Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517208582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517208582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. D.,
narodenú dňa XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
O., toho času bytom u starej matky V., dieťa rodičov: M. a E., zomrelého XX.XX.XXXX, o zverenie
maloletej M. do náhradnej osobnej starostlivosti a iné, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. marca 2018, č.k. 11P/28/2017-22, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola matke uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletej M. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
O., počnúc právoplatnosťou rozsudku a vo výroku IV. o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom maloletú M. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej
matky, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletej M. a v bežných veciach ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.), matke
maloletej M. uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O., počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok

II.), styk matky s maloletou M. neupravil (výrok III.), o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že dňa 24.10.2017 začal bez návrhu konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletú M.
z podnetu po nariadení neodkladného opatrenia v konaní, sp. zn. 9P/74/2017, na základe ktorého bola
mal. M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky.

2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že u starej matky sú vytvorené

všestranné podmienky na výchovu maloletej M., ktorá sa o maloletú dlhšiu dobu stará, maloletá je na
ňu citovo naviazaná, pričom matka v súčasnosti nie je schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloletú, otec zomrel. Z týchto dôvodov, so súhlasom matky maloletej, návrhu starej matky vyhovel a
rozhodol o nariadení náhradnej osobnej starostlivosti maloletej. Súčasne matke určil výživné na maloletú
v najnižšej zákonnej výške, a to 30 % zo sumy životného minima, z dôvodu že matka maloletej je
invalidná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 13 Eur, je poberateľkou štátnych dávok vo výške

80 Eur. Nie je poberateľkou iného príjmu, je nezamestnaná, výdavky na domácnosť uhrádza vo výške
200 Eur mesačne. V súčasnosti nie je v schopnostiach a možnostiach matky prispievať na
maloletú výživným vo vyššej sume. O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 odsek 1Zákona o rodine. Styk matky s maloletou M. súd neupravoval, nakoľko ho nežiadali upraviť rozhodnutím
súdu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 2, ods. 3 písm. a), § 45, § 62 ods. 1, ods. 2,
ods. 3, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletej, a to do výroku
o určení výživného. Uviedla, že mala ťažkú chorobu a má právo byť oslobodená od výživného. Mala za
to, že výživné platiť nemusí.

X. Božena D., stará matka maloletej M., vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky
uviedla, že táto zanedbávala liečbu, ktorú prerušila, a preto si za svoj zdravotný stav môže sama.
Maloletá M. a jej sestry U. a M. spolu s matkou zdedili byt v hodnote cca 40.000 Eur, ktoré by mohli
predať a matka by mohla vyrovnať svoj dlh na výživnom, ktoré neplatí 5 rokov pre maloletú M..

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že

je v záujme maloletej, aby matke bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutom výroku II., ktorým matke bola uložená povinnosť platiť maloletej M. výživné a
súvisiacom výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8.RozsudoksúduprvejinštancienebolodvolanímmatkyspochybnenývovýrokuI.,ktorýmbolamaloletá
M. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, vo výroku III., ktorým súd styk matky
s maloletou M. neupravil, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a
odvolací súd sa ho nedotýkal.

9. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol aj o určení výživného zo strany matky pre maloletú
M. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré matka musí platiť
mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny O., počnúc právoplatnosťou rozsudku.

10. Matka maloletej v podanom odvolanom tvrdí, že je „oslobodená“ od povinnosti platiť výživné,
poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

11. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

12. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o určení výživného pre maloletú M. aj za použitia
ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič, bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené a neplnoleté dieťa, alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Chápanie vyživovacej povinnosti každého rodiča voči nezaopatrenému, neplnoletému dieťaťu,
vyjadrená v citovanom zákonnom ustanovení, má podľa vôle zákonodarcu smerovať k tomu, že povinný

rodič musí vždy zabezpečiť výživu nezaopatreného, neplnoletého dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu,
hoci aj na úkor svojho životného minima.14. Zákonná vyživovacia povinnosť matky, stanovená rozsudkom súdu prvej inštancie v minimálnom
rozsahu, je súladná so zákonom - citovaným ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý súd prvej
inštancie správne aplikoval. Suma tzv. minimálneho výživného pre dieťa bola od

01.07.2017 do 30.06.2018 vo výške 27,32 Eur, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Od 01.07.2018
musí rodič, ktorému bola súdom uložená povinnosť platiť minimálne výživné, čo je i prípad danej veci,
platiť výživné vo výške 28,08 Eur.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil

zo svojho dokazovania správne právne závery a ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod na odlišné
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ matka tvrdila, že od platenia výživného je oslobodená, jej odvolacia námietka
nemala oporu v zákone.

16.ZtýchtodôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovýrokuII.,ktorýmbolamatkeuložená
povinnosť platiť výživné v minimálnej výške pre mal. M. a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania

potvrdil ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 52 CMP.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).