Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207681
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216207681.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: GST EU, s.r.o.,

IČO:45586551,sosídlomŠintavská27/1,Sereď,zastúpenéhosplnomocnenkyňou:FUTEJ&Partners,
s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: H. E., J.. X. P. XXXX, bytom G. K. XXX,
E. K., štátny občan H. V., zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Milan Cíbik, advokát v Bratislave, o
15.600 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavuje v časti o zaplatenie 2.551,83 € a 5,05 % ročného
úroku z omeškania od 27. septembra 2016.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 14.107,77 € s 5,05 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 13.048,17 € od 27. septembra 2016.
III. V časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 15.600 € za deň 25. mája 2015
sa žaloba zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13. mája 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 15.600 € s
úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že na základe kúpnej zmluvy z 25. mája 2015 previedol na
žalovaného motocykel značka J. U. XXX za cenu 15.600 € s DPH, ktorú mal žalovaný zaplatiť pri podpise
zmluvy. Žalovaný ju však nezaplatil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že
kúpna cena za motocykel bola do výšky 13.048,17 € zaplatená ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, a
to splátkami 6. novembra 2013 vo výške 9.000 €, 4. decembra 2013 vo výške 2.000 € a 12. decembra
2014 vo výške 2.048,17 €.

3.Žalobcavovyjadreníkodporuspochybnil,žebykúpnacenabolazaplatenážalovanýmpredpodpisom

kúpnej zmluvy. Úhrada 9.000 € dňa 6. novembra 2013 je len účtovnou operáciou - výberom z pokladne
žalobcu a vklad na jeho bankový účet, úhrada 2.000 € dňa 4. decembra 2013 v účtovníctve vôbec nie
je evidovaná a v prípade sumy 2.048,17 € išlo o výber z pokladne žalobcu a vklad na jeho bankový účet
na 12. decembra 2014, ktorý navyše nevykonal ani žalovaný, ale zamestnankyňa žalobcu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C. s. p.), na ktorom za prítomnosti oboch
strán sporu, resp. ich splnomocnencov vykonal dokazovanie

- výsluchom žalovaného (zápisnica o pojednávaní z 3. marca 2017, č. l. 147, strana 2 až 4),
- výsluchom svedkyne F.. S. X. (zápisnica o pojednávaní z 20. januára 2017, č. l. 88, strana 3 až 5),
- listinnými dôkazmi a to kúpna zmluva z 25. mája 2015 (č. l. 7 a 8), čestné prehlásenie z 21. júna 2016
(č. l. 31), pokladničný doklad Sberbank (č. l. 32), inventárna karta (č. l. 41), faktúra zo 4. novembra 2013(č. l. 42), výpis elektronickej pokladničnej knihy za rok 2013 (č. l. 43 až 44), zoznam výpisom z účtov za
rok 2013 (č. l. 45 až 62), výpis elektronickej pokladničnej knihy za rok 2014 (č. l. 63 až 65), trestný rozkaz
Okresného súdu Galanta č. k. 3T 110/2014-282 (č. l. 96 až 97), príkaz na úhradu z 23. septembra 2016

(č. l. 98), vyjadrenie spoločnosti BW Europe s.r.o. z 19. apríla 2017 (č. l. 163),
a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C.
s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalovaný bol od 21. júla 2012 až do 3. februára 2016 konateľom žalobcu (nesporná skutočnosť).

b) V novembri 2013 nadobudol žalobca od spoločnosti KRÄMER Motorcycle Trading GmbH (Nemecko)
motocykel zn. J. U. XXX za cenu 17.200 € (faktúra č. l. 42). Tento motocykel bol zároveň zaradený
do evidencie hmotného majetku žalobcu (súpis č. l. 41), hoci nešlo o majetok určený na výkon

podnikateľskej činnosti žalobcu, ale o majetok, ktorý si kúpil pre seba žalovaný na osobné užívanie.

c) Nebolo dokázané, že by žalovaný v priebehu rokov 2013 alebo 2014 uhradil čo len časť ceny tohto
motocykla žalobcovi.

d) Začiatkom roka 2013 žalovaný zistil, že u žalobcu má byť vykonaný audit z materskej spoločnosti z
H.. Vzhľadom na to žalovaný považoval za potrebné, aby motocykel nefiguroval v účtovníctve žalobcu.
Preto svedkyňa X.Á. na základe žiadosti žalovaného pripravila návrh kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný
podpísal 15. mája 2013 tak za seba ako aj za žalobcu (č. l. 7 a 8). Táto zmluva obsahuje okrem iného
tieto ustanovenia:

„Článok III
Kúpna cena
Kupujúci sa zaväzuje zaplatiť predávajúcemu ... kúpnu cenu vo výške 15.600 € ... s DPH. ... kupujúci
uhradí predávajúcemu kúpnu cenu ... - v hotovosti pri podpise tejto zmluvy.
Článok VI

Práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovne upravené v tejto zmluve, sa spravujú príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.“

e) Dňa 23. septembra 2016 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 2.551,83 € so správou „GST EU
Norton Bike“ (príkaz na úhradu č. l. 98).

