Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Tencer
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111011136
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2111011136.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a Vladimíra Vlčka, v trestnej veci obžalovaného JUDr. H. H., pre zločin krivej
výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm.h/ a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.b/ Trestného
zákona, o odvolaní Okresného prokurátora v Galante proti rozsudku Okresného súdu v Trnave sp. zn.
5T/46/2011 zo dňa 27.01.2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresného prokurátora v Galante z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného
JUDr. H. H. spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante sp.zn. 3Pv 219/11 zo dňa 30.06.2011 pre
zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm.h/ a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1
písm.b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
ako obhajca obvineného S. E., v trestnom konaní vedenom po spisovnou značkou ČVS: KRP-117/
OVK-TT-2010 na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,
dňa 29.09.2010 v čase okolo 13.20 hodiny, počas výsluchu svedka Mgr. D. R., z účastníckej stanice
s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H., U., P.. F. XXXX/XX, zaslal na
účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, evidovanú na meno O. J., U., W. XXXX/XXB,
SMS správu s textom: „ Zle vypovedal R., nebol vami kontaktovaný 05.09.2010 ohľadom zmluvy“, pričom
vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa O. J. a uvedená SMS správa mu ako adresátovi
bude doručená, následne O. J. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX zaslal na
účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX SMS správu s textom: „Co mam povedat ja?
“, pričom vedel, že túto účastnícku stanicu v tom čase používa H. H. a uvedená SMS správa mu ako
adresátovi bude doručená, následne H. H. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX
krátko po skončení výsluchu svedka R. zaslal na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX
XXX SMS správu s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu mal E. doma ale vy ste najprv isli za R. lebo to
poziadal E. ale R. nedvihal, tak ste bol za jeho otcom a ten ju mal. To ste vsak nepovedali E. a ten zostal
v tom ze je od R..“, a následne bezprostredne po ukončení výsluchu svedka Mgr D. R., O. J. toho istého
dňavčaseo13.45hodineakosvedokvtomtotrestnomkonanínepravdivovypovedalpodľavyžiadaných
a zaslaných inštrukcií v SMS správach od H. H. za jeho prítomnosti ako obhajcu obvineného S. E. na
tomto procesnom úkone, pričom H. H. a O. J. tak konali za účelom vyviniť obvineného S. E. zo skutku,
za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s rozhodnutím okresného súdu,
pokiaľ tento obžalovaného JUDr. H. H. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil. Poukázal na to,
že v predmetnej veci bol zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami § 2 ods.1 písm.b/, ods.2, § 4
ods.1 zák. NR SR č. 166/2003 Z.z. o ochrane pred odpočúvaním, vydaný súhlas sudcu Krajského súdu
v Trnave č. KS TT-V-186-1/2010-Ntt zo dňa 06.05.2010 na použitie informačno-technického prostriedku
na zaznamenávanie telefónneho čísla XXXX XXX XXX registrované na O. J. na obdobie od 06.05.2010
do 06.08.2010, ktorý neskôr bol predĺžený na obdobie od 07.08.2010 do 07.10.2010. Poukázal na to,
že z uvedeného dôkazného prostriedku bolo nepochybne dokázané, že dňa 29.09.2010 o 13.23 hod. z
účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H., bola zaslaná
na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno O. J., SMS správa s
textom: „zle vypovedal R., nebol vami kontaktovaný 05.09.2010 ohľadom zmluvy“, dňa 29.09.2010 o
13.24 hod. z účastníckej stanice s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na O. J. bola zaslaná
na účastnícku stanicu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovanej na Mgr. H. H. SMS správa s
textom: „co mám povedať ja?“, následne dňa 29.09.2010 o 13.42 hod. z účastníckej stanice s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno Mgr. H. H. bola zaslaná na účastnícku stanicu s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX evidovanej na meno O. J., SMS správa s textom: „Chorvátsko ok ale zmluvu
mal E. doma ale vy ste najprv isli za R. lebo to poziadal E. ale R. nedvihal, tak ste bol za jeho otcom
a ten ju mal. To ste vsak nepovedali E. a ten zostal v tom ze je od R.“. Predmetným konaním podľa
názoru okresného prokurátora obžalovaný JUDr. H. H. naplnil znaky zločinu krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm.b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h/
a § 140 písm.c/ Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm.b/ Trestného zákona,
nakoľko tento v kritický deň naviedol O. J., aby tento ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu a
okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie za účelom vyviniť obvineného S. E., čím porušil
ako obhajca v trestnom konaní ustanovenie § 18 ods.2 zák.č. 586/203 Z.z. o advokácii v platnom znení.
Má za to, že súhlas sudcu krajského súdu je nepochybne zákonný a teda aj výsledky použitia takto
schváleného použitia informačno-technického prostriedku sú zákonným spôsobom získaným dôkazom.
