Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216203804
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216203804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
D. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Z. práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9 Košice dieťaťa rodičov X. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na V. XX a O. P.
nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v B., K. X zastúpeného JUDr. Martinom Špakom advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na ulici Odborárov 49 v konaní o zvýšenie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.1.2017 č.k. 23P 51/2016-85 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 18.1.2017 č.k. 23P 51/2016-85 zvýšil výživné určené rozsudkom

Okresného súdu Košice II z 5.5.2010 sp. zn. 18C 128/2009 od otca pre maloletú D. B. nar. XX.X.XXXX
zo 100 Eur na 150 Eur mesačne od 1.2.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu matke dieťaťa. Dlžné výživné 600 Eur za obdobie od 1.2.2016
do 31.1.2017 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyjadril
názor, že súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie krajne nevýhodne a zavádzajúco najmä vo vzťahu
k nemu a z hľadiska viacerých objektívnych príčin nie je možné vyhovieť návrhu matky a stanovisku
kolízneho opatrovníka na zvýšenie výživného na 150 Eur mesačne. Uviedol, že je živnostníkom v
stavebnom odvetví - murár, ktorá profesia je bytostne závislá od ročného obdobia a v mesiacoch
december až marec (apríl) sa jeho obrat približuje k nule, resp. po zohľadnení úhrady odvodov do
zdravotnej a sociálnej poisťovne vykazuje stratu, ktorú musí kompenzovať v mesiacoch, kedy je z

technického hľadiska možné vykonávať profesiu murára. Ak súd vyhodnotil, že jeho príjem v čase
vrcholu stavebnej sezóny je aj 800 Eur za mesiac, je potrebné uviesť, že z tejto sumy musel hradiť
sociálne a zdravotné odvody približne vo výške 200 Eur a taktiež musel vytvárať rezervy na obdobie
mimo stavebnej sezóny. Poukázal aj na to, že stavebné spoločnosti sa veľmi zdržanlivo stavajú k
možnosti vzniku dlhodobého pracovného pomeru pri profesii murár vzhľadom na to, že títo zamestnanci
by boli pre stavebné spoločnosti v zimných mesiacoch výlučne nákladovou položkou, ktorá by nemala
v rámci organizácie takmer žiadne využitie. Aj keď uviedol, že sa často zúčastňuje brigád, tieto brigády

nemajú žiaden trvalý, resp. permanentný charakter. Nie je vylúčené, že v období stavebnej sezóny v
roku 2017 sa nebude zúčastňovať takýchto brigád, nie preto, že by nechcel, ale preto, že mu takáto
brigáda ponúknutá nebude, nakoľko konkurencia v stavebníctve je pomerne široká a na vykonávanie
profesie murára nie je nevyhnutné dosiahnutie špecifického vzdelania. V tejto súvislosti poukázal na ust.§ 75 Zákona o rodine, že súd mal objektívne skúmať jeho možnosti a majetkové pomery. Z vykonaného
dokazovania je tiež zrejmé, že už teraz má nedoplatok na výživnom, avšak nie z dôvodu, že by túto
zákonnú povinnosť plniť nechcel, ale práve z toho dôvodu, že nebolo v jeho objektívnych možnostiach

si v celom rozsahu plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Aj napriek tejto skutočnosti súd zvýšil výživné
takmer o 50%, pričom aktuálne nemá predstavu, ako by si svoju vyživovaciu povinnosť dokázal plniť v
celom rozsahu v prípade, ak by sa rozsudok prvostupňového súdu stal právoplatným. Taktiež je proti
akejkoľvek logike, aby neplatil výživné na maloletú dcéru a tým sa dobrovoľne vystavoval možnosti
trestného stíhania. Svoju vyživovaciu povinnosť si už teraz plní takmer pravidelne za pomoci súrodencov

a rodičov. Na jeho príjmoch sa nezmenila ani tá skutočnosť, že v istom období vykonával stavebné
práce v Bratislave, avšak pri spočítaní nákladov a tržieb, nemalo toto obchodné rozhodnutie podstatný
ekonomický zmysel. Súdu rovnako preukázal, že má viaceré nedoplatky voči štátnym inštitúciám.
Apeloval na súd, aby pri svojich úvahách a na kolízneho opatrovníka pri svojich vyjadreniach ohľadom
výšky výživného zohľadňovali dikciu § 75 Zákona o rodine komplexne. Z týchto dôvodov navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na 125 Eur mesačne a dlžné

výživné, ktoré by týmto zvýšením vzniklo (600 Eur), mu povolil splácať v mesačných splátkach po 20 Eur.

3. Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na všetkých doterajších písomných a ústnych

podaniach a súhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý zvýšil výživné pre maloletú D., ktoré je
v prospech a záujme dieťaťa.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP (odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú D.. Súd prvej
inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania
na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol relevantné skutočnosti

majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku
zvýšením výživného len na 150 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletej D.,
ktorá bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiačkou druhého ročníka základnej školy, by
zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca,

ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie
o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodičapodmieňujúmieruuspokojeniaodôvodnenýchpotriebdieťaťa,aniodvolacísúdnemápochybnosti
o správnosti určeného výživného. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že od poslednej úpravy výživného
uplynulo viac ako sedem rokov, kedy si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére v rozsahu

100 Eur mesačne (3,30 Eur na jeden deň), počas ktorého obdobia sa rozsah odôvodnených potrieb
maloletej D., ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala iba jeden rok a v súčasnosti je
žiačkou druhého ročníka základnej školy, postupne zvyšoval, pričom výrazná zmena pomerov za viac
ako sedem rokov ani raz nebola premietnutá do podielu otca na výživnom, preto rozhodnutie súdu
o výživnom v súlade s odvolacím návrhom otca by bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou

a spravodlivosťou. Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby
rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v
primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu
svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojichvlastných potrieb. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods.
3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnila aj
zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného

koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj
sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd tiež poznamenáva, že pre zmenu
rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej
strane,atedabuďlenuoprávnenéhoalebolenupovinného.Vtomtoprípadejenepochybnepreukázaná

podstatná zmena pomerov na strane maloletej D. (oprávnenej), preto aj za skutkovej situácie, že príjem
otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného sa pohyboval okolo 600 Eur mesačne a v súčasnosti
jeho reálny príjem sa pohybuje okolo 800 Eur mesačne, t.j. zvýšil sa o 200 Eur mesačne, ale po
zohľadnení vývoja životných nákladov v spoločnosti za uplynulých sedem rokov dovoľuje záver, že
príjem otca v súčasnosti je totožný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného, preto
vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy, že pre zvýšenie výživného postačuje zmena pomerov na strane

oprávnenej (dieťaťa), je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom správne a zákonné. Odvolací
súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah je toho
presvedčenia, že otec dieťaťa vzhľadom na svoj vek (37 rokov) a doterajšie pracovné skúsenosti v
profesii (murár), ktorá je na trhu práce žiadaná, bol a je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky
na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho

spravodlivožiadať,abyrovnakýštandardumožnilsvojejmaloletejdcéreformouvýživného,čojevsúlade
s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičovexistovalo.Odvolacísúdtiežpoznamenáva,žeotec,ktorýnemávosobnejstarostlivostimaloleté
dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o prácu aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú
reálne vykazované lepšie pracovné možnosti. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na

výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Odvolací súd konštatuje, že posúdenie iba samotnej výšky dlhu
nie je dostatočným dôvodom na predĺženie zákonom určenej splatnosti do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že dlžné výživné je povinný zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku konštatuje, že vzhľadom k charakteru predmetu konania, t.j. zvýšenie výživného
pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé ani v záujme dieťaťa priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu

lehotu splatnosti predovšetkým z dôvodu, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku
treba splniť do troch dní. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol
aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami, ale
musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo
zaplatené naraz, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedených

dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP
a pretože sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, dovolanie nie je prípustné.