6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).

a)Skutkovézisteniavbode5písm.a)b)ae)súvpodstatereprodukciamipríslušnýchlistinnýchdôkazov,
skutkové zistenie v bode 5 písm. d) je reprodukciou listinného dôkazu a výpovede svedkyne X., ako aj
žalovaného, ktorým súd v tejto časti uveril.

b) Záver v bode 5 písm. d) je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného. Súd

totiž po vyhodnotení predložených listinných dôkazov v spojení s výpoveďou žalovaného dospel k
záveru, že jeho tvrdenie o tom, že podstatná časť kúpnej ceny bola zaplatená ešte pred podpísaním
kúpnej zmluvy, preukázané nie je. Tvrdenia žalovaného o jednotlivých platbách 9. novembra 2013, 4.
decembra2013a12.decembra2014súpodľanázorusúduvyvrátenévýpismielektronickejpokladničnej
knihy a výpismi z účtu. O pravosti týchto listín súd na základe vyjadrenia spoločnosti BW Europe,

s.r.o., ktorá pre žalobcu viedla v rozhodujúcom období účtovníctvo, nemá pochybnosti. Z týchto listín
potom nepochybne vyplýva, že suma 9.000 € vložená na účet 6. novembra 2013 bola predtým
zaúčtovaná ako výber z pokladne v rovnakej sume. Ďalej z nich vyplýva, že 4. decembra 2013, kedy
mal žalovaný podľa svojich tvrdení uhradiť sumu 2.000 €, žiadna takáto suma do pokladne uhradená
nebola. Konečne suma 2.048,17 € vložená v hotovosti na účet 12. decembra 2014 bola vložená

svedkyňou X. a bola predtým vybratá z pokladne žalobcu. Súd v tomto smere nemohol prihliadnuť
na obranu žalovaného o tom, že stav pokladne nezodpovedal jej skutočnému stavu teda, že sa v nej
takéto vysoké sumy nenachádzali. Z vyjadrenia spoločnosti BW Europe, s.r.o. totiž vyplýva, že táto
spoločnosť účtovala všetky takéto operácie na základe účtovných dokladov predkladaných žalobcom. Vdanej dobe bol žalovaný konateľom žalobcu a ako taký bol podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka
povinný zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva. Tejto povinnosti sa konateľ nemohol zbaviť ani tým, že
vedenie účtovníctva zveril inej spoločnosti. Bolo teda povinnosťou žalovaného dbať o to, aby účtovne

vykazovaný stav pokladne súhlasil s reálnym stavom pokladne - hotovosti v spoločnosti. Pokiaľ by
aj takýto nesúlad existoval, znamenalo by to, že žalovaný pri výkone funkcie konateľa porušil svoje
povinnosti vyplývajúce z § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu sa potom žalovaný
nemôže dovolávať takýchto nedostatkov vo vedení účtovníctva, ktoré nastali v období, kedy vykonával
funkciu konateľa a v ktorom bol sám za úplnosť a presnosť tejto evidencie zodpovedný. Okrem toho

je však dôvodná aj námietka žalobcu, že konateľ sám vypovedal, že v danom období bola spoločnosť
auditovaná zo strany kórejskej materskej spoločnosti a neboli zistené nijaké nedostatky vo vedení
účtovníctva.Vneposlednomradesúdmuselprihliadnuťajnaskutočnosť,žezkonanívedenýchtunajším
súdom pod spisovými značkami 15 C 150/2016 a 16 Cb 164/2016 vyplýva, že žalovaný často zo
spoločnosti vyberal a naopak vkladal do nej rôzne finančné čiastky. Za daných okolností nemožno teda
podľa názoru súdu považovať za dokázané, že by žalovaným tvrdené platby 6. novembra 2013 a 4.

decembra 2013 (aj keby skutočne boli urobené) boli platbami kúpnej ceny za motocykel.

