Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, October 15, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202340
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618202340.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcov: 1/ C. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. N. XXXX/XXA, XXX XX R. a 2/ V. W., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom L. N. XXXX/XXA, XXX XX R., obaja zastúpení JUDr. Elenou Matulovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, proti žalovaným: 1/ OTP

Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a 2/ Platiť sa oplatí
s.r.o., so sídlom Košická 56, 921 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, v konaní o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalovaného 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 11Csp/13/2018 - 41 zo dňa 11. 06. 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného 2/ o d m i e t a.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX kat.
úz. R., obec R., Okresný úrad R. - katastrálny odbor ako CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 135m2, CKN parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 326m2 a
stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX stojaci na CKN parc. č. XXXX/X v podiele 1/1-ina, a to až do

právoplatného rozhodnutia vo veci samej m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom výroku, ktorým uložil žalobcom 1/ a 2/, aby podali žalobu
proti žalovanému 1/ o určenie neplatnosti Zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU zo dňa 21.05.2007 a Zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 21.05.2007 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia z r u š u j e.

IV. Uznesenie súdu prvej inštancie v treťom výroku, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s. súdny poplatok z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,-Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia z r u š u j e.

V. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 1/ trovy
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

VI. Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému 2/ trovy
prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie

o výške náhrady trov konania.

VII. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti evidovaných na LV č. XXX kat.

úz. R., obec R., Okresný úrad R. - katastrálny odbor ako CKN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 135m2, CKN parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 326m2
a stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX stojaci na CKN parc. č. XXXX/X v podiele 1/1-ina, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (prvý výrok); uložil žalobcom 1/ a 2/, aby podali žalobu
proti žalovanému 1/ o určenie neplatnosti zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
zabezpečeného nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007 a zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 21. 05. 2007 v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia (druhý výrok); uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty a.s.
súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (štvrtý výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sa domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia z nasledovných dôvodov:

3. Dňa 21. 05. 2007 uzavreli žalobcovia so žalovaným 1/ zmluvu o špecifickom spotrebnom úvere

pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU (ďalej aj „zmluva o úvere“) spolu
so zmluvou o zriadení záložného práva (ďalej aj „záložná zmluva“). Dňa 26. 08. 2014 uzatvorili
Dodatok č. 1 k zmluve o úvere. Úver mali žalobcovia splácať mesačne vo výške 316,78 Eur. Konečná
splatnosť mala byť 18. 05. 2027. Keďže sa žalobcovia ocitli v zlej finančnej situácii, úver splácali
nepravidelne, no od januára 2018 splácajú žalovanému 1/ opäť pravidelné mesačné splátky po 400,-

Eur. Žalovaní 1/ a 2/ pristúpili k aktívnemu výkonu záložného práva, čím môže dôjsť k nenapraviteľnej
ujme na právach žalobcov. Žalovaný 1/ poveril dražobníka - žalovaného 2/ výkonom záložného práva.
Žalovaný 2/ oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 04. 01. 2018 oznámil žalobcom, že
začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom budú nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia v januári 2018 požiadali o reštrukturalizáciu úveru, no bolo im

bankou oznámené, že nespĺňajú podmienky, a preto žalovaný 1/ trvá na výkone záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, alebo na vyplatení celej pohľadávky. Následne žalobcovia dňa 28. 03. 2018
opätovne požiadali o splátky a namietali, že im nebolo doručené zosplatnenie úveru, teda nemajú
vedomosť o výške dlhu. Ďalej namietali, že ani z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa
04. 01. 2018 nevyplýva, na vymoženie akej pohľadávky sa záložné právo vykonáva. Žalovaný 1/ teda

realizuje záložné právo aj napriek tomu, že výška pohľadávky je sporná. Na uvedený list žalovaný 1/
odpovedal dňa 18. 04. 2018 tak, že úver bol zosplatnený a keďže došlo k porušeniu zmluvy zo strany
žalobcov,bankanemádôvodupustiťoddražby.Listomzodňa17.05.2018,ktorýbolžalobcomdoručený
až dňa 21. 05. 2018 žalovaný 2/ žalobcom oznámil, že dňa 19. 06. 2018 o 12.15 hod. v Salóniku
PROMÁTOR na 1. poschodí, Hotel LUX BB, s.r.o., Námestie slobody, Banská Bystrica sa bude konať

dražba. Zmluva o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou, ako
aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti obsahujú viacero neprijateľných a zmätočných
ustanovení, preto sa v konaní vo veci samej mienia domáhať určenia, že zmluva o špecifickom
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU
zo dňa 21. 05. 2007 s dodatkom, spolu so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 21.05.2007 sú

neplatné.

