Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by Mgr. Dušan Čimo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/109/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244921
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1111244921.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. N., bývajúceho v F., H. XX, zastúpeného
splnomocnenkyňou FUTEJ & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej
koná ako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody 19.269,26 eur s
príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 16C/217/2011, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2016 sp. zn. 14Co/551/2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. marca 2016 sp. zn. 14Co/551/2014 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") zhora označeným rozsudkom potvrdil ako vecne
správny rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový
súd") z 24. apríla 2014 č. k. 16C/217/2011-111 (v skutočnosti inak „16C 217/2011 - 111") v napadnutej
časti (čo do zamietnutia žaloby a trov konania, keď inak okrem toho prvostupňový súd zamietol návrh
žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie) a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúce
rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu, majúc
predovšetkým za to, že správnym bol názor o neporušení povinností žalovanej pri výkone verejnej moci.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"). Navrhol
zrušenie rozsudku odvolacieho súdu s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvého stupňa (?, takže
tu šlo o zjavnú, nech aj v rámci dovolacieho návrhu výslovne nevyjadrenú požiadavku na zrušenie
rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov). Dovolanie odôvodnil odňatím mu (postupom odvolacieho i
prvostupňového súdu) možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2
písm. a/, b/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,
ďalej len „O. s. p."). Rozsudok odvolacieho súdu považuje za nepreskúmateľný z dôvodu, že tento
neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď sebe vhodnú citoval a rovnako dôležitú,
pre dovolateľa priaznivú, zamlčal (nespomenul ju). Rozhodnutie odvolacieho súdu je podľa dovolateľa
potom tiež založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach a i vykonané dokazovanie je
neúplné.
Žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.
Podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (odsek 1); proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a proti rozsudku
odvolaciehosúdu,ktorýmbolpotvrdenýrozsudoksúduprvéhostupňa,akodvolacísúdvyslovilvovýroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky (odsek 3).
V preskúmavanej veci dovolanie žalobcu bolo nasmerované proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, proti ktorému dovolanie zásadne prípustné nie je. Nešlo tu ani o prípad niektorej zo zákonom
ustanovených výnimiek z pravidla, keďže dovolací súd v tejto veci doposiaľ nerozhodoval (a vylúčeným
tak bolo i odchýlenie sa odvolacieho súdu od názoru vysloveného dovolacím súdom), odvolací súd
vo výroku potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam takéhoto
rozhodnutia nevyslovil a vzhľadom k inému než spotrebiteľskému charakteru konania v tejto veci
neprichádzala do úvahy ani možnosť predstavovaná potvrdením rozsudku o vyslovení neplatnosti (a
neprijateľnosti) zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Práve uvedené ale neplatí a dovolanie je prípustným (a tiež dôvodným) vtedy, ak je konanie postihnuté
vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho
súdu.Ktýmtovadámprihliadadovolacísúd-akjedovolaniepodanévčasanatooprávnenýmsubjektom
- ex offo, čiže z tzv. úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Existenciu jednej z vád konania
uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p., a to konkrétne vady uvedenej pod písm. f/ dovolateľ síce tvrdil, hoc
aj majúc za to, že táto spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zapríčinenej nesprávnymi skutkovými
zisteniami súdu a nesprávnym právnym posúdením ním veci.
Podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko,
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §
241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Pri
vyjdení z takéhoto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva
žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Dovolaním
napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská
procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne
predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že
konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)jednotu.
Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, stačí, ak v
odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa. Dovolateľ tu preto nedôvodne argumentuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv účastníka; ale
len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nešlo).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa však rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi konania
znemožnil realizáciu procesných práv, poskytovaných mu Občianskym súdnym poriadkom alebo iným
predpisom procesného práva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného
zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie odvolania, právo vyjadriťsa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.). Na porušenie tohto práva
prihliada súd z úradnej moci aj v prípade, ak ho sám účastník nenamieta.
Vpreskúmavanejvecijezobsahuspisuzrejmé,žeodvolaniežalobcuprotirozsudkusúduprvéhostupňa
bolo doručené žalovanej (10. júna 2014, por. doručenku na č. l. 145 spisu) a žalovaná sa k takémuto
odvolaniu aj písomne vyjadrila (podaním z 11. júna 2014 došlým prvostupňovému súdu nasledujúci deň,
tu por. č. l. 147 - 151 p. v. spisu), no jej vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu,
už doručené žalobcovi nebolo.
Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci F. proti Slovenskej republike,
v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany
v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu
neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola
vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na
rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak
bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej
strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom (nerešpektujúcim princíp
rovnosti zbraní) bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdu v odvolacom konaní, žalobcovi bola v
tomto konaní odňatá reálna možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Práve
vyslovený názor bol v preskúmavanej veci namieste zvlášť, ak vyjadrenie žalovanej obsahovalo i takú
argumentáciu, s ktorou sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, resp. ju použil za
základ svojich úvah, avšak bez toho, aby ešte predtým, než tak urobil, rovnakú možnosť poskytol aj
druhému účastníkovi konania.
Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než rozsudok odvolacieho súdu z takéhoto dôvodu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.