Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:7112224414.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu GENERAL
FACTORING, a. s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706,
proti žalovaným 1/ O. K., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. č. XX/X, XXX XX W. I., právne

zastúpenej JUDr. Ivetou Tóthovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Svätoplukova č. 28,
979 01 Rimavská Sobota, 2/ E. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. č. XX, XXX XX W. S., za
účasti HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, J. Bánika č. 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675 (do
30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaných 1/, 2/), o zaplatenie
3.233,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 9C/285/2013-167 z 16. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 16. 01. 2017 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 820,73 Eur so 7 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 820,73

Eur od 01. 07. 2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).
1.2 V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
uloženiapovinnosti žalovaným1/a2/ zaplatiťmusumu10.546,54Eurspríslušenstvomtitulomnárokuz
uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu L. I. I., a.s. so C. K., kde predmetom

zmluvy o úvere bol úver vo výške 19.916,35 Eur, ktorý bol hlavným dlžníkom, pričom žalovaní 1/, 2/
prevzali ručenie za predmetný úver voči veriteľovi na základe ručiteľskej listiny. Po čiastočných úhradách
zostranydlžníkapredmetomkonaniazostalasuma3.233,09Eurspríslušenstvom,pričomzmenažaloby
bola pripustená na pojednávaní dňa 16. 01. 2017.
1.3 V ďalšej časti odôvodnenia prvoinštančný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu (L. I. I., a.s.
- ďalej aj ,,I. I.“) so C. K. uzavrel úverovú zmluvu dňa 17. 10. 2002, predmetom ktorej zmluvy bolo

poskytnutie úveru vo výške 600.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 5 %, s mesačnými splátkami
3.600,-Sk.Dňa17.10.2002žalovaní1/a2/uzavrelisveriteľomručiteľskúlistinuč.1a2,ktorýmiprevzali
ručiteľský záväzok titulom poskytnutého úveru pre C. K.. Keďže hlavný dlžník si neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere, I. I. požiadala o okamžité splatenie zostatku úveru dňom 27. 02. 2006,
ktoré okamžité splatenie úveru bolo žalovaným doručené dňa 03. 03. 2006. Stavebná sporiteľňa zároveň
podala návrh na vykonanie exekúcie proti hlavnému dlžníkovi C. K. v roku 2006. Exekúcia je vedená

na okresnom súde pod sp. zn. 1Er/1813/2006. Na základe zmluvy o postúpení stavebná sporiteľňa
postúpila pohľadávku titulom uzavretej zmluvy o úvere na žalobcu, preto je žalobca aktívne legitimovanýv spore a je oprávnený vymáhať nároky titulom uzavretej zmluvy o úvere a s ňou súvisiacich ručiteľských
záväzkov. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/, 2/ , t.j. zmluva o
úvere a ručiteľská listina, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak v danom

prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
1.4 Po uvedení zákonných ustanovení § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), §
2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,zák. č. 258/2001 Z. z.“),

§ 497 Obchodného zákonníka, okresný súd konštatoval, že ,,Súd charakterizuje právny vzťah medzi
stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, ktorý vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, i keď bola
uzavretá zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka, keďže jednoznačne na jednej strane zmluvu
uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v rámci svojich podnikateľských aktivít a na druhej
strane zmluvu uzavrel spotrebiteľ mimo rámca podnikateľských aktivít, ako aj výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Na tento právny vzťah potom jednoznačne dopadá právna úprava zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorý zákon vyžadoval, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určité náležitosti, kde pri absencii náležitosti neuvedenia
ročnejpercentuálnejmierynákladovmátozanásledok,žepredmetnýspotrebiteľskýúversapovažujeza
bezúročný a bez poplatkov. Túto povinnú zákonnú náležitosť zmluva o úvere neobsahuje, a preto možno
uzavrieť, že poskytnutý úver pre hlavného dlžníka, za ktorý ručia ručitelia - žalovaní 1/, 2/, bol poskytnutý

bez úrokov a bez poplatkov a za takýto úver ručia aj samotný žalovaní 1/, 2/, keďže pre hlavného
dlžníka vyplýva voči veriteľovi povinnosť vrátiť len čistú sumu poskytnutých finančných prostriedkov po
odpočítaní platieb na úvere. Na základe zmluvy o úvere pre hlavného dlžníka bol poskytnutý úver vo
výške 600.000,- Sk, t. j. 19.916,35 Eur, z ktorej sumy je potrebné odpočítať sumu 315.261,80 Sk, čo je
nasporená suma z vkladového účtu, ktorá bola prevedená na úverový účet hlavného dlžníka dňa 05. 07.

