Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210961
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210961.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobkyne: V. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. č. XX, korešpondenčná adresa C. XX, XXX XX I., zast. JUDr. Igorom Šofrankom, advokátom,
AKul.Sov.Hrdinov163/66,08901Svidník,protižalovanému:BENCONTCOLLECTION,a.s.,Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 7Csp/140/2016-81 zo
dňa 06.07.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Csp/140/2016-124 zo dňa 29.11.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 7Csp/140/2016-124 zo dňa 29.11.2017.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu o výške ktorých bude rozhodnuté súdom 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1.rade povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2007 na výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne. Druhým výrokom priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1.rade náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 37, § 39, § 52 ods.1, 2 a 3, § 53 ods.1,2
a 4, § 54 ods.1 a 2 a § 524 ods.1,2, § 551 Občianskeho zákonníka a ust.§ 2 ods.1 a § 4 ods.2 a 5
zákona č. 258/2001 Z.z., § 3 ods.3, § 4 ods.5 a § 5a ods.1 písm.a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Žalobkyňa

nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal.
Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená,
ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo
mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby
bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená. Predformulovaný súhlas
spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností

považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jehomzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade.
Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok.
Dôležitouskutočnosťoujeexistencianapádanejzmluvnejpodmienky.Vprejednávanejvecivšakdošloaj

realizácii dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese
zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z

neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa
19.06.2013). Uvedenie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať
výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa, hodnotí súd ako neprijateľný
a zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. Keďže vzhľadom na vyššie

uvedené ide o právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a obchádza ho, ide o
neplatný právny úkon. Formulácia „dohody“ o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu
nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom.

4. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité
sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej

závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj keď
zákon nevylučuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, tak túto je nutné vždy posudzovať vo vzťahu
k základnému právnemu vzťahu, ktorým bolo uzavretie zmluvy o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy
bola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, to znamená, že žalobkyňa, ako spotrebiteľ, nemohla ovplyvniť
uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy. Ak žalobkyňa zmluvu o úvere už raz podpísala, tak nemala

možnosť zabrániť vykonávaniu zrážok, pretože na základe uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy mali
byť zrážky vykonávané do tej doby, kým žalovaný neoznámi zamestnávateľovi, že sú všetky pohľadávky
splatené, pričom žalobkyňa takúto dohodu o zrážkach zo mzdy ukončiť nemohla. Aj keď inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bol zákonom v čase uzatvorenia zmluvy povolený, tak je potrebné
poukázať na to, že pokiaľ sa takáto dohoda uzatvárala vo vzťahu, kde povinnou osobou bol spotrebiteľ,

ide o dojednanie, ktoré svojou podstatou obchádzalo súdnu ochranu spotrebiteľa, pretože vylučovalo zo
súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči spotrebiteľovi.

5. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi
pôvodným veriteľom a žalobkyňou priamo v zmluve o úvere je jednak neprijateľnou zmluvnou

podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so zákonom a preto považoval žalobu
podanú žalobkyňou za vhodný prostriedok ochrany jej práv ako spotrebiteľa a žalobe vyhovel. Pokiaľ ide
o samotné vyjadrenie petitu vo forme zdržania sa konania na ktoré by pri právne bezvadnom právnom
stave mala žalobkyňa nepochybne právo a jeho nesúladu s § 137 CSP a namietanie danej skutočnosti
zo strany žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože

smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti
konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom,
ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu
ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený
bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo

pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k
záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho
závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola už predložená zamestnávateľovi žalobkyne. To znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade
funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom),

ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda, že na základe právoplatného rozsudku bude
žalobca povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ
žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ bytak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Aj na základe vyššie uvedeného má súd za
to, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.). V danom prípade súd v žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto
žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie odvolacím súdom na opravu, súd prvej inštancie opravným
uznesením č. k. 7Csp/140/2016-124 zo dňa 29.11.2017 I. opravil výrok rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k 7Csp/140/2016-81 zo dňa 06.07.2017 tak, že v poradí 1. výrok rozsudku správne znie:

,,Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.“

7. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 224 C.s.p. s tým, že v predmetnej veci došlo pri písomnom
vyhotovení rozsudku k zrejmej nesprávnosti. Nakoľko v prvopise rozsudku je uvedený nesprávny dátum
uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a to 08.11.2007.

8. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods.
1 písm. a), b), d), e) a f), g) a h) CSP. Plne sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava
II. sp. zn. 58C/148/2014 s tým, že ak by aj súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a také
rozhodnutie by nadobudlo právoplatnosť takto určený právny pomer by len vyvolal sériu súdnych sporov
napríklad vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/531/2015 s tým, že takáto určovacia žaloba by neslúžila potrebám
praktického života. V spornom vzťahu medzi daným spotrebiteľom a dodávateľom by nič neodstránila
a pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor a to súdne konanie o plnenie. Súd prvej inštancie
svojím rozhodnutím navodil stav právnej neistoty, pretože by bolo úplne logické ak by žalobca žaloval
znova žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše súd prvej inštancie svojím rozhodnutím

chráni nepoctivého dlžníka ktorý za takmer 10 rokov nezaplatil ani len istinu zo svojho dlhu a keďže
žalovaný v súčasnosti nemôže vykonávať zrážky zo mzdy je presvedčený, že žalobca istinu zo svojho
dlhu neuhradí už vôbec. Žalobca nepopiera platnosť zmluvy a nepopiera, že ju uzatvoril dobrovoľne na
základe slobodnej vôle. Svojím podpisom súhlasil s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa v dohode
o zrážkach zo mzdy musel podrobiť je zjavne účelové a tendenčné. Žalobca totiž nikde netvrdí, že bol

prinútený zmluvu podpísať. Rovnako je účelové a tendenčné aj správanie žalobcu ktorý nespochybňuje
platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta tú časť zmluvy z ktorej bral úžitok ale len časť na základe
ktorej má svoj záväzok splniť. V prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu
predchodcovi žalovaného tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Žalobca si
sám svojím konaním, respektíve opomenutím konania, respektíve nekonaním spôsobil uplatnenie

zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúcemu zo zmluvy ku
ktorým sa sám slobodne a vážne určite a zrozumiteľne zaviazal. Žalobca nijako nepreukázal nedostatok
slobodnej vôle ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu ani v čom má
spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Vzhľadom ku skutočnosti,
že dôkazné bremeno nesie žalobca je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel slobodne s

výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, respektíve
jehospôsobilosťbolaobmedzená.Žalobcasislobodnevybralprávnehopredchodcužalovanéhonapriek
tej skutočnosti, že na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcii a produktov. Právny
predchodca žalovaného je bankovou inštitúciou pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Ten je
na základe rôznych právnych predpisov povinný spĺňať prísne kritéria nevyhnutné pre vykonávanie

bankových činností. Preto akákoľvek argumentácia viažuca sa na nebankové subjekty je absolútne
neprípustná, nemiestna, a súd by na ňu vôbec nemal prihliadať. Zároveň žalovaný poukázal na odlišné
stanovisko sudcu Milána Lálika k nálezu sp. zn. I.ÚS/547/2012. Navrhol, aby súd druhej inštancie
rozsudok zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania
vrátane trov právneho zastúpenia.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, ktorým žalovaný v 1.rade ako veriteľ sleduje legalizáciu
uplatnenia svojich nárokov. Táto praktika sa celoplošne rozšírila takým nekontrolovaným spôsobom,kedy sa dohoda o zrážkach zo mzdy zneužívala, že zákonodarca pristúpil k radikálnemu obmedzeniu
jej platného použitia od 01.05.2014 v § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Súčasťou typovej
formulárovej zmluvy ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj dohoda o zrážkach

zo mzdy ktorú samostatne žalobkyňa nemohla odmietnuť čo je zrejmé z jej obsahu. Z dôvodovej správy
k zákonu č. 102/2004 Z. z. ktorým bol zákon o ochrane spotrebiteľa novelizovaný o ust. § 5a ods. 1
písm. a) vyplýva, že sa vylučujú a obmedzujú niektoré formy zabezpečenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy. Vylúčené je zabezpečenie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa ak nebola táto dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ nebol

poučený o jej následkoch a nemal možnosť takúto dohodu odmietnuť ako aj zabezpečenie záväzku
spotrebiteľa zmenkou alebo šekom. Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo
predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom
zákonníkanevyžadujeschváleniesúdom.Stačíibajednostrannýúkon zostranypredávajúceho.Vytvára
sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto

je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez príslušnej úspory v prospech spotrebiteľa.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.5.2014 v § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. neobsahuje
úpravu § 5a ods. 1 písm. a). Ak zákon považuje použitie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie
záväzku spotrebiteľa bez toho, aby bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny bez oboznámenia
s jej dôsledkami a možnosťou odmietnuť ju za neprípustné splnenie záväzku na jej základe odporuje §

39 Občianskeho zákonníka a preto je dohoda neplatná. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny
potvrdiť z dôvodu, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vo veci a tento aj správne právne
posúdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním,ktorémupredchádzalovzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379anasl.C.s.p., beznariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 27.09.2018 a zistil, že odvolanie
žalovaného v 1.rade nie je dôvodné.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.11.2007
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 80.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 2.072,- Sk.
Celková výška nákladov na poskytnutý úver bola 44.261,50 Sk. Ročná úroková sadzba bola vo výške
19 %, RPMN 20,74 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 24.12.2017 a každej ďalšej k 20. dňu v mesiaci.

VzmysleČlánku3.,bod4.Zmluvy,podpisomtejtozmluvyzmluvnéstranyuzatvárajúDohoduozrážkach
zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo
ZoÚ v súlade s čl. 4., bod. 4.8. OP pre úver.

