Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011800
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117011800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny

Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému E. I., nar. XX. U. XXXX v K.,
trvale bytom N. XXX/XX, R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. februára 2018, č. k. 3T/33/2017-176,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Krajský súd v Trnave

obžalovaného E. I., nar. XX. U. XXXX v K., trvale bytom N. XXX/XX, R., o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona a s
použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 2.500 € (dvetisícpäťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonaobžalovanémuukladáajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného E. I. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 26. novembra 2016 v čase o 15:20 hod. došlo na križovatke ciest II/504 km 34,2 a III/1311 km 2,4

pri obci Žlkovce k dopravnej nehode tak, že vodič E. I. jazdiaci na osobnom motorovom vozidle značky
Hyundai i40, EČ: TT-478FR po ceste III/1311, 2,4 km v smere od obce Žlkovce na Atómovú elektráreň
Jaslovské Bohunice, pričom nerešpektoval zvislé dopravné značenie P2 (STOJ, daj prednosť vjazde) v
dôsledku čoho vošiel do jazdnej dráhy po hlavnej ceste II/504, 34,2 km v smere od obce Malženice na
Veľké Kostoľany idúceho osobného motorového vozidla značky Toyota Corolla, EČ: HC-558BP, ktoré
vtom čase viedla vodička E. D., ktorá následkom tohto narazila prednou časťou svojho vozidla do ľavej
bočnej časti vozidla Hyundai i40, následkom nárazu obe vozidlá skončili mimo komunikáciu vľavo v

smere jazdy vozidla Toyota, pričom pri dopravnej nehode utrpela vodička E. D., ľahké zranenia a to
podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti, ktoré si podľa znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctvo vyžiadali dobu liečenia 3 týždne, vodič E. I. porušil ust. § 20 ods. 1 zák.
NS SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 158 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3, § 36
písm. j), písm. l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona obžalovanému bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
trvaní 24 mesiacov. A podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k
náhrade škody poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 154,26 eur.

Okresný súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na kladené
otázky uvedené v § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie
obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Vzhľadom k prijatiu
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace

s výrokom o treste a o ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie
oboznámením správ o povesti na obžalovaného (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA,
evidenčná karta vodiča), z ktorých bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Okresný

súd konštatoval, že voči obžalovanému sa na súdoch v Slovenskej republike momentálne nevedú
ďalšie trestné konania a že obžalovaný bol v období od 01. januára 2010 do 20. februára 2018 trikrát
priestupkovo postihovaný pre priestupky súvisiace s porušovaním pravidiel cestnej premávky podľa §
25 ods. 1 písm. o), § 118 ods. 1 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že bol celkovo 1 krát priestupkovo riešený pre

porušovanie pravidiel cestnej premávky.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili
okresnému súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal
a že ho spáchal ako trestne zodpovedný páchateľ - obžalovaný E. I..

Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona,
v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd

prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy.

Okresný súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,

s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j) - viedol pred
spáchanímtrestnéhočinuriadnyživota§36písm.l)Trestnéhozákona-priznalsakspáchaniutrestného
činu a tento úprimne oľutoval), dospel k záveru, že obžalovanému E. I. je potrebné uložiť trest odňatia
slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov (t.j. v strede trestnej sadzby trestného činu podľa § 158 Trestného
zákona, keď trest mohol ukladať po použití § 38 ods. 3 Trestného zákona v trestnej sadzbe do 8

mesiacov), pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Keďže k prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona došlo v súvislosti s vedením
dopravného prostriedku resp. pri dopravnej nehode, okresný súd obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1,

ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Okresný súd prihliadol na výpis z evidenčnej karty vodiča
ako aj z priestupkov, ktorých sa obžalovaný už dopustil, ako aj príčinu vzniku dopravnej nehody a to
nerešpektovanie dopravného značenia „STOJ, daj prednosť vjazde“, ktoré je jedným z najzávažnejších
priestupkov pri vedení dopravného prostriedku. Zároveň okresný súd pri ukladaní trestov prihliadol aj

na výpovede poškodených E. D. a G. D. na hlavnom pojednávaní, ktoré negatívnym spôsobom opísali
priebeh dopravnej nehody, ako aj následné arogantné správanie sa obžalovaného po dopravnej nehode.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom okresný súd za preukázané, že obžalovaný mal už v
minulosti určité problémy so správaním sa pri riadení osobného motorového vozidla.Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, okresný súd túto obžalovanému pri

ukladaní trestu nepriznal s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovaného o vine zo spáchania
skutku v obžalobe bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona, ako aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru okresného súdu dôvodom
na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Čo sa týka náhrady škody vzniknutej trestným činom obžalovaného, podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku okresný súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 154,26 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej E. D..
Okresný súd zároveň konštatoval, že nárok vyššie uvedenej poškodenej spoločnosti bol uplatnený v
prípravnom konaní riadne a včas.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. Obžalovaný
vo svojom písomnom odôvodnení odvolania (č. l. 181 - 182) uviedol, že uložený trest je neprimerane
prísny. Poukázal na to, že súd bez odôvodnenia mu uložil trest prísnejší ako mu bol uložený v trestnom
rozkaze. Podľa jeho názoru uloženie peňažného trestu by bolo v súlade so základnými zásadami

