Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010230
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414010230.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. augusta 2016 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Ryanta, o odvolaní
okresného prokurátora a poškodeného X. P. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.
2T/84/2014 zo dňa 20.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie poškodeného X. P., zastúpeného splnomocnencom JUDr. Jozefom
Bónom, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný R. U. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby
okresného prokurátora pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 02.03.2013 v čase okolo 14,15 hod. pred rodinným domom v obci C. F. č. XX, okr. T. nad D., po
predchádzajúcej hádke kopol do ľavej časti hrudníka poškodeného X. P., nar. XX.XX.XXXX, následkom
čoho X. P. spadol na zem, čím mu spôsobil zranenia - pomliaždenie ľavej strany hrudníka a odlomenie
bodcového výbežku vretennej kosti ľavej ruky, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní

4 - 6 týždňov,

so záverom, že skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného X. P. odkázal s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor a poškodený X. P..

Prokurátor v písomne zdôvodnenom odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje s oslobodzovacím výrokom
rozsudku. Prokurátor poukazuje na to, že obžalovaný bol jednoznačne a nemenným spôsobom
usvedčovaný poškodeným X. P., ktorý konanie obžalovaného popísal tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti obžaloby. Bolo preukázané, že poškodený vyšiel zo svojho domu a zabraňoval obžalovanému
z miesta odísť, čo obžalovaného vyprovokovalo, preto z vozidla vystúpil, kopol poškodeného do
oblasti hrudníka. Znalec MUDr. Hajtman na hlavnom pojednávaní konštatoval, že odlomenie bodcového
výbežku mohlo nastať ako následok kopnutia a následného pádu dozadu. Pri dopade na tvrdý podklad a
reflexné nastavenie rúk dozadu dochádza k tomuto zraneniu. Zranenie v oblasti hrudníka je preukázané
lekárskymi správami. Aj privolaný policajt potvrdil, že poškodený mu hovoril o napadnutí neznámou

osobou, a to kopnutím do brucha a hrudníka. Skutočnosti uvádzané obžalovaným nepotvrdil ani jeden
svedok. Výpovede svedkov Z. F. a A. F. nemožno pokladať za objektívne z dôvodu častých susedskýchkonfliktov s poškodeným. Prokurátor navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové
konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom obhajcu poukázal na rozpory vo výpovedi
poškodeného a jeho manželky, ktorá bola prítomná pri incidente. Manželka poškodeného tvrdila, že
obžalovaný sotil do poškodeného. Poškodený tvrdil, že ho kopol. Poukazuje tiež na znalecký posudok,
kde znalec konštatoval, že nie je možné stanoviť jednoznačný mechanizmus zranenia. Znalec vyslovil
pochybnosti o priebehu skutku tak, ako ho uvádzal poškodený. Obžalovaný poukazuje vo vyjadrení na

výpoveď svedka A. F., kde tento uvádza, že v minulosti, keď parkoval pred domom svojej sestry, ho
poškodený napadol a následne podal oznámenie na tohto svedka, že útočil on. Jediný svedok, ktorý
neskôr potvrdil verziu poškodeného, bola manželka, ktorá však vypovedala v rozpore s prípravným
konaním. Ani svedkyňa E. neuvádzala, že by obžalovaný napadol poškodeného. V závere obžalovaný
navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Poškodený X. P. prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Jozefa Bónu uviedol, že rozsudok okresného
súdu pokladá za nespravodlivý. V priebehu hlavného pojednávania bolo produkované dostatok dôkazov,
ktoré odôvodňovali iné rozhodnutie o vine aj o náhrade spôsobenej škody. Uvádza, že niet pochýb o tom,
že k jeho zraneniu došlo konaním obžalovaného. Zastáva názor, že súd nevyhodnotil správne dôkazy,
čo malo za následok nesprávne rozhodnutie o vine a o jeho návrhu na náhradu škody. Navrhol zrušiť

napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie a tiež konanie, ktoré im predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a odvolanie poškodeného je potrebné

vyhodnotiť ako podané neoprávnenou osobou.

Hneď na úvod je potrebné uviesť, že od počiatku proti sebe stáli dve skupiny dôkazov, ktoré sa vzájomne
vylučovali. Obžalovaný tvrdil, že poškodený najprv vykrikoval, že nemôže stáť s vozidlom na mieste, kde
sa nachádzal. Neskôr mu poškodený bránil v odchode tým, že sa postavil pred vozidlo a snažil sa tiež

vytiahnuť spolujazdkyňu zo sedadla. Po jeho vystúpení z vozidla prišla manželka poškodeného, ktorej
povedal, aby poškodeného zobrala preč. Poprel, aby fyzicky zaútočil na poškodeného a už vôbec nie,
že by ho kopol. Tejto výpovedi obžalovaného zodpovedali aj výpovede svedkov Z. E., Z. F. a A. F., ktorí
mali predtým s poškodeným tiež konflikt. Svedok A. F. potvrdil, že v minulosti mal tiež s poškodeným
konflikt, pretože tento ho mal napadnúť, avšak neskôr jeho označil za páchateľa.

