žalobca v prípade prvej ústne uzavretej pôžičky
reálne odovzdal žalovanému za prítomnosti svedka A. R. sumu 7.000,- eur v dome žalobcu v A. Q.
dňa 26.04.2011 v 500,- eur bankovkách, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú výpoveďou svedka R.,
konfrontáciou označeného svedka a žalovaného a tiež listinnými dôkazmi - originál výberového lístka
+ doklad o pohybe na účte žalobcu, podľa ktorých žalobca vybral dňa 26.04.2011 sumu 7.000,- eur.
Výpoveď svedkyne K. N. a svedka C. A., ktorí vypovedali v prospech žalovaného, súd vyhodnotil ako

nedôveryhodné s poukazom na skutočnosť, že v prípade svedkyne N. ide o manželku žalovaného, ktorej
savýsledokkonaniabezprostrednedotýka,naviacjejtvrdeniaodátumenávratužalovanéhozNórskasa
ďalším dokazovaním preukázali ako rozporné so zistenou skutočnosťou. Pokiaľ ide o tvrdenia svedka A.
v čestnom prehlásení, v ktorom uviedol, že žalovaný mal absolvovať v dňoch 25.04.2011 až 30.04.2011rekreačný pobyt v hoteli Jazero, tieto tvrdenia svedok vo svojej výpovedi nepotvrdil, naviac z odpovede
hotela Jazero vyplynulo, že v rozhodnom čase (26.04.2011) neevidujú pobyt žalovaného v tomto hoteli.
V prípade druhej ústnej pôžičky súd vychádzal z výpovede svedka R., konfrontácie označeného svedka

a žalovaného, keď svedok R. potvrdil, že bol prítomný pri odovzdaní sumy 10.000,- eur. Súd vychádzal
aj z listinného dôkazu - pohyb na účte žalobcu, ktorým mal preukázanú skutočnosť, že žalobca dňa
01.08.2011 vybral zo svojho účtu sumu 20.000,- eur. Obranu žalovaného, že dňa 01.08.2011 nemohol od
žalobcu reálne prevziať sumu 10.000,- eur, pretože až do 02.08.2011 sa nachádzal v Nórsku a zároveň
dňa 02.08.2011 bol s manželkou na pohrebe v obci Petrovce súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko

z oznámenia obce Petrovce mal preukázané, že pohreb X. D. (ktorého sa mal žalovaný zúčastniť) sa
konal už dňa 30.07.2011. Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná, čo znamená, že v čase
výberu finančných prostriedkov žalobcom dňa 01.08.2011 sa žalovaný nachádzal na území Slovenskej
republiky. Zároveň uvedená skutočnosť potvrdzuje hodnovernosť výpovede svedka R., že žalobca
reálne odovzdal žalovanému v auguste 2011 sumu 10.000,- eur. Čo sa týka tretej ústnej pôžičky, súd
vychádzal z výpovede svedka R., ktorý bol prítomný pri odovzdaní sumy 600,- eur žalovanému. Zo

strany žalovaného nebola prednesená taká obrana, ktorá by výpoveď označeného svedka negovala.
Pokiaľ žalovaný namietal svedka R. ako zaujatého svedka proti nemu s úmyslom mu poškodiť, súd
konštatoval, že svedok si bol vedomý, že jeho krivá výpoveď by mohla mať za následok trestné
stíhanie a zároveň nebol preukázaný žiaden motív tohto svedka poškodiť žalovaného. Čo sa týka
predloženej písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011, súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že

tento dôkaz vyhodnotil len ako podporný listinný dôkaz, ktorý preukázal iba prejav vôle žalovaného
požičať si od žalobcu sumu 17.600,- eur. V závere odôvodnenia konštatoval, že zmluva o pôžičke
má charakter reálnej nielen konsenzuálnej zmluvy, a teda k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je
potrebné odovzdanie veci dlžníkovi, bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Pre zmluvu
o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V tomto konkrétnom prípade mal súd preukázaný vznik

troch ústne uzavretých pôžičiek, ako aj dohodu strán vo všetkých troch ústne uzavretých pôžičkách,
samotné pôžičky vznikli reálnym odovzdaním predmetu pôžičky, ktorú skutočnosť reálneho odovzdania
peňazí žalobcom do rúk žalovaného jednoznačne potvrdil svedok R.. Súd priznal žalobcovi aj ním
uplatnené príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.600,- eur od 01.02.2012
vychádzajúc z výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 21.02.2012, ako i z výpovede svedka R.a, ktorý

