Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216204313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216204313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Ľ.X. N., D.. X.X.XXXX, N. Y. XXX,
XXX XX Y., korešpondenčná adresa: G. XX, XXX XX N., zastúpeného: O. N., D.. X.X.XXXX, N. G. XX,
XXX XX N., proti žalovanému: VÚB leasing, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO:
31 318 045, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv.
Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti, o určenie neplatnosti zmlúv a
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 6Csp/37/2016 - 148 zo dňa 17.7.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Pokračuje sa v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou VÚB leasing, a.s. so sídlom
Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045.
II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch III. a V.
III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:
„I. Zastavuje konanie o určenie, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2015 je bezúročný
a bez poplatkov.

II. Zastavuje konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.294,01 Eur.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.624,54 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
V. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobou súdu doručenou dňa 12.08.2016 žalobca
žiadal, aby súd určil, že úvery poskytnuté na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

28.10.2005, č. XXXXXX zo dňa 17.07.2008, č. XXXXXXX, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným,
sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň žalobca žiadal uloženie povinnosti žalovanému vydať mu
bezdôvodné obohatenie vo výške 4.049,36 eur a nahradiť mu trovy konania.
Následne vzal žalobu späť v časti o určenie, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2005 je
bezúročná a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vo výške 2.188,63 eur,
v časti o zaplatenie 30 eur z požadovaného bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXX a sumy
75,38 eur zo zmluvy č. XXXXXX, preto súd konanie v tejto časti zastavil. Uznesením zo dňa 17.7.2017

súd pripustil zmenu žaloby v znení požadovanom žalobcom.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere č. XXXXXXX neobsahuje údaj o
úrok z úveru ani o poplatkoch, preto veriteľovi na ne nevznikol nárok a úver je bezúročný a bez poplatkov.Žalovaný sa na úkor žalobcu z tohto úveru bezdôvodne obohatil o sumu 162,78 eur, a preto ho súd
zaviazal aj toto bezdôvodné obohatenie vydať.
Zmluva č. XXXXXXX, neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods.

2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je nutné ho posudzovať ako bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a to o sumu 1.461,76 eur, a preto je
povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Subjektívna dvojročná premlčacia doba
začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedal
začiatkom mája 2016, keď navštívil centrum právnej pomoci. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu tak žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V danom
prípade je teda 10 ročná premlčacia doba.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov nie je opodstatnenou,

keďže žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom otázku platnosti, resp. neplatnosti
súd v takomto prípade hodnotí ako predbežnú. Z dôvodu nedostatku naliehavosti právneho záujmu na
určení neplatnosti uvedených zmlúv súd žalobu v tejto časti zamietol.
Ak sa jedná o žalobu žalobcu v časti určenia, že zmluva o úvere č. XXXXXXX a zmluva o úvere
č. XXXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov, táto podľa názoru súdu nespĺňa podmienku uvedenú v

ustanovení § 137 písm. d) CSP, preto súd v tejto časti a v časti sumy požadovaného bezdôvodného
obohatenia nad sumu vyplývajúcu z pripojených prehľadov platieb a úhrad a zhodných tvrdení strán
sporu ohľadom výšky uhradenej a poskytnutej sumy žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 257 CSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2.ProtivýrokomIII.aV.predmetnéhorozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Mázato,ževychádzajúc
z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom
splatnosti konečnej splátky. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa
23.4.2008 (ďalej len „Smernica“) a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15 zo dňa 9.11.2016.

Zákon platný a účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu
a termínov splátok úrokov, istiny a poplatkov. Poukázal na to, že uvedené údaje sú obsiahnuté v
splátkovom kalendári. Nesúhlasil s aplikáciou 10 - ročnej premlčacej doby. V odvolaní ďalej citoval
judikatúru, ktorá začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby jednoznačne objektivizuje vedomosťou
o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na vyjadreniach a argumentácii z prvoinštančného konania
a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné.

4. Žalovaný zotrval na podanom odvolaní.

