Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Csp/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222044
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116222044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 24785199, práv. zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30,
036 01 Martin, IČO: 36715352, proti žalovaným: 1) T., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., XXX XX D., 2) X.
nar. XX. XX. XXXX, bytom N., XXX XX D. X, obaja práv. zast. JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, so
sídlom Dlhá 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, o zaplatenie 20 130,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 10 867,26 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10 867,26 eura od 12. 07. 2015 do zaplatenia, v

lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti o zaplatenie 9 263,61 eura a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8
893,37 eura od 12. 07. 2015 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy
19 760,63 eura od 12. 07. 2015 do zaplatenia zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne
v rozsahu 8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25. 11. 2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 20
130,87euraspríslušenstvom.Žalobuodôvodniltým,žespoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.uzatvorila

so žalovanými dňa 04. 07. 2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. 305745388 na základe ktorej poskytla
žalovaným úver vo výške 16 500,00 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v pravidelných mesačných
splátkach po dobu 120 mesiacov od prvého čerpania úveru do 31. 07. 2011 v sume 181,37 eura a od
20. 08. 2011 v sume 269,20 eura. Úver bol žalovaným poskytnutý jednorazovo bezhotovostne. Žalovaní
sa zmluvou zaviazali splatiť poskytnutý úver v uvedených mesačných splátkach a vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru, ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím
úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 29. 09. 2015 medzi spoločnosťou Slovenská

sporiteľňa a.s. ako postupca a spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupník
postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na
KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení oznámením o postúpení
pohľadávky. Žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver (resp. jednotlivé povinné splátky)
riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovaným dňa 04. 06.
2015 písomne oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a požiadal o okamžité splatenie úveru.
Žalobca listom zo dňa 14. 09. 2016 - výzva pred podaním žaloby vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej

sumy. Do dňa podania žaloby žalovaní dlžnú sumu neuhradili. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania
žaloby predstavoval sumu 20 130,87 eura a predstavoval postúpenú pohľadávku žalobcu pozostávajúcu
z istiny vo výške 14 992,80 eura, úroku vo výške 4 660,13 eura, úroku z omeškania vo výške 370,24
eura a z poplatkov vo výške 107,70 eura. Na základe uvedeného sa žalobca podanou žalobou domáhal,aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 130,87 eura
spolu s s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 19 760,63 eura od 12. 07. 2015 do
zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovaným dňa 06. 02. 2017. Právny zástupca žalovaných v
podaní doručenom súdu dňa 22. 02. 2017 uviedol, že žalovaní od Slovenskej sporiteľne a.s. čerpali úver
v celkovej výške 16 500,00 eur, takto poskytnutý úver zo začiatku aj splácali, ale vzhľadom na rôzne
nepredvídateľné okolnosti sa dostali do určitých finančných problémov, v dôsledku ktorých záväzok
prestali splácať. Žalovaným sa nepodarilo zabezpečiť ku dňu podania stanoviska relevantné dôkazy

o výške a rozsahu splácania úveru, a preto navrhli, aby súd od právneho zástupcu žalobcu vyžiadal
prehľad žalovanými vykonaných splátok aj s rozpisom ako splátky boli započítané na splatenie dlhu,
nakoľko žalovaní mali za to, že žalobcovi uhradili viac ako uvádza. Zároveň uviedol, že žalovaní
namietajú znenie petitu, nakoľko žalobca do dlžnej sumy zahrnul aj úroky z omeškania, úroky a poplatky
a v petite z nich opäť žiada úrok z omeškania, čo žalovaní považujú za neprijateľné. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné

podmienky, považujú ju za neplatnú a žalobcovi sú ochotní uhradiť len istinu po odpočítaní doteraz
vykonaných úhrad žalovanými.
3. Uznesením č.k. 12Csp/135/2016-59 zo dňa 27. 02. 2017 súd vyzval žalobcu, aby sa písomne
vyjadril k vyjadreniu žalovaných, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Uznesením č.k. 12Csp/135/2016-62 zo dňa 18. 04. 2017 požiadal žalobcu, aby v lehote 10

dní od doručenia uznesenia doplnil ďalšie skutkové tvrdenia, a to v časti v akej výške žalovaní uhradili
peňažnú pohľadávku právnemu predchodcovi žalobcu, t.j. uviedol výšku prijatých platieb od žalovaných
na plnenie dlhu z uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere.
4. V podaní doručenom súdu dňa 24. 04. 2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a uviedol,
že z histórie splácania úveru žalovanými, ktorá tvorí súčasť žalobného návrhu je zrejmé, že žalovaní