uviedol, že strany sporu sa nakoniec dohodli na tom, že žalovaný vráti žalobcovi peniaze do konca
januára 2012. Výška úroku z omeškania bola priznaná podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že žaloba žalobcu sa v celom
rozsahu zamietne. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že obsah písomnej zmluvy o pôžičke zo
dňa 24.11.2011 nekorešponduje s tvrdeniami žalobcu o uzavretí troch ústnych zmlúv o pôžičke. Nie je
preto zrejmé či sa žalobca v tomto konaní domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu ústnej zmluvy
o pôžičke alebo na základe písomnej zmluvy zo dňa 24.11.2011. Tvrdenia žalobcu, že si len laicky

stiahol vzor písomnej zmluvy o pôžičke z internetu, neobstoja. Práve naopak, laický účastník zmluvy
by sa snažil v písomnom vyhotovení zmluvy verne zachytiť skutočné prejavy vôle, ak k nim došlo. Z
okolností, že zmluvu o pôžičke mal žalobcovi vytlačiť svedok R., možno vyvodiť, že ju pripravoval tento
svedok. Preto tvrdenia žalobcu nekorešpondujú nielen s písomným vyhotovením zmluvy o pôžičke, ale
ani s konaním svedka R.. Táto nezhoda prejavu vôle zmluvných strán vyplýva aj z toho, že žalobca

na jednej strane tvrdil, že pôžičku, resp. jej prvú časť vo výške 7.000,- eur poskytol žalovanému vo
svojom dome v Dunajskej Lužnej, keď žalovaný mu mal tvrdiť, že nechce, aby o tom vedela manželka,
na druhej strane písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke obsahuje už aj údaje o manželke ako dlžníčke.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 07.08.2012 sa vyjadril, že peňažné prostriedky mali byť vrátené
do 31.08.2011, pričom v zmluve o pôžičke je uvedené, že pôžička mala byť vrátená dňa 31.01.2012. Na

označenom pojednávaní sa tiež vyjadril, za akým účelom vyhotovoval písomné znenie zmluvy o pôžičke
s dátumom 24.11.2011. Na túto okolnosť uviedol, že si chcel ošetriť peniaze, ktoré vlastne požičal na
základe ústnej dohody aj písomne. Tu je absolútny rozpor medzi jeho tvrdeniami a tým, čo malo byť
vlastne obsahom zmluvy o pôžičke, keďže v písomnom vyhotovení sú úplne iné údaje ako tvrdí, že
mali byť peniaze poskytnuté ústnou pôžičkou. Na otázku právneho zástupcu žalovaného či do písomnej

zmluvy o pôžičke dal také skutočnosti, na akých boli dohodnutí so žalovaným pri ústnych zmluvách,
žalobca odpovedal, že všetky skutočnosti sú pravdivé, omylom tam dal len veľký úrok. Tiež žalobca
uviedol, že všetky dohody z jeho strany platili a stojí si na všetkých termínoch, ktoré sú v zmluve. Aj z
toho je zrejmé, že ide o absolútny rozpore medzi jeho tvrdeniami o ústnej zmluve o pôžičke a písomnýmvyhotovením zmluvy o pôžičke. Osobitný dôraz treba dať prvému výsluchu žalobcu, nakoľko v tomto
čase zrejme ešte nebol ovplyvnený ďalším priebehom konania. Neskoršie vyjadrenia žalobcu o tom,
kedy presne, v ktorých dňoch a kde mali byť poskytnuté peňažné prostriedky, možno považovať za

účelové s cieľom tieto nastaviť tak, aby zodpovedali jeho výberom peňažných prostriedkov v banke v
rôznych mesiacoch. K tomu je potrebné uviesť, že žalobca, zrejme omylom, do spisu doložil aj výbery v
úplne iných dátumoch vo veľkých sumách, a preto všetky jeho výbery, ktorými mal nepriamo preukázať
požičanie peňažných prostriedkov, nemožno považovať za dôveryhodné. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.05.2012, sp. zn. 1Cdo/78/2010, z ktorého vyplýva záver, že

sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť
veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou. Ak by právnym dôvodom vzniku pohľadávky žalobcu
mala byť zmluva o pôžičke zo dňa 24.11.2011, táto nie je platná, pretože ak žalobca prejavil vôľu
uzavrieť zmluvu so žalovaným a jeho manželkou, potom nemohlo dôjsť k zhodným prejavom vôle
strán, keďže so zmluvou nesúhlasila manželka žalovaného. Ak mala byť písomná zmluva o pôžičke
zo dňa 24.11.2011 len akýmsi dokladom o prevzatí požičaných peňažných prostriedkov žalovaným,

