Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010812
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316010812.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného O. Z. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13. marca 2018 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Z. Y. C. P. N. U. , nar. XX.XX.XXXX S. Z., trvale bytom Z., M. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 25.04.2014 asi o 12.45 hod. v Regionálnom centre zhodnocovania biologicky rozkladateľného
materiálu, v areáli bývalého podniku Vihorlat v Snine, ako zamestnanec Mesta Snina pri obsluhe
kolesového nakladača zn. KRAMER 750, počas sypania drobných konárov zdvihnutou lyžicou
nakladača do zásobníka drviaceho zariadenia - štiepkovača, ktorý obsluhoval M. A., z dôvodu
nedostatočného venovania svojej pozornosti pri manipulácii s lyžicou nakladača, keď sa snažil touto
uvoľniť vzpriečený konár, pritlačil pravú ruku M. A. o hranu zásobníka drviaceho stroja, pričom porušil
ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a), c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie § 16 príl. 8 bod 1, 9 písm. a) vyhlášky
č. 147/2013 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri stavebných prácach a nekonal v súlade
s návrhom na obsluhu kolesového nakladača, lebo nezabezpečil, aby M. A., ktorý sa nachádzal v
oblasti nebezpečenstva, nemohol byť ohrozený prevádzkou kolesového nakladača, čím mu spôsobil
zranenia, a to ťažké pomliaždenie pravého predlaktia, rozdrvenie svalovej časti ohýbačov a vystieračov
predlaktia,pomliaždenienervov,tržnozhmoždenérany,ktorézraneniasivyžiadaliliečenieaobmedzenie
v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 65 až 70 dní

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho postavenia a uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 157 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodené strany Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova 25,
851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, a Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, Námestie slobody 58,

Humenné, IČO: 30 807 484, odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného O. Z. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry
Humenné č. 1Pv 131/16/7702 zo dňa 03.10.2016 a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd po oboznámení sa s obsahom trestného spisu vo veci rozhodol dňa 11.10.2016 trestným rozkazom,
ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s
podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov a poškodené strany
- zdravotnú poisťovňu Dôvera a Sociálnu poisťovňu s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný

proces. Obžalovaný podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu voči trestnému rozkazu odpor, v
dôsledku čoho došlo k jeho zrušeniu a preto bola trestná vec prerokovaná na hlavnom pojednávaní,
na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného M. A., ďalších
svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí aj v prípravnom konaní a prokurátor ich navrhol vypočuť aj v konaní
pred súdom, oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného

dokazovania zistil a ustálil skutkový stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný O. Z. vo svojom odpore proti trestnému rozkazu spáchanie skutku poprel a uviedol, že
necíti byť vinným zo spáchania trestného činu. Poukázal na protokol Inšpektorátu práce Prešov, podľa
ktoréhopoškodenýM.A.nedodržalprávnepredpisyupravujúcezaisteniebezpečnostiaochranyzdravia

pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce a
určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne oboznámený, pretože v rozpore s návodom na obsluhu
drviaceho zariadenia uvoľňoval spriečený konár rukou a nie iným vhodným konárom. Navrhol vykonať
rekonštrukciu skutku na mieste samom aj za prítomnosti znalca.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že jeho náplňou bolo obsluhovať kolesový nakladač. V
uvedený deň zhrabovali drobné konáre a začisťovali dvor. On to naberal do lyžice a išiel vysypať do
zásobníka štiepkovača, čo pán A. videl, pretože stál bokom za stĺpom. Pustil lyžicu smerom dole, otvoril
klepetá na lyžici a už nestihol zabrániť tomu, aby tam nestrčil ruku, lebo to bolo všetko veľmi rýchlo.
Potom utekali na šatňu a hneď volali záchranku na 112. Keď poškodený videl, že je tam spriečený

konár, tak podľa predpisov obsluhy štiepkovača mal posunúť spriečený konár iným konárom, nie rukou.
Pripustil, že nemal vysypávať lyžicu, keď videl, že pri stĺpe stojí poškodený. Ten mal obsluhovať
štiepkovač. Uviedol, že spriečený konár nevidel, lebo pri vysypávaní má lyžica určitú výšku. Pán A. mu
mal ukázať, že je spriečený konár, ale on mu nesignalizoval nič, len priskočil a strčil ruku do násypníka
štiepkovača. V tom čase on dával lyžicu dole a už ju nestihol vydvihnúť. Je to hydraulika a úkon nespraví

