Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, January 18, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/64/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707010257
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8707010257.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. januára 2012 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
T.. Š. M. T. C. F. L. U. Z. A. C. Ý. - nar. XX.X.XXXX v O. - A. A., trvale
bytom O., O. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý

- z pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
účinného do 01.01.2006, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do
01.01.2006,

p r e t o ž e

- dňa 9.8.2005 podpísal Dohodu č. 24/§50/PS/2005 o poskytnutí príspevku na zamestnávanie
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Poprade, pričom sa zaviazal do 30 dní od podpísania dohody vytvoriť pracovné miesto
pre jedného znevýhodneného uchádzača o zamestnanie z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad v štruktúre pracovných miest s profesiou obchodného riaditeľa s činnosťou prieskumu
trhu a verejnej mienky s cenou práce 327 982,- Sk mesačne celkovej ceny práce po dobu dvoch rokov,
pričom za mesiac august 2005 mu bol poukázaný nenávratný finančný príspevok vo výške 120 614,- Sk,
pričom zamestnávanie zamestnanca a vyplácanie mzdy V. W., nar. X.X.XXXX bytom O., F.. B. Č.. XXXX/
XX predstieral s cieľom získať finančné príspevky, mzdu jej v dohodnutej výške nevyplatil, finančné
prostriedky použil na nezistený účel, poskytnutý finančný príspevok nevrátil a Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Poprade pri finančnej kontrole nepredložil účtovné doklady, týkajúce sa podnikateľskej
činnosti v súvislosti s poskytnutím uvedeného príspevku, čím nedodržal podmienky dohody a takto
svojim konaním uviedol do omylu v otázke ich splnenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
a vylákal tak príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky Európskeho sociálneho fondu v správ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade a spôsobil tak škodu vo výške 120 614,-Sk,

- dňa 6.10.2005 opätovne požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade o úhradu platby č.
2 za mesiac september 2005 v čiastke 180 390,- Sk, avšak vzhľadom k porušeniu dohody v článku II.
písm. A bodu 11, 12 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Poprade od zmluvy odstúpil a vedenú čiastku
mu nevyplatil, čím sa pokúsil opätovne uviesť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade do omylu,

t e d a

- vylákal od iného subvenciu zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie a použitie je podľa zákona a iných
predpisov viazané na podmienky, ktoré nesplnil a to tým, že ich uviedol do omylu v otázke ich splnenia,

- pokúsil sa vylákať od iného subvenciu zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie a použitie je podľa
zákona a iných predpisov viazané na podmienky, ktoré nesplnil a to tým, že ich uviedol do omylu v otázke
ich splnenia a pokúsil sa získať väčší prospech.

Za to mu súd
u k l a d á

Podľa § 250b ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 s použitím § 391 ods. 2 Trestného
poriadku trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu výkon trestu podmienečne
o d k l a d á a podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 mu u r č u j e
skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného T.. Š. M. dňa 05.06.2007 obžalobu
pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Vo veci súdu rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2009 a obžalovaného T.. Š. M. uznal vinným
z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do
01.01.2006 sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 /dvoch/ rokov, zároveň mu uložil peňažný trest vo výške 663,88,--eur, náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 4 /štyroch/ mesiacov a súčasne mu uložil aj povinnosť zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Poprade škodu vo výške 4003,65,--eur.

Na základe odvolania obžalovaného odvolací súd svojim rozsudkom sp. zn. 2To 33/2010 zo dňa
09.12.2010 napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a obžalovaného T.. Š. M. uznal vinným z
trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. c/
Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka a zároveň poškodenú
stranu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie.

Rozsudok vo veci nadobudol právoplatnosť dňom 09.12.2010.

Obžalovaný T.. Š. M. prostredníctvom svojho obhajcu podal proti právoplatnému rozsudku dovolanie na
základe, ktorého Najvyšší súd SR svojim rozsudkom sp. zn. 6Tdo 21/2011 zo dňa 22.09.2011 rozhodol,
že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To 33/2010 zo dňa 09.12.2010 a v konaní, ktoré mu
predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného T.. Š.E. M., tento rozsudok zrušil v celom
rozsahu a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T 64/2007 zo dňa 09.12.2009,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a Okresnému súdu
Poprad prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd nariadil dňa 18.01.2012 vo veci hlavné pojednávanie,
na ktorom sa oboznámil s podstatným obsahom celého trestného spisu, vyššie uvedenými rozsudkami
odvolacieho a dovolacieho súdu, ktorému predchádzalo upozornenie obžalovaného T.. Š. M. a jeho
obhajcu podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku i s dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané na hlavných
pojednávaniach, berúc do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z odvolacieho a dovolacieho konania
i právne názory vyslovené nadriadenými súdmi v tejto trestnej veci a zistil nasledovné.

Obžaloba kládla obžalovanému T.. Š. M. za vinu skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 09.08.2005
podpísal Dohodu č. 24/§50/PS/2005 o poskytnutí príspevku na zamestnávanie znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Poprade, pričom sa zaviazal do 30 dní od podpísania dohody vytvoriť pracovné miesto pre jedného
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
v štruktúre pracovných miest s profesiou obchodného riaditeľa, s činnosťou prieskumu trhu a verejnej
mienky s cenou práce 327 982,- Sk mesačne celkovej ceny práce po dobu dvoch rokov, pričom za
mesiac august 2005 mu bol poukázaný nenávratný finančný príspevok vo výške 120 614,- Sk a dňa
06.10.2005 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade o úhradu platby č. 2 za mesiac
september 2005 v čiastke 180 390,- Sk, pričom V. W., ktorú zamestnal na vyššie uvedené pracovné
miesto, dohodnutú mzdu nevyplatil vo výške uvedenej v pracovnej zmluve, pričom pracovníkom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade v priebehu mesiaca november 2005 až do 21.11.2005
neumožnil vykonať kontrolu zameranú na dodržiavanie článku II. písmeno A Dohody č. 24/§50/PS/2005
nariadenú riaditeľkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo dňa 21.10.2005 v zmysle §
12 ods. 3 Zákona NR SR č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole, čím porušil Dohodu č. 24/§50/PS/2005
v ustanovení článku II. bod 10, bod 11, čím mal z hľadiska právnej kvalifikácie spáchať trestný čin
skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
účinného do 31.12.2005.

Obžalovaný T.. Š. M. vo všetkých svojich výpovediach urobených v prípravnom konaní nepriznal vinu
za žalovaný skutok, obvinenie zo skutku označil za vykonštruované a na svoju obhajobu uviedol,
že dohodnutú mzdu s jeho zamestnankyňou V. W., ktorú prijal do zamestnania na základe dohody
uzatvorenej s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dňa 09.08.2005 riadne vyplatil na
jej bankový účet, čomu mali nasvedčovať aj ním predložené bankové výpisy, rovnako tak tvrdil, že si
následne riadne plnil aj odvodové povinnosti nadväzujúce na vyplatenie mzdy.
Poprel, aby V. W. vyplatil len mzdu vo výške 42 000,--Sk. .
Rovnako tak poprel, aby neumožnil vykonať pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Poprade kontrolu zameranú na dodržiavanie podmienok predmetnej dohody o poskytnutí príspevku na
zamestnávanie zo dňa 09.08.2005.
Tvrdenia V. W. zároveň označil za účelové a použité proti nemu len preto, aby mu táto nevrátila pôžičku
prostredníctvom, ktorej jej vyplatil sumu 250 000,- Sk.
Vo svojej výpovedi potvrdil, že aj keď bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade požiadaný o
vrátenie predmetného finančného príspevku, tento nevrátil z toho dôvodu, že podľa neho si podmienky
dohody riadne plnil, keďže príspevok použil na vyplatenie mzdy zamestnancovi a na zaplatenie odvodov
do príslušných poisťovní a taktiež aj Daňovému úradu Poprad.
Priznal aj to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade predložil žiadosť o úhradu platby
vyplatených príspevkov za mesiac september 2005, odôvodnil to však tým, že v tom čase Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny v Poprade od predmetnej dohody neodstúpil a tým, že on si v tom čase
podmienky dohody riadne plnil.
Pred vyšetrovateľom sa zároveň odmietol vyjadriť k ďalším otázkam a okolnostiam skutku tvrdiac, že sa
netýkajú skutočností kladené mu za vinu v uznesení obvinenia.

