Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219623
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219623.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: C. S., T.. XX.X.XXXX, H. R. XX,
XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2,
IČO: 35 805 731, právne zastúpený De minimis, spol. s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava,

IČO:36868949,ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaourčenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,
o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/198/2017 - 101
zo dňa 7.3.2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť pre účely
zabezpečeniabudúcehovýkonurozhodnutiavovzťahukžalobcovizložiťdoúschovynaOkresnomsúde
Prešov peňažnú sumu 243,39,- Eur do 7 dní od doručenia uznesenia.

II. M e n í uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti tak, že ukladá žalovanému
povinnosť pre účely zabezpečenia výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na
Okresnom súde Prešov peňažnú sumu 135,- Eur do 7 dní od doručenia uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanému

povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do
úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 243,39 Eur do 7 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia a v prevyšujúcej časti návrh žalobkyne zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu súd považuje návrh za dôvodný v časti
uloženia povinnosti žalovanému zložiť do úschovy na súde peňažnú sumu 243,39 Eur pokrývajúcu

uplatnený nárok žalobkyne, povinnosť zložiť predbežne zábezpeku do úschovy súdu v uvedenej výške
nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobkyne a nie je spôsobilá ohroziť podnikateľskú činnosť
žalovaného, a preto súd návrhu v tejto časti vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 CSP). V
prevyšujúcej časti preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa ak žalovaný.
Žalobkyňavodvolaníuviedla,žezasituácie,žesúdprvejinštanciesprávnevuzneseníkonštatovalzáver
o dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne, pričom rovnako argumentuje aj osvedčenosť základných
skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti obavy o budúcej vymožiteľnosti nároku žalobkyne je
úvaha súdu vo vzťahu k trovám konania nesprávna. Trovy konania resp. ich náhrada v úspešnom

súdnom spore môže pre prípad ich nevymožiteľnosti spôsobiť žalobkyni ujmu. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil uznesenie v jeho zamietavej časti a vyhovel návrhu aj čo do trov konania.Žalovaný namietal, že je splnená podmienka podľa § 324 ods. 3 CSP, t. j. že nemožno nariadiť
zabezpečovacie opatrenie. Zdôraznil, že nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je
ani predĺžený. Okresný súd nesprávne posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia. Navrhol napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku zmeniť a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania, vrátane odvolacieho.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné. Odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

4. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre

vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné
opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o potrebe neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana.

5. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia čo do sumy 250 Eur, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
v danom prípade osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.

6. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka 23439/B vyplýva, že spoločnosť
Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 080 01 Bratislava od 04.04.2018 zmenila
obchodné meno na Endepro, s.r.o.. Z obchodného registra tiež vyplýva, že spoločnosť vstúpila do
likvidáciedňa01.03.2018apredmetomjejčinnostisúužlenadministratívneslužby.Poskytovanieúverov

nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov bolo jedným z predmetov činnosti Provident Financial, s.r.o.
len do 26.01.2018.

7. Na internetovej stránke https://www.provident.sk/ je uverejnený oznam, že spoločnosť od 18.12.2015
neposkytuje spotrebiteľské úvery. V sekcii Informácie pre zákazníkov je uvedené, že: „Zákazníci, ktorí

dostali oznámenie o postúpení pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., v
prípade akýchkoľvek dotazov obracajte sa na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.“.

8. Z výročnej správy žalovaného za rok končiaci sa 31.12.2016, ktorá je súdu známa z iných totožných
konaní žalovaného, taktiež vyplýva, že spoločnosť (žalovaný) prestala od 18.12.2015 poskytovať nové

úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. V dôsledku
obmedzenia podnikateľských činností bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek a
taktiež došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Výročná správa ďalej uvádza, že spoločnosť dosiahla za
rok končiaci sa 31.12.2016 zisk 11.956.972 Eur, pričom za rok 2015 bola v strate vo výške 44.884.893
Eur. Spoločnosť teda vykazovala záporné vlastné imanie, ktoré predstavovalo 16.205.010 Eur (za rok

2016). V sekcii kľúčových finančných výsledkov je uvedené aj to, že spoločnosť počas roka 2016
nevynaložila náklady na činnosť v oblasti výskumu a vývoja a v zahraničí nemá dcérske spoločnosti.

9. Z vyššie uvedených zistení možno vyvodiť záver, že všetky postupy žalovaného smerujú k jeho
zrušeniu a následnému zániku. Z internetovej stránky žalovaného ako aj z rozhodovacej praxe je

odvolaciemu súdu známe, že spoločnosť postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti, a to najmä
na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.. Žalovaný taktiež nevlastní žiaden majetok,
pričom jeho jediným majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči jeho klientom, ktorých
počet je neurčitý.

10. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v žalovanej spoločnosti prebieha riadený proces, ktorý
sprevádza ukončenie podnikateľských aktivít žalovaného, a teda existujú aj dôvodné obavy žalobkyne,
že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia, majetok žalovaného, postúpenie
pohľadávok na iné spoločnosti nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku.11. K námietke žalovaného týkajúcej sa možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd
dodáva, že civilné sporové konanie je konanie návrhové a je ovládané zásadou kontradiktórnosti,

pričom žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie a z obsahu spisu nevyplýva existencia majetku,
na ktorý by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo v rámci inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

12. Odvolací súd konštatuje, že na základe vyššie uvedených skutočností je záver súdu prvej inštancie
správny, pretože žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej

činnosti. V prospech uvedeného záveru svedčí aj to, že v danom prípade ide o také konanie žalovaného,
ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť,
alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (viď
rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97). Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava
o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu
činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov, jednoznačne napĺňa

predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.

13. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správne potvrdil.

14. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti trov konania, odvolací
súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť v celom rozsahu, lebo peňažná suma, ktorú žalobkyňa
navrhla zložiť do súdnej úschovy predstavuje hodnotu žalovanej pohľadávky vo výške 243,39 Eur a
vzniknuté trovy konania ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si žalobkyňa

vyčíslila sumou cca 135 Eur, po zaokrúhlení teda 380 Eur.

15. Potrebu vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia aj čo do trov konania,
považuje odvolací súd za dôvodnú, pretože úvaha, či bude žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná
alebo neúspešná platí aj vo vzťahu k výsledku konania vo veci samej. Keďže však súd prvej inštancie

a zároveň aj odvolací súd sa zhodne ustálili na tom, že v danom prípade vzhľadom na všetky okolnosti
žalobkyňa osvedčila, že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a je potrebné žalovanému
uložiť povinnosť zložiť do úschovy súdu nárok čo do hodnoty žalovanej pohľadávky, je potrebné uložiť
žalovanému povinnosť zložiť o úschovy súdu aj nárok na uplatnené trovy konania, pretože aj vo vzťahu
k nim existuje dôvodná obava, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená.

16. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie uznesenia v napadnutej
časti, odvolací súd uznesenie čo do jeho zamietavej časti podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku
zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel aj v časti trov konania.

17. O trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po skončení konania vo veci samej (§ 262 C.s.p.)

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).