za sekundu. A. mal všetko pozorovať zboku, ale on stál z ľavej strany nakladača zboku, na boku pri
štiepkovači, a bol krytý stĺpom. Túto prácu obžalovaný vykonáva päť rokov, a za ten čas sa konár nikdy
nespriečil. Pred vyšetrovateľom síce uviedol, že sa cíti byť vinný, ale len z toho, že poškodený nemal
byť v dosahu stroja. Okrem toho vyšetrovateľovi stále opakoval, že sypal pozhŕňaný drobný odpad, ale
vyšetrovateľ mu stále hovoril, že to sú konáre. On mu stále opakoval, že je to malý drevený odpad a že

to neboli veľké konáre. Nemal vtedy okuliare a tak si neprečítal výpoveď a podpísal ju, lebo bol v strese.
A. síce videl stáť na boku za stĺpom, ale myslel si, že je krytý a nemá ho ako ohroziť.

V súvislosti s obranou obžalovaného, ktorú predniesol na hlavnom pojednávaní súd poukazuje na
výpoveď obžalovaného, ktorú uviedol po vznesení obvinenia v prípravnom konaní dňa 22.07.2016 /č.

l. 158-160/ a ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Z tejto zápisnice o výpovedi obžalovanéhoZ. je zrejmé, že obžalovaný sa jednoznačne vyjadril, že sa k spáchaniu skutku, z ktorého bol obvinený,
dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku priznáva a ľutuje svoje konanie. V ďalšej časti svojej výpovede
potom obžalovaný presne popisoval ako v uvedený deň spolu s poškodeným A.P. pracovali a ako došlo

k jeho úrazu. V tejto výpovedi obžalovaný Z. jednoznačne uviedol, že videl ako poškodený A. počas
práce stál blízko pri štiepkovači a za danej situácie nemal používať uvedený stroj, teda nemal vysypávať
z lyžice do zásobníka štiepkovača konáre, ale jeho povinnosťou bolo zastaviť vozidlo a zabezpečiť, aby
sa v priestore manipulácie tohto stroja v okruhu 15 metrov nikto nenachádzal. Teda videl, že M.. A.
bol neďaleko lyžice stroja, ktorý obsluhoval, ale tento nezastavil, ale pokračoval v práci. V ďalšej časti

tejto výpovede obžalovaný uviedol, keď vysypával konáre do zásobníka došlo k vzpriečeniu konára z
lyžice stroja, pričom on nedával pozor a snažil sa pohybom lyžice smerom dolu tento konár uvoľniť, teda
sledoval iba lyžicu a nie okolie konára. V závere tejto svojej výpovede obžalovaný uviedol, že vie, že
porušil predpisy o bezpečnosti pri práci, z ktorých bol riadne preškolený. Aj keď k úrazu došlo nešťastnou
náhodou, keď videl A., že sa nachádza v priestore manipulácie kolesového stroja, ktorý obsluhoval a
kde nemal čo robiť, on uvedený stroj nezastavil, aby mu povedal, aby opustil uvedený priestor, teda

nevenoval tomu dostatočnú pozornosť a je si plne vedomý toho, že nekonal správne a je zodpovedný
za úraz, ktorý sa stal poškodenému A., aj keď sčasti si tento zapríčinil aj on sám, tým, že vopchal ruku
do priestoru manipulácie s lyžicou stroja, čo nemal.

Obrane a tvrdeniu obžalovaného Z., že pri výpovedi, ktorú urobil v prípravnom konaní vyšetrovateľovi

uvádzal, že on iba vysypával drobný odpad a on mu vravel, že to sú konáre, čo viackrát opakoval a
nakoniec bol z toho v strese, súd neuveril, lebo zo zápisnice o tomto jeho výsluchu na č. l. 160, ktorú
aj podpísal, jednoznačne vyplýva, že po prečítaní tejto zápisnice súhlasil s jej obsahom a nežiadal jej
zmenu ani doplnenie, pričom už v samotnom úvode tohto výsluchu uviedol, že k spáchaniu skutku sa
dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku priznáva a ľutuje svoje konanie.