Podľa článku 3., bod 6. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri
Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s., rozhodnutie bude pre obidve strany konečné a záväzné.

12. Podľa Článku 4., bod 4.8. Obchodných podmienok pre úver Poštovej banky, klient a banky podpisom

ZoÚ uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení a
klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto Dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za
účelom zabezpečenia peňažných záväzkov klienta vyplývajúcich zo ZoÚ.

13. Právny predchodca žalovaného v 1. rade spol. PRO CIVITAS s.r.o., žiadosťou o vykonávanie zrážok

zo mzdy zo dňa 27.08.2012 adresovanou zamestnávateľovi žalobkyne spol. TESCO STORES SR, a.s.,
ho vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a z titulu poskytnutia úveru na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX, nakoľko žalobkyňa bola v omeškaní s úhradou sumy 4.644,14 Eur.

14. Súd prvej inštancie riešil otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a dospel k záveru, že dohoda

o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou priamo v zmluve o úvere
je jednak neprijateľnou zmluvnou podmienkou a tiež neplatným zmluvným dojednaním pre rozpor so
zákonom a preto považoval žalobu podanú žalobkyňou za vhodný prostriedok ochrany jej práv ako
spotrebiteľa a žalobe vyhovel.15. Podľa ustanovenia § 551 odsek 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú

byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

16. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Aj pre túto dohodu
platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka).

17. Právny úkon je v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka definovaný ako prejav vôle smerujúci
najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je teda existencia vôle. Bez vôle
preto niet ani právneho úkonu.

18. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania Zmluvy o úvere,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými

podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či
tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej právnym
predchodcom žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Občiansky
zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 odsek 3 Občianskeho
zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter
tohto dojednania.

21.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym

pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

22. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať
za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje.

Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, rovnako
prihliadnuc na skutočnosť, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas
dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu
pohľadávku ako je to v tomto prípade. Je potrebné dodať, že je právne irelevantné, či žalovaná využila

možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo),
dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.23. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný
odvolací súd uvádza, že zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok upravuje spôsoby vedenia
exekúcie v prípadoch, kedy bola povinnej osobe uložená povinnosť na plnenie - t.j. povinnosť, ktorá

spočíva vo vykonaní určitej aktivity. V predmetnom prípade sa však žalobca domáha uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa určitého konania, t.j. povinnosti vyžadujúcej si pasivitu povinnej
osoby. V tomto smere možno súhlasiť so žalovaným, že normy exekučného práva neupravujú možnosť
núteného vymoženia povinnosti zdržať sa určitého konania. Uvedené však neznamená, že rozsudok,
ktorým je strane uložená povinnosť zdržať sa určitého konania, nie je vykonateľný. Za stavu, kedy

je rozsudok ukladajúci povinnosť zdržať sa konania právoplatný (pričom právoplatnosťou sa zároveň
takýto rozsudok stáva aj vykonateľným), je strana, ktorej bola povinnosť zdržať sa konania uložená,
povinná súdne rozhodnutie rešpektovať, t.j. zdržať sa určitého konania. Pri nerešpektovaní takéhoto
súdneho rozhodnutia prichádzajú do úvahy trestnoprávne sankcie ako následok spáchania trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. V zmysle argumentov žalovaného by potom neboli právne
relevantné ani neodkladné opatrenia ukladajúce povinnosť zdržať sa konania, napriek skutočnosti, že

zákon uloženie takejto povinnosti priamo predpokladá (§ 325 ods. 1 písm. d) C.s.p.), pričom v zmysle
§ 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Je potrebné zároveň uviesť, že druhy žalôb sú v ust.
137 C.s.p. vymedzené demonštratívnym spôsobom, teda ako neuzavretý okruh možností. Za daného
stavu nemožno mať pochybnosti o tom, že žalobou sa možno domáhať uloženia povinnosti zdržať sa

určitého konania, pričom takáto žaloba nepredstavuje prípad vymedzený v ust. § 137 ods. 1 písm. c)
C.s.p. Nezriedka sa vyskytujúcimi prípadmi, kedy sa subjekty žalobou domáhajú zdržania sa konania
protistrany sú napr. tzv. susedské spory vyplývajúce z ust. 127 Občianskeho zákonníka. Z uvedených
dôvodov odvolacie námietky žalovaného v 1. rade poukazujúce na nevykonateľnosť petitu a nemožnosť
povinnosť uloženú žalovanému vymôcť, nie sú dôvodné.

24. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.
ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,
nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu
práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn.
5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

26. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k.
7Csp/140/2016-124 zo dňa 29.11.2017 podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

27. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že neboli naplnené dôvody podľa ust. § 335 C.s.p. na zrušenie
neodkladného opatrenia ktoré však bude platiť iba do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.