Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200463
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315200463.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu W. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, práv. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 10.01.2017, č. k. 15C/26/2015 -110 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 490 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere, zmluvy č. 803102402 z 31.10.2011
uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 11) v znení: „ Dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky

tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4 a 5, § 107 ods. 1 a 2, §
451 ods. 1 a 2, § 457 a § 497 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci podľa Všeobecných obchodných podmienok
žalovaného 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. V prípade žalobcu poplatok z úveru predstavoval 180 %
ročne a administratívny poplatok, ktorý tvorí jeho dve tretiny, činí 120 % ročne z úveru. Tento poplatok,
ako to vyplýva z VOP, je za spísanie zmluvy a príslušnú administratívu. Podľa názoru súdu prvej
inštanciepožadovanieúhradyadministratívnehopoplatkujeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,keďže
dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej

stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného
krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010. Dodal, že tento záver si
osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011. Vyhodnotil celú odplatu zaposkytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Uviedol, že nezákonnosť danej zmluvnej podmienky má
opodstatnenie s poukazom na §53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda v prípade právoplatnosti
rozsudku sa žalovaný bude musieť vzdať uplatňovania nárokov na administratívny poplatok aj vo vzťahu

k iným spotrebiteľom. Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že žalobca reálne dostal od žalovaného finančné prostriedky vo výške 800 eur. Zo
žaloby vyplynulo, že reálne žalobca zaplatil žalovanému až sumu 1 290,- eur, teda viac, ako od neho
fakticky dostal, preto na strane žalovaného ako jeho veriteľa vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný žalobcovi vrátiť, pretože pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa odplaty

za poskytnutie úveru, ako aj pre neplatnosť viacerých zmluvných ustanovení (napr. úrokov z omeškania
0,25 % denne, absenciu údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, neprimeranosť zmluvnej
pokuty a pod.) sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška bezdôvodného
obohatenia, predstavuje sumu 490 eur. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu,
ktorú vzniesol žalovaný, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Konanie žalovaného, ktorý
dlhodobo pôsobí v oblasti poskytovania nebankových pôžičiek a napriek tomu dlhodobo používa v

uzatváraných zmluvách ustanovenia v rozpore s dobrými mravmi i s platnou legislatívou, ako aj nekalé
obchodné praktiky, súd prvej inštancie môže hodnotiť len ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Keďže v prejednávanej veci na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu došlo, 3-ročná objektívna premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo
dňa, keď k obohateniu došlo.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania a vyjadrení strán

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedol, že zmluvu o úvere uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako
dlžníkom pod obchodným menom Pavol Pančišin DREPAN, ako fyzickou osobou - živnostníkom
zapísaného do Živnostenského registra pod číslom živnosti 720 - 11843. Dlžník nemienil použiť peňažné

prostriedky na svoju súkromnú potrebu. Nie je preto možné aplikovať na zmluvu o úvere ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Žalobcom predložená Zmluva o
úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva
o úvere bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, a
teda zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Mal

za to, že on ako žalovaný nie je povinný preukázať na čo v skutočnosti navrhovateľ použil peniaze,
ale na aký účel mu boli poskytnuté. Žalobca výslovne podpísal zmluvu dobrovoľne bez akéhokoľvek
ovplyvňovania a za vedomosti výšky úveru a výšky poplatku za jeho poskytnutie. Podotkol, že v prípade
postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s dlžníkom
vstupoval, čo je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na

ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN
a ďalšie náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku,
tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume
poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalobca mal okamžite pri
podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23.22% ročne z poskytnutého úveru. S touto
informáciou mal žalobca možnosť oboznámiť sa v predmetnej zmluve. Žalobca bol pri podpise zmluvy
upovedomený o rozdielnej nie však nesprávne uvedenej RPMN. Cena plnenia podľa ustanovenia §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Ak teda žalobca namieta
výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, musí v rámci odôvodnenia preukázať,

že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak
ako žalovaný). Je zrejme, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie
zmluvy nie len pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok nie je neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské

náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje
úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený,
výrazne napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, čím dlžník musel vedieť posúdiťhodnotu protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.
Predmetný poplatok nie je podľa názoru žalovaného v rozpore zo zásadami poctivého obchodného
styku a poukázal na § 502 Obchodného zákonníka. Príslušný poplatok nevylučuje nárokovateľnosť

splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitosti
zmluvy o úvere zákonu neodporuje. Na záver dodal, že razantne odmieta, že by z jeho strany došlo
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý
pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne požaduje. Na základe uvedeného odvolateľ navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K tvrdeniu žalovaného, že na daný prípad nie je možné
aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa uviedol, že žalovaný využil jeho spôsob obživy a pripravil
úverovú zmluvu s vylúčením jeho postavenia ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Ústredného inšpektorátu SOI, sp. zn. SK/0755/99/2012, SK/0756/99/2012 z 27.05.2013, kde bolo

konštatované naplnenie znakov nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 písm. a), b) o ochrane
spotrebiteľa zo strany žalovaného. Poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 8Sžo/45/2014 z 19.04.2015, v
ktorom najvyšší súd konštatoval, že dôkazne bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania ťaží toho, kto tak tvrdí. Ďalej uviedol, že administratívny
poplatok podlieha súdnemu prieskumu, keďže cena administratívneho poplatku nie je vyjadrená a

pojem administratívny poplatok je nejasný. Poukázal na rozsudok OS Prešov sp. zn. 11C/42/2012 z
13.09.2013 v ktorom súd rozhodol, že zmluvná podmienka o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach ohľadne
nespotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu so žalobcom. Uver si dlžník vzal za účelom
podnikania, čim bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Navrhol zrušiť rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal úhradu trov odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len ,,C.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§

362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové závery

na základe vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie.

