Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203191
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316203191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 638,97 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č.k. 18C/133/2016-77 zo dňa 19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že

žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až
4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2, § 451, § 457, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255 ods. 1 C.s.p..

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.04.2012 Zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu
žalovanému. Žalobca listom zo dňa 18.04.2013 odstúpil od zmluvy. Oznámenie bolo žalovanému
doručené dňa 21.04.2013.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. V tejto súvislosti nie
je možné prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (ako štandardnú typovú zmluvu)
a dobrovoľne sa rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy aj keď existujú iné inštitúty súkromného

práva,ktorézmluvykomplexnenerušiasúčinkamiodmomentujejuzavretia(napr.výpoveď).Spotrebiteľ
pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy a preto do právneho poriadku boli zakotvené
ustanovenia poskytujúce ochranu právam spotrebiteľov. Súd teda dospel k záveru o zrušení zmluvy ex
tunc v dôsledku odstúpenia od zmluvy v súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedený právny záver prichádza do úvahy aplikácia ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca teda
môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému pri povolenom prečerpaní peňažných
prostriedkov na jeho účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky a zmluvné pokuty. Nemôže

požadovať plnenie zo zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku v dôsledku jeho odstúpenia od zmluvy.

5. Žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 18.04.2013, následne dňa 30.04.2013 vykonal internú
účtovnú transakciu, teda už nasledujúci deň si mohol uplatniť nárok na súde, pričom žaloba bola podanádňa 08.04.2016. Vzhľadom na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky, nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný mal úspech vo veci, ale trovy konania mu
nevznikli, preto mu ich nepriznal.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnilust.§365ods.1písm.h) zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“).

Uviedol, že Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva sa odstúpením nezrušuje od
počiatku. Uvedenú možnosť dohody odlišnú od zákona reflektujú VOP v časti U, bod 17 písm. a), keďže
stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia a zároveň, že
banka a klient si navzájom pred zánikom zmluvy musia vysporiadať vzájomné záväzky z nej vyplývajúce.
Upozornil taktiež na ust. § 6 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z čoho vyplýva, že aj v prípade zániku

zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za
poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal
na to, že Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle
ktorého účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia
druhej zmluvnej strane. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka a §

33 ods. 4 Zákona o platobných službách. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.09.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 23.04.2012 zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu, vydanie a používanie platobnej karty Maestro

a zriadenie služby e-Banka ku všetkým účtom a produktom majiteľa účtu v Prima banke s klientskym
číslom XXXXXX. Listom zo dňa 18.04.2013 (č.l. 37) oznámil žalobca, že dňom doručenia tohto
oznámenia odstupujú od príslušnej zmluvy o uvedenom účte a dňa 30.04.2013 vykonal na účte
žalovaného internú účtovnú transakciu označenú ako „Vysporiadanie DR na XXXXXXXXXX“ vo výške
638,97 Eur.

13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivéodôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský
vzťah, pričom odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy ex tunc, avšak došlo k premlčaniu
bezdôvodného obohatenia.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. K námietke žalobcu, že predmetná Zmluva o bežnom účte je zmluvným typom
upraveným v Obchodnom zákonníku odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 23.04.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo žalobcom preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu

uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

17. Nijako nemožno poprieť argumenty, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52
a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda
o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaného

vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

18. K námietke žalobcu, týkajúcej sa dohody o nezrušení zmluvy od počiatku odvolací súd uvádza,
že v dohode o tomto neskoršom momente zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo
inkorporovaním takéhoto ustanovenia do všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd dáva do

pozornosti ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Dojednaním
obsiahnutým vo všeobecných obchodných podmienkach došlo podľa názoru odvolacieho súdu k
odchýleniu v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

19. Pokaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd
je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je odstúpenie od zmluvy a
jej zrušenie do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je
nekalouobchodnoupraktikouužlenzdôvodu,žetietopodmienkysúuvádzanéhustopísanýmtextomna

38.stranách, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito
podmienkami oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno
priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré
výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného
na základe odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo zo strany žalobcu ako dodávateľa listom zo dňa

18.04.2013 sa predmetná zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku.

20. Odvolací súd ešte poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text,
ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to
bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ

si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k
splneniu povinnosti pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k
záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.21. Odvolací súd tiež rešpektuje výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle
ktorého článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací

súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba
zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí

doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat
právní ochranu.“

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že už v minulosti použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od

zmluvy v právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo
veciach sp. zn. 6Co/81/2012, 6Co/113/2010, 6Co/218/2012, 6Co/224/2012). Niektoré rozsudky pritom
boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky takýto postup neoznačil za
ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na
výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca tak môže
požadovať len vrátenie súm, ktoré mu poskytol pri povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov ne
jeho účte bez vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky a zmluvné pokuty.

24. Vo vzťahu k premlčaniu práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd
uvádza, že Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na

premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna.
Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či

oprávnený o ňom vedel alebo nie. Objektívna premlčacia doba je trojročná a v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia je desaťročná (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobou sa možno
domáhať práva na súde len v prípade plynutia oboch dôb, tak objektívnej ako aj subjektívnej. Ak sa však
skončí plynutie niektorej z nich, dôjde k premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia
doba ešte neuplynula.

25.Vpredmetnomprípade,akoužsprávneuviedolsúdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia,
žalobcasimoholuplatniťsvojnároknasúdeužnasledujúcideňpovykonaníinternejúčtovnejtransakcie,
t.j. už 01.05.2013, z čoho vyplýva, že subjektívna doba na podanie žaloby uplynula dňa 01.05.2015. Ako
bolo spomenuté vyššie, ak sa skončí plynutie subjektívnej alebo objektívnej premlčacej doby, dôjde k

premlčaniu práva, a to aj napriek tomu, že druhá premlčacia doba ešte neuplynula. Žalobca podal žalobu
na súd až dňa 08.04.2016, čo je takmer jeden rok po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom
na uvedené preto možno konštatovať, že žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia po
uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

26. V nadväznosti na túto skutočnosť preto musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie
postupoval správne, keď v danej veci v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadol ex offo na premlčanie nároku žalobcu, keďže uvedené ustanovenia bolo v časerozhodovania súdu prvej inštancie platné a účinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty ani odvolací súd
nemohol uvedené posúdiť inak.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol
úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).