Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105210387
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1105210387.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu X. K., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr.
Miroslavom Pekárom, advokátom v Bratislave, Krížna 44, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o zaplatenie 37 145,24 € s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 83/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave zo 7. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 605/2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 605/2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2015 sp. zn. 6 Co 62/2015 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom z 23. mája 2006 č.
k. 18 C 83/2005-138 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 131

500 Sk (70 752,84 €) z titulu poistného plnenia z havarijného poistenia. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 25. augusta
2004 došlo k dopravnej nehode vozidla zn. Mercedes ML 55, vlastníkom ktorého bol žalobca. Vozidlo
v čase dopravnej nehody riadil vodič D. S.. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
mal so žalovanou uzavretú poistnú zmluvu, pričom išlo o havarijné poistenie na poistnú sumu 3 774
639 Sk so spoluúčasťou 5 % a s ročným poistným 136 566 Sk. Súd prvej inštancie dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, nakoľko príčinou dopravnej nehody bol mikrospánok vodiča, čo v zmysle čl.
III Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je
kryté havarijným poistením. Nenastala teda skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací

súd“) v poradí prvým uznesením zo 7. júna 2007 sp. zn. 6 Co 343/2006 rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho názoru, že škoda spôsobená mikrospánkom nie je krytá havarijným poistením
žalobcu. Poznamenal, že v čl. IV VPP sú taxatívne uvedené výluky z poistenia, pričom škoda
vzniknutá v dôsledku mikrospánku vodiča medzi nimi nefiguruje a taktiež sa na predmetnú dopravnú
nehodu nevzťahuje žiadny z prípadov, ktoré sú uvedené v čl. XIII ods. 1 písm. a/ až h/, ktorý vymedzuje

škody z plnenia vylúčené. Konštatoval, že ak vodič motorového vozidla v čase poistnej udalosti porušil
všeobecne záväzné právne predpisy, bol by tu dôvod na primerané zníženie poistného plnenia v zmysle
čl. XII ods. 1 písm. f/ VPP. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Bratislava I v poradí druhým rozsudkom z 8. apríla 2010 č. k. 18 C 83/2005-308 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom z 29. marca 2011 č. k. 18 C 83/2005-374 žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 49 527 € s 9 % úrokom z omeškania od 13. októbra 2004 do zaplatenia
a zároveň žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7 658,21 € na účetjeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet
súdu prvej inštancie trovy štátu vo výške 25,02 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti
v časti 21 225,84 € zamietol. Súd prvej inštancie v intenciách odvolacieho súdu doplnil dokazovanie

a zo zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že vodič spôsobil dopravnú nehodu tým, že sa
počas jazdy dostatočne nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dostal
mikrospánok, ktorý nefiguruje medzi výlukami z poistenia uvedenými v čl. IV VPP. Súd prvej inštancie
zaujal stanovisko, že nakoľko vodič vozidla porušil povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. c/ a § 4
ods. 3 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon č.

315/1996 Z.z.“), poistné plnenie znížil o 30 % a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
49 527 € z titulu poistného plnenia. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania rozhodol
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanej 27.
augusta 2004, 27. septembra 2004 uplynula mesačná lehota pre šetrenie poistnej udalosti a poistné
bolo splatné do 15 dní od skončenia šetrenia, teda 13. októbra 2004 sa žalovaná dostala do omeškania.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu a žalovanej v poradí druhým uznesením z 29.
júna 2012 sp. zn. 6 Co 165/2011, 6 Co 166/2011 prvým výrokom zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu presahujúcu 33
607,60 €, v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, v časti, ktorou bola žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a v časti trov konania a vec v tomto rozsahu vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Druhým výrokom dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie riadne a presvedčivo nezdôvodnil, prečo treba poistné
plnenie znížiť o 30 %, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť výroku napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým vyhovel žalobe nad sumu 33 607,60 €. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v časti, v ktorej bola žalovanej uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi poistné plnenie prevyšujúce sumu 33 607,60 € a v časti, ktorou bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá. Odvolací súd mal za preukázané, že k predmetnej dopravnej nehode
došlo v dôsledku mikrospánku vodiča vozidla, ktorý tak porušil všeobecne záväzný právny predpis zákon
č. 315/1996 Z.z., čím nastal dôvod pre zníženie poistného plnenia v zmysle čl. XII ods. 1 písm. f/ VPP.
Ďalej poznamenal, že v konaní bolo preukázané, že v Hlásení škodovej udalosti na vozidle z