Uvedené dôkazy v súhrne s výpoveďami svedkom D. R. a J. Z. podľa názoru okresného prokurátora
vytvárajú ucelenú štruktúru na základe ktorej je možné vinu obžalovaného považovať za preukázanú.
Zástupca krajského prokurátora v Trnave na verejnom zasadnutí navrhol odvolaniu okresného
prokurátora v celom rozsahu vyhovieť.
Krajský súd na podklade podaného odvolanie podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nie je nedôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu dospel krajský súd k záveru, že okresný súd v konaní, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového
stavu veci nevyhnutné pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné
ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s
ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú
vykonaným dôkazom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1
Trestného poriadku jasne vyložil o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé,
na základe akých konkrétnych skutočností a právnych úvah okresný súd dospel k záveru, že pre uznanie
viny obžalovaného zo skutku pre ktorý bol postavený pred súd, niet dostatok bezpečne a jednoznačne
preukázaných dôkazov.Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
na ne odkazuje.
Krajský súd si osvojuje aj spôsob hodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu celková dôkazná situácia a okolnosti prípadu neumožňujú
jednoznačne a bez pochybnosti učiniť záver, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené
v obžalobe okresného prokurátora. K námietkam okresného prokurátora vysloveným v dôvodoch
odvolania je potrebné uviesť, že tieto nemajú žiadnu oporu v zákone. Je nepochybné, že v danom
prípade súhlas na použitie informačno-technického prostriedku na telefónne číslo patriace O. J., bol v
skutočnosti vydaný v súlade so zákonom a v tomto smere ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani
porušenia zákona. V tejto súvislosti je však potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že ochrana tajomstva
správ podávaných telefónom, je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana
súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy a Listiny základných práv a slobôd( ďalej
len Listina) vrátane čl. 22 Ústavy a článku 13 Listiny. Naproti tomu ochrana práva na súkromie je
v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len Dohovor) sústredná v čl. 8. Z
vyššie uvedených ustanovení je nepochybné, že nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že odpočúvanie
telefónnych hovorov je zásahom a práva na súkromie tak podľa čl. 22 Ústavy a článku 13 Listiny, kde
je to vyslovene uvedené, ako aj podľa článku 8 Dohovoru. Pritom nejde o zásah do práva na súkromie
iba držiteľa odpočúvanej telefónnej linky, ale táto ochrana patrí aj osobám, ktoré sú z tejto linky volané
resp. ktoré na túto linku volajú.
Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na
základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi
predpismi, pričom sa prihliada aj na to, či právny predpis bol verejne publikovaný a teda dostupný, a
či jeho následky boli predvídateľné. Skúma sa teda aj kvalita zákonnej úpravy, ktorá je základom do
zásahu práva na súkromie.
Ikeďjetedanepochybné,žesúhlasnapoužitieinformačno-technickéhoprostriedkutýkajúcisaosobyO.
J.bolvydanývsúladesozákonom,avšakzískanéinformácieohľadominýchosôbnaodposluch,ktorých
takýto súhlas nebol vydaný, v danom prípade nie je možné voči týmto osobám použiť a preto tak, ako
už je vyššie uvedené použitie týchto informácii vo vzťahu k inej osobe je evidentne nezákonné. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať i na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.06.2006 sp.zn. ÚS 274/05.
Okresný súd preto správne vychádzal z vyššie uvedených ustanovení a dôkaz zadovážený voči
obžalovanému JUDr. H. H. v tomto smere považoval ako za dôkaz nezákonne získaný, pričom dôsledne
vychádzal z ustanovenia § 2 ods.12 Trestného poriadku v zmysle ktorého, orgány činné v trestnom
konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení, všetkých okolností prípadu, jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Je teda nepochybné,
že použitím tohto dôkazu došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania uvedenej v ustanovení
§ 2 ods.1 Trestného poriadku v zmysle ktorej nikto nemôže byť stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon a preto výsledky takto získaných dôkazov nemožno v zmysle
§ 119 ods.2 Trestného poriadku použiť v trestnom konaní ako dôkaz.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v predmetnej veci využil svoje právo nevypovedať a rovnako ani ďalší
svedkovia vo veci vypočutí, neuviedli žiadne také skutočnosti na základe ktorých by bolo možné konanie
obžalovaného posúdiť ako trestný čin, okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného v dôsledku
dôkaznej núdze spod obžaloby v zmysle § 285 písm.a/ Trestného poriadku oslobodil.
KeďžeanikrajskýsúdnezistilžiadnedôvodyprezmenuI.stupňovéhorozhodnutia,odvolanieokresného
prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.