ukladania sankcií, t. j. takýto trest by bol dostatočný na splnenie účelu trestu a uloženie peňažného trestu
by malo najmenší vplyv na blízku osobu a to maloletého syna, na ktorého má prispievať výživným v sume
400 eur a na ktorého výchove sa chce aj naďalej osobne podieľať, čo v prípade uloženia oného trestu
ako peňažného nebude možné. Zdôraznil, že na území Slovenskej republiky žije už viac ako 10 rokov,
viedol a vedie riadny život, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Na záver

uviedol,žejepravdou,žeznedbanlivostiublížilnazdravítým,žeporušildôležitúpovinnosťpodľazákona
o cestnej premávke, avšak poukázal na skutočnosť, že išlo o neprehľadnú, nedostatočne označenú
križovatku, na ktorej došlo opakovane k dopravným nehodám a ktorá križovatka bola po jeho dopravnej
nehode opatrená ďalšími zvislými a nanovo vyznačenými vodorovnými dopravnými značeniami a že
poškodená utrpela ľahké zranenie bez trvalých následkov. Žiadal, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a obhajkyňa obžalovaného. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v
neprítomnosti poškodených, ktorí svoju neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnili, napriek tomu,
že o termíne verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol trikrát
priestupkovo postihnutý pre priestupky súvisiace s porušovaním pravidiel cestnej premávky.

Obhajkyňa obžalovaného predniesla konečný návrh na verejnom zasadnutí zhodne s jeho písomným
vyhotovením. Mala za to, že v tomto prípade je možné uložiť len peňažný trest, ktorý bude v súlade so
základnými zásadami ukladania sankcií v zmysle § 34 Trestného zákona.

Obžalovaný uviedol, že to čo sa stalo mu je úprimne ľúto a v ostatnom sa priklonil k prednesu svojej

obhajkyni. Pri doplnenom dokazovaní odvolacím súdom ohľadne jeho zárobkových a majetkových
pomerov obžalovaný uviedol, že jeho mesačný príjem na Slovensku je okolo 600 eur. Jeho jediným
výdavkom je výživné vo výške 400 eur mesačne. Má aj úspory vo výške 11 381,02 eur (o čom predložil
odvolaciemu súdu doklad) a má úspory aj v kórejskej banke približne vo výške 20 000 eur. V Kórei má
taktiež plat približne vo výške 5 000 eur.

NapodkladepodanéhoodvolaniaKrajskýsúdvTrnavepostupompodľa§317ods.1Trestnéhoporiadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného

poriadku. Dospel však k záveru, že odvolanie obžalovaného do výroku o uloženom treste je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd dospel správne k právnemu záveru o
absencii priťažujúcich okolností a existencii dvoch poľahčujúcich okolností. Zároveň však nesprávnevyhodnotil priestupky spáchané obžalovaným na úseku dopravy, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že
obžalovanýspáchalpriestupoknaúsekudopravypodľa§118ods.1písm.c)zákonač.8/2009Z.z.Tento
priestupok sa týka porušenia zákona o pobyte cudzincov (č. l. 166 spisu). Zrejme však priestupky, na

ktoré okresný súd poukazoval, nepovažoval za tak závažné, keď obžalovanému v konečnom dôsledku
priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona.
Odvolací súd však napriek správnemu právnemu záveru zrušil napadnutý výrok o treste, nakoľko podľa
jeho názoru uložený trest obžalovanému bol neprimerane prísny a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku napokon sám rozhodol rozsudkom vo veci, pretože nové rozhodnutie vo vzťahu k výroku o

treste bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol doplnený dôkazmi vykonanými pred
odvolacím súdom.

Krajský súd ustálil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie,
nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného, možnosť nápravy obžalovaného a ďalšie skutočnosti
potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že

obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a je riadne
zamestnaný. Z vyššie uvedených dôvodov považoval krajský súd uloženie obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom a so skúšobnou dobou na 18 mesiacov za
neprimerane prísne. Z uvedeného dôvodu krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v zmysle § 158 Trestného zákona

s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2 500 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu
peňažného trestu krajský súd podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ustanovil náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa názoru krajského súdu vyššie uložený peňažný trest aj s prihliadnutím
na pomery obžalovaného dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho

individuálnej i generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti odvolací súd dospel k záveru, že ide o trest neprimerane prísny.
Tento trest mu podľa názoru odvolacieho súdu musel byť uložený, pretože obžalovaný porušil dôležitú
povinnosť vodiča. Vzhľadom na jeho osobu ako i následok v podobe ľahkých zranení mu odvolací súd

uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 12 mesiacov, ktorý bol
obžalovanému v konečnom dôsledku uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.
októbra 2017.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.