čerpali poskytnutý úver vo výške 16 500,00 eur dňa 04. 07. 2011 a uhradili z titulu poskytnutého úveru
cca. 20 splátok spolu vo výške 5 393,74 eura s tým, že poslednú splátku uhradili dňa 13. 11. 2013.
Žalovaná suma vo výške 20 130,87 eura pozostáva z istiny vo výške 14 992,80 eura (poskytnutý úver
mínus zaplatená časť na istine vo výške 1 507,20 eura), z úrokov vo výške 4 660,13 eura, t.j. celková
výška úrokov 8 295,39 eura mínus zaplatená časť na úrokoch vo výške 3 635,26 eura, z poplatkov vo

výške 107,70 eura ( poplatky za správu úveru celkom vo výške 65,78 eura mínus uhradených 60,18
eura), poplatkov za poistenie k úveru v sume 218,20 eura mínus uhradených 191,10 eura a poplatkov
za zaslanie upomienky v sume 75,00 eur mínus uhradených 0 eur. Zmluvou o splátkovom úvere sa
žalovaní zaviazali zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% ročne v zmysle čl. I zmluvy, ktorý bol právnym
predchodcom žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia pohľadávky v sume 370,24 eura.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 05. 2017, ktorého sa zúčastnili zástupca žalobcu,
zástupca žalovaných a žalovaná 1/. Zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a vyjadreniach.
Zástupca žalovaných uviedol, že ani po oboznámení sa so stanoviskom žalobcu zo dňa 20. 04.
2017 nebola žalobcom predložená presná špecifikácia splátok, ktoré žalovaní vykonali. Žalobca síce
špecifikoval petit, uviedol rozpis jednotlivých položiek, ktoré si uplatňuje ale neuviedol doterajší priebeh

splátok a úhrad a teda neupresnil sumy, ktoré boli zaplatené, akou formou a načo ich buď právny
predchodca žalobcu alebo samotný žalobca započítali. Z tohto dôvodu je ťažko posúdiť oprávnenosť
samotnej výšky uplatneného nároku. Zároveň namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, a to
z toho dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalobcom považoval za absolútne neplatný právny úkon, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v

danom prípade sa jednalo o právneho predchodcu - peňažný ústav Slovenská sporiteľňa a. s., ktorá je
v zmysle zákona o bankách viazaná bankovým tajomstvom, ktoré je možné povedať, prezradiť alebo
zverejniť jedine tak, že bude poskytnuté orgánom činným v trestnom konaní alebo v občianskom súdnom
konaní. V danom prípade právny predchodca žalobcu, tým že poskytol všetky kompletné informácie
o bankovom obchode so žalovanými žalobcovi porušil bankové tajomstvo, čím došlo k obchádzaniu

ustanovenia zákona o bankách o bankovom tajomstve. Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky tak
považoval za absolútne neplatný právny úkon a z toho dôvodu namietal neplatnosť zmluvy o postúpenie
a nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodol tak ako
navrhol v stanovisku zo dňa 21. 02. 2017, resp. ak sa súd stotožní s procesnou obranou uvedenou
na pojednávaní, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na

prehľad splátok a úhrad, ktoré boli zaslané súdu, ako aj žalovaným, kde je rozpis všetkých jednotlivých
splátok, ktoré žalovaní uhradili, ako aj ako boli splátky boli započítané, t. z. aká časť z toho bola
započítaná na istinu z tej ktorej splátky, na úroky prípadne poplatky. Ďalej poukázal na ustanovenie § 92
zákonaobankách,pričommalzato,ževkonaníbolocelkomnespornepreukázané,žepredpostúpenímpohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu toto ustanovenie ukladá,
a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so spojením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočky zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky spolu s pohľadávkou
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to je osoba, ktorá
nie je bankou, a to bez súhlasu klienta. Na otázku súdu zástupca žalobcu k poplatku vo výške 239,00
eur uviedol, že ten mal byť uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, teda zo

sumy poskytnutého úveru vo výške 16 500,00 eur sa poplatok odráta, pričom jedna splátka úveru bola
vo výške 181,37 eura a ďalších 119 mesačných splátok vo výške 269,20 eura, pričom v mesačnej
splátke je zahrnutý aj poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eura. Na otázku súdu z akého dôvodu
právny predchodca žalobcu uviedol celkovú čiastku spojenú s úverom vo výške 31 370,43 eur, keď pri
vynásobení počtu splátok 119 krát výška mesačnej splátky vo výške 269,20 eura a pripočítaní jednej
splátky vo výške 181,37 eura je výsledná suma 32 216,17 eura právny zástupca žalobcu uviedol, že