4. Žalobcovia ďalej namietali, že žalovaný 2/ v lehote najmenej 30 dní pred začatím prvého kola
dobrovoľnej dražby nedoručil žalobcom oznámenie o dražbe. Oznámenie o dražbe bolo žalobcom
doručené až dňa 21. 05. 2018 a prvé kolo dražby sa malo konať už 19. 06. 2018.

5. Ďalej mali za to, že medzi výškou pohľadávky, ktorá má byť uspokojená v dražbe a ktorá podľa
žalovaného 1/ predstavuje sumu 32 397,56 Eur ku dňu 09. 04. 2018 a hodnotou nehnuteľností, ktoré
majú byť predmetom dobrovoľnej dražby a ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 64/2018 na sumu
114 000,- Eur je hrubý nepomer, preto podľa nich výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/

ako záložného veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi a aj v rozpores ústavnou zásadou primeranosti výkonu práva. Hodnota pohľadávky predstavuje 28,419 % z hodnoty
predmetných nehnuteľností, čo spôsobuje podľa žalobcov neplatnosť dražby.

6. Vzhľadom na oznámenie začatia realizácie dobrovoľnej dražby, ktorá sa podľa žalobcov koná na
základe neplatných právnych úkonov - spotrebiteľskej úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve,
existuje podľa nich reálna hrozba, že ich vlastnícke právo bude ohrozené, dôjde k definitívnej strate
vlastníctva ako aj strate obydlia, čím je ohrozené aj právo na nedotknuteľnosť obydlia.

7. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Mal za to, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ich vlastnícke právo k založeným nehnuteľnostiam je ohrozené, keďže
nedôvodným výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k nenávratnej ujme na právach a oprávnených
záujmoch žalobcov, čím zároveň osvedčili potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov, pretože v

prípade pokračovania v realizácii dobrovoľnej dražby by žalobcovia prišli o obydlie. Zmluvu o úvere a
záložnú zmluvu posúdil ako zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zároveň
konštatujúc, že úverová zmluva nespadá pod režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z.z.“) s odkazom na jeho ust. § 1 ods. 2 písm.

e), podľa ktorého zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad hodnotu 20 000,-
Eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie posúdenie splnenia podmienok zosplatnenia úveru v zmysle §
53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je vecou konania vo veci samej. Súd prvej inštancie poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 34/13, v ktorom osobitne apeluje na potrebu ochrany
práva na obydlie, ako aj závažnosť zásahu do tohto základného práva v spojení s možnými negatívnymi

následkami pre spotrebiteľa a členov jeho rodiny. Podľa názoru súdu prvej inštancie pre dobrovoľnú
dražbu tak, ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z. z. (správne č. 527/2002 Z.z. - poznámka
odvolacieho súdu) je typické, že na je priebeh nemá dosah súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Nakoľko žalobcovia spochybňujú platnosť úverovej zmluvy, ako aj zmluvy o záložnom
práve, ktoré bolo zriadené v prospech záložného veriteľa - žalovaného 1/ z dôvodu neprijateľnosti

zmluvných podmienok súd prvej inštancie mal za to, že jediným efektívnym spôsobom poskytnutia
ochrany spotrebiteľovi do rozhodnutia súdu vo veci samej o neprijateľnosti zmluvných podmienok je
neodkladné opatrenie o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia vo veci
samej. Mal za to, že ak by tak neučinil, mohol by realizáciou dobrovoľnej dražby zbaviť žalobcov práva
súdnej ochrany ex offo, čo by bolo v hrubom rozpore s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Zároveň konštatoval, že vydaním neodkladného opatrenia nie je bezprostredne ohrozené uspokojenie
pohľadávky žalovaného 1/, pretože súčasný stav sa nezmení, nakoľko ide iba o dočasné opatrenie,
ktorým sa pozastavuje výkon záložného práva do meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Nariadeným
neodkladným opatrením sa vo vzťahu k sporovým stranám nevytvára nenávratný právny stav, ani sa
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi nimi, pretože ide o neodkladné

opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne najneskôr rozhodnutím vo veci samej.