5. Po podaní odvolania došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. výmazom z
Obchodného registra ku dňu 1.1.2018. Právnym nástupcom tejto spoločnosti v zmysle Delimitačného

protokolu zo dňa 24.1.2018 je VÚB Leasing, a.s.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozhodolvrámci

odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Medzi stranami nebolo sporné, že na úverové zmluvy č. 6003266 a č. 7043012 sa vzťahuje Zákon
č. 258/2001 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“)

9.Preto,abysazmluvapovažovalazabezúročnúabezpoplatkovpostačujeneuvedeniečoilenjedného

z údajov uvedených v ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie
správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), t.j. konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho absencia
v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že konečnú splatnosť úveru je možné vyvodiť zo zmluvy,
nakoľko v zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti prvej splátky ani termín splatnosti jednotlivých
ďalších splátok. Povinnosť uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru nemožno považovať za splnenú
tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok.
Všeobecné obchodné podmienky slúžia na spresnenie a dovysvetlenie práv a povinností zmluvných

strán, ktoré z dôvodu ich rozsahu a všeobecnosti nie je potrebné individuálne uvádzať priamo v
zmluve. Termín splatnosti splátok je však obligatórnou náležitosťou v zmysle zákona, preto nemôže
byť len súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Ak teda v zmluve absentuje uvedenie termínu
splatnosti splátok (čo je samo o sebe ďalším dôvodom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa
ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), nemožno ani určiť termín konečnej splatnosti úveru. Navyše uvedenie

termínu splatnosti splátok vo Všeobecných obchodných podmienkach spôsobuje neprehľadnosť a
spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach
zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.
Pokiaľ ide o Formulár o zmluvných podmienkach, tento nie je datovaný ani žalobcom podpísaný, preto
nie je zrejmé, či v čase, kedy žalobca zmluvu podpisoval mal vedomosť o tom, ako je stanovená

splatnosť splátok úveru. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného ako dodávateľa. Za
splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru je možné považovať len prípad, kedy má
spotrebiteľvedomosťoúdajochuvedenýchvust.§4ods.2Zákonač.258/2001Z.z.včase,kedyzmluvu
na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
Navyše údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého by v spojení s údajom o tom, že úver má byť

splatený v 36 mesačných splátkach a s údajom o dni ich splatnosti bolo možné vyvodiť termín konečnej
splatnosti úveru nie je uvedený ani v spomínanom Formulári..
Zadanéhostavusaodvolacísúdstotožňujesozáveromsúduprvejinštancieoabsenciiúdajaokonečnej
splatnosti v zmluve o úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z., čo má s poukazom na
ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Bezúročnosť poskytnutého úveru vyplýva aj z toho, že v zmluve absentuje údaj podľa ust. § 4 ods. 2
písm. i) ZoSÚ, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tejto otázke sa
už odvolací súd vyjadril napr. v rozsudkoch č.k. 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017, 21Co/9/2017 zo
dňa 28.11.2017, 3Co/197/2016 zo dňa 24.10.2017, 6Co/53/2016 zo dňa 30.6.2017, 1Co/2/2017 zo dňa
28.6.2017.

K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/2015 odvolací
súd dodáva, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. a teda aj predchádzajúca
smernica o spotrebiteľských úveroch, ktorá nevyžadovala úplnú harmonizáciu a ktorú vo veci C-42/15
Súdny dvor nevykladal (Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru).

Preto odvolací súd predmetnú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú.10. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXX,. správne súd prvej inštancie vyhodnotil, že táto neobsahuje údaj
o úrokoch, preto naň žalovaný v zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
nemá nárok, čo napokon žalovaný v odvolaní ani nenamietal.

11. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako osoba
podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby,
a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti
má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo

poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Odvolací súd, pokiaľ
ide o včasnosť podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia,
ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. Žalovaný ako subjekt poskytujúci úvery musel vedieť, že
neuvedením údajov vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 ZoSÚ dôjde na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, v čom možno podľa názoru odvolacieho súdu vidieť úmyselné konanie žalovaného.
Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že zákon pre

začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o
bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom
na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných
prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo, no
nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Existuje preto obava,

že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,,dozvie" sa, by sa potrel rozdiel medzi objektívnou a
subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých
osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH
3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti
mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Inými slovami povedané, nemožno prikázať

všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa
o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to,
od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust.
§ 257 CSP a odvolací súd sa plne sototžňuje s odôvodnením rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov
konania žalovanému (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane
na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,

keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).