c) Na uvedených záveroch súdu nič nemení ani výsluch žalovaného. Podľa § 195 ods. 1 C. s. p.
sa má výsluch strany vykonávať len na zistenie skutočností, ktoré za konania vyšli najavo. Nový
Civilný sporový poriadok teda nevychádza zo zásady univerzálnej použiteľnosti výsluchu strany ako

dôkazného prostriedku, ale obmedzuje použitie tohto dôkazného prostriedku na dokázanie toho, čo
už za konania vyšlo najavo inak, teda z iných dôkazov alebo nesporných skutkových tvrdení. Tým je
vylúčené, aby sa výsluch strany použil ako rozhodujúci dôkaz na dokázanie takých skutkových okolností,
ktoré z iných dôkazov nevyplývajú, resp. nimi nie sú aspoň výrazne podopreté. Súd však jeho výpoveď
považuje v mnohých ohľadoch aj za málo dôveryhodnú. Predovšetkým žalovaný nijako racionálne

nevysvetlil, ako sa dopracoval k záveru, že suma 2.551,83 €, ktorá zostala neuhradená a ktorú uhradil
za konania, predstavuje daň z pridanej hodnoty. Ak totiž kúpna cena v zmluve bola dohodnutá na
15.600 € vrátane DPH, potom 19 %-ná DPH z tejto sumy predstavuje 2.490,76 €, čo je úplne iné číslo
než číslo udané žalovaným. Rovnako 20 %-ná DPH predstavuje úplne inú sumu. Súd ďalej akceptuje
prípadnú odlišnosť medzi kórejskou a slovenskou firemnou kultúrou a akceptuje, že žalovaný mohol

niektoré na Slovensku bežné úkony považovať za zbytočné resp. ich nerobiť (podpisovanie príjmových
a výdavkových dokladov). Žalovanému totiž podľa jeho vlastných slov záležalo na tom, aby účtovníctvo
spoločnosti bolo v poriadku a aby ho nepostretol problém jeho predchodcu vo funkcii. Súd práve preto
považuje za nepravdepodobné, že by žalovaný nebol v účtovníctve spoločnosti alebo v inom doklade
jasne a jednoznačne zachytil akúkoľvek svoju platbu, ktorá sa mala považovať za platbu ceny tejto

motorky. Rovnako súd považuje - bez ohľadu na prípadné rozdiely v oboch firemných kultúrach - za
málo pravdepodobné a iracionálne, že by žalovaný krátko pred auditom spoločnosti podpísal kúpnu
zmluvu, v ktorej by sám sebe založil záväzok splatiť kúpnu cenu vo výške 15.600 €, hoci táto by
už bola zaplatená jeho skoršími prevodmi. Vysvetlením tohto postupu samozrejme môže byť to, čo
žalovaný sám uvádzal, teda, že vlastníctvo motorky majetku spoločnosti bolo z hľadiska materskej

kórejskej spoločnosti neakceptovateľné. Preto sa žalovaný snažil tak v účtovníctve, ako aj v jednotlivých
finančných operáciách skryť ich skutočný účel. V dôsledku toho nemožno vylúčiť. Takýto postup však
musí ísť na ťarchu žalovaného, a ak žalovaný v dôsledku toho nedokáže jasne preukázať, že kúpnu
cenu motorky zaplatil, musí to viesť k záveru o tom, že neuniesol svoje dôkazné bremeno.

d) Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Lehockej, súd ju vo výsledku vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Je
pravdou, že svedkyňa je naďalej zamestnankyňou žalobcu, napriek tomu potvrdila viaceré skutočnosti
vyznievajúce v neprospech žalobcu. To vo všeobecnosti robí jej výpoveď dôveryhodnejšou. Podľa
názoru súdu však vo výpovedi svedkyne, ktorá podľa vlastných slov mala na starosti pravidelné
odnášanie a prinášanie účtovných dokladov a komunikáciu s účtovníkmi, vykazovala logické rozpory,

ktoréniesúracionálnevysvetliteľné.Svedkyňanajednejstraneprinášalaamalazaúlohuzhromažďovať
účtovné podklady pre účtovníkov, teda zrejme aj účtovné podklady o tom, že žalovaný platí kúpnu cenu
za motorku. To napokon potvrdilo aj vyjadrenie spoločnosti BW Europe, s.r.o. Napriek tomu však vo
výslednom účtovníctve žiadna zmienka o platení kúpnej ceny za motorku nefiguruje a sama svedkyňa
tvrdí, že si od žalovaného žiadny doklad nenechala vystaviť, pretože to nepovažovala za potrebné, resp.