Obžalovaný T.. Š. M. pri konfrontácii so svedkyňou V. W. neuviedol žiadnu ďalšiu relevantnú skutočnosť
a zotrval na svojej pôvodnej výpovedi.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný T.. Š. M. zotrval na tom, že V. W. vyplatil mzdu vo výške uvedenej
v pracovnej zmluve a na jej osobný účet v Ľudovej banke pobočka Poprad /aj keď v ďalšej časti svojej
výpovede obžalovaný už tvrdil, že na osobný účet v peňažnom ústave vyplácal V. W. len časť mzdy a
časť mzdy jej vyplácal cez príjmový pokladničný doklad/, čo bolo dôvodom, pre ktorý žiadal Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Poprade o preplatenie vyplatenej mzdy v zmysle podmienok predmetnej
dohody zo dňa 09.08.2005, pričom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Poprade mu vyplatenú mzdu
za mesiac august v sume 120 614,--Sk refundoval v septembri 2005.
Obžalovaný ďalej uviedol, že hoci o refundáciu ďalšej mesačnej mzdy zamestnankyne V. W. /vyplatenej
jej na účet v dvoch splátkach ako zálohu a celkové vyúčtovanie mzdy v sume 161 002,--Sk/ žiadal aj za
nasledujúci mesiac, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade mu vyplatený príspevok v rozpore
s podmienkami dohody zo dňa 09.08.2005 nepreplatil.

Obžalovaný súčasne poprel, aby neumožnil pracovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Poprade vykonať kontrolu a na svoju obranu uviedol, že príslušný úrad túto kontrolu začal vykonávať
v decembri 2005 /ku dňu jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní ukončená nebola/ a týkala sa
dodržiavania podmienok predmetnej dohody zo dňa 09.08.2005 ako aj to, že príslušné doklady týkajúce
sa tejto kontroly odovzdal Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dňa 14.12.2005.
Podľa jeho ďalších tvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade oznámil odstúpenie od
dohody č. 24/§50/PS/2005 zo dňa 09.08.2005, pretože mal zato, že úrad prestal plniť vo vzťahu k
nemu dohodnuté podmienky a dodal, že odstúpenie od dohody vykonal v novembri 2005 aj príslušný
úrad práce, toto odstúpenie úradu práce však obžalovaný označil za úmyselné, aj keď úmysel bližšie
neodôvodnil.
Podľa ďalšieho tvrdenia obžalovaného suma uvádzaná v jeho žiadostiach o poskytnutie príspevku mala
v sebe zahŕňať nielen mzdu V. W., ale aj celkovú cenu za vykonanú prácu.
Aj v konaní pred súdom obžalovaný tvrdenia V. W., že jej nevyplatil mzdu vo vyššie uvedených sumách,
označil za nepravdivé a použité ňou len preto, aby mu nemusela vrátiť požičanú sumu 250 000,--Sk.

Obranu a tvrdenia obžalovaného T.. Š. M. vyvracala svedkyňa V. W., ktorá vo všetkých svojich
výpovediach urobených tak v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach jednoznačne
tvrdila, že obžalovaný T.. Š. M. jej počas celého trvania pracovného pomeru, ktorý s ním uzatvorila na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.08.2005 nevyplatil takú mesačnú výšku mzdy, aká bola uvedená
v pracovnej zmluve ako mzdové podmienky - 310 000,- Sk.
Podľa jej tvrdení na pokyn obžalovaného si zriadila dva účty v Ľudovej banke pobočka Poprad /s jedným
z účtov mohol disponovať aj obžalovaný/ a aj keď z niektorého z účtov vyberala peniaze, vždy ich osobne
odovzdávala obžalovanému.
Podľa výpovede svedkyne za celý čas trvania pracovného pomeru jej obžalovaný osobne vyplatil celkovú
mzdu vo výške 42 000,--Sk, z toho ako prvá záloha to bola suma vo výške 5 000,--Sk a neskôr taktiež
ako zálohová platba sumy po 5 000,--Sk, resp. 2 000,--Sk a aj keď svedkyňa zároveň uviedla, že
z jedného zo zriadených účtov bol uskutočnený dňa 28.10.2005 výber vo výške 100 000,--Sk a dňa
02.11.2005 výber vo výške 148 341,--Sk, na ktorý podpísala následne aj výdavkový pokladničný doklad,
v skutočnosti žiadne peniaze vybraté z tohto účtu osobne neprevzala, v oboch prípadoch pracovníkom
banky vyplatené peniaze zobral obžalovaný T.. Š. M..
Aj keď svedkyňa mala vedomosti o mzdových podmienkach uvedených v pracovnej zmluve uzatvorenej
s obžalovaným, domnievala sa, že nejde len o jej mzdu, ale že v tejto čiastke sú zahrnuté aj ďalšie
výdavky, odvody a príslušné náklady spojené s vytvorením jej pracovného miesta a u obžalovaného
ako u podnikateľského subjektu, ktorý uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
predmetnú dohodu č. 24/§50/PS/2005 dňa 09.08.2005.
O dodatku č. 1 zo dňa 26.09.2005 k pracovnej zmluve zo dňa 10.08.2005 však svedkyňa vedomosť
nemala a označila ho za nepravdivý, aj keď pripustila, že na doklade sa nachádza jej podpis.
Či a v akých výškach platil obžalovaný ako jej zamestnávateľ odvody do príslušných zdravotných a
sociálnych poisťovní svedkyňa vedomosť nemala.
Vo svojej svedeckej výpovedi pred vyšetrovateľom zároveň dodala, že svojou naivitou a nepreverením
si konania obžalovaného, či niektorých z jeho úkonov sama prispela k jeho podvodnému konaniu nielen
vo vzťahu k Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, ale i k nej osobne /aj vzhľadom na žalobu
obžalovaného, ktorú proti nej podal v občiansko-právnom konaní a v ktorej od nej požadoval vrátenie
údajnej pôžičky vo výške 250 000,--Sk, čo ju viedlo k podaniu trestného oznámenia na obžalovaného v
inej trestnej veci doposiaľ neukončenej/ a čo potvrdila aj pri konfrontácii so samotným obžalovaným.

Svedkyňa V. W. zotrvala na týchto svojich výpovediach z prípravného konania aj v konaní pred súdom
a na hlavných pojednávaniach dodala, že obžalovaného poznala z predchádzajúceho zamestnania,
ako obchodná riaditeľka u obžalovaného pracovala v období od 11.08.2005 do 31.12.2005 a v jej
pracovnej náplni mal byť prieskum verejného trhu v reštauračných a hotelových zariadeniach týkajúcich
sa predovšetkým cenotvorby, prácu vykonávala sčasti na základe telefonických pokynov obžalovaného
a sčasti podľa nej samej, bez bližšej špecifikácie podmienok práce, ktoré by jej určil sám obžalovaný a
že v jeho kancelárii na ul. Partizánskej č. 697/61 v Poprade bola maximálne dvakrát.
Podľa tvrdenia svedkyne jej obžalovaný počas celého trvania pracovného pomeru nevytvoril žiadne
pracovné podmienky, nemala pridelenú a zriadenú kanceláriu, pracovala v teréne, z miesta bydliska sa
do zariadení, v ktorých vykonávala prieskum trhu dostavovala sama a na vlastné cestovné náklady.
Aj v konaní pred súdom svedkyňa poprela vedomosť o existencii dodatku č. 1 k pracovnej zmluve i to,
aby si ponechala pre svoju potrebu čo len časť z finančných prostriedkov vybratých z účtov v Ľudovej

banke pobočka Poprad a zotrvala na tvrdení, že obžalovaný jej mzdu vyplácanú po zálohách vyplácal
osobne a vo výškach, ktoré zodpovedali celkovej čiastke 42 000,--Sk.
Vo všetkých svojich výpovediach urobených pred súdom svedkyňa jednoznačne poprela, aby jej
obžalovaný ako mzdu vyplatil vyššie sumy než sumu 5 000,--Sk i to, aby jej mzdu vyplácal na účet
v peňažnom ústave tvrdiac, že tieto finančné čiastky preberala od obžalovaného osobne s tým, že
menovaný jej tvrdil, že ide o zálohové platby za mzdu a súčasne jednoznačne poprela aj to, aby
finančné prostriedky ňou vybrané v príslušnom peňažnom ústave bolo možné považovať za mzdu
vyplatenú jej obžalovaným T.. Š.E. M. aj preto, že všetky takto vybraté finančné prostriedky odovzdávala
obžalovanému prakticky ihneď po ich vybratí z účtu a aj preto, že sama - bez súhlasu a vedomia
obžalovaného nemohla týmito finančnými prostriedkami disponovať.
Tvrdeniami obžalovaného o tom, že jej vyplácal počas trvania pracovného pomeru mesačne mzdu vo
výške uvedenej v pracovnej zmluve, resp. mzdu uvedenú vo výplatných listoch za mesiac august a
september 2005 a vo výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 04.10.2005 sa cítila byť dotknutá a
podvedená aj vzhľadom na to, že keď v ďalšom období po ukončení pracovného pomeru u obžalovaného
T.. Š. M. žiadala o sociálnu dávku a podporu v nezamestnanosti, bola neúspešná, pretože príslušný úrad
práce jej odmietol tieto dávky vyplatiť s poukazom na výšku mzdy, ktorú mala od obžalovaného dostávať
v dobe od augusta do decembra 2005 v zmysle mzdových podmienok uvedených v pracovnej zmluve
uzatvorenej s obžalovaným dňa 10.08.2005, čím sa ona aj jej rodinní príslušníci dostali do hmotnej
núdze.