10. Žalovaný odmieta právne posúdenie zmluvy o úvere zo dňa 31.10.2010 ako spotrebiteľskej zmluvy
z dôvodu, že žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté
peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu.

11. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu dňa 31.10.2011 uzatvorili zmluvu o úvere č.
806300336,nazákladektorejžalovanýakonebankovýsubjektposkytolžalobkyniúvervovýške800Eur,
za poplatok - odplatu 240 Eur, ktorú v zmysle bodu 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v 1/3tvorí úrok a v 2/3 administratívny poplatok, a ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť 2 mesačnými splátkami
po 520 Eur počnúc dňom 05.12.2011 Celkovo sa zaviazal zaplatiť žalovanému 1040 Eur.

13. V zmluve je žalobca označený ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodným menom a IČOm), a
zároveň je v zmluve (tlačene) uvedené, že prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade
pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný

bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže
byť len označenie účelu - výkon podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny
súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu
na,,podnikanie“bysamohlozdať,žebynemalibyťžiadnepochybnostioúčeleúveru.Zviacerýchspisov
týkajúcich sa žalovaného, vyznievajú pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti
s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne

vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol
držiteľom živnostenského listu. Pochybnosti umocňuje aj predbežné opatrenie Okresného súdu Prešov
z 11.03.2011 č. k. 17C 45/2011-35, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.05.2011 č. k.
6Co 84/2011 o uložení povinnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej
praktiky zdržala. Skutočnosť, že žalobca bol v čase uzavretia zmluvy držiteľom živnostenského listu, a

priori nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľa, vziať si úver na účel nesúvisiaci
s jeho podnikaním (porovn. nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobca uviedol, že peňažné
prostriedky použil na osobnú spotrebu, nie na podnikanie. S poukazom na interpretačné ustanovenie
§ 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, je na žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver
poskytol žalobcovi na účel výkonu podnikania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a žalobcovi je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

14. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluva o úvere zo dňa 31.10.2011 nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., uvedené ani súd prvej inštancie netvrdil. Súd prvej inštancie
výslovnéuviedol,ževdanomprípadepreposúdeniezmluvnéhovzťahuúčastníkovnebolomožnépoužiť
zákon č. 129/2010 Z.z., keďže jeho aplikácia je vylúčená s poukazom na § 1 ods. 3 písm. l/.

15. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

16. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho
hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha

určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

17. V zmysle zmluvy sa žalobca zaviazal zaplatiť poplatok v celkovej výške 240 Eur. Predmetný
poplatok je v zmysle bodu 11 Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvorený z 1/3 úrokom a z
2/3 administratívnym poplatkom. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby

administratívny poplatok vo výške 160 Eur, teda dosahujúci 20 % sumy poskytnutého úveru (800 Eur)
sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy
povinný zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo 160 Eur, je dôvodné dospieť k
záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda
jeho podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku.

18. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnostiv prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako
o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov

na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V
predmetnom prípade odplata za úver predstavuje 60 % ročne, čo 9 násobne prevyšuje obvyklú mieru
úrokových sadzieb za porovnateľné úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere (október 2011, 6,98 % p.a.
pre spotrebiteľské a ostatné úvery do 1 roka). Táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto
okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške odplaty ako neprijateľnú a absolútne neplatnú.

19. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž

musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

20. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké

úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba odplaty 60 % ročne je úplne drastická a nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.3.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych

bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s
dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4.
1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za
odporujúcu dobrým mravom.

21. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na
bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo výške dosahujúcej 1/5 poskytnutého
úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

22. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To

znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

23. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely
určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba
preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol
rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.
Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie,

obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať
za nekalé.“ Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08
cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnejúprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane

druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne“. S poukazom na uvedené nie je
ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.

24. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 31.10.2011 obsiahnutá v bode 11 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane
vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k odplate za poskytnutie úveru, argumentujúc

tým, že nesie vyššie podnikateľské riziko, odvolací súd konštatuje, že aj keď sa žalovaný snaží odplatu
za poskytnutý úver obhájiť podmienkami, resp. okolnosťami, za ktorých poskytuje úvery spotrebiteľom,
odvolací súd konštatuje, že ani za situácie, že žalovaný poskytuje úvery za podmienky znášania
podnikateľského rizika, ide o riziko vyplývajúce priamo zo základných znakov podnikania a zároveň
žalovaný nemôže očakávať ochranu svojich nárokov, ktoré sú zjavne v rozpore so zákonom, a ktorý sa

musí uplatňovať a rešpektovať v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Konanie žalovaného v rozpore so
zákonom a na ťarchu žalobcu nemôže mat' iný výsledok, než ten, že súd takéto právo neprizná.

26. Správnym je záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v
dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k

bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový
subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Použitie neprijateľnej
podmienky v uzatvorenej zmluve účastníkov a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno
hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu,

minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na
to, je správny záver súdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od
poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

27. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú

na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže

takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

28. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 31.10.2011. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil žalobou na súde dňa 16.01.2015. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia doba
neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná premlčacia

doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j. od okamihu,
kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru.

29. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodnéobohatenievzmyslezásaduvedenýchvust.§451anasl.Občianskehozákonníka.Žalobca

z titulu poskytnutého úveru mal žalovanému vrátiť len istinu 800 eur. Celkovo však žalobca zaplatil
čiastku 1.290 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 490 eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobcovi vydať.

30. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o

určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).