Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221414
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116221414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu: A.. A. Y., D.. XX.X.XXXX, N.
A. U. XXX, XXX XX Y. D. S., zastúpeného Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská
4703/89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Csp/129/2016 - 53 zo dňa 8.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX z 27.5.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca so žalovaným dňa 27.5.2015 uzatvoril
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej
predmetom bolo poskytnutie sumy 1 020,-eura. V rovnaký deň došlo aj k uzavretiu Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Dohoda“), ako prostriedku zabezpečenia
a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je nepochybne súčasťou zmluvných dojednaní medzi veriteľom a
spotrebiteľom a formulárové tlačivo obsahuje takú formuláciu výkladu práv a povinností v súvislosti s

týmito dohodami, ktoré nezodpovedajú charakteru zmluvného vzťahu. Poukazovanie na to, že uzavretie
tejto Dohody je dobrovoľné a prehlásenie veriteľa, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku
uzavretia zmluvy ako aj ustanovenie, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju
nepodpíše, sú len výsledkom značne nerovnovážneho zmluvného postavenia oboch strán., pretože ak
mábyťtakátodohodaslobodná,vážna,určitáazrozumiteľná,musísipredovšetkýmdlžníkbyťabsolútne
vedomý na čo sa touto dohodou zaväzuje a aké na seba preberá povinnosti, čím súd nemieni popierať
dlžníkove povinnosti splácať dlh. Ustanovenie o tom, že dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred

splatením pohľadávky vypovedať, ani od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť,
zakomponované do textu poučenia len potvrdzuje vyššie konštatované, pretože z dikcie zákona v
žiadnom prípade nevyplýva, aby takúto dohodu nebolo možné jednostranne vypovedať alebo od nej
odstúpiť. Takéto dojednanie je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v kontexte uzavretejdohody je toto porušenie práv spotrebiteľa také závažné, že bez všetkého by znamenalo absolútnu
neplatnosť tejto dohody podľa § 39 OZ.
Z obsahu zmluvy v časti Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy ani vôbec

nevyplýva, za akých konkrétnych podmienok ju môže predložiť zamestnávateľovi spotrebiteľa, t.j.
upozornenie na to, že je účinná až zročnosťou pohľadávky a kedy nastane podľa zmluvy zročnosť
pohľadávky. Takéto konanie je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá nepožíva právnu
ochranu a opätovne vyvoláva absolútnu neplatnosť tejto dohody podľa § 39 OZ.
Keďže teda z týchto dôvodov je dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatným právnym úkonom,

súd vyhovel žalobe a uložil žalovanému, aby sa zdržal jej použitia.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napáda rozpornosť výroku a
odôvodnenia V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uvádza, že dospel k záveru o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Potom je vcelku nezrozumiteľné, aké použitie dohody o zrážkach zo mzdy

má vlastne súd na mysli, ak žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú posúdil ako neplatný právny úkon. Z rozsudku nie je zrejmé, čo sa pod „použitím“ dohody
o zrážkach zo mzdy by vlastne malo myslieť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o
zrážkach zo mzdy má byť neplatná, lebo jej ustanovenie o nemožnosti ju vypovedať či od nej odstúpiť
je neprijateľná podmienka, ani s tým, že uvedenou dohodou sa zabezpečuje aj splatenie poplatku za

poskytnutie úveru a ten je neprijateľnou podmienkou. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil podanú žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3.Žalobcavovyjadreníkodvolaniuuviedol,ženámietkažalovanéhoorozpornostiodôvodneniaavýroku

nie je dôvodná, pod slovom „použitie“ mal na mysli generálny zákaz akéhokoľvek použitia spornej
Dohody o zrážkach zo mzdy a súd poukázal na neadekvátnosť výšky poplatku k výške poskytnutého
úverového rámca, a nevyjadroval sa o zmysle poplatku ako takého. Navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu o zdržanie sa použitia dohody o

zrážkachzomzdy,vrámcičohomuselposúdiťrelevantnosťDohodyozrážkachzomzdyuzavretejmedzi
žalobcom a žalovaným, ktorá bola uzatváraná, ako z dokazovania vyplynulo, ako súčasť kontraktačného
procesu, výsledkom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úveru žalobcovi. Preto súd
prvej inštancie postupoval správne, ak ako predbežnú otázku posudzoval platnosť uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy, a na základe záveru o jej neplatnosti uložil žalovanému povinnosť zdržať sa jej

použitia. Takýto postup vytvára rámec právnej istoty tak pre účastníkov dohody o zrážkach zo mzdy,
ako aj pre zamestnávateľa dlžníka, ktorému sa dohoda predkladá. Preto námietka žalovaného v tomto
smere nie je dôvodná.7. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom „použitie“
dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že voči žalovanému bolo
vedenýchviacerosúdnychkonaníozdržaniesapoužitiadohodyozrážkachzomzdy,kdejednoznačnosť

tohto pojmu nenamietal. Pojem „zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy“ znamená, že žalovaný
nesmie uplatňovať akékoľvek ustanovenie tejto dohody. Ak ju už predložil zamestnávateľovi žalobcu,
ako uviedol v odvolaní, je najmä povinný oznámiť zamestnávateľovi, že nemá pokračovať vo vykonávaní
zrážok, a takisto ju nesmie znova predložiť zamestnávateľovi v budúcnosti a opakovane sa domáhať
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

8. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu
siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod
chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či

pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je
značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

9.Vkonanínebolosporné,žezmluvaorevolvingovomúvereuzavretámedzistranamisporupredstavuje
spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a nasl. OZ) a súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa.

10. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto

dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto

smere dôkazné bremeno nesplnil.
Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností a to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená,
ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu
spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré

by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.
Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom

zmluvy.

11. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné

preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide

okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach

zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

13. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona.

Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia,
na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia

medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce
úvahy treba uviesť, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená

z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného
zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80.
rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

14. Súd prvej inštancie okrem iného poukázal aj na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje

žalovanému domôcť sa aj poplatkov za uzavretie dohody o poskytnutí služby, pričom, ako správne
uviedol, táto zmluvná podmienka, resp. podmienka s rovnakým či obdobným obsahom, bola judikovaná
ako neprijateľná zmluvná podmienka (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Csp/31/2016 zo
dňa 16.2.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017,
rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 17Csp/75/2016 zo dňa 18.1.2017 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/22/2017 zo dňa 20.2.2018) a žalovaný je v zmysle § 53a
Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa jej ďalšieho používania. Pri realizácii dohody o zrážkach zo
mzdy absentuje súdna kontrola nad tým, či žalovaný zrážkami zo mzdy žalobcu nevymôže aj plnenia
na základe dohody o poskytnutí služby ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať
sa s ostatnými námietkami žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane
Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierkarozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004
sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalovaným uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu

právneho posúdenia veci.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok jej neplatnosť (§ 53
ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka) a preto je žalovaný povinný zdržať sa jej ďalšieho použitia.

Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

17. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo .veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.