Zo svedeckých výpovedí A. Š. - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade urobených
v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní mal súd zistené okolnosti, za ktorých Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Poprade uzatvoril s obžalovaným T.. Š. M. dohodu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku podľa § 50 Zákona č.5/2004 Zb. z. o službách zamestnanosti.
V tejto dohode bola podľa svedkyne stanovená okrem iného aj podmienka, že mzda bude zamestnancovi
- V. W. vyplácaná na jej účet a že akceptovateľným dokladom o úhrade mzdy bude výpis z účtu
zamestnávateľa, čo obžalovaný rešpektoval a do spisu predložil aj číslo účtu V. W. v príslušnom
peňažnom ústave, na ktorý mala byť poukazovaná jej mesačná mzda /podľa vtedy platných predpisov
nebol podľa svedkyne stanovený strop pre mzdu takto zamestnaného pracovníka a úrad mal a
mohol obžalovanému preplatiť len určité percento z príspevku stanoveného v dohode a až po tom,
čo žiadateľ predložil samotnú žiadosť o preplatenie tohto príspevku, výplatnú pásku, výkazy zo
zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne, ako aj doklad o skutočne uhradenej mzde - výpis z účtu
zamestnávateľa/.
Podľa svedkyne úrad tak v prvom polroku mohol obžalovanému ako žiadateľovi o tento druh príspevku
preplatiť 55% z hrubej mzdy zamestnanca a z odvodov do príslušných poisťovní a v ďalších 12
mesiacoch 26%.
Keďže v žalovanom období neexistoval zákonom upravený strop mzdy zamestnanca zamestnaného
u zamestnávateľa, ktorému úrad poskytol tento príspevok - pracovníci úradu práce neskúmali výšku
takto medzi obžalovaným a V. W. dohodnutej mzdy, skúmali však či obžalovaný dodržiava podmienky
dohodnuté v dohode a týkajúce sa spôsobu vyplatenia mzdy buď cez účet zamestnávateľa alebo cez
poštovú poukážku.
Z jej výpovede ďalej vyplynulo, že v čase prvej žiadosti obžalovaného o preplatenie príspevku bol jej
súčasťou aj doklad, že mzda bude uhradená na účet zamestnanca, najskôr vo forme zálohy a neskôr
ako doplatok mzdy - vyrovnanie mzdy a preto úrad práce túto žiadosť obžalovaného o preplatenie
požadovaného príspevku uhradil v obžalovaným požadovanej výške.
Pri druhej žiadosti obžalovaného o preplatenie príspevku však obžalovaný predložil doklad o tom, že
mzda zamestnankyni V. W. bola vyplatená v hotovosti - cez príjmový pokladničný doklad s tým, že V. W.
sama požiadala, aby jej bola mzda vyplatená na pracovisku v hotovosti, čo nezodpovedalo podmienkam
dohody zo dňa 09.08.2005 a preto oddelenie, na ktorom svedkyňa v tom čase pracovala požiadalo
oddelenie kontroly o vykonanie kontroly u obžalovaného ako zamestnávateľa znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie /V. W. a súčasne obžalovaného ako žiadateľa o poskytnutie predmetného
nenávratného finančného príspevku.
Podľa svedkyne pre obžalovaným neposkytnutie súčinnosti pri tejto kontrole, Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Poprade od predmetnej dohody uzatvorenej s obžalovaným odstúpil, pretože neposkytnutie
súčinnosti bolo podľa úradu porušením podmienok tejto dohody.

Zo svedeckých výpovedí T.. T. R. - pracovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
urobených v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní rovnako tak, ako z výpovede svedkyne A.

Š.Q. vyplynulo, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade na základe žiadosti obžalovaného
zo dňa 17.05.2005 uzatvoril dňa 09.08.2005 predmetnú dohodu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku z prostriedkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad financovaných štátnym
rozpočtom SR a Európskym sociálnym fondom.
V dohode sa obžalovaný zaviazal vytvoriť pracovné miesto obchodného riaditeľa so mzdou 310 000,--
Sk a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade sa zaviazal poskytnúť mu nenávratný finančný
príspevok na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača maximálne vo výške 2 105 640,--Sk s tým,
že obžalovaný dňom 11.08.2005 toto pracovné miesto obsadil zamestnankyňou V. W., s ktorou uzatvoril
pracovnú zmluvu a predložil ju Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade dňa 19.08.2005.
Podľa svedka obžalovaný dňa 07.09.2005 predložil žiadosť o preplatenie mzdových nákladov
zamestnankyne za obdobie august 2005 vo výške 120 614,--Sk ako platbu č. 1 na základe, ktorej mu
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade po odkontrolovaní predložených dokladov vyplatil dňa
03.10.2005 vyššie uvedenú sumu.
Svedok ďalej uviedol, že počas následnej kontroly u obžalovaného vykonanej ich úradom došlo k
odstúpeniu od predmetnej dohody, odstúpenie od dohody prevzal obžalovaný dňa 02.12.2005 a tým
istým dňom od dohody odstúpil aj obžalovaný a čo bolo dôvodom, pre ktorý Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Poprade už obžalovanému nevyplatil žiadne finančné prostriedky.

Súd výsluch v prípravnom konaní vypočutého svedka B.. Š. Y. vykonať na hlavnom pojednávaní
zákonným spôsobom nemohol, pretože tento vystupoval v procesnom postavení splnomocneného
zástupcu poškodenej strany, vypočul ho len k nároku na náhradu škody.
Splnomocnený zástupca poškodenej organizácie si najprv uplatnil v adhéznom konaní tento nárok
vo výške 120 614,- Sk, na poslednom hlavnom pojednávaní upustil od tohto uplatňovania nároku na
náhradu škody vzhľadom na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 13C 35/2007
zo dňa 15.04.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Co 81/2011 zo dňa
04.11.2011.

Na hlavnom pojednávaní v rámci návrhov procesných strán na doplnenie dokazovania súd vypočul
svedkyňu T.. U. U. - pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, ktorá na hlavnom
pojednávaní popísala podmienky a dôvody kontroly dodržiavania dohody zo dňa 09.08.2005 uzatvorenej
medzi obžalovaným a ÚPSVaR Poprad vo veci poskytnutia nenávratného finančného príspevku.
Z jej svedeckej výpovede vyplynulo, že na základe poverenia vtedajšej riaditeľky Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Poprade bola u obžalovaného vykonaná kontrola v zmysle Zákona č. 502/2001 Zb. z.
Obžalovaný T.. Š. M. ako kontrolovaný subjekt podľa svedkyne maril kontrolu zameranú na preverenie
plnenia dohody č. 24/§50/PS/2005 predovšetkým vo vzťahu k prevereniu vyplácania mzdových
prostriedkov jeho zamestnankyni V. W..
Marenie kontroly malo podľa svedkyne spočívať v tom, že obžalovaný s pracovníkmi kontrolného
oddelenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad nespolupracoval, riadne a včas nepreberal
oznámenia o začatí kontroly, riadne a včas nepredkladal ani doklady potrebné k prevereniu plnenia už
uvedených mzdových podmienok dohody, nepodával dostatočné vyjadrenia k zisteným nedostatkom
a nezrovnalostiam v rozporuplných tvrdeniach o vyplácaní mzdy jeho zamestnankyni V. W., keďže
z obžalovaným predložených dokladov pri kontrole bola zistená nadštandardná mzda vyplácaná
zamestnankyni, výšku ktorej táto poprela a čo bolo podľa svedkyne dôvodom toho, že Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Poprade podal na obžalovaného T.. Š. M. trestné oznámenie pre podozrenie
z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b Trestného zákona.
Podľa svedkyne predmetná kontrola v čase jej výsluchu pred súdom ukončená nebola a preto sa k jej
záverom či výsledkom vyjadriť nevedela.