Obranu obžalovaného, ktorú uviedol v podanom odpore a ktorú predniesol aj na hlavnom pojednávaní,
súd považoval za tendenčnú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti, neuveril jej a táto podľa názoru
súdu bola dostatočne vyvrátená aj ďalšími dôkazmi, ktoré boli zaznamenané v prípravnom konaní a boli
vykonané a oboznámené na hlavnom pojednávaní.

Poškodený M. A. uviedol, že v u vedený deň on obsluhoval štiepkovač a obvinený kolega obsluhoval
kolesový nakladač. On celý čas stál pri štiepkovači a kolega vysypával lyžicou konáre do násypníka.
Pri jednom vysypaní sa konár skrížil a prečnieval vonku cez štiepkovač. On stále stál pri štiepkovači a
nevidel za seba, čo sa deje, ani nepočul, pretože mal sluchátka. Keď sa konár spriečil išiel ho zatlačiť

a keď ho zatláčal, vtedy kolega - obžalovaný pustil lyžicu a pritlačil mu pravú ruku. Poškodený podľa
svojho vyjadrenia mal postupovať tak, ako postupoval. Mal stáť pri štiepkovači a keď sa skríži nejaký
konár, tak ho mal zasunúť alebo hodiť naspäť do násypníka. Obvinený ho musel vidieť, veď celý čas
stál pri štiepkovači. Pri úraze utrpel ťažké pomliaždenie pravej ruky - predlaktia, lakťa, bola porušená
hybnosť zápästia a liečil sa zhruba 3,5 mesiaca. Za tento pracovný úraz sa necíti byť vinný.

Svedok JUDr. M. A., vedúci oddelenia právneho, správy majetku a služieb, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že obvinený aj poškodený sú zamestnancami Mesta Snina. Do procesu vstúpil v deň, keď
bezpečnostný technik Ing. N. oznámil, že sa stal úraz a v zmysle príslušnej legislatívy začína interné
šetrenie vzniku úrazu s tým, že všetky úkony s tým súvisiace oznámi inšpektorátu práce. On ako

splnomocnená osoba primátorom bol pri prerokovaní protokolu o výsledku kontroly. V priebehu kontroly
voči mestu neboli zistené nedostatky v súvislosti so zamestnaním obvineného a poškodeného. Jediné
opatrenie, ktoré bolo vypracované, bola smernica o zvýšených bezpečnostných rizikách. Z protokolu
vie, že príčinou úrazu je pochybenie oboch zamestnancov s tým, že poškodený odstraňoval konár rukou
aj napriek tomu, že bol v tejto veci riadne preškolený a poučený spoločnosťou, ktorá zariadenia dodáva.

Priamym nadriadeným oboch zamestnancov je konateľ verejnoprospešných služieb - Ing. M. V., nakoľko
celé zariadenie po prevzatí majetku mesta bolo odovzdané do správy verejnoprospešným službám.
Aj obžalovaný bol riadne zaškolený, aj opakovane preškolený, bola u nich vykonaná dychová skúška
príslušníkmi štátnej polície, ktorých zavolal Ing. N.. Obžalovaný pri obsluhe štiepkovača používal aj
ochranné pomôcky, v opačnom prípade by to bolo uvedené v protokole inšpektorátu práce.

Svedok Š. N. ako autorizovaný bezpečnostný technik pre organizáciu Mesto Snina vypovedal, že
zabezpečuje úlohy vyplývajúce zo zákona o bezpečnosti práce na základe mandátnej zmluvy v zmysle
Obchodného zákonníka ako živnostník. Na výkon danej činnosti vlastní platné osvedčenia a oprávneniavydané Národným inšpektorátom práce Košice. Zúčastnil sa vyšetrovania príčiny vzniku poškodenia
zdravia - úrazu. Spracoval komplexnú dokumentáciu ohľadom registrovaného pracovného úrazu a
navrhol opatrenia na zamedzenie opakovania sa podobných príčin pracovných úrazov. Šetrenie danej