Poškodený na druhej strane priznal, že mal s obžalovaným najprv verbálny konflikt, keďže mu zastal
na jeho pozemku, ktorý však nebol označený. Potvrdil tiež, že bránil v odjazde vozidla a že ťahal
spolujazdkyňu z vozidla. To bolo podľa jeho názoru dôvodom na to, že obžalovaný vystúpil z vozidla,
kopol ho do ľavej strany hrudníka, na čo spadol smerom dozadu, pričom sa snažil stlmiť pád rukami.

Neskôr ho začala ľavá ruka bolieť, objavil sa na nej opuch a preto vyhľadal lekárske ošetrenie.

Tvrdenie poškodeného je spochybnené výpoveďou jeho manželky Z. P., ktorá v prípravnom konaní
najprv uviedla, že obžalovaný po predchádzajúcom verbálnom konflikte mal do poškodeného kopnúť
a ten spadol, neskôr však už uvádzala, že obžalovaný sotil poškodeného do oblasti pŕs a poškodený

spadol smerom dozadu. Neskôr ho začala bolieť ruka, ktorá mu začala opúchať, preto zavolal vnukovi,
ktorý odviezol manžela na lekárske ošetrenie. Na hlavnom pojednávaní opäť uvádzala, že došlo ku
kopnutiu jej manžela zo strany obžalovaného a poškodený potom spadol na zem.

Okresný súd správne potom vychádzal z ďalších dôkazov, ktoré posilňovali tvrdenie jednej alebo druhej

strany. Takým je i výpoveď znalca z oblasti zdravotníctva, ktorý spochybnil mechanizmus zranenia
poškodeného. Znalec uvádzal, že čo sa týka pomliaždenia tváre vľavo a pomliaždenia hrudníka vľavo,
tieto vznikli v dôsledku pôsobenia tupého násilia strednej intenzity. Mechanizmus týchto poranení nie je
možné jednoznačne určiť. Odlomenie bodcového výbežku vretennej kosti ľavej ruky vzniklo nepriamym
mechanizmom, nárazom tejto hornej končatiny na pevnú podložku pri páde poškodeného na vystretú

ľavú ruku, ohnutú v zápästí. Znalec označil za rozpornú skutočnosť, že k zraneniu ľavej ruky došlo
kopnutím do ľavej strany, pretože v tomto prípade by došlo k pohybu zľava doprava a poranenie by malo
vzniknúť na pravej strane. Podľa znalca tiež nie je možné, aby poškodený pri vstávaní si pomáhal ľavourukou a tiež je vylúčené, aby manželka poškodeného sa ho snažila postaviť ťahaním za obidve ruky,
vzhľadom na výraznú bolesť ľavej ruky.

Z vykonaných dôkazov je teda nesporné, že medzi obžalovaným a poškodeným vznikol najprv verbálny
konflikt s tým, že poškodený znemožňoval obžalovanému odchod motorovým vozidlom a tiež otvoril aj
pravé predné dvere a snažil sa vytiahnuť spolujazdkyňu zo sedadla. Obžalovaný z auta vystúpil, nebolo
však jednoznačne preukázané, že kopol poškodeného do hrudníka (jednak obžalovaný je malej postavy
a jednak to spochybňuje manželka poškodeného a znalec). Keďže však obžalovaný spadol smerom

dozadu, nemožno vylúčiť, že zo strany obžalovaného, tak ako to popisovala manželka poškodeného,
nedošlo k posoteniu a následnému pádu dozadu, kedy sa poškodený snažil inštinktívne zachytiť rukou
a vtedy došlo k zraneniu. Strčenie do poškodeného však ešte neznamená, že obžalovaný mal úmysel
spôsobiť mu ujmu na zdraví, kde pri žalovanom trestnom čine sa tento úmysel vyžaduje. Obžalovanému
by bolo možné pripísať zavinenie z nedbanlivosti, avšak ako následok nedbanlivostného konania sa
vyžaduje ťažká ujma na zdraví alebo porušenie dôležitej povinnosti a takéto skutočnosti zistené neboli.

Konanie obžalovaného by mohlo vykazovať znaky priestupku tak, ako pôvodne ustálil aj poverený
policajt. Od doby spáchania priestupku už ale uplynuli viac ako 2 roky. V zmysle § 20 zákona č.
372/1990 o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky. Správne
si preto počínal okresný súd, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil a krajský súd preto odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Čo sa týka odvolania poškodeného, tu dospel odvolací súd k záveru, že ide o odvolanie osoby
neoprávnenej. Poškodenému totiž prináleží právo odvolania iba v rozsahu vymedzenom v ustanovení
§ 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. Výrok o náhrade škody má však oporu vo výroku o vine.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

Tieto ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a pripustiť odvolanie poškodeného len

v tom prípade, keby v odsudzujúcom rozsudku bolo nesprávne rozhodnuté o jeho nárokoch. Odvolanie
poškodeného proti oslobodzujúcemu rozsudku smeruje však svojou povahou proti výroku o vine a také
odvolanie poškodenému neprislúcha. Preto krajský súd v zmysle § 316 ods. 1 Tr. por. jeho odvolanie
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.