Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202556
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216202556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ Z. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX/X,Y., 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Helenou
Buzgóovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ K. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica XXX/X, Y., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XXA, Y., 3/ V.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., 4/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, L., o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 18.októbra 2016, č.k. 5C/68/2016-62, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 129 ods. 1 a 2, § 130 ods. 1, § 134 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), ako aj poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009, keď na základe dôkazov predložených žalobcami bolo
nesporné, že doba na vydržanie sa týkala obdobia rokov od roku 1977, pričom príslušným úradom
bolo vydané stavebné povolenie. Žalobcovia nadobudli právo užívania nehnuteľnosti na základe riadne
zaregistrovanejdohodyojehozriadení,ktorápodmieňovalaúčinnosťpredmetnejdohody.Nespornebolo
preukázané, že žalobcovia takto nadobudli len výmeru 546 m2, keď stavebné povolenie na výstavbu
garáže dostali výlučne len na parcelu 100/3 o výmere 546 m2. Žalobcovia si boli vedomí, že priľahlú
parcelu, ktorá pokračovala k hranici pozemku, kde bola zriadená škôlka, nikdy neodkúpili, ani im nebolo

zriadené právo osobného užívania, pôvodne ju celkom neoplotili, keď oplotenie okolo domu postavili
na vyznačenom mieste kolíkmi a v zadnej časti vyhotovili oplotenie až po postavení garáže v roku
1978. V preskúmavanej veci bolo preukázané, že žalobcovia sa ujali nehnuteľnosti, na ktorej bola
postavená garáž, najskôr v roku 1977, keď začali s výstavbou garáže po vydaní stavebného povolenia,
pričom zmluvu o zriadení práva osobného užívania k uvedenej parcele im štát nezriadil, hoci tak
postupoval v prípade pridelenia stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu, ktorá dohoda bola
riadne zaregistrovaná bývalým štátnym notárstvom. Žalobcovia preto nemohli byť so zreteľom na všetky

okolnostivdobrejviere,žesúvlastníkmi,aajkeďsubjektívnemohlibyťosvojomprávepresvedčení,keď
dlhodobo nikým neboli rušení a garáž postavili na základe riadneho povolenia. Požiadavka, aby zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v OZ upravená
celkom jasne. Jednoznačne bola vymedzená v ust. § 134 ods. 2 v znení platnom do 31.12.1991. Súdpoukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009,
v ktorom bolo konštatované, že oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti

Občianskehozákonníkavznenído31.12.1991nazákladezmluvyoprevodenehnuteľností,ktoránebola
registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred
štátnymnotárstvom(Notárskyporiadok).Vzhľadomnauvedenésodkazomnarozhodovaciupraxsúdov,
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania jedného
z atribútov vydržania nehnuteľnosti, a to dobromyseľnosť držby. O náhrade trov konania súd rozhodol

podľa § 255 ods. 1 CSP a vo veci úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo
ju nežiadali.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Boli toho názoru, že splnili všetky podmienky v
zmysle § 134 ods. 1 OZ. V roku 1972 po požiadaní mesta Šamorín o pridelenie stavebného pozemku

za cieľom výstavby rodinného domu im Stavebný úrad vytýčil hranice prideleného stavebného pozemku
za prítomnosti geodeta a vytýčil im nehnuteľnosť tak, ako ju aj dnes užívajú. Po vytýčení hranice a
zameraní pozemku pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy RII 128/73, zaplatili stanovenú kúpnu cenu a
vytýčený pozemok si oplotili a od roku 1972 tento pozemok nerušene a nepretržite užívajú. Na základe
stavebného povolenia z roku 1972 si vystavali rodinný dom a na základe stavebného povolenia v roku

1977 si vystavali garáž. Nepretržitosť vydržacej doby preukázali tým, že od roku 1972 do roku 2015 nikdy
nikto ich neoslovil a neupozornil, že by užívali časť cudzej nehnuteľnosti a ich užívanie bolo jednoznačne
nerušené. Nemali prečo pochybovať o tom, že v roku 1972 im bola zameraná väčšia časť nehnuteľnosti,
nežakávýmerabolazapísanávkúpnejzmluve.Podľakúpnejzmluvyodkúpili546m2apodľasúčasného
zamerania užívajú o 125 m2 viac. Výmera 125 m2 je tak malá, že skutočne nemali dôvod nikdy kontrolne

premeriavať zameranie z roku 1972 a ani tak neučinili. Nemali a nemajú pochybnosti o tom, že im
hranica bola presne vytýčená a podľa vytýčenia ju oplotili a užívajú ju, a preto ich držbu považovali
vždy za oprávnenú a za dokázanú. Je nevyhnutné ich dobromyseľnosť posudzovať aj z objektívneho
hľadiska, t.j. či pri náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte považovať, mali alebo mohli mať pochybnosti, že užívajú vec, ktoré vlastníctvo

nenadobudli. Jednoznačne pri posudzovaní daného prípadu je možné konštatovať, že s ohľadom na
všetky okolnosti bolo a je ich užívanie dobromyseľné.

4. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a 2/, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Nesúhlasili s tvrdeniami žalobcov, že boli v držbe dobromyseľní. Od

začiatku užívania si žalobcovia boli vedomí, že nie sú vlastníkmi. Oni sa snažili so žalobcami dohodnúť
mimosúdne o predaji pozemku za symbolickú cenu, avšak bezvýsledne.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/68/2016 bolo určenie, že
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y., obec Y., a
to parc. č. 1503/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 371 m2, parc. č. 1503/2 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 134 m2, parc. č. 1503/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1 m2, parc. č.
1504/1záhradyvovýmere143m2aparc.č.1504/2zastavanéplochyanádvoriavovýmere22m2,ktoré

nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom č. 6/2016 zo dňa 12.02.2016. V priebehu konania
zobrali žalobcovia žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu k parc. č.
1503/1, 1503/2 a 1503/3 späť, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.08.2016, č.k.
5C/68/2016-61 konanie v tejto časti zastavil.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, apretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Ak držiteľ pozemku tento užíval pred 01.01.1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného

užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 01.01.1992 domnievajúc sa, že je vlastníkom pozemku
(transformácia práva ex lege), potom sa držba pozemku pred 01.01.1992 započíta do doby potrebnej
na vydržanie. Ak je totiž držba pozemku podľa § 130 ods. 1 OZ oprávnená, nemožno ju charakterizovať
ako „neoprávnenú“ pre účely vydržania podľa § 134 OZ. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať
oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže
započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 01.01.1992.

K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka (vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.) splnené predpoklady stanovené v
hypotéze právnej normy (ust. § 134 ods. 1 OZ). Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe,
treba započítať aj držbu vykonávajú pred 01.01.1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už
držba na základe ust. § 132a ods. 1 zákona č. 131/1981 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek

obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na
právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava
(zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do
dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 OZ).

9. Podľa § 127 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, v osobnom vlastníctve sú predovšetkým príjmy a
úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia. V osobnom vlastníctve sú ďalej najmä domácej a osobnej
potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty.

10. Podľa § 198 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, právo osobného užívania pozemkov slúži na

to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú
chatu alebo garáž, alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť k pozemkom, na ktorých sú už
tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené
a prechádza na dediča.

11. Podľa § 205 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, rozhodnutím o pridelení pozemku
do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní
pozemku. Rozhodnutie vydáva Okresný národný výbor (ods. 1). Na podklade pridelenia pozemku do
osobného užívania uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo
organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda

musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania
pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve (ods. 2).

12. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozhodnutím ONV Dunajská Streda - odbor finančný
č. fin.4 622/1973-B zo dňa 27.03.1973 bol žalobcom pridelený do osobného užívania pozemok parc.

č. 100/3 nachádzajúci sa v obci Y., k. ú. O., vo výmere 546 m2 na výstavbu rodinného domčeka. Dňa
16.04.1973 bola uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania predmetného pozemku, ktorá
bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 16.04.1973. Rozhodnutím č. 298/1972 zo dňa 15.06.1972
odbor výstavby a mestského hospodárstva MsNV v Šamoríne povolil žalobcom stavbu trojizbového
rodinného domčeka na parc. č. 100/3. Dňa 26.08.1977 vydal MsNV - odbor výstavby pod č. 987/1977

stavebné povolenie, ktorým žalobcom povolil stavbu garáže na pozemku parc. č. 100/3. Z výsluchu
žalobcu vyplynulo, že garáž bola postavená v roku 1977, pričom v roku 1976 ju dal vymerať. Základy pre
oplotenie pozemku vybudoval, ale nedokončil oplotenie, pričom škôlka, ktorá sta nachádza zo zadnej
stranyparcelyvjehovlastníctve,sioplotilasvojpozemokakohoužívalaaostaltamrozdielštyrimetre,na
ktoré mu mesto povedalo, aby si to zameral a dostal stavebné povolenie po zameraní tejto parcely. Sám

žalobca pripustil, že nedostal žiadne rozhodnutie, že táto časť parcely tvorí osobné užívanie žalobcov.
Pripustil, že garáž sčasti zasahuje do nehnuteľnosti žalovaných.13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní jedného z atribútov
vydržania nehnuteľnosti, a to dobromyseľnosti držby, nakoľko žalobcom bolo už v čase realizácie
stavby garáže v roku 1977 zrejmé, že garáž zasahuje i na cudzí pozemok, pričom im musel byť

zrejmý režim úpravy osobného užívania pozemkov, keď i v minulosti im bol na stavbu rodinného domu
pridelený pozemok do osobného užívania, následne došlo k uzavretiu dohody o osobnom užívaní, ktorá
bola registrovaná štátnym notárstvom. S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že
žalobcovia pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, mali, resp. mohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že k časti pozemku

nemajú právo osobného užívania, teda že im patrí právo časť predmetného pozemku užívať.

14. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľov neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, ako
i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili, a podľa obsahu
spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši

situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania,
o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani
žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona. Odvolací súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu

a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).