Aj keď obhajoba na hlavnom pojednávaní namietala výsluchy týchto svedkov A. Š., T.. T. R. Q. T.. U.
U.U. z toho dôvodu, že neboli oslobodení od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom, súd ich pojal
do dôkazov majúc zato, že títo svedkovia nie sú osobami, na ktorých by sa vzťahoval zákaz výsluchu
v zmysle ustanovenia § 129 Trestného poriadku.
Skutočnosti, o ktorých svedkovia vypovedali netvoria utajované skutočnosti, obchodné, bankové,
daňové alebo telekomunikačné tajomstvo tak, ako to upravuje Zákon č. 215/2004 Zb. z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona nemôže byť utajenou skutočnosťou informácia o
nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami, čo príspevok
poskytnutý obžalovanému na základe dohody v skutočnosti aj bol.

Tomuto záveru a názoru súdu zodpovedá nakoniec aj celý trestný spis sp. zn. 5T 64/2007, vyšetrovací
spis ČVS: ORP-413/OEK-PP-2006 ako aj pripojený kontrolný spis Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad č.: K/537/2005-NFKŠF, pretože ani jeden z listinných dôkazov nebol označený už v prípravnom
konaní žiadnym stupňom utajenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 3 ods. 1 citovaného zákona.

Na hlavné pojednávanie súd predvolal aj ďalších svedkov - M.. C. M. a T.. B. O. - pracovníkov Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, u menovaných svedkov však ani jedna z procesných strán
nevyužila svoje právo a nevykonala ich výsluch v zmysle ustanovenia § 261 a nasl. Trestného poriadku /
obhajoba preto, že namietala vyššiu uvedenú skutočnosť nezbavenia mlčanlivosti ich zamestnávateľom
a prokurátor pre svoju nečinnosť/.

Ustanovenie § 261 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého aj súd môže vykonať sám výsluchy
svedkov nebolo súdom využité pretože, podľa jeho názoru ich výsluch by nepriniesol žiadny podstatný
a relevantný dôkaz, potrebný na zistenie skutkového stavu veci, nevyhnutného pre jeho rozhodnutie
vo veci.

Na hlavnom pojednávaní súd v rámci pokynov odvolacieho súdu vypočul v konaní ako svedka T.. B. O.
- vtedajšieho riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade.
Z jeho výpovede vyplynulo, že svedok v rozhodujúcom období, ktoré je kladené obžalovanému T.. Š. M.
za vinu ako obdobie spáchania skutku nepracoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
a že so skutočnosťami, ktoré tvoria predmet skutku sa oboznámil až v rámci odvolacieho konania, kedy
ako štatutárny zástupca podpisoval príslušné vyjadrenia a podklady za Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Poprade.
Z jeho výpovede vyplynulo i to, že ako svedok sa v tomto odvolacom konaní /len nepriamo v rámci
spolupráce štátnych orgánov/ dozvedel, že obžalovaný v tom čase požiadal Sociálnu poisťovňu,
pobočka Poprad o zníženie výšky odvodov za obdobie, ktoré sa mu kladie za vinu za skutok uvedený
v obžalobnom návrhu.
Ostatné skutočnosti, ktoré svedok uviedol pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní sa netýkali
žalovaného skutku ani žalovaného konania obžalovaného a preto sa nimi ani súd pri vyhodnocovaní
jeho svedeckej výpovede nezaoberal.

Na hlavnom pojednávaní /po zrušení veci odvolacím súdom/ bola vypočutá aj svedkyňu K.. Z. V. - B.,
pracovníčku Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a z jej výpovede vyplynulo, že obžalovaný T.. Š. M.
dvakrát predkladal opravné mesačné výkazy za žalované obdobie - august až október 2005.
Prvý opravný výkaz predložený obžalovaným bol podaný podľa svedkyne v súlade s vtedy platným
Zákonom č. 461/2003 Zb.z. o sociálnom poistení.
Druhý opravný výkaz, ktorý obžalovaný podal v januári 2009 už vykazoval iný vymeriavací základ pri
úrazovom poistení jeho bývalého zamestnanca - V. W. a z tohto dôvodu obžalovaný žiadal o vrátenie
preplatku na poistnom z dôvodu zníženia vymeriavacieho základu /pôvodný vymeriavací základ pre
mzdu zamestnanca bol vo výške 310 000,--Sk a upravený vymeriavací základ pre mzdu zamestnanca
už len vo výške 20 000,--Sk/ a čo malo viesť k tomu, aby zamestnanec - V. W. vrátila obžalovanému ako
zamestnávateľovi rozdiel v takto vyplatenej mzde, rovnako tak to malo podľa svedkyne za následok aj
snahu obžalovaného o poníženie všetkých ďalších vymeriavacích základov určených pre príspevky na
starobné a invalidné poistenie, rezervný fond i poistenie v nezamestnanosti pre V. W..
Podľa svedkyne obžalovaný prvýkrát opravné mesačné výkazy predložil dňa 20.02.2006 a týkali sa
augusta 2005 a druhýkrát v januári 2009 a týkali sa obdobia august až október 2005.
Výška preplatku na poistnom o vrátenie, ktorého žiadal obžalovaný predstavovala sumu 33 757,--Sk.
Pôvodné mesačné výkazy predložené obžalovaným zodpovedali podľa svedkyne údajom na správe zo
dňa 29.11.2007 na čl. 255, ktorú si súd od sociálnej poisťovne vyžiadal a vyššie uvedené už opravené
mesačné výkazy predložené obžalovaným v Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad tvorili súčasť listinných
dôkazov na čl. 344 až 351, 354, 355.
Svedkyňa ďalej uviedla, že napriek žiadosti obžalovaného o vrátenie časti finančných prostriedkov
po ním predložených opravených mesačných výkazoch, sociálna poisťovňa obžalovanému v čase jej
výsluchu pred súdom žiadne finančné prostriedky nevrátila s tým, že podľa svedkyne k tomu môže dôjsť
až po kontrole odvodov poistného pracovníkmi poisťovne naplánovanej u obžalovaného.

Súd bližšie okolnosti o skutku či o žalovanom konaní obžalovaného T.. Š. M. z výpovede svedka T..
B. C. vypočutého na hlavnom pojednávaní v zmysle pokynu odvolacieho súdu zistené nemal, pretože
svedok nemal priame vedomosti o týchto skutočnostiach, na listinných dôkazoch predložených orgánom
činných v trestnom konaní alebo súdu bol uvedený len ako štatutárny zástupca Sociálnej poisťovne,
pobočka Poprad.

Bližšie vedomosti o skutku či konaní obžalovaného T.. Š. M. nemal súd zistené ani z výpovede M.. O. Q.,
keďže tento svedok vypovedal k okolnostiam, o ktorých mal vedomosť len všeobecne ako splnomocnený
zástupca uvedenej poisťovne.

Aj výpoveď ďalšej svedkyne C. Y. - pracovníčky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Poprad
nepriniesla súdu bližšie objasnenie okolnosti skutku či žalovaného konania obžalovaného, pretože
svedkyňa vypovedala len všeobecne o okolnostiach, za ktorých obžalovaný T.. Š. M. predkladal tejto
poisťovni potrebné mesačné výkazy za svojho zamestnanca - V. W..