nevie z akých dôvodov právny predchodca žalobcu uviedol túto sumu, keďže aj jemu po prepočte
vychádza suma 32 216,17 eura. Zástupca žalovaných pre prípad ak budú zaviazaní z titulu uplatnenej
žaloby k nejakému plneniu vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery žalovaných požiadal, aby boli
zaviazaní k zaplateniu peňažnej pohľadávky v peňažných splátkach, a to maximálne do výšky 50,00
eur mesačne vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný

skutkový stav: skutkový stav: právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými dňa 04. 07. 2011
Zmluvu o splátkovom úvere č. 305745388, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 16 500,00
eur, výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 13,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, spracovateľský
poplatok bol 239,00 eur (uhradený pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru), poplatok za správu úveru
bol uvedený 2,99 eura mesačne, výška splátok bola uvedená od prvého čerpania úveru do 31. 07. 2011

vo výške 181,37 eura mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 20. 08. 2011 vo výške
269,20 eura mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počet splátok bol 119 od 20. 08. 2011, konečná
splatnosť úveru bola uvedená 20. 06. 2021, RPMN bola uvedená 15,82% a priemerná RPMN 12,52%.
Nakoľko žalovaní porušili svoju povinnosť splácať úver riadne a včas právny predchodca žalobcu po
predchádzajúcej výzve žalovaným dňa 04. 06. 2015 oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru

dňa 03. 06. 2015 a žiadal okamžité splatenie úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou
dňa 29. 09. 2015 medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s. ako
postupcom a žalobcom -spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom
postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na
spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení oznámením o

postúpení pohľadávky. Z histórie splácania úveru vyplýva, že žalovaní uhradili právnemu predchodcovi
žalobcu z poskytnutého úveru celkovo sumu 5 393,74 eur, pričom posledná splátka bola uhradená dňa
13. 11. 2013.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 11. 2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods.1.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jehoprospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
14. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah

vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
15. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva č. 305745388 uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 04. 07. 2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
uzatvorenou podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. do 31.
11. 2011, v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom

úvere“). Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovaným, ktorí sú fyzickými osobami nepodnikateľmi,
poskytnutý úver právnym predchodcom žalobcu, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti, pričom žalovaní, t.j. spotrebitelia sa zaviazali poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z dôvodu neplnenia
zmluvných povinností žalovanými oznámil žalobca žalovaným listom odstúpenie od zmluvy podľa § 506

Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru a požadoval jednorazovo vrátiť celú dlžnú sumu spolu s
príslušenstvom. Žalovaní podľa nerozporovaných tvrdení uhradili právnemu predchodcovi žalobcu spolu
sumu vo výške 5 393,74 eura.
20. Pokiaľ sa jedná o námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesenú právnym
zástupcom žalovaných súd má za to, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalobcom je platná s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, ktoré uvádza za akých podmienok je banka oprávnená poskytnúť údaje a postúpiť
pohľadávku na iný subjekt, ktorý nie je bankou. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že banka je
oprávnená postúpiť pohľadávku inému subjektu, vtedy, ak napriek písomnej výzve je klient v omeškaní
so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie

pohľadávky predpokladá kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to splatnosť postúpenej pohľadávky
a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie, ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s
citovanou právnou úpravou, keď výzvou zo dňa 14. 05. 2015 oznámil žalovaným, že sú v omeškaní sosplácaním pohľadávky a vyzval ich k úhrade dlžnej sumy, následne žalovaným oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 04. 06. 2015 oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru
(dňa 03. 06. 2015) a následne (teda po zosplatnení) pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva

zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 29. 09. 2015 postúpil na žalobcu, o čom boli žalovaní
upovedomení oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 08. 10. 2015. Súd tak považoval podmienky
uvedené v uvedenom ustanovení za dodržané, nakoľko k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo
predpostúpenímpohľadávkyabankatakpostupovalanapostupníka,t.j.žalobcucelúzosplatnenúsumu
pohľadávky. Na základe uvedeného mal súd preukázanú aktívnu vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu v

konaní.
21. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je správne uvedená celková výška nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v
zmluve bola nesprávne uvedená celková čiastka spojená s úverom vo výške 31 370,43 eur, pričom pri
vynásobení počtu splátok uvedených v zmluve t.j. 119 krát výška mesačnej splátky vo výške 269,20
eura a pripočítaní jednej splátky vo výške 181,37 eura je výsledná suma, ktorú žalovaní mali uhradiť

