Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216203804
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7216203804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú D. B., L.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh C. X. B., L.. XX.X.XXXX, P.
J. E. T. L. A. Č. Č.. XX, za účasti otca O. P., L.. XX.XX.XXXX, P. J. E. B., K. Č.. X, v konaní o zvýšenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C 128/2009 zo dňa 5.5.2010 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca voči maloletej D. B., L.. XX.X.XXXX, od 1.2.2016 do budúcna zo sumy 100 € na sumu
150 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k

rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej D. za obdobie od 1.2.2016 do 31.1.2017 vo výške 600 €
zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 10.2.2016 svoje písomné podanie, označené ako
žiadosť o zvýšenie výživného.

Vzhľadom na to, že toto nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd matku uznesením sp.
zn. 23P 51/2016 zo dňa 18.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2016, vyzval na doplnenie
podania a odstránenie vád.
Následne matka svoje pôvodne súdu doručené podanie opravila a doplnila s tým, že výživné zo strany
otca dieťaťa na maloletú žiadala zvýšiť zo sumy 100 € na sumu 130 mesačne.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 18.1.2017 matka navrhovala výživné zo strany otca voči maloletej
zvýšiť zo sumy 100 € na sumu 150 € mesačne.

2. Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 1.4.2016 s návrhom
matky nesúhlasil dôvodiac nízkym príjmom, z ktorého pokrýval iba najnutnejšie veci, podľa jeho tvrdení,
pričom uviedol, že býval v rodinnom dome so svojou mamou, náklady na bývanie platili rovnakým dielom
po 133,80 € inkaso, domovú daň 15,22 € a poplatok za smeti 21,90 €, za TV 13,98 €, internet 15 €,
prispieval na údržbu domu, uviedol náklady na stravu 200 €, výdavky spojené s prácou - cestovné 100
€, nástroje používané v práci, keďže je živnostníkom, uviedol kúpu auta s tým, že toto pre jeho prácu je

nevyhnutným, na čo si vzal pôžičku, ktorú splácal mesačne po 120 €, uviedol nevyhnutné opravy auta,
výživné na maloletú D. 100 €, uviedol, že maloletej zabezpečuje všetky veci potrebné k životu po dobu
keď je pri ňom s tým, že má nakúpené veci na oblečenie, stravu, hračky, hygienu, ďalej poukázal na
náklady na to, aby si D. preberal od jej matky a znovu ju odovzdal do jej rúk 60 €.3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 29.7.2016 na základe výsledkov
vykonaných šetrení doporučil výživné upraviť s tým, že návrh matky hodnotil ako dôvodný, vzhľadom

na zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila na prvý stupeň základnej školy.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový a skutočný stav.

5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 18C 128/09 zo dňa 5.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2010, ktorým bolo určené
otcovstvo otca voči maloletej D. a zároveň bola schválená rodičovská dohoda o úprave rodičovských
práv a povinností rodičov voči maloletej D., v zmysle ktorej táto bola zverená do osobnej starostlivosti
matky,zostranyotcabolourčenévýživnévovýškepo100€mesačne,bolupravenýrozsahstretávanísa
otca s maloletou. Pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody, pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca

voči maloletej, súd vychádzal zo zistení, že matka bola poberateľkou rodičovského príspevku, maloletá
bola dieťaťom v útlom veku a bola v celodennej starostlivosti matky, otec dieťaťa do apríla 2010 pracoval
v spoločnosti V. D..O..M.. ako murár, z jeho opisu mzdových listov vyplýval jeho priemerný mesačný
čistý príjem 53,78 €, vo výpovedi upresnil, že jeho príjem sa pohyboval okolo 600 € mesačne.

6. Matka maloletej je zamestnankyňou P. A. T., kde pracuje ako pomocná sila v kuchyni, u ktorého
zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 398 €.
Matka si tento zdroj svojich príjmov dopĺňa upratovaním, z čoho dosahuje príjem 90 € mesačne.

7. Matka okrem maloletej D. má vyživovaciu povinnosť naďalej voči maloletej dcére C., L.. XX.XX.XXXX,

voči ktorej mala vyživovaciu povinnosť aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného voči maloletej D.,
spolu s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, ktorá s nimi žije v
spoločnej domácnosti a je zamestnanou, táto je však už po dobu vyše jedného roka práceneschopnou,
matka so svojou matkou hospodária spoločne, náklady na bývanie v byte predstavujú sumu 181 €
nájomné, 40 € inkaso, 10 € internet.