Z listinných dôkazov zabezpečených tak prípravným konaním ako aj súdom vyplynulo, že obžalovaný
T.. Š. M. si dňa 18.05.2005 podal na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad žiadosť o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Zb. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zo zdrojov štátneho rozpočtu SR a Európskeho sociálneho fondu i to, že k žiadosti pripojil zároveň
potrebné doklady na základe, ktorých dňa 09.08.2008 s ním Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
uzatvoril dohodu č. 24/§50/PS/2005.
Súčasťou žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo dňa 18.05.2005 bol
živnostenský list obžalovaného ako žiadateľa, ďalej potvrdenie o stave účtov z daňového úradu,
potvrdenia príslušných zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne, výpis z katastra nehnuteľností,
vyjadrenie súhlasu a čestné vyhlásenie tak, ako je to uvedené na čl. 22 vyšetrovacieho spisu.
Po výzve Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade obžalovaný doplnil dňa 03.06.2005 svoju
žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku o tlačivo „Práca 2-04“ a čestné vyhlásenie
o tom, že si je vedomý následkov vyplývajúcich z predloženia nepravdivých údajov a nepravdivých
skutočností v súvislosti s touto žiadosťou o poskytnutie príspevku viď čl. 26 vyšetrovacieho spisu.
Dňa 09.08.2005 obžalovaný T.. Š. M. uzatvoril s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
dohodu č. 24/§50/PS/2005 predmetom, ktorej bola úprava záväzkov zmluvných strán pri poskytnutí
nenávratného finančného príspevku na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie §
8 Zákona č. 5/2004 Zb.z. o službách zamestnanosti, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu
a z Európskeho sociálneho fondu.
Podľa článku II. bod A2 tejto dohody bol obžalovaný ako zamestnávateľ povinný prijať na vytvorené
pracovné miesto 1 znevýhodneného uchádzača o zamestnanie z evidencie Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny v prevádzke so sídlom Partizánska č. 697/61, 058 01 Poprad na profesiu obchodný riaditeľ
s popisom práce - prieskum trhu a verejnej mienky /bližšie neurčenej/, s mesačnou mzdou výške 310
000,--Sk, s poistným vo výške 17 982,--Sk a celkovou cenou práce vo výške 327 982,--Sk.
Podľa článku II. bod A4 mal obžalovaný toto vytvorené pracovné miesto zachovať najmenej 2 roky.
Podľa článku II. bod A8 mal obžalovaný úradu najneskôr do posledného kalendárneho dňa bežného
mesiaca spolu s písomnou žiadosťou o platbu predložiť aj doklady za uplynulý mesiac v 1 origináli a
2 kópiách, preukazujúcich skutočne vynaložené náklady na úhradu mzdy za zamestnanca, náklady na
úhradu poistného na zdravotné, sociálne poistenie a na starobné dôchodkové sporenie.
Za takýto doklad sa podľa dohody mohla považovať výplatná listina, mzdový list, výplatná páska za
uplynulý mesiac za zamestnancov zamestnávaných na vytvorených pracovných miestach, vrátane
dokladov o skutočnom vyplatení mzdových prostriedkov - a to výpis z účtu zamestnávateľa o úhrade
mzdy /platu/ na účet zamestnanca alebo poštová poukážka, ako i dokladov o platbách poistného na
zdravotné, sociálne poistenie a na starobné dôchodkové sporenie - t. j. výkazy zo zdravotnej poisťovne,
výkaz zo sociálnej poisťovne a výpis z účtu o úhrade poistných odvodov.
Podľa článku II. bod A13 bol obžalovaný povinný v prípade nedodržania záväzkov uvedených v tejto
dohode bez vyzvania, a to najneskôr 30-tich kalendárnych dní odo dňa od ktorého k nesplneniu
niektorého z uvedených záväzkov došlo, celý poskytnutý príspevok vrátiť na účet úradu a písomne
oznámiť úradu vrátenie príspevku.
Podľa článku II. bod A14 bol obžalovaný povinný úrad písomne informovať, najneskôr 10 kalendárnych
dní pred uskutočnením každej zmeny o skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť záväzky vyplývajúce z
tejto dohody.

Podľa článku II. bod B1 úrad práce sa zaviazal obžalovanému poskytnúť nenávratná finančný
príspevok v maximálnej výške do 2 105 640,--Sk najdlhšie počas 18-tich mesiacov za zamestnanie
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na profesiu obchodný riaditeľ s tým, že výška celkovej ceny
práce mesačne predstavuje sumu 327 982,--Sk.
Podľa článku III. dohody oprávnenými nákladmi na účely tejto dohody sú mzdové náklady, t. j.
hrubá mzda a poistné na zdravotné, sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie platené
zamestnávateľom za prijatého znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.
Podľa článku V. bodu 2 predmetnej dohody v prípade porušenia podmienok dojednaných v článku II.
písm. A v bodoch 1a, 1b, 2, 3 až 16 a v článku II. písm. B v bodoch 1, 2 môže každá zo zúčastnených
zmluvných strán odstúpiť od tejto dohody, pri odstúpení dohody úradom je zamestnávateľ povinný vrátiť
úradu celý poskytnutý finančný príspevok a písomne to oznámiť.

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným T.. Š. M. a V. W. dňa 10.08.2005 vyplýva, že obe
strany si dohodli mzdové podmienky, podľa ktorých obžalovaný vyplatí V. W. mzdu za bežný mesiac
vo výške 310 000,-Sk splatnej do konca nasledujúceho mesiaca, pričom jej mzda mala byť podľa
dohody vyplácaná spôsobom uvedeným v článku II. bod A8, teda - na účet zamestnanca alebo poštovou
poukážkou na meno a adresu zamestnanca.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 35 až 37 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že V. W. uzatvorila
s Ľudovou bankou, a.s. pobočka Poprad zmluvu o bežnom účte dňom 15.08.2005 s číslom účtu:
3310583807/3100, na ktorom sa ako to vyplýva z výpisov z účtov a potvrdení predložených obžalovaným
úradu práce mali prevádzať transakcie súvisiace s výplatou jej mzdy a odvodov.

Z prehlásenia o overení oprávnenosti výdavkov na čl. 44 až 46 vyšetrovacieho spisu zo dňa 22.09.2005
je zrejme, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad preplatil obžalovanému T.. Š. M. mzdové
prostriedky za jeho zamestnankyňu V. W. vo výške 120 614,- Sk cez tzv. úhradu platby č. 1.

Z dokladov na čl. 48 až 49 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
boli dňa 28.09.2005 pri žiadosti o preplatenie príspevku podanej obžalovaným T.. Š. M. predložené
žiadosť a dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 26.09.2005.

Z dodatku k pracovnej zmluve vyplýva, že V. W. sa mzda a preddavky na mzdu budú vyplácať osobne
v hotovosti a v pracovnom čase na pracovisku, čo však bolo jednak v rozpore s podmienkami dohody
č. 24/§50/PS/2005 v článku II. bod A8 a jednak v rozpore s vyššie uvedeným tvrdením svedkyne V. W.
ohľadom tohto dodatku /svedkyňa tvrdila, že vedomosť o tomto listinnom dôkaze nemala, aj keď zároveň
potvrdila, že podpis na dodatku je jej/.

V dôsledku takéhoto konania obžalovaného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad reagoval tak,
že obžalovaného T.. Š.E. M. svojim podaním zo dňa 30.09.2005 upozornil na porušenie povinností
uvedených v článku II. bod A8 a zároveň obžalovaného upozornil aj na možnosť odstúpenia od dohody
pre porušenie týchto povinností v zmysle článku V. bodu 2 - viď listinný dôkaz na čl. 50 vyšetrovacieho
spisu.

Zo žiadosti a dokladov nachádzajúcich sa na čl. 53 až 63 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný T..
Š. M. napriek vyššie uvedenému upozorneniu úradu práce na porušenie podmienok dohody v spôsobe
vyplácania mzdy zamestnankyni V. W. opätovne už dňa 06.10.2005 požiadal Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad o úhradu platby č. 2 a teda o ďalšie preplatenie poskytnutého príspevku.

Z dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 24.10.2005 nachádzajúceho sa na čl. 57 vyšetrovacieho spisu
však vyplýva, že obžalovaný až týmto dňom t. j. 24.10.2005 uzatvoril so zamestnankyňou V. W. tento
dodatok s tým, že mzda a preddavky na mzdu sa budú nanovo vyplácať na účet zamestnanca.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad ako poskytovateľ príspevku tento dodatok k pracovnej
zmluve uzatvorený dňa 24.10.2005 neakceptoval, považoval ho za účelový a na preverenie plnenia
podmienok dohody z tohto dôvodu nariadil dňa 21.10.2005 vykonať u obžalovaného T.. Š. M. kontrolu
zameranú na dodržiavanie článku II. bod A, čo je zrejme z poverenia nachádzajúceho sa na čl. 64
vyšetrovacieho spisu.

Z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 65 až 67 je zrejme, že kontrola zameraná
na dodržiavanie článku II. bod A u obžalovaného ako zamestnávateľa a príjemcu príspevku na
zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie nebola vykonaná z toho dôvodu, že
obžalovaný neumožnil zamestnancom úradu jej vykonanie, nevytvoril podmienky na jej riadne a včasné
vykonanie, neposkytol potrebnú súčinnosť a neumožnil nahliadnuť do jeho účtovných výkazov a
bankových výpisov a ďalších dokladov.