udalosti vykonal na základe telefonického oznámenia v deň úrazu a v nasledujúcich dňoch. Záverom
vyšetrovania spísal záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý v zákonom stanovenej lehote
zaslalInšpektorátuprácePrešovavzmyslezákonaoúrazovompoisteníajSociálnejpoisťovni-pobočka
Humenné. Pred spisovaním týchto dokumentov vykonal vypočutie obidvoch účastníkov udalosti -
poškodeného aj obvineného. Na záver určil príčinu úrazu a určil, že základom vzniku tejto udalosti

bol nesúlad vykonávania pracovných činností na strane poškodeného a obsluhovateľa univerzálneho
nakladača. Dané pracovisko je v zmysle zákona definované ako pracovisko rizikové so škodlivým
faktorom rizika kategórie 3. Obidvaja pracovníci na tomto pracovisku boli dostatočne a preukázateľne
oboznámení s vlastnými povinnosťami pri obsluhe nakladača, ako aj pri obsluhe linky na likvidáciu
bioodpadu. Úlohou poškodeného na pracovisku bola obsluha ovládacieho panelu linky, to znamená
zapínanie chodu dopravníka, ako aj drvičky daného odpadu. U obsluhovateľa nakladača to bola

nakládka drevného odpadu do zásobníka - dopravníka recyklačnej linky. Nakoľko je hluk kategórie
3 v rozsahu 90 - 95 dB, je možná len minimálna slovná komunikácia medzi obidvoma pracovníkmi.
Obsluha zásobníka a celej linky nesmie opustiť miesto obslužné a pohybovať sa v priestore pohybu a
dosahu pohybu lyžice univerzálneho nakladača. Zo strany poškodeného došlo k opusteniu pracoviska
za účelom upravenia konára alebo drevného odpadu v mieste zásobníka dopravného pásu v čase,

keď obsluha nakladača vysýpala drevný odpad do zásobníka. Na strane obvineného svedok N.
nevidí priame porušenie povinností pri tejto udalosti a nesúhlasí ani s konštatovaním Inšpektorátu
práce Prešov o porušení na strane obsluhy nakladača, pretože inšpektor použil právne predpisy o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri stavebných prácach, pričom stavebné práce sa nevykonávali na
danom pracovisku žiadne. Obvinený vykonával obsluhu nakladača a vysýpanie drevného odpadu do

zásobníka a poškodený nemal dôvod opustiť miesto obsluhy celej linky. Obvinený s nakladačom mal
za úlohu naložiť drevný odpad pripravený na hromade, ako bola štiepka, konáre, poprípade drevné
piliny drevné, do zásobníka recyklačnej linky. Po vysypaní odpadu do zásobníka mal odstaviť nakladač
k hromade a následne spolu s Popovičom obsluhovať linku, vyskladňovať štiepku po recyklácii a s
tým súvisiace pracovné činnosti. To bola pracovná náplň obidvoch, pretože po naložení mali sledovať

linku, robiť poriadok okolo, resp. ukladať recyklovaný materiál. Počas práce nakladača obsluha linky
sa nesmela vzdialiť z miesta obslužného panelu linky. Pán Z. mohol vykonávať iba obsluhu nakladača,
vysypať odpad do zásobníka, následne odstaviť nakladač k hromade odpadu, po jeho odstavení
vykonával pomocné práce pri linke. Obvinený z miesta obsluhu honky - z kabíny vo výške zhruba 1,70 m,
mallyžicusodpadom,toznamená,žebolmuzabránenývýhľadpriamonadzásobník,lyžicounakladača,

takže si nemohol ani všimnúť, či poškodený je pri zásobníku drevného odpadu linky.

Svedok Ing. M. V. ako konateľ spoločnosti Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v čase úrazu pre mesto Snina metodicky riadili toto pracovisko na likvidáciu
biologicky rozložiteľného odpadu, a to na základe zmluvy o poskytovaní služieb. Pri úraze dňa

25.04.2014 fyzicky prítomný nebol, len z počutia vie, že pri štiepkovaní drevného odpadu došlo k úrazu.
Dostal informáciu, že pri štiepkovaní dreva alebo konárov pán Z. s nakladačom nakladal konáre do
stacionárneho štiepkovača a došlo pritom k spriečeniu konárov. Poškodený vraj išiel konáre vyberať a
v tom momente mu mechanizmus pritlačil ruku o okraj štiepkovača. V čase vzniku úrazu boli obvinený
aj poškodený zamestnancami Mestského úradu Snina a za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tam

zodpovedal p. N., ktorý mal na starosti aj ich preškolenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Okrem toho si myslí, že boli preškolení aj na konkrétne činnosti týkajúce sa práce na konkrétnom stroji.
Stredisko bolo metodicky riadené ich spoločnosťou a metodicky patrilo pod prevádzku nakladania s
odpadom. S výsledkom šetrenia inšpektorátu práce nebol oboznámený.

