Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Lucia Petríková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23Csp/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117225214.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátkou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: Jaroslava Túrová, nar.
26.2.1996, bytom Pod Skalou 18, 044 23 Jasov, o zaplatenie 302,97 EUR s príslušenstvom,
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 302,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 6,83 EUR od 11.8.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 40,99 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 40,99 EUR od 10.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
40,99 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 38,35
EUR od 10.12.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.12.2017, domáhal aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 302,97 EUR s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr, a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,83 EUR od 11.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 40,99 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,99 EUR od
10.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,99 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia,
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 38,35 EUR od 10.12.2015 do zaplatenia. Nárok si uplatnil z titulu
neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi
jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom, a.s. a žalovanou.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Slovak Telekom a.s. dňa 4.1.2015
uzavrel so žalovanou Zmluvu č. 9004866687 o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Na
základe zmluvy poskytol žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté
služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k
žalobe a uviedol, že žalovaná si svoj zmluvný záväzok nesplnila, keď neuhradila faktúry za poskytnuté
služby, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania. Žalobca tiež poukázal na svoje právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia záväzku zo strany žalovanej. Uviedol, že zmluvná
pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity (súčet všetkých zliav zo štandardnýchpoplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, ako aj zľava z mobilného telefónu, ktorá predstavuje
rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou), ktoré žalovanej poskytol.
3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: faktúra č. 7506684241, faktúra č. 7507647294, faktúra č.
7508618485, faktúra č. 7509574143, faktúra č. 7510524434, faktúra č. 7603754446, Zmluva č.
9004866687 o poskytovaní verejných služieb s dodatkom zo dňa 19.1.2015, Výzva k úhrade zo dňa
4.1.2015, Všeobecné obchodné podmienky, Cenník pre poskytovanie služieb.
4. Súd žalobu doručil dňa 28.2.2018 žalovanej. Zároveň ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila a aby
označila dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané. Zároveň ju poučil o jej procesných právach a
povinnostiach. Žalovaná svoje právo nevyužila, v súdom určenej lehote sa k žalobe nevyjadrila a žiadne
prostriedky procesnej obrany nepoužila.
5. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň
27.7.2018.
6. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v
súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
8. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje
lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
10. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa
čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
12. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
13. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa §
186 ods. 2CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ichpravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to s obsahom zmluvy o
poskytovaníverejnýchslužieb,jejdodatku,zmluvyokúpezľavnenéhozariadenia,pripojenýmifaktúrami,
všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných služieb, výzvou k úhrade zo dňa 13.10.2017 a
ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani
rozporované, že žalobca ako podnik na strane jednej a žalovaná, ako účastník na strane druhej dňa
4.1.2015 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 9004866687 s dodatkom zo dňa 4.1.2015
k tejto zmluve. Z dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia E3 za akciovú kúpnu cenu vo výške 1,00 EUR (neakciová
kúpna cena mobilného telefónnu predstavuje sumu 179,00 EUR) s tým, že účastník berie na vedomie,
že rozdiel medzi neakciovou kúpnou cenou mobilného telefónnu a akciovou kúpnou cenou mobilného
telefónnu predstavuje zľavu poskytnutú podnikom z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle tohto
dodatku (24 mesiacov pre zvolený program služieb „Happy XL NAJ“). Z bodu 3 dodatku vyplýva, že
podnik a účastník sa dohodli, že poručením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavujepaušalizovanúnáhraduškodyspôsobenejpodnikuvdôsledkuporušeniazáväzkuviazanosti
vzhľadom na benefity, ktoré poskytol podnik účastníkovi na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie
súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa Cenníka, ako aj zľava u ceny mobilného
telefónnu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na
základe tohto dodatku poskytnutý mobilný telefón. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná
podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia
doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Ide o nasledovný
vzorec: základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní doby viazanosti
x základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou je účastníkovi
vyúčtovaná.
16. Žalobca žalovanej vyúčtoval cenu za poskytnuté služby na základe uvedených zmlúv o pripojení,
a to týmito faktúrami: faktúra č. 7506684241, splatná dňa 10.8.2015 na sumu 6,83 EUR, faktúra č.
7507647294, splatná dňa 9.9.2015 na sumu 40,99 EUR, faktúra č. 7508618485, splatná dňa 9.10.2015
na sumu 40,99 EUR, faktúra č. 7509574143, splatná dňa 9.11.2015 na sumu 40,99 EUR, faktúra č.