8. Zároveň v zmysle § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie uložil žalobcom
povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo
zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007 a zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 21. 05. 2007 v lehote 30 dní, keďže v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia uvádzajú, že v samotnom konaní sa mienia domáhať práve určenia neplatnosti týchto zmlúv.

9. O povinnosti žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol na podklade ust. § 4 ods. 2 písm. u) zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej aj
„ZSP“), podľa ktorého od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu v spojení s ust. § 2 ods. 2 ZSP, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

10. O nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., nakoľko žalobcovia boli
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešní.11. Proti prvému a tretiemu výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ odvolanie z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

12.LehotunapodanieodvolaniaupravujeCivilnýsporovýporiadokv§362ods.1na15dníoddoručenia
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 1 a § 362 ods. 1 C. s. p. priamo v napadnutom

uznesení poučil žalovaného 2/ o možnosti proti uzneseniu podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na súd prvej inštancie.

13.Podľa§386písm.a)Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodané
oneskorene.

14. Odvolací súd v súlade s § 386 písm. a) C. s. p. odmietol odvolanie žalovaného 2/ ako oneskorene
podané. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalovanému 2/ doručené 12. 06. 2018. 15-dňová lehota
na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu začala žalovanému 2/ plynúť 13. 06. 2018 (podľa §
121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť
určujúca začiatok lehoty) a jej posledný deň pripadol na 27. 06. 2018, ktorý bol riadnym pracovným

dňom. Odvolanie žalovaného 2/ bolo podané na pošte dňa 29. 06. 2018, čo vyplýva nielen z podacej
pečiatky pošty, ale aj s dátumu uvedeného na odvolaní, preto je odvolanie žalovaného 2/ oneskorene
podaným odvolaním, odvolaním podaným po uplynutí odvolacej lehoty.

15. Proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku uznesenia súdu prvej inštancie podal včas, t.j. v zákonnej

lehote odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

16. Žalovaný 1/ odôvodnil odvolanie tým, že na základe zmluvy o špecifickom spotrebnom úvere
pre obyvateľstvo zabezpečenom nehnuteľnosťou č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007, žalovaný 1/

poskytol žalobcom úver v sume istiny 1 390 000,- Sk t.j. 46 139,55 Eur. Na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 005/4005/07SU zo dňa 21. 05. 2007 bolo zriadené
záložné právo o. i. na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ na splatenie úveru zo zmluvy o úvere
spolu s jeho príslušenstvom, poplatkami a ostatnými pohľadávkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere.
Dňa 26. 08. 2014 bol medzi žalobcami a žalovaným 1/ uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o úvere, ktorým

sa zmluvné strany dohodli na zmenách a doplneniach zmluvy o úvere. Pohľadávka žalovaného 1/ ku
dňu 26. 08. 2014 predstavovala celkovú výšku 37 939,29 Eur.

17. K námietke žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že im nebolo doručené
zosplatnenie úveru a teda nemajú vedomosť o výške dlhu žalovaný 1/ uviedol, že dňa 23. 05. 2016 zaslal

žalobcom poslednú výzvu pred zosplatnením, v ktorej uviedol, že žalobcovia meškajú so splácaním
viac ako 3 splátok a preto žalovaný 1/ požiadal žalobcov o úhradu sumy 1 604,43 Eur. Uvedenú výzvu
prevzali obaja žalobcovia dňa 26. 05. 2016. O uvedených skutočnostiach žalovaný 1/ predložil kópie
predmetnej poslednej výzvy pred zosplatnením a doručeniek o prevzatí výzvy žalobcami. Ďalej žalovaný
1/ uviedol, že dňa 02. 07. 2016 vyhlásil úver za predčasne splatný a oznámil začatie výkonu záložného

práva. K 01. 07. 2016 bol dlh žalobcov voči žalovanému 1/ vo výške 35 307,38 Eur. Obaja žalobcovia
prevzali vyhlásenie úveru za predčasne splatný dňa 08. 07. 2016. Aj o tom žalovaný 1/ predložil kópie
vyhlásenia úveru za predčasne splatný a oznámenia o začatí výkonu záložného práva a doručeniek o
ich prevzatí žalobcami dňa 08. 07. 2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom bolo doručené zosplatnenie
úveru a zároveň mali vedomosť o výške dlhu. Aktuálna výška dlhu žalobcov je 31 939, 18 Eur (pričom