2005, po prepočte ide o sumu 10.464,78 Eur. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 24. 10. 2013 uviedol,
že na istinu hlavný dlžník uhradil 1.218,39 Eur a po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu boli
poukázanéplatbyvovýške1.160,-Eur.Ďalšímpodanímžalobcuzodňa03.08.2016žalobcauviedol,že
v období od 27. 12. 2013, t. j. po tom, ako súdu došlo podanie žalobcu zo dňa 24. 10. 2013, boli uhradené
platby v celkovej výške 6.252,45 Eur. Takto možno konštatovať, že na úvere zo strany hlavného dlžníka

boli poukázané platby v celkovej výške 19.095,62 Eur, a preto na základe konštatovania, že poskytnutý
úver má charakter úveru bez úrokov a bez poplatkov, vyplýva pre hlavného dlžníka a pre samotných
žalovaných 1/, 2/, ktorí ručia za poskytnutý úver, len povinnosť uhradiť sumu 820,73 Eur, na ktorú sumu
súd žalovaných 1/, 2/ zaviazal, kde súd zároveň zaviazal žalovaných 1/, 2/ aj na zaplatenie úrokov
z omeškania, keďže túto sumu žalovaní nevyrovnali v lehote splatnosti úveru po doručení okamžitej

splatnosti úveru, ktorý úver sa stal splatným k 27. 02. 2006, sú preto v omeškaní v zmysle § 517 ods.
1, 2 Obč. zákonníka a sú povinní uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená
v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z . z. k prvému dňu omeškania. Výška úrokovej sadzby je
stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby, v čase splatnosti úveru 3,5 %, spolu teda 7 % ročne,
pričom žalobca si uplatňoval úroky z omeškania len od dátumu 01. 07. 2010, od ktorého dátumu mu

súd úroky z omeškania priznal“.
1.5 Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu
zamietol (druhý výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (tretí výrok), podal žalobca
(prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a
prizná mu náhradu trov konania, event., aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 V odôvodnení odvolania namietal, že nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie,
nakoľko mal aplikovať zákon o stavebnom sporení, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch sa
nevzťahuje na zmluvy o stavebnom sporení. Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie tak môže
byť postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pretože súd prvej

inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.3. Žalovaná 1/ (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie žalobcu zamietnuť v plnom rozsahu. Stotožnila sa s
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, že zmluva o úvere a ručiteľská listina má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá okrem všeobecných náležitostí má obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ktorú neobsahuje, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

4. Žalovaný 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu
určenom ustanovením § 379 písm. a/ CSP (od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol dotknutý), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne
odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

7. Procesný postup súdu znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces je jedným zo zákonných

dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho
zložky patrí (okrem iných) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo
strany súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

8.1 Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8.2 Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8.3Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8.4 Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o

zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa žalobou pôvodne domáhal uloženia
povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.546,54 Eur s príslušenstvom.
Žalobca pritom podaním zo dňa 03. 08. 2016 označeným ako vyjadrenie, čiastočné späťvzatie žaloby

vzal žalobu späť v časti istiny 6252,45 Eur a úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 5252,45
Eur, pričom aj podaním zo dňa 23. 12. 2016 žalobca uvádza späťvzatie žaloby v časti istiny 6252,45
Eur a úroku z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 5252,45 Eur.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho procesného postupu, keď

nezohľadnil dispozíciu žalobcu so žalobou a nerozhodol o zastavení konania v časti, v ktorej žalobca v
priebehu konania vzal žalobu späť. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16. 01. 2017 síce oboznámil
čiastočné späťvzatie žaloby žalobcu zo dňa 03. 08. 2016, avšak následne rozhodol o zmene žaloby, bez
toho aby rozhodol o zastavení konania v časti, ktorej vzal žalobca žalobu späť.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybou
aplikácie práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou o stavebnom úvere
v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy. Zmluvný vzťah bol síce vzťahom zo zmluvy o stavebnom úvere, čo však v zmysle
uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia

spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia
zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka zákonom č.
568/2007 Z. z., nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských
zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008. Zároveň odvolacísúd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a, bod 1) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého
vyplýva: ,,Zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich

údržbu.“

13. Z uvedených dôvodov preto neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na

jeho zmenu (§ 388 CSP).

14. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o späťvzatí žaloby sčasti a následne po ustálení predmetu
konania súd prvej inštancie opätovne rozhodne o nároku žalobcu, pričom vec posúdi z hľadiska
spotrebiteľského práva aplikujúc okrem iných i zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Svoje rozhodnutie okresný súd náležite zdôvodní tak, aby bolo

konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritéria uvedené
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

16. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).