Z týchto dokladov vyplýva aj to, že úrad práce dňa 23.11.2005 oznámil obžalovanému, že pre porušenie
článku II. bod A11 a 12 vyššie uvedeným spôsobom odstupuje od predmetnej dohody a že obžalovaného
súčasne vyzýva na vrátenie predtým poskytnutého finančného príspevku vo výške 120 614,--Sk ako
platbu č. 1 a že žiadosť obžalovaného o preplatenie platby č. 2 zo dňa 06.10.2005 z hore uvedených
dôvodov nebude zrealizovaná.

Odstúpenie dohody a výzva na vrátenie príspevku boli obžalovanému doručené dňa 02.12.2005.

Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na čl. 67 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný v ten
istý deň t.j. 02.12.2005 ako poskytovateľ príspevku taktiež úradu práce písomne oznámil odstúpenie
od dohody a odôvodnil to tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade jemu nepreplatil v
dohodou stanovenej lehote platbu č. 2.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na čl. 64, 68 až 81 vyšetrovacieho spisu, ďalej z obsahu
samotného kontrolného spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, č. K/537/2005-NFKŠF
vyplynulo, že vedúci pracovník úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Poprade poveril dňa 21.10.2005
zamestnancov oddelenia kontroly vykonaním finančnej kontroly a dodržiavania podmienok dohody č.
24/§50/PS/2005 u obžalovaného za obdobie od 09.08.2005 do 21.10.2005, čomu predchádzala žiadosť
o jej vykonanie zo dňa 04.10.2005 pracovníkom a vedúcim oddelenia metodiky aktívnej politiky trhu
práce a projektového riadenia.

Z tých istých dôkazov predovšetkým však z úradného záznamu nachádzajúceho sa v kontrolnom spise
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 09.11.2005 je taktiež zrejme, že obžalovaný T.. Š.
M. nespolupracoval a nepredkladal finančnej kontrole potrebné a zákonom i dohodou stanovené doklady
a to aj napriek jeho upozorneniam aj na možnosť uloženia pokuty za porušenie povinnosti uvedených
v Zákone č. 502/2001 Zb. z..

Z kontrolného spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad rovnako tak vyplýva, že pri
výkone finančnej kontroly boli zistené nedostatky a porušené podmienky dohody č. 24/§50/PS/2005
obžalovaným T.. Š. M. a čo bolo dôvodom, pre ktorý pracovníci kontrolného oddelenia svojimi podaniami
doporučili vedúcemu pracovníkovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad odstúpiť od predmetnej
dohody.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade zo dňa 16.12.2005 nachádzajúceho sa
na čl. 202 až 204 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovanému T.. Š. M. bola za porušenie povinností
podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite už z vyššie uvádzaných
dôvodov uložená pokuta vo výške 20 000,--Sk.

Z rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.05.2006 nachádzajúceho sa
na čl. 199 až 200 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pokuta vo výške 20 000,--Sk uložená obžalovanému
T.. Š. M. vyššie uvedeným rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad bola právoplatne
pod týmto rozhodnutím potvrdená v celom rozsahu a že odvolanie obžalovaného podané vo veci bolo
zamietnuté.

Z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S 12/2006 zo dňa 29.01.2008, nachádzajúceho sa na
čl. 293 až 299 tohto spisu vyplýva, že žaloba obžalovaného T.. Š. M. o preskúmanie zákonnosti vyššie
uvedeného rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.05.2006 bola
zamietnutá.

Súd vo svojom rozhodnutí na str. 4 konštatoval, že mesačná výška celkovej ceny práce podľa dohody
nebola štandardná vzhľadom na vtedajšiu výšku obratu obžalovaného ako žiadateľa o príspevok, že

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad na základe poverenia č. K/537/2005-NFKŠF zo dňa
21.10.2005 oprávnene mohol u obžalovaného vykonať finančnú kontrolu, že obžalovaný sa svojim
konaním jej vykonaniu bránil a že odstúpenie od dohody poskytovateľom príspevku bolo oprávnené.

Predmetný rozsudok Krajského súdu v Prešove bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sžso 14/2008 zo dňa 31.03.2009 - viď čl. 451 až 453 trestného spisu.

Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného na str. 5 citovaného rozsudku je zrejme, že obžalovaný
T.. Š. M. svojim konaním ohrozil začatie a riadny priebeh následnej finančnej kontroly a že z podkladov
administratívneho spisu je nesporné, že obžalovaný sa finančnej kontrole snažil vyhnúť.

Tieto dôkazy vykonané súdom na hlavných pojednávaniach, aj v smere pokynov odvolacieho a
dovolacieho súdu boli potom ním vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a 12
Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, kto ich obstaral.

Týmito dôkazmi bol podľa názoru súdu zároveň zistený skutkový stav veci, o ktorom neboli dôvodné
pochybnosti a postačoval na jeho rozhodnutie vo veci.

Súčasne tieto dôkazy viedli podľa názoru súdu k záveru, že obžalovaný T.. Š. M. sa dopustil konania,
ktoré uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku a na tom skutkovom základe, ktorý podľa súdu
vyplynul po vykonaní a vyhodnotení dôkazov vyššie uvedeným spôsobom, pretože dňa 09.08.2005
podpísal Dohodu č. 24/§50/PS/2005 o poskytnutí príspevku na zamestnávanie znevýhodneného
uchádzača o zamestnanie podľa § 50 Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Poprade, pričom sa zaviazal do 30 dní od podpísania dohody vytvoriť pracovné miesto pre jedného
znevýhodneného uchádzača o zamestnanie z evidencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad
v štruktúre pracovných miest s profesiou obchodného riaditeľa s činnosťou prieskumu trhu a verejnej
mienky s cenou práce 327 982,- Sk mesačne celkovej ceny práce po dobu dvoch rokov, pričom za
mesiac august 2005 mu bol poukázaný nenávratný finančný príspevok vo výške 120 614,- Sk, pričom
zamestnávanie zamestnanca a vyplácanie mzdy V. W., nar. 4.6.1957 bytom Poprad, ul. Jesenná č.
3239/11 predstieral s cieľom získať finančné príspevky, mzdu jej v dohodnutej výške nevyplatil, finančné
prostriedky použil na nezistený účel, poskytnutý finančný príspevok nevrátil a Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Poprade pri finančnej kontrole nepredložil účtovné doklady, týkajúce sa podnikateľskej
činnosti v súvislosti s poskytnutím uvedeného príspevku, čím nedodržal podmienky dohody a takto
svojim konaním uviedol do omylu v otázke ich splnenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
a vylákal tak príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky Európskeho sociálneho fondu v správ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade a spôsobil tak škodu vo výške 120 614,-Sk a dňa
06.10.2005 opätovne požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade o úhradu platby č. 2 za
mesiac september 2005 v čiastke 180 390,- Sk, avšak vzhľadom k porušeniu dohody v článku II. písm.
A bodu 11, 12 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Poprade od zmluvy odstúpil a vedenú čiastku mu
nevyplatil, čím sa pokúsil opätovne uviesť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade do omylu.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd toto konanie obžalovaného T.. Š. M. následne kvalifikoval ako konanie
naplňujúce po všetkých stránkach znaky pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu podľa
§ 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8
ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 /súd súčasne obžalovaného na možnosť prísnejšieho
posúdenia skutku upozornil v zmysle pokynu dovolacieho súdu viď čl. 482/.

Súd sa nestotožnil s názorom obžaloby, že konanie obžalovaného T.. Š. M. naplnilo znaky skutkovej
podstaty trestného činu skresľovania údajov a hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 tak, ako to uviedol vo svojom obžalobnom návrhu
zo dňa 31.05.2007.

Zmenu právnej kvalifikácie skutku oproti obžalobe a obžalobnému návrhu súd vykonal, pretože bol toho
názoru, že na trestný čin subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného
do 01.01.2006 poukázalo celé ním vyššie uvedené a vykonané dokazovanie a i z neho vyplývajúce

dôkazy vyhodnotené súdom jednotlivo i v ich súhrne /čomu zodpovedalo aj celé prípravné konanie - od
vznesenia obvinenia obžalovanému až po návrh vyšetrovateľa na podanie obžaloby/.

Obžalovaný T.. Š. M. tým, že vylákal od iného subvenciu zo štátneho rozpočtu, ktorých poskytnutie a
použitie je podľa zákona a iných predpisov viazané na podmienky, ktoré nesplnil a to tým, že ich uviedol
do omylu v otázke ich splnenia a tým, že sa pokúsil vylákať od iného subvenciu zo štátneho rozpočtu,
ktorých poskytnutie a použitie je podľa zákona a iných predpisov viazané na podmienky, ktoré nesplnil
a to tým, že ich uviedol do omylu v otázke ich splnenia a pokúsil sa získať väčší prospech, naplnil tak
po všetkých stránkach znaky pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného
zákona.