v tejto sume nie sú započítané trovy dražby). Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol podrobný rozpis splátok
a úhrad úveru žalobcami.18. Žalovaný 1/ mal za to, že výkon záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe
dohodnutý medzi stranami priamo v zmluve o úvere v spojení so záložnou zmluvou je v plnom rozsahu
v súlade s platnou právnou úpravou, resp. priamo odráža zákonnú úpravu (zákon č. 527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách, resp. § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom zmluvná podmienka
odrážajúca zákonné ustanovenie nemôže byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve v zmysle čl. 1. ods. 2. smernice 93/13/EHS, na čo už upozorňoval v rámci svojej rozhodovacej
činnostiajSúdnydvorEÚ(napr.vrozsudkuSúdnehodvoraEÚvspojenýchveciachC-359/11aC-400/11
Alexandra Schulz proti Technische Werke Schussental GmbH und Co. KG a Josef Egbringhoff proti

Stadtwerke Ahaus GmbH z 23. októbra 2014). Záložca sa vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že
v prípade, že nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v
rámci výkonu záložného práva. Pri vzniku záložného práva strany sporu dobrovoľne, na základe princípu
zmluvnej voľnosti uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde
k uplatneniu záložného práva je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným
spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené. Argumentácia žalobcov

1/ a 2/, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je ochranou obydlia záložcu, ktorá má prednosť
pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky, je podľa názoru žalovaného 1/ nedôvodná.
Žalovaný 1/ nerozporoval, že obydlie zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite
každej fyzickej osoby, Ústava SR však chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, nezakotvuje právo na
obydlie. Poukázal na článok 21 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého obydlie je nedotknuteľné, nie je

dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva, ako aj na Chartu základných práv Európskej
únie, kde sa uvádza: „Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a komunikácie.“ Podľa názoru žalovaného 1/ zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných
noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na
zotrvanie v určitom obydlí. Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu, nemôže sama o sebe

predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následného výkonu, nakoľko
by to bolo rozporné so samotným zmyslom a účelom tohto inštitútu. Výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou je úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným spôsobom zabezpečenia úveru.

19. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že ak by si uspokojoval v dobrovoľnej dražbe svoju pohľadávku

vo vyššej výške, než je reálne existujúca, žalobcovia 1/ a 2/ sa v prípade porušenia ich práv v
rámci dobrovoľnej dražby môžu domáhať neplatnosti dražby, prípadne náhrady škody či vydania
bezdôvodného obohatenia. Avšak pohľadávka žalovaného 1/ je v tomto prípade nesporná, pokiaľ ide o
právny dôvod a výšku istiny s príslušenstvom Žalobcovia iba vo všeobecnosti rozporovali dôvodnosť,
resp. existenciu nároku žalovaného 1/. Prípadná neprijateľnosť žalobcami v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia uvedených zmluvných podmienok by mohla mať za následok neplatnosť
niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako celku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C 34/13, kde bol podľa názoru žalovaného 1/ pripustený výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

20. Ďalej žalovaný 1/ argumentoval, že ak by veriteľ nemohol vykonať záložné právo vždy, keď dlžník
alebo záložca napr. akúkoľvek časť príslušenstva zabezpečenej pohľadávky splatí, v praxi by bola
právna úprava záložného práva a zákona o dobrovoľných dražbách obsolétna, čo zjavne nebolo
úmyslom zákonodarcu.

21. Žalovaný 1/ uzavrel, že na základe súčasného skutkového stavu je žalovaný 1/ záložným veriteľom,
ktorý má voči žalobcom 1/ a 2/ pohľadávku, s ktorej platením sú žalobcovia 1/ a 2/ v omeškaní,
pričom zákon dáva žalovanému 1/ pre takýto prípad možnosť uspokojiť svoju pohľadávku predajom
nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, pričom táto možnosť vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako
spôsob realizácie záložného práva bola dohodnutá aj v platne uzavretej zmluve o úvere a záložnej

zmluve.

22. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení
neodkladného opatrenia zmenil a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol,
eventuálne aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si

uplatnil náhradu trov konania.

23. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnili
sináhradutrovodvolaciehokonania.Vovyjadrenívpodstatezopakovaliargumentáciuuvedenúvnávrhuna nariadenie neodkladné opatrenie okrem tej, že nevedeli o výške a zosplatnení úveru. Osobitne na
argumenty uvedené žalovaným 1/ v odvolaní nereagovali.