7510524434, splatná dňa 9.12.2015 na sumu 38,35 EUR, faktúra č. 7603754446, splatná dňa 9.5.2016
na sumu 134,82 EUR.
17. Žalovaná napriek tomu, že sa vo vyššie uvedenej zmluve zaviazala, že cenu za poskytnuté služby
bude žalobcovi platiť riadne a včas, si túto povinnosť neplnila a nezaplatila žalobcovi dohodnutú
vyúčtovanú cenu služieb. Pre neplnenie povinnosti zo strany žalovanej žalobca výzvou k úhrade zo dňa
13.10.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 357,53 EUR, úroku vo
výške 31,86 EUR a nákladov inkasného konania vo výške 77,73 EUR, a to v lehote do 23.10.2017.
Žalovaná na túto výzvu nereagovala.
18. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
20. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe
účastníka záväzkovo právneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust.
§ 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy opostúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho
oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
21. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať
zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú
formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo
obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú, ktorej postúpenie
nevylučuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a
existujúcu.
22. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej
forme, vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom
je nepostupiteľná pohľadávka podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej
postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa ust. § 604 alebo právo na dôchodok
podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).
23. V danej veci nebolo sporné, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná z hľadiska
dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež z hľadiska
zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 z postupcu Slovak Telekom, a.s. na spoločnosť EOS KSI, s.r.o.
bola zročná, splatná, teda existujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie platné.
24. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
25. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.
26. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.
27. Podľa ust. § 44 ods. 10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb,akúčastníka)opakovaneneoprávnenezasahujedozariadeniaverejnejsietealebotakýtozásah
umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po
dni splatnosti.
28. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ
elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako užívateľ tejto služby uzavreli dňa 4.1.2015 zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb, zvolených
žalovaným. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva bola
uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony( ust.
§ 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o
elektronických komunikáciách.
33. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva,
že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu
poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit. ust. § 43 ods.12 písm.
b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaná bola povinný hradiť cenu poskytnutých služieb
v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za
preukázané, že cena poskytnutých služieb v piatich mesačných fakturačných obdobiach od 10.8.2015
do 9.12.2015 bola riadne vyúčtovaná a žalovaná mala podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 168,15
EUR.
34. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami
uhradila, súd ju zaviazal na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo
výške 168,15 EUR.
35. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 134,82 EUR titulom zmluvnej
pokuty.
36. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
37. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
38. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných
strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak
poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej
určenia, ktorý má byť jednoznačný.
39. Vykonaným dokazovaním z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb mal súd za preukázané,
že zmluvné strany sa dojednali na zmluvnej pokute vo výške 228,00 EUR s klesajúcou tendenciou,
ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť, ak poruší svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu v dojednanej
dobe viazanosti 24 mesiacov, okrem iného aj tým, že riadne a včas nezaplatí cenu poskytnutých služieb,
ktoré porušenie je napokon aj dôvodom pre to, aby podnik mohol od zmluvy o pripojení odstúpiť, tak
ako to vyplýva z ust. § 44 ods.10 zákona elektronických komunikáciách. Dohodu účastníkov o zmluvnej
pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a
obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti ( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ).
Keďže žalovaná neuhradila v lehote splatnosti faktúr cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, na
ktorú povinnosť bolo viazané zaplatenie sankcie vo forme zmluvnej pokuty, podľa citovaného ust. § 544
Občianskeho zákonníka vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na zaplatenie zmluvnej pokutyv dojednanej výške. Právny predchodca žalobcu si zmluvnú pokutu uplatnil voči žalovanému faktúrou
č. 7603754446 vo výške 134,82 EUR.
40. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti,
ktorú vlastne predstavuje jednak zľavnený mesačný paušálny poplatok za dojednaný program služieb,
ako aj hodnota mobilného telefónu, ktorý žalovanej predaný so zľavou, súd nepovažoval za neprimerane
vysokú a preto svoje moderačné právo nevyužil a výšku pokuty neznížil.
41. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
44. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Z prisúdenej istiny bez priznanej zmluvnej pokuty, t.j. zo sumy 168,15 EUR súd priznal aj úroky z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr s poukazom na § 517 ods.1, 2 OZ,
a to vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6,83 EUR od 11.8.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 40,99 EUR od 10.9.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,99 EUR od 10.10.2015
do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 40,99 EUR od 10.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05
% ročne zo sumy 38,35 EUR od 10.12.2015 do zaplatenia.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
48. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 302,97 EUR a súd mu priznal sumu
302,97 EUR. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z
uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.