Okrem vyššie uvedených dôkazov je obžalovaný Z. z trestného činu podľa názoru súdu dostatočne
usvedčovaný aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní a
oboznámené resp. prečítané na hlavnom pojednávaní a to aj v súlade s návrhom prokurátora uvedenom
v podanej obžalobe, ktorá bola spolu aj s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov doručená
aj obžalovanému, ktorý následne na nich nereagoval žiadnym ďalším návrhom.

Zo zápisu o vykonaní dychovej skúšky na zistenie alkoholu v dychu vyplýva, že tak obžalovaný ani
poškodený v čase keď došlo k nešťastnej udalosti alkoholické nápoje požité nemali.Zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr. Miroslava Suchého - č. l. 41-43
vyplýva, že poškodený M. A. pri úraze dňa 25.04.2014 utrpel na pravej ruke tieto poranenia:

Ťažké pomliaždenie pravého predlaktia, rozdrvenie svalovej časti ohýbačov a vysteračov predlaktia,
pomliaždene nervov predlaktia a tržné zmliaždené rany. Podľa znalca ide o ťažké poranenie - ťažký
úraz. Podľa znalca po posúdení zranenia možno skonštatovať, že násilie tupého charakteru na telo
poškodeného pôsobilo jednorázovo a krátkodobo na oblasť pravého predlaktia s následným vznikom
zistených poranení, pričom je vysoko pravdepodobne, že mechanizmus vzniku týchto poranení bol taký,

ako ich uviedol - popísal poškodený. Za adekvátnu dĺžku doby liečenia týchto poranení znalec uviedol,
že zranenia, ktoré utrpel poškodený, po adekvátnej liečbe a pri nekomplikovanom priebehu sa zhoja v
priebehu 65-70 dní, počas ktorých bol poškodený aj obmedzený v obvyklom spôsobe života.

Zo záznamov a prezenčných listín zo školení zamestnancov z predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci v zmysle zákona č. 148/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. o

bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení a doplnení neskorších predpisov je zrejmé, že tak
obžalovaný ako aj poškodený sa týchto jednotlivých školení zúčastnili.

Zo správy Inšpektorátu práce Prešov na č. l. 79 -88, ktorý po jeho vyhotovení, na znak súhlasu, podpísali
tak poškodený A., ako aj obžalovaný Z. dňa 24.07.2014, vyplýva, že poškodený A. nedodržal právne

predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol preukázateľne oboznámený
tým, že v rozpore s návodom na obsluhu drviaceho zariadenia HGF II- E neuvoľnil spriečený konár iným
vhodným konárom, ale rukou. Rovnako aj obžalovaný Z. nedodržal právne a iné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol preukázateľne oboznámený, tým, že v rozpore
s s návodom na obsluhu kolesového nakladača typu KRAMER 7850 nezabezpečil, aby postihnutý M.

A., ktorý sa nachádzal v oblasti nebezpečenstva nemohol byť ohrozený prevádzkovaním tohto vozidla,
čím obidvaja mali konať v rozpore a porušiť ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a/, c/ zák. č. 124/2006
Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Aj podpisom tohto protokolu obžalovaný uznal, že v danom prípade konal v
rozpore s vyššie uvedeným zákonom aj keď na druhej strane je potrebné skonštatovať, že takto konal

aj samotný poškodený.

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru dopravy Ing. M.. O., ktoré vypracoval na základe vykonaného
vyšetrovacieho pokusu za účasti tak obžalovaného ako aj poškodeného, s výsledkom ktorého obidvaja
súhlasili, s tým, že presne popísali aj ukázali ako k pracovnému úrazu došlo, vyplýva, že čas možného

pohybu poškodeného ako obsluhy štiepkovača bezprostredne pred úrazom je podstatne dlhší, ako čas
obsluhy nakladača na odvrátenie udalosti zmenou pohybu lopaty zo smeru nadol do smeru nahor. Je
teda možné konštatovať, že ak k pritlačeniu ruky obsluhy štiepkovača došlo bezprostredne po jej vložení
do priestoru pod klesajúcu lopatu, obsluha nakladača už nemohla pritlačeniu ruky poškodeného lopatou
nakladača zabrániť.