8. Maloletá D. je toho času žiačkou 2. ročníka základnej školy, v škole jej matka hradí poplatky za
obedy v priemere 26 € mesačne, za pobyt v školskej družine 11 € mesačne, i keď toho času maloletá
školskú družinu nenavštevuje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine, zároveň matka v
škole hradí školné 20 € ročne. Maloletá sa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov mimoškolským

plateným aktivitám nevenuje, býva často chorá, čo zvyšuje výdavky na dieťa a toho času bola odposlaná
aj na psychologické vyšetrenie z dôvodu začínajúcich problémov s učením.

9. Matka okrem C. S. D. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Nevlastní žiaden majetok.

10. Otec maloletej je osobou D. M. XX.X.XXXX.
Z daňových priznaní otca vyplýva, že v roku 2014 z tejto činnosti vykázal celkové príjmy 14.117,63 €,
výdavky 10.068,31 €, základ dane 4.049,32 €, uhradil daň 46,73 €, z toho vyplýva priemerný mesačný
čistý príjem 332,59 € a za rok 2015 vykázal celkové príjmy 4.658,25 €, výdavky 2.175,77 €, základ dane
2.482,48 €, daň neuhradil žiadnu, z čoho vyplýva priemerný mesačný čistý príjem 202,40 €.

11. Otec býva v rodinnom dome, ktorý sa nachádza E. M. K. E. M. B., ktorého je spoluvlastníkom v
1/2, druhou spoluvlastníčkou je jeho matka, ktorý podiel nadobudol titulom dedenia, v súvislosti s týmto
bývaním sú hradené poplatky tak, ako sú uvedené vyššie, ako ich otec vyčíslil v písomne podanom
vyjadrení vo veci, okrem otca a jeho matky v tejto domácnosti ďalšie osoby nebývajú.

Otec okrem vyššie uvedeného spoluvlastníctva rodinného domu je vlastníkom auta značky Fiat Marea
Combi, rok výroby 1999, v súvislosti s ktorým splácal úver v mesačných splátkach po 120 €, poslednú
splátku uhradil mesiac pred rozhodnutím súdu vo veci, k splácaniu ktorého vzhľadom na ním udávané
finančnéproblémy,uviedol,žetietosplátkysplácaltak,žesiprivyrábalbrigádami,ktorýmisivedelzarobiť
do 200 € mesačne, pričom za deň takýchto brigád si vedel zarobiť 40 - 50 € a takéto brigády mával do

mesiaca jeden až 2-krát a šlo o brigády jeden až dvojdňové.
Poukazoval na dlhy voči sociálnej i zdravotnej poisťovni spolu vo výške 4.000 €, ktoré mu majú byť
zrážané v súlade s exekučnými príkazmi, ktoré sa toho času ale nerealizujú z dôvodu ním tvrdeného
nedostatku príjmov.Otec uviedol, že podniká v oblasti stavebníctva a uviedol svoje skutočné reálne mesačné príjmy od 200
do 800 €.
Otec tvrdil, že sa nemôže zamestnať napriek tomu, že sa ako on tvrdil mu v podnikaní nedarí, keďže v

súčasnosti by ho nikto nezamestnal ako fyzickú osobu, každý chce spolupracovať iba so živnostníkom a
na otázku, ak je teda živnostníkom prečo takúto možnosť nevyužije, uviedol, že je to preto lebo splatnosť
faktúry je 90 dní a bez pravidelného príjmu by nemohol vyžiť.
Otec je vyučeným murárom, zdravotné problémy nemá.

12. Rodičia zhodne uviedli, že otec si v spornom období vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplnil
riadne,nasúdomstanovenomvýživnomkudňupojednávaniadlhoval,akootecsámuviedol,odfebruára
2016 do dňa rozhodovania súdu vo veci mal dlh na súdom stanovenom výživnom vo výške 400 - 500 €.
Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že v čase sporného obdobia otec maloletej kúpil v lete 2016 botasky
za cenu cca 30 € a na začiatku školského roka jej poskytol pomôcky na výtvarnú výchovu v hodnote
cca 20 €, pričom tvrdenia rodičov o tom či tento nákup financoval otec alebo teta maloletej sa zhodnúť

