Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/52/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202341
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714202341.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému H. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: M. R. S. XXXX/XX, R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2233/14 na vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 1666,91-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/96/2014-13 zo dňa 01.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods.2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012, právoplatný dňa 21.05.2012 a vykonateľný
dňa 24.05.2012. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 1666,91
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 1666,91 Eur od 11.11.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1666,91 Eur od 19.12.2011 do zaplatenia, a náhradou
trov konania vo výške 419,48 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 180,- Eur pod následkom
straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a
včas. Súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 02.05.2011 zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že
oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver v sume 800,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal
vrátiť s navýšením o príslušný poplatok v sume 532,- Eur v 6-tich mesačných splátkach po 222,- Eur, čo
predstavuje navýšenie o 66,5 % za 6 mesiacov, čo zodpovedá ročnej sadzbe navýšenia o 133 %. Ďalej
súd zistil, že v deň uzatvorenia zmluvy o úvere účastníci uzavreli vo forme osobitnej listiny zároveň aj
rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému
hore špecifikované plnenia.
Rozhodcovský súd neskúmal primeranosť odplaty za poskytnutý úver, ani primeranosť ďalšieho
navýšenia istiny úveru (keď toto navýšenie zahŕňa napr. aj trovy mediačného konania vo výške 224,91-
Eur) z pohľadu dobrých mravov. Z odôvodnenia na str. 3 rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ku
dňu rozhodovania rozhodcovského súdu bola nesplatená dlžná istina úveru sumu 1666,91- Eur; ktorá
pozostávala okrem uvedených trov mediačného konania z dlžnej istiny úveru vo výške 1110,-Eur,

poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20,-Eur a zmluvnej pokuty vo výške 312,-Eur. Rovnako sa
rozhodcovský súd nezaoberal ani výškou a ani kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z predmetnej
zmluvy o úvere. Exekučný súd podrobne zameral svoju pozornosť na výšku sankcií spojených s
omeškaním, pričom zistil, že zmenkový úrok pri sadzbe 0,25 % denne predstavuje v danom prípade
za jeden kalendárny rok nárast dlhu povinného voči oprávnenému o 1525,22 Eur, keď toto navýšenie
predstavuje nárast dlhu len o zmenkový úrok. Nárok oprávneného na tento zmenkový úrok vyplýva
zo zmenky nachádzajúcej sa v spise na č.l. 5, pričom účastníci exekučného konania v rámci zmluvy
o úvere uzatvorili aj dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Súd zameral svoju pozornosť aj na zistenie skutočnosti, aký je približný nárast dlhu
za jeden kalendárny mesiac (pri priemernom počte dní v mesiaci 30) v zmysle výroku predmetného
rozhodcovského rozsudku. Zistil, že pokiaľ ide len o zmenkový úrok, v danej konkrétnej veci sa
navyšuje dlh povinného voči oprávnenému o 125,36 Eur za jeden kalendárny mesiac s počtom dní
30. K uvedenému je potrebné pripočítať navýšenie o 6 % ročný zákonný úrok, čo predstavuje ďalšie
navýšenie o 8,24 Eur mesačne. Oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 800,-
Eur, pričom dlh povinného voči oprávnenému sa sankciami navyšuje mesačne o 133,60 Eur. Dlh dlžníka
na sankčných plneniach sa navýši o čiastku 800,- Eur, teda o sumu, ktorú veriteľ dlžníkovi reálne poskytol
za časový úsek necelých 6 mesiacov. Za tento krátky časový úsek výška sankcií dosiahne 100 %
výšky sumy, ktorú veriteľ dlžníkovi skutočne ako úver poskytol. Exekučný súd nespochybňuje právo
oprávneného ako veriteľa na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere pozostávajúce, či už z poskytnutej
istiny úveru, a aj primeranej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak výška a kumulácia
sankcií za omeškanie v predmetnej veci je podľa názoru súdu pre dlžníka likvidačná a je v hrubom
nepomere vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne svoj záväzok zo zmluvy o úvere.
Zároveň výška a kumulácia sankcií vzbudzuje dôvodné pochybnosti, či samotnou kauzou právneho
úkonu nie je práve získanie neprimeraného majetkového prospechu z takto nastavených sankčných
plnení. Súdu je z rozhodovacej činnosti, ako aj z výpisu z OR známe, že oprávnený, ktorý v obdobných
prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne, je obchodnou spoločnosťou, ktorej
predmetom činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako
osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. Aj keď dohoda o vyplnení zmenky a určení
výšky zmenkového úroku sú v zásade právom dovolené a predvídané, s ohľadom na zmysel a význam
inštitútu zmenkového úroku jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená
jednak korektívom dobrých mravov, a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme
platného práva. Súd v posudzovanej exekučnej veci vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení
zameral svoju pozornosť výlučne na to, či plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku sp. zn.
SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave neodporuje dobrým mravom.
Právny úkon, ktorým boli medzi oprávneným v postavení veriteľa a medzi povinným v postavení dlžníka
„dojednané“ či už odplata za poskytnutie úveru zodpovedajúca navýšeniu o 66,5% za 6 mesiacov alebo
neprimerané sankcie za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej
zmluvy o úvere, keď výška týchto sankcií za jeden kalendárny rok (1625,50-Eur) oproti sume, ktorú veriteľ
dlžníkovi reálne ako úver poskytol (800,-Eur) predstavuje ročné navýšenie na sankciách o 203,19%,
je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania. Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom
rozhodnutí plnenia z týchto dojednaní oprávnenému priznal, je nepochybné, že takéto rozhodnutie
rozhodcovského súdu zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného
dôvodu súd postupoval tým spôsobom, že nakoľko rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť podkladom
pre vykonanie exekúcie, zaväzuje povinného na plnenie v rozpore s dobrými mravmi, žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.01.2014 v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal,
že súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na ZoRK.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v
rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Ak súd na zistený
stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ako „O.s.p.“), a to hlavne právo na prejednanie