Aj napriek vyššie uvedenému konštatovaniu znalca je však potrebné uviesť, že z fotodokumentácie
zhotovenej pri tomto vyšetrovacom pokuse, je zrejmé, že obsluha nakladača - teda obžalovaný mal
dostatočnedobrývýhľadnapracovnýpriestorpredsebou,vktorommuselvidieťstaťalebosapohybovať
poškodeného, ktorý obsluhoval štiepkovač a za takejto situácie nemal pokračovať vo svojej práci, ale

naopak mal prestať a mal požiadať poškodeného, aby tento pracovný priestor opustil. Ak by obžalovaný
prestal pracovať s nakladačom, tak k ublíženiu na zdraví poškodeného Popoviča by nedošlo.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal so súhlasom obžalovaného a prokurátora aj dokazovanie
prečítaním znaleckého posudku znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Ing. M. A. na č.

l. 131-138. Z jeho záveru vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č, 124/2006
Z. z. v platnom znení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zamestnanci sú povinní
a/ dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany
zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými

boli riadne a preukázateľne oboznámení
a
c/ vykonávať všetky práce, obsluhovať a používať pracovné prostriedky, materiály, nebezpečné látky
a ostatné prostriedky v súlade s návodom na ich používanie, s ktorými bolo riadne a preukázateľneoboznámení a poznatkami, ktoré sú súčasťou vedomosti a zručnosti v rámci získanej odbornej
spôsobilosti.

Podľa znalca Ing. A., vzhľadom na vyššie uvedené vo vzťahu k posudzovanému úrazu porušenia týchto
ustanovení sa dopustil tak poškodený A. tým, že vedel, že priestor kde pracoval nakladač je nebezpečný
a aj napriek tomu sa v ňom pohyboval v čase, keď nakladač pracoval. Zároveň sa porušenia tohto
predpisu dopustil aj obžalovaný Z., keď s nakladačom pracoval aj napriek tomu, že v nebezpečnej
blízkosti nakladača sa nachádzala obsluha štiepkovača - poškodený A.. Podľa znalca sa tak poškodený

A. ako aj obžalovaný Z. mohli rozhodnúť či budú danú situáciu riešiť v súlade s predpismi a tak ako
boli školení, alebo porušia predpisy a budú riskovať vznik úrazu ako sa aj stalo. Správny postup zo
strany poškodeného A. mal byť taký, že pokiaľ chcel odstrániť vzpriečený konár, tak ako to ukladal
postup, t. j. pomocou druhého konára, mal zabezpečiť, aby pracovný stroj - nakladač, ktorý obsluhoval
obžalovaný O.. Z. sa vzdialil z tohto ohrozeného priestoru a až vtedy vykonať uvoľnenie vzpriečeného
konára. Vyhodnotiac situáciu na mieste úrazu, t. j. že pri nakladaní materiálu sa nakladač pohyboval

spoza chrbta obsluhy štiepkovača, bezprostredne v jej blízkosti školená obsluha nakladača akou bol
obžalovaný Z., nemala pristúpiť na takýto spôsob nakladania materiálu do zásobníka štiepkovača.
Bezpečný postup mal byť taký, že najprv mal byť pripravený materiál na zemi vedľa štiepkovača a
tento mal byť nakladaný do násypníka štiepkovača ručne, resp. pokiaľ bola potreba nakladať materiál
do násypníka štiepkovača priamo nakladačom toto sa malo diať tak, že obsluha štiepkovača nemôže

stať pri ovládacom paneli, nakoľko je to nebezpečný priestor.

Súd vo veci na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením a prečítaním ďalších
listinnýchdôkazov,ktorétvoriaobsahtrestnéhospisuabolizadováženévrámciprípravnéhokonania,no
vzhľadomnaichmenšídôkaznývýznamato,žetrestnáčinnosťbola,podľanázorusúdu,obžalovanému

dostatočne preukázaná už vyššie uvedenými dôkazmi, tak tieto ďalšie vykonané dôkazy nezdôvodňuje.