Obžalovaný T.. Š. M. mal a musel vedieť už v čase podpísania a uzatvorenia Dohody č. 24/§50/PS/2005
s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, že nesplní podmienky poskytnutia subvencie zo
štátneho rozpočtu, ktorej poskytnutie a použitie je podľa zákona a iných predpisov jednoznačne viazané
na ich splnenie, čím poskytovateľa príspevku uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom sa pokúsil
získať týmto konaním aj väčší prospech.

Nesplnenie podmienok pre poskytnutie subvencie zo štátneho rozpočtu stanovených v Dohode č. 24/
§50/PS/2005 spočívalo podľa názoru súdu v tom, že poskytovateľovi príspevku pred uzatvorením tejto
dohody predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú so zamestnankyňou V. W., ktorej súčasťou boli mzdové
podmienky a podľa ktorej sa obžalovaný T.. Š. M. zaviazal svojej zamestnankyni V. W. vyplácať mesačnú
mzdu vo výške 310 000,--Sk po celý čas trvania tejto dohody, to však vzhľadom na výšku obratu z
podnikateľskej činnosti obžalovaného ako živnostníka k 31.12.2004 v sume 74 000,--Sk.
Údaj uvedený obžalovaným v jeho žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na čl. 19
vyšetrovacieho spisu sa súdu javil byť od začiatku nepravdivý, klamlivý a zavádzajúci poskytovateľa
príspevku, aj vzhľadom na ďalší údaj uvedený obžalovaným v tejto žiadosti a týkajúci sa celkovej ročnej
hodnoty aktív obžalovaného k 31.12.2004 v sume 63 000,--Sk.

Tieto údaje o obrate podnikateľských aktivít obžalovaného a o ročnej hodnote aktív jeho majetku k
31.12.2004 uvedené v žiadosti, mali byť pritom podľa vyhlásenia samotného obžalovaného ku dňu
17.05.2005 a podľa jeho čestného vyhlásenia zo dňa 03.06.2005 pravdivé a zodpovedajúce skutočnosti
- viď čl. 20 vyšetrovacieho spisu a čl. 26 vyšetrovacieho spisu.

Obžalovaný T.. Š. M. z tohto dôvodu mal a musel vedieť a to už v čase podpísania a uzatvorenia
predmetnej dohody, že zamestnankyni V. W. takúto mzdu vo výške 310 000,--Sk nemôže vyplatiť a ani
nevyplatí a že časť takto získaného a poskytnutého finančného príspevku si ponechá pre svoju vlastnú
potrebu, aj keď budil dojem legálnosti, že takúto mzdu aj naozaj vyplatí tým, že za zamestnankyňu
odvádzal príslušné odvody do poisťovní z takto stanovenej výšky mzdy.
K takémuto záveru o podvodnom úmysle a konaní obžalovaného súd dospel aj preto, že čiastka 310
000,--Sk uvedená v žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku predstavovala podľa
vlastných údajov obžalovaného uvedených v tejto žiadosti celkovú cenu práce - viď čl. 19 vyšetrovacieho
spisu /a teda nielen spornú mzdu/, načo poukázali vo svojom rozhodnutí aj súdy všetkých stupňov
konajúce o žalobách obžalovaného o preskúmanie zákonnosti jemu Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Poprade uloženej finančnej pokuty vo výške 20 000,--Sk dňom 16.12.2005.
Tieto súdy vo svojich rozhodnutiach súčasne poukázali aj na to, že výška mzdy v sume 310 000,--
Sk, ktorú obžalovaný uviedol v žiadosti o poskytnutie finančného príspevku a ktorej vyplatenie svojej
zamestnankyne V. W. garantoval aj v Dohode č. 24/§50/PS/2005 nebola štandardná.

Záver súdu o podvodnom úmysle obžalovaného T.. Š. M. vychádzal aj z následného konania
obžalovaného, ktorý po preplatení úhrady č. 1 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade v sume
120 614,--Sk dňom 22.09.2005 svojvoľne a bez vedomia a súhlasu /čo bolo v rozpore s článkom II.
bod A14, podľa ktorého mal písomne informovať poskytovateľa príspevku, najneskôr 10 kalendárnych
dní pred uskutočnením každej zmeny, o skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť záväzky vyplývajúce z
tejto dohody, čo zmena spôsobu vyplácania mzdy podľa názoru súdu aj bola/ poskytovateľa finančného
príspevku zmenil podmienky vyplácania mzdy zamestnankyni V. W. cez dodatok č. 1 k pracovnej
zmluve dňom 26.09.2005 tak, že namiesto vyplatenia mzdových prostriedkov na účet zamestnanca
alebo poštovou poukážkou do rúk zamestnanca /tak ako mu to ukladal článok II. bod A8 predmetnej

dohody/ sa pokúsil mzdu vyplatiť V. W. v hotovosti a na pracovisku a tým sa pokúsil o zmarenie prípadnej
kontroly zameranej na plnenie podmienok tejto dohody v otázkach vyplácania mzdy zamestnankyni
V. W. /čo sa nakoniec aj potvrdilo pri kontrole nariadenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad a čo konštatovali aj súdy vo svojich rozhodnutiach v správnom konaní, na ktoré súd už vyššie
poukázal a navyše čo potvrdil aj sám obžalovaný, keď po upozornení na porušenie týchto podmienok
dohody Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dňa 30.09.2005 sa dňa 06.10.2005 pokúsil
získať preplatenie ďalšej časti finančného príspevku po tom, čo poskytovateľovi príspevku predložil ďalší
dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 24.10.2005 a podľa ktorého sa mzda zamestnankyni V. W. mala
opäť vyplácať na jej účet/.

Záver súdu o podvodnom úmysle a konaní obžalovaného T.. Š. M. je podložený aj následnými úkonmi
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o nariadení finančnej kontroly u obžalovaného práve
z dôvodu pochybností úradu o legálnosti reálneho vyplácania mzdy zamestnankyni V. W., ako aj
odstúpenie poskytovateľa príspevku od Dohody č. 24/§50/PS/2005 /a na tomto závere nič nemení ani
to, že od tejto dohody následne odstúpil aj obžalovaný - podľa názoru súdu odstúpenie od dohody
obžalovaný vykonal len v snahe vyhnúť sa vráteniu už úradom poskytnutého finančného príspevku/.

Obžalovaný T.. Š. M. bol navyše podľa článku II. bod A16 povinný označiť pracovisko zamestnanca
prijatého do zamestnania ako znevýhodneného uchádzača o zamestnanie /v konkrétnom prípade V.
W./ s logom ESF, prípadne inými formami, ako však vyplynulo z výpovede svedkyne V. W. obžalovaný
jej žiadne pracovisko pre miesto výkonu práce nevytvoril a nezriadil jej ani kanceláriu, pracovala
iba v teréne, na pracovnej zmluve označenom mieste výkonu práce bola maximálne dvakrát, pričom
išlo o miesto zhodné s adresou trvalého bydliska obžalovaného i adresou miesta jeho podnikania,
čo tiež nenasvedčuje štandardnému a zodpovednému plneniu povinností obžalovaným v zmysle
predmetnej dohody, skôr naopak - opäť to svedčí o vopred naplánovanému podvodnému konaniu zo
strany obžalovaného voči poskytovateľovi príspevku na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o
zamestnanie.

Podľa názoru súdu obžalovaný T.. Š. M. tak iba využil určitú benevolenciu úradu pri podpisovaní
dohody a jeho minimálnu kontrolu údajov uvádzaných v požadovaných a predkladaných dokladoch
poskytovateľovi príspevku pri uzatváraní Dohody č. 24/§50/PS/2005.

Práve z týchto vyššie uvedených dôvodov súd súčasne neakceptoval obžalobou uvedenú právnu
kvalifikáciu žalovaného skutku ako trestného činu skresľovania údajov a hospodárskej a obchodnej
evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a nestotožnil sa s
tým, že úmysel obžalovaného T.. Š. M. viedol k snahe zabezpečiť si neoprávnené výhody zatajením
povinných údajov v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu použitia subvencie z rozpočtu štátneho
fondu, pretože toto konanie obžalovaného bolo len jeho snahou zakryť prvotný podvodný úmysel
spočívajúci v snahe vylákať alebo sa pokúsiť vylákať od iného subvenciu zo štátneho rozpočtu, ktorej
poskytnutie a použitie je podľa zákona a iných predpisov jednoznačne viazané na ich splnenie, čím
poskytovateľa príspevku uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom sa pokúsil získať týmto konaním
aj väčší prospech, čomu nakoniec svedčilo aj to, že obžalovaný nepredložil finančnej kontrole vykonanej
následne pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad požadované účtovné doklady riadne
a včas, čím sa opäť iba pokúsil zakryť svoje podvodné konanie smerujúce k vylákaniu preplatenia platby
č. 2.