24. Vyjadrenie žalobcov bolo žalovanému 1/ a žalovanému 2/ doručené dňa 27. 08. 2018. Žalovaný 1/
a 2/ sa k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu nevyjadrili.

25. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa § 34 C.
s. p. preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia

neodkladného opatrenia, len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v
odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil z
nasledovných dôvodov:

26. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalovaného 1/
konkrétnymi okolnosťami odvolací súd vzhliadol len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

f) C. s. p. - nesprávne skutkové zistenie o nezosplatnení pohľadávky žalovaného 1/ a písm. h) C. s. p. -
neboli dané zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný 1/ nijako nevymedzil,
akým nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalovaného 1/ na
spravodlivý proces, ani v čom spočíva iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.
Všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní možno subsumovať pod odvolacie dôvody uvedené

v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. dopadá na
akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1240). Preto má odvolací súd za to, že odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b) a d) v odvolaní nie sú dané.

27. Pokiaľ ide o samotné odvolacie námietky uvedené v odvolaní, odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie má za to, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť
nároku, ktorého sa mienia domáhať žalobou vo veci samej - určenia neplatnosti zmluvy o úvere a

záložnej zmluvy. Tento nárok je nárokom, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Na rozdiel od
predchádzajúceho procesného kódexu a od neho sa odvíjajúcej slovenskej judikatúry, ktorá pripúšťala
možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy pri preukázaní naliehavého právneho záujmu na
takomto určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, po rekodifikácii procesného
práva sa určenie neplatnosti zmluvy považuje za určenie právnej skutočnosti, ktorého sa možno

domáhať, len ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) C. s. p.). Z Občianskeho zákonníka,
ani iného osobitného predpisu nevyplýva právo domáhať sa určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy
o úvere a záložnej zmluvy, ktoré nespadajú pod režim zákona č. 258/2001 Z.z., resp. 129/2010 Z.z.
Vzhľadom na uvedené na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy je žaloba o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere a záložnej zmluvy v zmysle § 137 písm. d) a contrario neprípustná. Pri určení právnej

skutočnosti už naopak nie je dôležité preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Už len
z tohto dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, nároku, ktorého sa mienia domáhať žalobou vo veci samej.

28. Vzhľadom na neosvedčenie nároku vo veci samej nebol daný jeden z kumulatívnych zákonných

predpokladov vyžadovaných § 326 C. s. p. na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podporne odvolací súd uvádza, že vzhľadom na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej
dražby jej neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“), kde v rámci konania
o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy, možno síce
súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že započatím výkonu záložného práva a na jeho základe
procesu realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcov ohrozené, nie je však ohrozené bezprostredne,
nakoľko až do udelenia príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom sú žalobcovia stále

vlastníkmi nehnuteľností, a teda nejaví sa byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Práve žaloba
o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly, preto neobstojí názor súdu prvej inštancie, že
na dobrovoľnú dražbu nemá dosah súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok a ani nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 47/04 zo dňa 08. marca 2005 v podmienkach právnehoporiadku Slovenskej republiky nemá žiadnu relevanciu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. 23/2014 zo dňa 24. 09. 2014, v ktorom
konštatoval odlišnosť právnej úpravy v podmienkach právneho poriadku Českej republiky, keď uviedol,

že: „Najmä preto nie je možné vo vzťahu k § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
vychádzať z nálezu Ústavného súdu ČR, na ktorý poukazuje navrhovateľ, ktorý rozhodol, že § 36 ods. 2
zákona č. 26/2000 Sb. o veřejných dražbách nie je v súlade s princípmi právneho štátu, s čl. 1 Ústavy ČR
a čl. 1 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 26 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a čl. 1 dodatkového protokolu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 47/04 z 8. marca 2005).