V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že na spôsobenom následku, ktorý vznikol konaním
obžalovaného má značný podiel aj samotný poškodený, ktorý tiež nepostupoval správne pri výkone
svojej práce počas obsluhy štiepkovača. Správny postup zo strany poškodeného Popoviča mal byť

taký, že pokiaľ chcel odstrániť vzpriečený konár, tak ako to ukladal postup, t. j. pomocou druhého
konára, mal zabezpečiť, aby pracovný stroj - nakladač, ktorý obsluhoval obžalovaný O.. Z. sa vzdialil
z tohto ohrozeného priestoru a až vtedy vykonať uvoľnenie vzpriečeného konára. Ak by poškodený
po zistení, že došlo k vzpriečeniu konára, postupoval vyššie popísaným spôsobom, tak aj v takom
prípade by k jeho úrazu nedošlo. V tomto konaní poškodeného súd vidí aj jeho značné spoluzavinenie na

vzniknutom následku a to aj napriek tomu, čo už bolo konštatované vyššie, ohľadom zavinenia zo strany
obžalovaného Z., ktorý podľa názoru súdu mal jednoznačne prestať pracovať s nakladačom, v čase
keď sa v jeho blízkosti pohyboval poškodený a mal trvať na tom, aby poškodený uvedený nebezpečný
priestoropustil.ObžalovanýZ.tým,žetaktonepostupovalsadopustilžalovanéhoprečinu,leboanapriek
tomu, že mohol a mal predpokladať, že pri takomto pracovnom postupe hrozí riziko, že môže dôjsť k

úrazu poškodeného Popoviča, sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k tomu nedôjde.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní uviedol, že aj keď obž. O. Z. spáchanie skutku popiera, vzhľadom
na výsledky rozsiahleho dokazovania navrhol u neho uznať vinu v zmysle podanej obžaloby a pokiaľ
ide o trest, navrhol uložiť trest taký, aký mu bol uložený pôvodne trestným rozkazom, ktorý z jeho strany

bol napadnutý odporom.

Obhajca obžalovaného vo svojej záverečnej reči poukázal na to, že pre súdený skutok bolo trestné
stíhanie obžalovaného už dvakrát zastavené pred podaním obžaloby so záverom, že skutok nie je
trestným činom a že pracovný úraz si poškodený zapríčinil svojou neopatrnosťou. V skutkovej vete

novej obžaloby je konštatované porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
v spojení s vyhláškou č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci pri stavebných prácach, napriek tomu, že na danom pracovisku sa stavebné
práce nevykonávali. Aj podľa autorizovaného bezpečnostného technika Š. N. obžalovaný aj poškodený
boli na pracovisku ako obsluha nakladača a obsluha linky na likvidáciu bioodpadu. Poškodený za účelom

úpravy konára alebo drevného odpadu v mieste zásobníka dopravného pásu opustil pracovisko v tom
čase, keď obžalovaný ako obsluha nakladača vysýpal drevený odpad do zásobníka. Obžalovaný bol
v tom čase na svojom určenom pracovnom mieste a nemohol predpokladať, že poškodený svojvoľne
opustí svoje miesto pri ovládacom paneli biolinky a bude konať v rozpore s preškolením BOZP.Obžalovaný ho v kritickom čase nemohol vidieť, pretože výhľad mal podstatne obmedzený zdvihnutou
lyžicou nakladača a konármi v lyžici nakladača. Poškodený si tak zapríčinil pracovný úraz sám, preto
navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

Obžalovaný vo svojej záverečnej reči poukázal na to, že aj súdny znalec Ing. A. dáva za vinu nielen jemu,
ale aj p. A.. Pri udelení práva posledného slova uviedol, že ho to mrzí, pretože to nespravil úmyselne.

Po vykonanom dokazovaní výsluchmi obžalovaného, poškodeného, svedkov a listinnými dôkazmi si súd

osvojil záver, že obžalovaný O. Z. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej,
na základe čoho ho uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Súd pri rozhodovaní o
vine zohľadnil zistenia súdneho znalca z prípravného konania, podľa ktorých vodič má zodpovednosť
voči tretím osobám nachádzajúcim sa v pracovnej oblasti. Uvedené tvrdenie obsahuje aj návod na
obsluhu kolesového nakladača typ Kramer 750, s ktorým bol obžalovaný preukázateľne oboznámený.

