Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/1062/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219348
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214219348.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnenej: U. F., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX H. V.M.
Č.. XXX, zast. JUDr. Ladislavom Bohuniczkým ml. advokátom so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F,
Dunajská Streda, IČO: 42 293 537, proti povinnému: E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. H. V. XXX, T. F. Á. G.
XXX/XXD, I., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Varga, Exekútorský úrad Dunajská Streda, so
sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 071 890, pod spis. zn. EX 791/2014, o vymoženie

uloženej povinnosti 1 920,00 EUR a bežné výživné 80,- EUR mesačne od 09.10.2014 a trov exekúcie
takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. 10C/113/2011-47 zo
dňa 12.12.2011, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vydal tunajší súd dňa 14.10.2014 súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní navrhla oprávnená vymôcť od povinného dlh
na zročnom výživnom v sume 1 920,00 EUR a bežné výživné 80,- EUR mesačne od 09.10.2014.

2/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3/ Dňa 29.09.2015 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie. Svoje

podanie neodôvodnila, k podaniu nepripojila žiaden listinný dôkaz. K podaniu sa vyjadril súdny exekútor,
ktorý uviedol, že počas exekučného konania vymohol čiastku 959,97 EUR a celú túto čiastku poukázal
oprávnenej. Zároveň požiadal súd, aby pri zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách, ktorých náhradu si
vyčíslil na sumu 254,05 EUR, avšak neuviedol koho má súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazať.

4/ Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu súd zastaví,

ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

5/ Súd preskúmal podanie oprávnenej (ktorá je od 14.06.2015 plnoletá) ako aj podanie súdneho
exekútora a konštatuje, že je potrebné prihliadať na podanie toho, kto navrhol začatie exekúcie. Bolo na
mieste aby súd súhlasil s dispozičný právom oprávnenej na zastavenie exekúcie a s ohľadom na ust. §
57 ods. 1 písm. c) EP exekúciu v celom rozsahu zastavil.6/ Podľa ustanovenia § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 plnenia prijaté alebo
vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí:
a) trovy exekútora,

b) istina vymáhanej pohľadávky,
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d) trovy oprávneného.

7/ Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

8/ Podľa ustanovenia § 197 ods.1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9/ Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

10/ Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č 288/1995 Z.z. v znení do 31.03.2017 základom na
určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je
výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

11/ Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č 288/1995 Z.z. v znení do 31.03.2017 odmena súdneho
exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

12/ Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 vyhl. MS SR č 288/1995 Z.z. v znení do 31.03.2017 ak súdny exekútor
pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie

alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na
určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

13/ Súd je povinný pri zatavení exekúcie rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ak navrhne oprávnený aby súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) EP súd nemá

inú zákonnú možnosť ako exekúciu zastaviť. O trovách tak súd rozhoduje podľa ust. § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, iba ak by oprávnený žiadal zastavenie exekúcie pre správanie sa povinného,
súd zváži či na zaplatenie trov zaviaže povinného. V tomto konaní exekúciu navrhla zastaviť oprávnená
ale neuviedla, aké dôvody ju viedli k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie. Predmetom vymáhania
bolo zaostalé výživné a bežné výživné na maloleté dieťa. Súdny exekútor v časti 959,97 EUR vymohol

pohľadávku pre oprávnenú osobu, pričom s účinnosťou od 1. novembra 2013 zákon výslovne vo svojej
všeobecnej časti určuje záväzné pravidlá pre exekútora ako má použiť prijaté plnenie:
a) trovy exekútora,
b) istina vymáhanej pohľadávky (v prípade výživného najprv bežné výživné),
c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,

d) trovy oprávneného.
Ak súdny exekútor vymohol časť pohľadávky bolo na mieste, aby postupoval v zmysle ust. § 46 ods. 4
EP a v prvom rade uspokojil trovy exekútora. Trovy exekútor vypočíta s poukazom na ust. § 4 ods. 1 v
spojitosti s § 5 vyhl. MS SR č 288/1995 Z.z. Z prijatého čiastočného plnenia možno použiť na úhradu trov
exekútora najviac 24 %. Prevyšujúcu časť plnenia exekútor použije na uspokojenie nárokov uvedených

pod písmenami b) až c), a to tak, že pohľadávka nasledujúceho poradia bude uspokojená až po tom,
čo boli uspokojené predchádzajúce pohľadávky. Exekútor predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie v
ktorom si uplatnil náhradu trov, ktoré vypočítal podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, pričom
uviedol, že celú vymoženú sumu poukázal oprávnenej. Súd má týmto za preukázané, že súdny exekútor
čiastočné plnenie od povinného prijal, čím si mal v zmysle ust. § 46 ods. 4 písm. a) EP uspokojiť

pohľadávku na trovách exekúcie. Plnenie však poukázal v celom vymoženom rozsahu oprávnenej. Súd
nepovažuje za spravodlivé, aby oprávnená platila z prijatého výživného trovy exekúcie. Povinného na
platenie trov súd zaviazať nemohol z dôvodu, že zastavenie exekúcie iniciovala oprávnená. Nakoľko
súdny exekútor nepostupoval v zmysle zákonných ustanovení pri výkone exekúcie (ustanovenie § 243j
ods.1 Exekučného poriadku v znení od 01.04.2017) a z prijatého plnenia neuspokojil v prvom rade trovy

exekúcie, súd konštatuje, že sú dané dôvody hodné osobitého zreteľa na to aby súdnemu exekútorovi
súd náhradu trov exekúcie nepriznal. V prípade, že by súdny exekútor postupoval v zmysle zákonných
ustanovení, bol by si svoju pohľadávku na trovách exekúcie čiastočne uspokojil.14/ Podľa ustanovenia § 243j ods.1 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 v exekučnom
konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá
nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri

výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa
§ 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

15/ Podľa ustanovenia § 243k ods.1 Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 ak došlo k
zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017,

patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do
rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora
v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení
účinnom do 31. marca 2017.

16/ Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenie nie je prípustná.
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.