Predmetné ustanovenie § 36 ods. 2 zákon o verejných dražbách rozširovalo právnu úpravu nútených
(exekučných) dražieb aj na prípady, keď bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností pred
účinnosťou novej právnej úpravy a zároveň záložný veriteľ čestne vyhlásil vo forme notárskej zápisnice,
že má voči dlžníkovi splatnú pohľadávku, ktorá nebola splnená. Umožňovalo tak exekučnú (nútenú)
dražbu bez exekučného titulu. Zrušenie tohto ustanovenia znemožnilo výkon nútenej (exekučnej)
dražby, a tak malo samostatný normatívny význam pre rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej.“

Odvolací súd dodáva, že v prípade, že žalobcovia odmietnu po prepise vlastníctva nehnuteľností na
vydražiteľa na listoch vlastníctva nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať, vydražiteľ sa legálnou cestou bude
musieť domáhať svojho vlastníckeho práva (a v rámci neho práva s nehnuteľnosťami nakladať a ich
užívať) cestou žaloby o vypratanie nehnuteľností, pričom podanie žaloby o neplatnosť dražby zo strany
(pôvodných) vlastníkov - žalobcov 1/ a 2/ je relevantným dôvodom na fakultatívne prerušenie konania

o vypratanie nehnuteľností v zmysle § 164 C. s. p., nakoľko ak by súd v rozhodnutí vyslovil neplatnosť
dražby, ako vlastníci nehnuteľností by boli na listy vlastníctva opätovne zapísaní žalobcovia, a teda by
nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností z ich strany. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov
sa preto javí ako dôvodná v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola podaná aspoň jedna z v tomto
odseku uvedených žalôb.

30. Ako správne konštatoval odvolateľ, Ústavou SR ako aj Chartou základných práv Európskej únie
garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie
vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z toho
vyplývajúcej straty obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len

právo na jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov tretej osoby avšak len dovtedy, dokedy mu
právo užívania obydlia patrí. Ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 34/13 vo veci Monika K.
proti SMART Capital, a.s., na ktorý poukázal súd prvej inštancie, nevylúčil možnosť výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby na obydlie pre nesúlad so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, iba zdôraznil, že: „strata bývania je jedným z

najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí
mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky
ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04,
§ 137).“

31. Možnosť súdneho preskúmania výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je (ako už
bolo uvedené vyššie) v podmienkach slovenského právneho poriadku daná napr. inštitútom žaloby o
neplatnosť dražby, ktorú možno odôvodniť aj neplatnosťou záložnej zmluvy založenej na neprijateľnosti
zmluvných podmienok týkajúcich sa záložného práva, čo konštatoval aj Súdny dvor EÚ v spomínanom
rozsudku C 34/13, keď v bode 61 konštatuje: „Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách

v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy
určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer
do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti
dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu“. Napokon samotný výrok
rozsudku znie: „Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna
úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto

smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.
Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá
v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejtosmernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“

32. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva, ak hodnota pohľadávky v čase
oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000,- Eur (§ 3 ods. 6), nevylučuje možnosť,
aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t.j. je jeho obydlím, práve
naopak s takouto možnosťou počíta (napr. v ust. § 16 ods. 6, podľa ktorého „Vo veciach zákonného
záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom,

v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu...“) a napokon stanovuje, že ak
nehnuteľnosť nie je predmetom viacerých záložných práv a výťažok dražby prevyšuje pohľadávku
záložného veriteľa a náklady dražby, po ich uhradení sa zvyšok výťažku odovzdá predchádzajúcemu
vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 32 ods. 1). Preto argument žalobcov o neprimeranosti hodnoty zálohu k
hodnotezabezpečenejpohľadávkyaztohodôvoduorozporevýkonuzáložnéhoprávasdobrýmimravmi
nie je namieste. O rozpore s dobrými mravmi možno uvažovať len vtedy, ak zákon s určitou situáciou

nepočíta. Tu zákon normatívne stanovil spodnú hranicu výšky pohľadávky, pre ktorú možno realizovať
dobrovoľnú dražbu bez ohľadu na hodnotu zálohu, z ktorého má byť pohľadávka uspokojená, ako aj to,
že prípadný zvyšok výťažku z dražby sa vyplatí záložcovi, čím dochádza k transformácii zostávajúcej
hodnoty majetku záložcu do peňažnej formy.