Záveru súdu o právnej kvalifikácii žalovaného skutku ako trestného činu subvenčného podvodu podľa
§ 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 svedčili nepriamo aj listinné dôkazy
- opravné mesačné výkazy za žalované obdobie predložené obžalovaným na príslušné zdravotné
poisťovne po zrušení veci odvolacím súdom a nachádzajúce sa na čl. 318, 342 až 355, 359, 360, 367
až 371.

Z vyššie uvedených dôvodov potom súd výpoveď svedkyne V. W. čo do jej tvrdení, že obžalovaný jej
za celý čas trvania pracovného pomeru vyplatil celkovú mzdu iba maximálne vo výške 42 000,--Sk a
že jej nikdy mesačne nevyplatil v pracovnej zmluve dohodnutú mesačnú mzdu vo výške 310 000,--Sk
vyhodnotil ako vierohodnú a objektívnu, zodpovedajúcu všetkým ostatným svedeckým výpovediam a
listinným dôkazom.

Súd napriek určitým, ale podľa jeho názoru len nepodstatným rozporom v jej výpovediach, nemal
dôvod neveriť týmto jej tvrdeniam aj preto, že počas celého konania pred súdom nebol zistený a
získaný ani jeden dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval, že jej výpoveď bola použitá
proti obžalovanému s úmyslom ho krivo alebo nepravdivo obviniť, napriek tvrdeniu obžalovaného, že
svedkyňa sa týmito svojimi tvrdeniami len vyviňuje z vrátenia pôžičky ním poskytnutej.

Z pripojeného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 20C/200/2006, aj keď doposiaľ právoplatne
nerozhodnutého vyplýva, že svedkyňa V. W. ako odporca vo veci rovnako tak ako v tomto konaní, popiera
uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi ňou a obžalovaným.
Podľa názoru súdu je netradičné, že zmluva o pôžičke bola uzavretá už dňa 15.08.2005 teda päť dní
po uzavretí pracovnej zmluvy medzi obžalovaným a svedkyňou, rovnako je netradičné, že obžalovaný
požiadal o vrátenie pôžičky dňa 08.11.2005 teda v čase, keď poskytovateľ príspevku na zamestnávanie
už konal vo veci odstúpenia od dohody, resp. vo veci finančnej kontroly u obžalovaného.

Z pripojeného trestného spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 88/2008, o ktorom taktiež
doposiaľ právoplatne rozhodnuté nebolo vyplýva, že na obžalovaného bola podaná v tejto veci obžaloba
Okresného prokurátora v Poprade pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, práve pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že sám vyhotovil zmluvu o
pôžičke zo dňa 15.08.2005 a sám aj podvodným spôsobom získal od V. W. podpis na tejto zmluve.

Ide o voľné úvahy súdu, ktoré však korešpondujú so skutkovým stavom, ktorý sa obžalovanému kládol
za vinu a podvodným konaním, ktoré súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku v tejto trestnej veci.

Z týchto dôvodov potom súd neuveril obrane obžalovaného T.. Š. M. a jeho výpovediam, že V. W. vyplatil
za mesiac august 2005 hrubú mzdu vo výške 202 174,--Sk /na výplatu 161 002,--Sk podľa výplatného
listu na čl. 39 vyšetrovacieho spisu/ a september 2005 hrubú mzdu vo výške 310 000,--Sk /na výplatu
248 341,--Sk podľa výplatného listu na čl. 54 vyšetrovacieho spisu/, tieto jeho tvrdenia považoval len
za účelové, použité v snahe vyviniť sa z trestno-právnych následkov svojho konania a za dostatočne a
spoľahlivo vyvrátené tak výpoveďou V. W. ako aj ostatnými vyššie uvedenými priamymi či nepriamymi
dôkazmi - výpoveďou svedkov A. Š., T.. T. R., T.. U. U., T.. B. O., K.. Z. V. - B., ako aj listinnými dôkazmi -
kontrolný spis Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad č.: K/537/2005-NFKŠF, pôvodné a opravené
mesačné výkazy, pracovná zmluva a dodatky k nej, žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku, čestné prehlásenia obžalovaného, Dohoda č. 24/§50/PS/2005, odstúpenie od dohody, súdne
rozhodnutia vedené v správnom konaní, ako aj ďalšie listinné dôkazy vykonané súdom na hlavných
pojednávaniach.

Všetky tieto dôkazy dávali súdu jednotný, nedeliaci a objektívne vyvážený podklad pre jeho skutkový i
právny záver uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a odôvodnený v jeho odôvodnení.

Súdom vyhodnotené dôkazy potom jednoznačne a spoľahlivo viedli k záveru, že obžalovaný T.. Š. M.
svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré predložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
za účelom preplatenia finančných prostriedkov vo výške dohodnutej v Dohode č. 24/§50/PS/2005 iba
navonok deklaroval, že mzdu v takej výške svojej zamestnankyni V. W. aj v skutočnosti vyplatil, a že
jej následnou fiktívnou refundáciou prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade
preplateného finančného príspevku získal alebo sa pokúsil získať pre seba určitý majetkový prospech
a v podobe väčšieho prospechu vzhľadom na výšku škody, ktorú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad spôsobil, resp. chcel spôsobiť /§ 89 ods. 13 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, keďže
spôsobená škoda dosahovala najmenej dvadsaťnásobok vtedy zákonom určenej minimálnej mesačnej
mzdy/.

Použitie tohto ustanovenia podľa § 250b ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, sčasti
v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 pri právnej kvalifikácii skutku
ako pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu sčasti v štádiu pokusu bolo pre páchateľa
najpriaznivejšie vzhľadom na ustanovenie § 2 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a preto súd pri
právnej kvalifikácii žalovaného skutku použil ustanovenie Trestného zákona platného v čase spáchania
skutku.

Obžalovaný T.. Š. M. konal ako trestne zodpovedná osoba a z hľadiska subjektívnej stránky úmyselným
konaním v zmysle § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 01.01.2006, pretože chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z
následku jeho konania, tento záujem aj sčasti porušil.

Jeho konanie je pre spoločnosť nebezpečné, pretože veľmi sofistikovaným spôsobom porušil záujem
chránený týmto Trestným zákonom a spočívajúcim v ochrane zákonného čerpania finančných
prostriedkov poskytovaných z verejných zdrojov a prostriedkov.

Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod
sp. zn. 2T 119/2001, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, z miesta trvalého bydliska je
hodnotený všeobecne, v evidencii priestupkov na Obvodnom úrade v Poprade má jeden záznam pod
č. PR 548/2003.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť určený najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, sofistikovaný
spôsob vykonania činu a jeho následkov, na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, prihliadol zároveň
aj na osobu páchateľa, jeho pohnútku a ziskuchtivý motív, rovnako tak prihliadol i na to, že obžalovaný
trestný čin spáchal sčasti vo forme pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona, prihliadol zároveň aj na
možnosť jeho nápravy a pomery páchateľa.
Zároveň vzal do úvahy aj ustanovenie § 391 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak bolo napadnuté
rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom
konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech, a keďže pôvodným právoplatným rozsudkom
odvolacieho Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To 33/2010 zo dňa 09.12.2010 bol obžalovanému T.. Š.
M. uložený podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní
6 /šesť/ mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka, neprichádzal
vzhľadom na ustanovenie § 391 ods. 2 Trestného poriadku do úvahy iný druh či výmera trestu a preto
obžalovanému aj pri prísnejšom právnom posúdení skutku mohol uložiť len trest odňatia slobody vo
výmere 6 /šesť/ mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/
roka.

V rámci pôvodného adhézneho konania síce súd rozhodoval aj o uplatnenom nároku Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Poprad na náhradu škody, vzhľadom na vyjadrenie splnomocneného zástupcu
tejto poškodenej strany na poslednom hlavnom pojednávaní, že tento nárok na náhradu škody si voči
obžalovanému T.. Š. M. v tomto trestnom konaní už neuplatňujú pre právoplatne skončenú občiansko-
právnu vec vedenú na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 13C 35/2007 dňom 16.12.2011, o tomto
nároku v súčasnosti už nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo
až doručenie rozsudku.