veci pred príslušným súdom. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom
ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka.
Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z.z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, oprávnený poukázal na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 O.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil
na ďalšie konanie.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručenej Okresnému súdu Zvolen, ktorú spísal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného proti povinnému bol priložený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 00292/12 zo dňa 19.04.2012.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 02.05.2011
vyplýva, že dlžník (povinný) bol v zmluve označený aj ako fyzická osoba nepodnikateľ aj ako fyzická
osoba živnostník v Živnostenskom registri vedený pod č. 611-3724.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Občiansky zákonník v ust. § 52 -54 upravuje osobitnú ochranu v spotrebiteľských zmluvách, teda
v zmluvách, pre ktoré najmä Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, ale aj iné právne predpisy
ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej
nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, pričom
spotrebiteľ môže byť len osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemal
dostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že nemal preukázané, či zmluva o úvere a rozhodcovská
zmluva, uzatvorené dňa 02.05.2011 medzi oprávneným a povinným, ktoré boli právnym základom

pre vydanie exekučného titulu sú spotrebiteľskými zmluvami, keďže povinný je v úverovej zmluve
označený okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu aj ako živnostník
s obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m a číslom zápisu v živnostenskom registri: 611-3724
a v rozhodcovskej zmluve je povinný označený okrem svojho mena, priezviska, rodného čísla aj ako
živnostník s obchodným menom, miestom podnikania, IČO-m. Práve uvedené skutočnosti majú vplyv
na následné posúdenie právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v danej veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či dlžník v uvedených zmluvách označený
označený aj ako fyzická osoba- nepodnikateľ aj ako fyzická osoba- podnikateľ- živnostník konal, resp.
nekonal pri ich uzatvorení a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

V prípade, že zmluvu o úvere, resp. rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi povinným a oprávneným by
nebolo možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, nebolo by možné dohodnutú rozhodcovskú zmluvu
medzi zmluvnými stranami považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa by sa na tento právny vzťah nevzťahovali.

Podľa názoru odvolacieho súdu skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž
rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom.

Z uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
zrušiť a podľa § 221 ods.2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude
skúmať, či vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, a teda či tento spadá pod
režim právnych predpisov upravujúci ochranu spotrebiteľov. Teda posúdi, či je rozhodcovská zmluva
platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy, ale aj obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky
neprijateľnej podmienky a posúdi zmluvu o úvere aj z hľadiska § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na základe uvedeného následne posúdi, či rozhodcovský súd mal právomoc danú vec prejednať a
rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.