o tom nevedela. Svedkyňa ďalej nijako neobjasnila, odkiaľ mala informácie (zapísané podľa nej v jej
poznámkach)otom,žeurčitéfinančnéprostriedkysúsúkromnýmifinančnýmiprostriedkamižalovaného.
Neobjasnila, prečo pri vklade prostriedkov na účet žalobcu 12. decembra 2014, ktorý realizovala
osobne, nebol jasne identifikovaný dôvod takéhoto vkladu. Aj keby však bolo možné veriť výpovedisvedkyne, z jej výpovede je zrejmé, že závery o tom, že určité prostriedky sú súkromnými prostriedkami
žalovaného, čerpala len od žalovaného samotného. Takáto výpoveď svedkyne by teda nepotvrdzovala,
že tieto prostriedky aj skutočne boli súkromnými prostriedkami žalovaného. Potvrdzovala by len toľko, že

žalovaný ich jej dal s poznámkou, že ide o jeho súkromné prostriedky. Nie je teda možné vylúčiť, že išlo
o prostriedky predtým vybraté z firemných účtov, prípadne z pokladne spoločnosti, resp. z iného zdroja,
ktorého pôvod je nateraz nejasný, na ktorom „sa skrýva“ aj samotným žalovaným tvrdený rozdiel medzi
účtovným a reálnym stavom pokladne žalobcu. Konečne v prospech nedôveryhodnosti svedkyne hovorí
aj to, že priznaním neporiadkov vo vedení účtovných dokladov a ich odovzdávanie resp. neodovzdávaní

účtovníckej spoločnosti by sa sama vystavila riziku postihu zo strany žalobcu ako svojho zamestnávateľa
a eventuálne aj trestnoprávneho postihu.

e) Na základe všetkých uvedených skutočností súd musel dospieť k záveru, že žalovaným navrhnuté a
vykonané dôkazy nedokázali, že by žalovaný zaplatil spoločnosti kúpnu cenu svojej motorky. Podľa čl.
8 základných princípov C. s. p. je strana povinná podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi. Ak žalovaný tvrdil,

že kúpnu cenu zaplatil, potom bolo jeho povinnosťou podoprieť svoje tvrdenie takými dôkazmi, ktoré
zaplatenie jednoznačne dokážu. Súd v tomto smere opäť poukazuje na to, že žalovaný bol v rozhodnom
období konateľom žalobcu a ako taký bol zodpovedný za vedenie účtovníctva a predpísaných evidencií
(§ 135 ods. 1 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na postavenie konateľa v spoločnosti je podľa
názoru súdu jeho povinnosťou pri realizácii vlastných platieb v prospech spoločnosti alebo výberov

zo spoločnosti vo svoj prospech jasným a jednoznačným spôsobom prejaviť, či takéto operácie robí
ako štatutárny orgán oprávnený nakladať s celým majetkom spoločnosti, alebo či tým plní určitý svoj
osobný záväzok voči spoločnosti. Pokiaľ konateľ takýto jasný prejav neurobí a nepostará sa o to, aby
bol takýto prejav náležitým spôsobom vyjadrený v účtovníctve spoločnosti, musí sa takéto porušenie
povinnosti konateľa pričítať jemu. Nie je potom možné, aby sa konateľ vo vzťahu k spoločnosti dovolával

takejto neúplnej alebo neporiadnej evidencie a snažil sa z toho pre seba získať v konaní v prospech
napr. v podobe toho, že bude následne účelovým spôsobom meniť alebo ozrejmovať inak nezistiteľný
účel prevodov finančných prostriedkov medzi jednotlivými účtami spoločnosti prípadne medzi ním a
spoločnosťou.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Vo vyjadrení došlom 23. februára 2017 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že
namiesto istiny 15.600 € bude žalovaný povinný zaplatiť len istinu 13.048,17 € s vymedzeným úrokom
z omeškania. Takéto podanie však nie je zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 1 C. s. p., pretože sa ním

nerozširujeuplatnenéprávoanineuplatňujeinéprávo.Idevskutočnostiovzatiežalobyspäťvčastiistiny
ako aj časti úroku z omeškania. Vzhľadom na to súd podľa § 145 ods. 2 C. s. p. rozhodol ako vo výroku I.