33. Napokon listinnými dôkazmi - poslednou výzvou pred zosplatnením prevzatou žalobcami dňa
26. 05. 2016 a vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámením o začatí výkonu záložného
práva prevzatého žalobcami dňa 08. 07. 2016 žalovaný 1/ preukázal, že žalobcovia mali vedomosť
o zosplatnení a výške dlhu v čase zosplatenia, čomu žalobcovia už vo vyjadrení k jeho odvolaniu
ani neodporovali. Keďže pohľadávka žalovaného 1/ bola zosplatnená, ani čiastočné úhrady žalobcov

vykonávané v súčasnom období, ktoré nepokrývajú celú zosplatnenú pohľadávku, nemajú vplyv na
možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Zákon záložného veriteľa nelimituje v
tom, že musí záložné právo realizovať len formou exekučnej dražby na základe exekučného titulu, ale
ponechávamuvoľnývýberztrochalternatív-realizáciezáložnéhoprávaspôsobomuvedenýmvzmluve,
ktorý samozrejme nesmie odporovať zákonu, formou dobrovoľnej dražby alebo exekučnej dražby (§

151j ods. 1 Občianskeho zákonníka).

34. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani argument o nedodržaní lehoty 30 dní zo strany dražobníka
- žalovaného 2/ nemá relevanciu, nakoľko dražba určená na deň 19. 06. 2018 sa nemohla právne
účinným spôsobom realizovať v dôsledku aj keď odvolaním napadnutého, ale predbežne vykonateľného

neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie nariadeného dňa 11. 06. 2018 a doručeného
žalovanému 1/ dňa 13. 6. 2018 a žalovanému 2/ dňa 12. 06. 2018.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho názoru, že nie
sú dané predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, 2 písm. c) ani písm. d)

C. s. p. v spojení s § 326 C. s. p., preto v zmysle § 388 C. s. p. prvý výrok napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, t.j.
nielen voči žalovanému 1/, ale aj voči žalovanému 2/ zamietol. Aj keď bolo odvolanie žalovaného 2/
odmietnuté ako podané oneskorene, jeho právne postavenie ako dražobníka je závislé od právneho
postavenia žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, pretože len na základe záložného práva záložného

veriteľa môže dôjsť k jeho realizácii, preto je nezmyselné, aby záložný veriteľ mohol realizovať záložné
právo, ale dražobník nie. Preto v dôsledku odvolania žalovaného 1/ bolo nutné zmeniť uznesenie súdu
prvej inštancie aj vo vzťahu k žalovanému 2/.

36. Nakoľko povinnosť podať žalobu vo veci samej prichádza v zmysle § 336 ods. 1 C. s. p. do

úvahy len pri nariadení neodkladného opatrenia a návrh na jeho nariadenie bol uznesením odvolacieho
súdu voči žalovaným 1/ a 2/ zamietnutý, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil
závislý druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým určil žalobcom 1/ a 2/ lehotu
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia na podanie žaloby vo veci samej - o určenie neplatnosti zmluvy o
úvere a záložnej zmluvy voči žalovanému 1/, nakoľko daný výrok napadnutého uznesenia nemá povahu

rozhodnutia vo veci samej a dôvody, pre ktoré bol vydaný neexistovali.

37. Z dôvodu zmeny uznesenia súdu prvej inštancie v prospech žalovaných stratil opodstatnenie aj tretí
výrok napadnutého uznesenia o prenesení povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia na žalovaných v zmysle § 2 ods. 2 ZSP v spojení s § 4 ods. 2 písm. u) ZSP,
preto aj tento výrok ako závislý od prvého výroku napadnutého uznesenia odvolací súd zrušil v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. d) C. s. p.

38. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C. s. p. per analogiam o
nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho vo vzťahu k žalovanému 1/ a 2/, pretože
zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.) a keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa v prípade zamietajúceho rozhodnutia končí. Keďže žalovaný 1/ mal v

konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p.
odvolací súd uložil žalobcom 1/ a 2/ tvoriacim nerozlučné spoločenstvo čo do povinnosti náhrady trov
konaniapovinnosťnahradiťspoločneanerozdielnežalovanému1/trovyprvoinštančnéhoajodvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalovaného 1/ rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti piateho tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232

ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

39. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tento má v dôsledku celkového úspechu v konaní na základe včas
podaného odvolania žalovaného 1/ nárok len na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/
a 2/. Trovy odvolacieho konania vzniknuté v súvislosti so žalovaným 2/ oneskorene podaným odvolaním

sú trovami neúčelnými a žiadne iné trovy žalovanému 2/ v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací
súd vyslovil, že žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Preto len o
výške náhrady trov prvoinštančného konania žalovaného 2/ rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti šiesteho výroku tohto rozhodnutia o nároku žalovaného 2/ na náhradu trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).