Je pravdou, že aj poškodený pochybil, keď mal vedomosť o nebezpečnosti priestoru, v ktorom pracoval
nakladač a napriek tomu sa v ňom pohyboval v čase, keď nakladač pracoval. Obvinený O. Z. však porušil
zákon č. 124/2006 Z. z. o ochrane zdravia pri práci, pretože pracoval s nakladačom v nebezpečnej
blízkosti obsluhy štiepkovača. Okrem toho obžalovaný aplikoval nesprávny postup nakladania materiálu
do zásobníka štiepkovača; pri bezpečnom postupe mal byť pripravený materiál na zemi vedľa

štiepkovača a tento mal byť nakladaný do násypníka štiepkovača ručne. Ak by sa mal materiál nakladať
nakladačom, obsluha štiepkovača nemala stáť pri ovládacom paneli, pretože sa jedná o nebezpečný
priestor. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pripustil, že nemal vysypávať
lyžicu, keď videl pri stĺpe stáť poškodeného. Vyjadrenie obhajcu obžalovaného ohľadne nesprávneho
uvedenia právneho predpisu, ktorý bol porušený obžalovaným, súd pri otázke posudzovania viny

nepovažuje za právne relevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uznal obžalovaného za vinného
zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože
bolodostatočnepreukázané,žezavznikpracovnéhoúrazu,priktoromdošlokzraneniupoškodenéhoM.
A., je zodpovedný predovšetkým on ako vodič - obsluha nakladača, aj keď na druhej strane je potrebné
uviesť, že na jeho vzniku má značný podiel aj samotný poškodený, čo nakoniec aj sám priznal a vyplýva

to jednak zo záveru znaleckého posudku znalca Ing. A., ale aj z ďalších dôkazov, ktoré boli zdôvodnené
vyššie.

Zo správy Mesta Snina o povesti obžalovaného bolo zistené, že žije spolu s dcérou, matkou a
synom nebohej manželky v rodinnom dome a doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre

spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku a ani iného priestupku v riešení mestskej polície. Ani
v zamestnaní doposiaľ neporušil pracovné povinnosti. Je tichý a nekonfliktný typ a má priateľskú povahu.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný . V registri
priestupkov má obžalovaný iba jeden záznam z roku 2012 za priestupok - porušenie pravidiel v cestnej

premávke, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výmere 30,- eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu, súd prihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. V prejednávanej veci súd u obžalovaného zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť, a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zák. ),
pričom priťažujúcu okolnosť nezistil u neho žiadnu. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd
pristúpil k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej
hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa §
157 Trestného zákona je v zmysle odseku dva trestná sadzba u trestu odňatia slobody jeden až päť

rokov. Súd zohľadnil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a za daných
okolností uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Takýto trest je podľa názoru súdu pre obžalovaného
primeraný, na jeho nápravu postačujúci, majúc za to, že zároveň bude na obžalovaného pôsobiť aj
preventívne, a aktivuje v ňom väčšiu opatrnosť pri dodržiavaní bezpečnostných predpisov pri práci. Súd

dospel k záveru, že vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obvineného, na to že spáchal nedbanlivostný
trestný čin, výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný pre dosiahnutie jeho účelu tak z pohľadu
individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pričom trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
uložil obžalovanému aj s prihliadnutím na spoluzavinenie samotného poškodeného.Poškodený M. A. si proti obžalovanému nárok na náhradu škody neuplatnil, s tým, že bolestné mu
bolo vyplatené zo strany poisťovne. Poškodené strany Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava a

Sociálna poisťovňa, a. s., pobočka Humenné si v prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody,
ale výška spôsobenej škody nie je ešte konečná, k ublíženiu na zdraví došlo pri plnení pracovných
povinnosti tak zo strany obžalovaného ako aj zo strany poškodeného, na jej vzniku a spôsobenom
následku malo podiel aj konanie samotného poškodeného a preto, že dokazovanie v trestnom konaní
by presiahlo jeho potreby a toto by neúmerne predĺžilo, súd ich s nárokmi na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.