8. Keďže žalovaný je občanom H. republiky, musel sa súd zaoberať predovšetkým svojou právomocou
na konanie. Právomoc v občianskych a obchodných veciach upravuje nariadenie Európskeho

parlamentu a Rady č. 1215/2012, podľa čl. 4 ods. 1 ktorého sa osoby s bydliskom na území členského
štátu žalujú na súdoch tohto členského štátu. Na určenie bydliska sa podľa článku 62 ods. 1 citovaného
nariadenia použijú normy štátu, na ktorého súd bola žaloba podaná. V prerokúvanej veci má žalovaný
povolený prechodný pobyt na účely podnikania v Slovenskej republike v E. K.. V tejto obci má podľa
nesporných tvrdení postavený dom, v ktorom býva. Podľa názoru súdu možno toto miesto považovať

za jeho bydlisko na účely článku 4 ods. 1 citovaného nariadenia, v dôsledku čoho majú tunajšie súdy
právomoc na konanie voči žalovanému. Keďže však v prerokúvanej veci nejde o vec výlučnej právomoci
podľa článku 24 nariadenia a žalovaný sa aktívne zúčastnil konania bez toho, aby nedostatok právomoci
namietal, je právomoc tunajších súdov založená aj na základe článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012.

9. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha nároku na zaplatenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy
z 15. mája 2015. Žalobca bol v čase spísania tejto kúpnej zmluvy obchodnou spoločnosťou zapísanou
do Obchodného registra, teda podnikateľom z titulu svojej právnej formy podľa § 2 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka, a žalovaný bol jeho konateľom. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného
zákonníka sa treťou časťou Obchodného zákonníka spravujú okrem iného vzťahy medzi štatutárnym

orgánom a obchodnou spoločnosťou. Podľa názoru súdu však citované ustanovenia treba vykladať
tak, že sa týkajú len právneho vzťahu vecne a funkčne súvisiaceho s výkonom činnosti štatutárneho
orgánu. Do rámca týchto vzťahov tak nepatria právne vzťahy, ktoré nemajú súvis s výkonom funkcie
štatutárneho orgánu. O taký prípad ide podľa názoru súdu aj v prerokúvanej veci. Nadobúdanie majetkuod spoločnosti, navyše majetku, ktorý bol do spoločnosti nadobudnutý výslovne za účelom, aby slúžil
konateľovi spoločnosti ako voľnočasová aktivita, nemá žiaden vecný ani funkčný súvis s výkonom
funkcie štatutárneho orgánu. V dôsledku toho sa citovaný § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka

na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z tejto kúpnej zmluvy nepoužije. Pretože žalovaný nie
je podnikateľom, nevzťahuje sa naň ani § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku toho je
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným z tejto kúpnej zmluvy vzťahom občianskoprávnym, nie
obchodnoprávnym, čo sa napokon výslovne konštatovalo aj v čl. 6 kúpnej zmluvy z 15. mája 2015.

10. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka vzniká z kúpnej zmluvy predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú
cenu. Podľa § 591 platí, že ak nie je dohodnuté inak sú účastníci zmluvy povinní plniť bez zbytočného
odkladu. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že kúpna zmluva bola medzi
žalobcom a žalovaným podpísaná 25. mája 2015 a k jej splneniu došlo zo strany žalobcu okamžite,
keďže motocykel bol žalovanému odovzdaný pri podpise. Článok III tejto kúpnej zmluvy upravoval

splatnosť dohodnutej kúpnej ceny tak, že žalovaný ju zaplatí pri podpise zmluvy, t. j. 25. mája 2015. Zo
zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný túto povinnosť splnil len čiastočne vo výške 2.551,83
€, a aj to s omeškaním. Vo zvyšnej časti túto svoju povinnosť nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáha
jej splnenia.

11. Omeškaním zo zaplatením kúpnej ceny vznikol žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom nárok na úrok z omeškania vo
výške o 5 % vyššie ako základná sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu k prvému dňu omeškania.
Pretože žalovaný bol povinný plniť 25. mája 2015, do omeškania sa teda dostal až 26. mája 2015.
ZákladnáúrokovásadzbaECBvdanýdeňbola0,05%asadzbaúrokuzomeškaniatakpredstavuje5,05

%. Súd v záujme prehľadnosti úrok zo sumy 15.600 € za obdobie od 26. mája 2015 do 26. septembra
2016 vyčíslil na sumu (490 : 365 x 5,05 % x 15.600 =) 1.057,60 €.

12. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny 13.048,17 €, vyčísleného úroku
1.057,60 €, ako aj pokračujúceho úroku z omeškania 5,05 % od 27. septembra 2016 (výrok II). V časti

úroku z omeškania za 25. mája 2015, kedy žalovaný ešte v omeškaní nebol, súd žalobu zamietol (výrok
III).

13. Výrok o náhrade trov sa zakladá na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C. s. p. Žalovaný časť nároku splnil
až za konania, v dôsledku čoho zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť. Vo zvyšnej časti mal

žalobca plný úspech. Na základe toho má voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania v
celom rozsahu (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).