27. augusta 2004 žalobca uviedol, že nehoda bola spôsobená tým, že vodičovi vbehla do jazdnej dráhy
lesnázver.Zvykonanéhodokazovaniavšakbolozistené,žepríčinoudopravnejnehodybolmikrospánok
vodiča vozidla, a teda v predmetnom hlásení škodovej udalosti, tak bola príčina dopravnej nehody
uvedená nepravdivo; čo zakladá ďalší dôvod pre zníženie poistného plnenia v zmysle čl. XII ods. 1 písm.
e/ VPP. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nebude zapodievať tým, či tu je dôvod pre zníženie poistného,

ale iba tým, v akom rozsahu treba poistné znížiť. K úrokom z omeškania poukázal na to, že z § 797
ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť záver, že by sa vyšetrenie poistnej udalosti muselo v
každom prípade (bez ohľadu na jeho náročnosť) skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ
dozvedel o poistnej udalosti. Keďže súd prvej inštancie nezisťoval, kedy žalovaná skutočne skončila
šetrenie poistnej udalosti a vychádzal paušálne len z toho, že tak mala urobiť do jedného mesiaca,

rozhodol nesprávne, a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v časti úrokov z omeškania.
5. Okresný súd Bratislava I v poradí tretím rozsudkom zo 7. marca 2013 č. k. 18 C 83/2005-444
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 716,24 € s 8 % úrokmi z omeškania od 21. januára 2005,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 % úrok
z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005 do 26. mája 2010 do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V časti istiny 7 429 €, v časti 1 % úroku z omeškania od 26. augusta 2004 do 25. mája 2010
zo sumy 33 607,60 € a v časti 9 % úroku z omeškania od 26. augusta 2004 do 20. mája 2005 zo sumy
29 716,24 € žalobu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Po právnej stránke poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1 a ods. 2, § 788
ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 809 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2, ods. 3 a

ods. 4 zákona č. 315/1996 Z.z., zároveň odkázal aj na čl. XII ods. 1VPP. V odôvodnení poznamenal, že
žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 70 752,84 €, keďže žalovaná z titulu poistného plnenia
sumu 33 607,60 € žalobcovi zaplatila, predmetom konania v súčasnosti zostala suma 37 145,24 €. Súd
prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom to, že predmetom dopravnej nehody bol mikrospánok vodiča,
ktorý tak porušil všeobecne záväzný právny predpis, a toto porušenie bolo jedinou príčinou dopravnej

nehody, znížil poistné plnenie o 30 % v zmysle čl. XII ods. 1 písm. f/ VPP. Mal za to, že zníženie poistného
plnenia o 20 % v zmysle čl. XII ods. 1 písm. e/ VPP za uvedenie nepravdivých údajov do záznamu o
dopravnej nehode je na spravodlivom uvážení, a preto žalobu v časti 7 429 € ako nedôvodnú zamietol. K
úrokom z omeškania uviedol, že žalovaná zaplatila žalobcovi 27. mája 2010 sumu 33 607,60 €, meškalas poistným plnením, pretože začiatok omeškania bol 15-ty deň od prevzatia posudku žalovanou od
Slovdekry, t. j. 21. januára 2005, preto jej v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 21. januára 2005 do 26. mája 2010.

6. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 7. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 605/2013
(v poradí tretím rozhodnutím) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 716,24 € s 8 % úrokmi z omeškania od 21. januára 2005 do
zaplatenia, zmenil tak, že žalobu zamietol (ďalej aj „prvý výrok rozsudku odvolacieho súdu“). Výrok
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi 8 % úroky z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005 do 9. februára 2005, potvrdil
(ďalejaj„druhývýrokrozsudkuodvolaciehosúdu“).Vodôvodneníuviedol,žežalovanážalobcovi z titulu
poistného plnenia uhradila sumu 33 607,60 € a dlhuje mu ešte sumu 1 768,82 €. Poznamenal, že
táto suma predstavuje 5 % spoluúčasť. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nevysvetlil, ako dospel k sume 7 429 €, ohľadom ktorej žalobu zamietol. Vyvodil, že ide o 20
% zo sumy 37 145,24 € (20 % z 37 145,24 = 7 429 €), tento výpočet súdu prvej inštancie však odvolací

súd nepovažoval za správny, pretože suma 37 145,24 € nepredstavovala celkové poistné plnenie, ale
iba jeho spornú časť po tom, ako žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 33 607,60 €. Okrem toho mal za
to, že v dôsledku tohto nesprávneho postupu súd prvej inštancie nekrátil poistné plnenie o ďalších 30
%. Odvolací súd tak podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že
žalobu v časti sumy 29 716,24 € s prísl. zamietol, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného

súdom prvej inštancie a dôvodom zmenynapadnutéhorozsudkubolaibanesprávnosťmatematického
výpočtu poistného plnenia. K odvolaním žalovanou napadnutého výroku súdu prvej inštancie, ktorým jej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 % úroky z omeškania od 21. januára 2005 do 9. februára
2005 (pozn. dovolacieho súdu výrok rozsudku súdu prvej inštancie znel takto: „8 % úrok z omeškania
zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005 do 26. mája 2010“), keď v odvolaní tvrdila, že tieto úroky

z omeškania je povinná žalobcovi zaplatiť až od 10. februára 2005, odvolací súd uviedol, že názor
žalovanej, že vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti zaplatiť poistné plnenie sa skončilo
26. januára 2005, čo je dátum listu, ktorým upovedomila žalobcu o skončení vyšetrenia, nemá oporu v
§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, 15-dňová lehota uvedená v tomto ustanovení sa totiž viaže na
skončenie vyšetrenia, potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, a nie na moment, kedy

poistiteľ oznámi poistenému, že vyšetrenie sa skončilo. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštancievčasti,ktoroubolažalovanejuloženápovinnosťzaplatiťžalobcovi8%úrokyzomeškania
zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005 do 9. februára 2005 podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. K
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8
% úroky z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 10. februára 2005 do 26. mája 2010, a ktorým bola

žaloba ohľadom sumy 7 429 € zamietnutá a výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti 1 % úrokov
z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 26. augusta 2004 do 25. mája 2010, resp. v časti 9 % úrokov z
omeškania zo sumy 29 716,24 € od 26. augusta 2004 do 20. januára 2005, odvolací súd uviedol, že
keďže tieto výroky neboli odvolaním napadnuté, nezaoberal sa nimi.
7. Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. februára 2015 sp. zn. 6 Co 62/2015 na odvolanie žalovanej

zmenil uznesenie súdu prvej inštancie z 3. septembra 2014 č. k. 18 C 83/2005-498, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 680,38 €
a trovy právneho zastúpenia vo výške 8 073,24 € na účet právneho zástupcu žalobcu a ktorým
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 955 €, zmenil tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania; žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho

konania.
8. Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) 25.
júna 2014 (osobne na súde prvej inštancie) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil s poukazom
na § 237 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Uviedol, že v priebehu konania
došlo k viacerým zásadným pochybeniam, ktoré mali za následok hrubé vady konania odôvodňujúce

podanie dovolania. Mal za to, že oba súdy neodôvodnili rozsah zníženia poistného plnenia, čo
má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí a teda odňatie možnosti konať pred súdom v
rámci dvojinštančnosti konania. Súčasne namietal nedôslednú a nesprávnu aplikáciu § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ktoré je svojou povahou kogentným ustanovením a aplikáciu tohto ustanovenia
nevysvetlili. Poznamenal, že odvolací súd nesprávne a v rozpore s obsahom spisu a súčasne nesprávne

z hľadiska právneho posúdenia veci uviedol, že žalobca nespochybňoval zníženie poistného plnenia o
50 %, keďže nepodal odvolanie, a to napriek tomu, že žalobca odvolanie iba voči dôvodom rozhodnutia
podať nemohol. Mal za to, že súdy z hľadiska primeranosti zníženia poistného plnenia postupovali
arbitrárne a neprihliadli na iné prípady znižovania tak, aby úvaha o primeranosti nebola svojvoľná(neodôvodnená) a arbitrárna. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

9. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie žalobcu zamietnuť.
10. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§
443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

12. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (25. júna 2014), t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“), dovolací
súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v
zmysle § 236, § 237 ods. 1 O.s.p. a § 238 O.s.p.
13. Žalobca dovolaním napadol zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, a preto podľa § 238

ods. 1 O.s.p., bolo proti takémuto rozsudku dovolanie prípustné. Dovolanie žalobcu smerujúce proti
zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016
(§ 470 ods. 2 CSP) - dovolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné (a tiež potrebné) podrobiť
meritórnemu dovolaciemu prieskumu.
14. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď

ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných
procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto
ustanovenia išlo vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
15. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva. Dovolateľ v dovolaní namietal, že došlo k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom (§ 237 ods. l písm. f/ O.s.p.), pretože rozhodnutia súdov nižších inštancií (odvolacieho súdu,
aj súdu prvej inštancie) sú nepreskúmateľné.
16. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. l písm. f/ O.s.p.) sa rozumel taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení strany

sporu, ktoré mu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. l písm. f/
O.s.p. išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v
zmysle § 18 O.s.p. mali strany v súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im
rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo strany vykonávať procesné úkony vo

formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.),
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na
súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2
O.s.p.)]. Na existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. musel dovolací súd vziať
vždy zreteľ - či už bolo na ňu v dovolaní poukázané alebo nie (viď § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).

17. Občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu prijalo 3. decembra 2015 Stanovisko, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého
právna veta znie : „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,

ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a teda v preskúmavanej veci ajprípustnosť dovolania. Dovolací súd zistil, že v danom prípade ide o taký výnimočný prípad, kedy by
nepreskúmateľnosť zakladala takúto vadu; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
neobsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

18. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokremzákonovaj čl.46anasl.ÚstavySlovenskejrepublikyačl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

19. V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozsudok odvolacieho súdu (viď §
211 ods. 2 O.s.p.), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 220 O.s.p. platilo, že pri zmene rozhodnutia odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím
rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie
(výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). Odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie odvolacieho súdu možno
označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.).
21. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti

spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje
aplikáciu(akovýnimky)druhejvetystanoviskaR2/2016azakladátakprípustnosťidôvodnosťpodaného
dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým vo vnútornej rozpornosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací súd zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že
v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a dôvodom

zmeny napadnutého rozsudku bola v podstate iba nesprávnosť matematického výpočtu
poistného plnenia. Odvolací súd konštatoval záver súdu prvej inštancie, že poistné plnenie treba
krátiť spolu 50 % (30 % v zmysle čl. XII ods. 1 písm. f/ VPP a 20 % v zmysle čl. XII ods. 1 písm. e/
VPP), ktorý záver ani jedna zo strán nespochybnila. Tento záver odvolací súd považoval za relevantný
pri výpočte nároku žalobcu na poistné plnenie bez ohľadu na absenciu riadneho a presvedčivého

zdôvodnenia rozsahu zníženia poistného plnenia, ktorú skutočnosť v rozsahu 30 % zníženia konštatoval
samotný krajský súd vo svojom v poradí druhom zrušujúcom uznesení z 29. júna 2012 a súd prvej
inštancie túto vadu nepreskúmateľnosti 30 % zníženia rozsahu poistného plnenia ani v poradí tretím
rozsudkom neodstránil. Odvolací súd tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia označil rozhodnutie súdu
prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, a teda nesprávne, keď súd prvej inštancie nevysvetlil ako

dospel k sume 7 429 € predstavujúcej 20 % bez ďalšieho. Na základe čoho odvolací súd namiesto
postupu v zmysle § 221 ods. l písm. f/ O.s.p. chcel uvedené pochybenie súdu prvej inštancie napraviť
sám, hypoteticky vyvodzoval ako súd prvej inštancie dospel k sume 7 429 €, keď takto hypotetický
vyvodený záver považoval za nesprávny a revidoval ho vlastnými závermi. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku napadnutého dovolaním neobsahuje presvedčivé a

zrozumiteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje zmeňujúce zamietavé
rozhodnutie. Napokon nezrozumiteľne vyznieva aj druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu, keď potvrdil
výrok rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi 8 % úroky z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005 do 9. februára 2005,
pričom odvolaním (č. l. 455 a nasl.) napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie bola žalovanej

uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 % úroky z omeškania zo sumy 33 607,60 € od 21. januára 2005
do 26. mája 2010 (viď rozsudok súdu prvej inštancie na č. l. 444 a nasl.). Rozhodnutie odvolacieho
súdu je tak nepresvedčivé, nepreskúmateľné, legitímne i logický nekonzistentné a nespĺňa kritériá pre
odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.
22. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. l písm. f/ O.s.p. je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Dovolací
súd zároveň poznamenáva, že zrušil aj potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý neboldovolaním napadnutý, a to pre zjavnénesprávnosti,ktorésavtomtovýrokuavnáslednomodôvodnení
nachádzajú.
23. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na už spomenutú
vadu konania, nemožno posúdiť, či napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na (ne)správnom
právnom posúdení veci.
24. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súvisiace uznesenie odvolacieho súdu
o trovách konania (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2015 sp. zn. 6 Co 62/2015)

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
25. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453
ods. 3 CSP).
26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.