nevedeli, iné príspevky zo strany otca voči maloletej rodičmi udávané v spornom období neboli.
Otecnavrhovalvýživnézjehostranyvočimaloletejzvýšiťnasumu125€mesačne,sčímmatkamaloletej
nesúhlasila.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyhovel návrhu
matky, v súlade s ktorým výživné zo strany otca voči maloletej zvýšil zo sumy 100 € na sumu 150 €
mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že matkou podaný návrh bol podaný jednoznačne
dôvodne, pričom pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb

maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako aj so
vzdelávanímakultúrnymišportovýmvyžitím,naúhradektorýchpotriebsúpovinníprimeranesapodieľať
obajarodičia,prihliadolpritomnarodinnéprídavky,ktorésúpríspevkomštátuurčenýmnaúhradupotrieb
dieťaťa, ktoré sú vyplácané k rukám matky, ako aj na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti
matky voči maloletej formou osobnej starostlivosti o ňu a zároveň zohľadnil osobné, zárobkové a

majetkové pomery na stranách rodičov, ako aj ich možnosti a schopnosti, na strane matky prihliadol k
tomu,žematkaokremvýkonuprácevrámciriadnehopracovnéhopomerusizdrojsvojichpríjmovdopĺňa
i prácami nad rámec riadneho pracovného pomeru, u oboch rodičov zohľadnil to, že žijú v spoločných
domácnostiach so svojimi matkami, čím sa ich náklady na bývanie pomerne znižujú, prihliadol na počet
vyživovacích povinností rodičov, na majetkové pomery rodičov tak, ako sú uvedené vyššie a pokiaľ ide

o pomery na strane otca prihliadol nielen k otcom oficiálne vykazovaným príjmom vyplývajúcim z ním
podaných daňových priznaní, ale zohľadnil aj údaj samotného otca o výške ním skutočne dosahovaných
príjmov z podnikania, pričom zároveň prihliadol k tomu, že otec má schopnosť si svoje príjmy primerane
dopĺňať, čo preukázal tým, že, ako sám uviedol vo svojej výpovedi, za účelom splácania jednotlivých
splátok z titulu nadobudnutia motorového vozidla bol ešte aj mesiac pred rozhodnutím súdu vo veci

schopným zarobiť toľko, aby túto splátku vo výške 120 € uhradil, keďže z výkonu ním tvrdených brigád
si v priemere mesačne vedel zarobiť 200 €, z uvedeného teda súd má jednoznačne za preukázané, že
otec je schopným svoje príjmové pomery si upraviť tak, aby mohol uhrádzať súdom stanovené výživnéna maloletú aj v prípade ním tvrdených menej podnikateľsky úspešných mesiacov, keďže tvrdil, že z
podnikania sa jeho príjmy pohybujú v rozmedzí od 200 do 800 € mesačne.
Pre úplnosť súd poznamenáva, že otcovi nič nebránilo prispieť na úhradu potrieb maloletej aj bez

rozhodnutia súdu vyšším výživným, minimálne v mesiacoch, keď ako sám uviedol jeho príjem bol vyšším
než jeho tvrdený príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v danom prípade neobstoja tvrdenia
otca o tom, že má podlžnosti voči poisťovniam, keďže žiadne platby nemajú prednosť pred výživným na
maloleté dieťa a podlžnosti voči uvedeným poisťovniam si otec spôsobil sám neplnením si zákonných
povinností v minulosti.

14. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.2.2016, t.j. od prvého
dňa mesiaca v ktorom matka súdu doručila návrh, do 31.1.2017, k vzniku dlžného výživného vo výške
600 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 100 € a novostanoveným výživným 150 €,
t.j. 50 € mesačne, za 13 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k
rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pre úplnosť súd udáva, že z takto vzniknutého dlžného výživného rodičmi zhodne uvedené veci
poskytnutéotcommaloletej,t.j.botaskyapomôckynavýtvarnú,odpočítanéneboli,keďžeotecnasúdom
stanovenom výživnom má za sporné obdobie podlžnosť vo výške do 500 € a teda uvedené príspevky
vo forme botasiek a pomôcok na výtvarnú výchovu mu toho času po novostanovenej výške výživného
nebolo možné odpočítať, keďže nepokryli ani podlžnosť na pôvodne súdom stanovenom výživnom z

jeho strany voči maloletej v spornom období.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený

podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.