ani táto skutočnosť nebola preukázaná a žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Ak
žalobca tvrdil, že vyhotovenie písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011 malo byť potvrdením
o prevzatí peňažných prostriedkov, prejavy vôle uvedené v písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke
nezodpovedajú samotným tvrdeniam žalobcu. V čl. III. bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011 je
uvedené, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté žalovanému v hotovosti dňa 01.01.2011. Táto

zmluva sama o sebe nie je dokladom o prevzatí týchto peňažných prostriedkov žalovaným, nakoľko
predstavuje len záväzok tieto peňažné prostriedky poskytnúť. Z tohto pohľadu je potom potrebné aj v
neprospech žalobcu posúdiť ostatné ním tvrdené skutočnosti a za tejto situácie ani výpoveď svedka
R. nemôže privodiť žalobcovi úspech vo veci. Pri pôžičkách mal byť prítomný len žalobca, žalovaný a
svedok R.. Výpoveď svedka R. nepostačuje, pretože jednak nekorešponduje s tvrdeniami samotného

žalobcu a jednak výpoveď označeného svedka nie je hodnoverná. Odvolateľ v podrobnostiach v tomto
smere uviedol, že svedok R. nemôže byť dôveryhodný a nezaujatý. Ako popísala svedkyňa K. N.,
medzi všetkými troma rodinami došlo k vzájomným rozporom, ktoré spočívali najmä v nevhodnom
správaní sa svedka R. k menovanej svedkyni. Sám svedok R. sa na pojednávaní vyjadril, že má so
žalobcom (aj so žalovaným) nadštandardné vzťahy. O zaujatosti tohto svedka svedčí aj skutočnosť, že

sám aktívne „vyrábal“ dôkazy proti žalovanému, čomu nasvedčuje skutočnosť, že dňa 24.11.2011 mal
nahrávať žalovaného. Svedok R. tiež objednal vypracovanie kriminalisticko-expertízneho posudku na
obsah nahrávky. Sám svedok R. priznal, že mal so žalobcom nadštandardné vzťahy, že sa stretávajú,
že žalobcovi pomáha vybavovať nejaké veci, že mu platí mobilný telefón a boli spolu i na dovolenke.
V tomto smere nepriniesla nič nové ani konfrontácia medzi svedkom R. a žalovaným. Uzavretie

zmluvy a reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému nebolo preukázané ani
pri preverovaní trestného oznámenia žalobcu, o čom svedčí uznesenie OR PZ zo dňa 11.06.2015
a 12.06.2015. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané poskytnutie pôžičky žalovanému, bolo aj
irelevantné preukazovať obranu žalovaného v súvislosti s rybolovom v Nórsku, resp. v súvislosti s jeho
pobytom v hoteli Jazero, a to bez ohľadu na to či v tomto smere uniesol dôkazné bremeno alebo nie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa s ním nestotožňuje. Rozsudok súdu
prvej inštancie považoval za vecne správny. Pre ozrejmenie situácie uviedol, že so žalovaným sa
zoznámili prostredníctvom svedka A. R., ktorý bol kamarát žalovaného. Žalobca prestavoval stavbu
(Kuskovu vilu v Ružomberku), na ktorej začal pracovať žalovaný so svojou stavebnou firmou. Mal za

to, že riadne preukázal uzavretie zmlúv o pôžičke so žalovaným, ako i reálne odovzdanie predmetov
pôžičky žalovanému. Svedok R. potvrdil, že sa priamo zúčastnil momentov, kedy došlo k odovzdaniu
peňazí žalovanému, na tomto svedectve zotrval aj počas konfrontácie so žalovaným. Z dokladov ním
predložených (bankové účty) vyplýva, že v rozhodných dňoch vyberal finančné prostriedky zo svojho
účtu, a teda peniazmi reálne disponoval a tak ich mohol odovzdať ako pôžičku žalovanému. Rovnako,

i keď nepriamo, podporujú zistený skutkový stav aj výsluchy svedkov K. W. a S. N., ktorí potvrdili, že
o pôžičke medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom sa vedelo bežne medzi robotníkmi na
stavbe Kuskovej vily. Obaja svedkovia boli zamestnaní u žalovaného, čo zvyšuje ich dôveryhodnosť.
V ďalšej časti vyjadrenia poukázal žalobca na nevieryhodnosť výpovede svedka C. A. a jeho čestného
prehlásenia. Tiež poukázal na skutočnosti tvrdené žalovaným ohľadne termínu jeho návratu z rybačky

v Nórsku, ktoré tvrdenia sa po zistení skutočného dňa pohrebu pani X. D. preukázali ako klamlivé.
Nakoniec poukázal i na písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 24.11.2011, ktorú súd prvej inštancie správne
vyhodnotil ako dôkaz preukazujúci vôľu žalovaného požičať si od žalobcu celkom sumu 17.600,- eur. S
ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu už nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), byť viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovkusprávnymskutkovýmzisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje
za potrebné.

7. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietka žalovaného, že
obsah písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011 nekorešponduje s tvrdeniami žalobcu o uzavretí
troch ústnych zmlúv o pôžičke, nie je z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku právne
významná. Žalobca už v návrhu na začatie konania, t. j. od samého začiatku tvrdil, že právny vzťah

medzi ním a žalovaným vznikol na základe troch samostatných zmlúv o pôžičke, na týchto tvrdeniach
zotrval počas celého konania, v podstatných bodoch tieto tvrdenia nikdy nemenil. Žalobca zároveň
vo svojich výpovediach (na pojednávaní konanom dňa 07.08.2012 i dňa 03.02.2015) zároveň logicky
vysvetlil existenciu písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011 i chyby, ktoré sa v
tomto písomnom vyhotovení vyskytli. Neobstojí ani námietka žalovaného, ktorou poukazoval (citujúc

niektoré odpovede žalobcu na otázky právneho zástupcu žalovaného vo vzťahu k písomnej zmluve o
pôžičke zo dňa 24.11.2011) na rozpornosť tvrdení žalobcu. Podľa odvolacieho súdu odvolateľ „vybral“
niektoré odpovede žalobcu s cieľom pripísať im význam nedôveryhodnosti výpovede. Z celkového
kontextu výpovede žalobcu (na pojednávaniach konaných dňa 07.08.2012 a 03.02.2015) však možno
bez dôvodných pochybností vyvodiť, že opis ním tvrdených skutkových okolností korešponduje so

skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku
žalovaného, že zmluva o pôžičke zo dňa 24.11.2011 je neplatným právnym úkonom, nakoľko ju
nepodpísala manželka žalovaného. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že súd prvej inštancie nezaložil
svoje rozhodnutie na platnosti či neplatnosti písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2011, ale na
preukázaní existencie troch ústnych zmlúv o pôžičke, ktoré boli postupne uzavreté v apríli 2011 (ohľadne

sumy 7.000,- eur), v auguste 2011 (ohľadne sumy 10.000,- eur) a v septembri 2011 (ohľadne sumy
600,- eur). Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi, ktoré
súd prvej inštancie prijal na základe vykonaných dôkazov, ich hodnotení, ako i jeho právnymi úvahami
uvedenými najmä na str. 11 a 12 písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovaného o nedôveryhodnosti a zaujatosti svedka R., ktorého

výpoveď (keďže bol jediným priamym svedkom odovzdania jednotlivých súm pôžičky zo strany žalobcu
žalovanému) bola i podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci podstatným dôkazom. Odvolací súd
vo vzťahu k uvedenej námietke žalovaného uvádza, že svedok R. vo svojich opakovaných svedeckých
výpovediach i pri konfrontácii so žalovaným podrobne vysvetlil okolnosti, za ktorých došlo k jednotlivým
pôžičkám a reálnemu odovzdaniu peňazí medzi žalobcom a žalovaným. Ani odvolací súd nezistil v

jeho výpovedi také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že jeho svedecká výpoveď je vo vzťahu k
žalovanému tendenčná, resp. nepravdivá. Nakoniec neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že z jeho strany
bolo irelevantné preukazovať obranu v súvislosti s jeho pobytom v hoteli Jazero, resp. rybolovom v
Nórsku. Je síce pravda, že na žalovanom nebolo dôkazné bremeno ani dôkazná povinnosť preukazovať
či mu boli peniaze podľa žalobcom tvrdených ústnych zmlúv odovzdané, pokiaľ však žalovaný na svoju

obranu uvádzal skutočnosti, ktoré sa v konaní preukázali ako nepravdivé (rekreačný pobyt v hoteli
Jazero, dátum návratu z rybolovu v Nórsku), súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho obranu ako
nepresvedčivú.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu vo
veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní plne úspešný.9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

P o u č e n i e o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)