32 216,17 eura.
22. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere ďalej nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,keďvzmluvejeuvedenáibavýškasplátkyaspôsoburčeniatermínusplatnosti
jednotlivých splátok. Uvedené ustanovenie rozlišuje a vyžaduje deväť údajov, a to: údaj o výške splátky

istiny, údaj o výške splátky úrokov, údaj o výške splátky iných poplatkov, údaj o počte splátok istiny,
údaj o počte splátok úrokov, údaj o počte splátok iných poplatkov, údaj o termínoch splátok istiny, údaj o
termínoch splátok úrokov a údaj o termínoch splátok iných poplatkov. Neuvedenie ktoréhokoľvek údaju
má za následok nedodržanie uvedeného ustanovenia.
23. Údaj o výške splátok istiny, údaj o výške splátok úrokov žalobca v zmluve neuviedol. Uviedol iba

údaj o výške splátky, a to 181,37 eura od prvého čerpania úveru do 31. 07. 2011 a vo výške 269,20 eura
od 20. 08. 2011. Logickým a teleologickým výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť
k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny,
úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. K uvedenému záveru sa priklonil v
odôvodnení svojho rozhodnutia napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 11Co/256/2013 zo dňa

25. 11. 2013. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 9Co/165/2015 zo dňa 12. 04. 2016 uviedol, cit.: „V
zmysleustanovenia§35ods.2Občianskehozákonníka,právneúkonyvyjadrenéslovamitrebavykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Posúdiac vyššie uvedený obsah zmluvy za použitia výkladu
v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa citovaného ustanovenia § 9

ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.,odvolacísúddospelkrovnakémuzáveruakosúdprvéhostupňa,
žepredmetnázmluvaoúvereneobsahujevýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,
splátka je uvedená jednou spoločnou sumou.“ Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých
splátok, ale nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje, pričom však pre určenie
práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých

splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne na poplatky. Významom dotknutého ustanovenia je,
aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu,
úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a pri výbere zohľadniť aj tú skutočnosť, ako rýchlo dôjde
k splateniu istiny. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že uzatvorená zmluva neobsahuje údaj o

výške splátky istiny a neobsahuje údaj o výške splátky úrokov.
24. Údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalobca v zmluve neuviedol.
25. Nakoľko uzatvorená zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. j) (odsek 20. odôvodnenia) a
písm. k) (odsek 21., 22., 23. odôvodnenia) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovaným vo forme úveru sa podľa § 11 ods. 1 písm.

a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) a písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný
a bez poplatkov.
26. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver právneho predchodcu žalobcu sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, žalovanými čerpaný úver boli povinní v uvedenej výške splatiť. Súd preto žalobe žalobcu
čiastočne vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 10 867,26

eura ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami po odrátaní poplatku, ktorý bol uhradený
z prostriedkov poskytnutého úveru a uhradenými finančnými prostriedkami (16 500,00 eur - 239,00 eur
- 5 393,74 eura) (I. výrok rozsudku).27. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením peňažného dlhu vzniklo žalobcovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko

zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovaným bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj
úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 10 867,26 eura od 12. 07. 2015 (deň nasledujúci po
uplynutí lehoty na zaplatenie určenej žalobcom v predžalobnej upomienke zo dňa 04. 06. 2015) do
zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá (I. výrok rozsudku).

28. Nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (24.), žaloba je
nedôvodná v časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaných zaplatenia sumy prevyšujúcej 10 867,26
eura. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 9 263,61 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8 893,37 eura od 12. 07. 2015 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania
vo výške 0,05% ročne zo sumy 19 760,63 eura od 12. 07.2015 zamietol (II. výrok rozsudku).
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §255 ods. 2 CSP, tak že v konaní

čiastočne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným spoločne a nerozdielne
v rozsahu 8 % (54 % - 46 %), keď úspech žalobcu predstavuje 54 % (10 867,26 eura z 20 130,87 eura),
úspech žalovaných 46 % (9 263,61 eura z 20 130,87 eura) (III. výrok rozsudku). O výške náhrady trov
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdny úradník.

30. V predmetnej veci žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní požiadali
súd v prípade ak budú zaviazaní k zaplateniu dlžnej sumy s prihliadnutím na ich majetkové a zárobkové
pomery k zaplateniu pohľadávky v peňažných splátkach maximálne do výšky 50,00 eur mesačne k
20. dňu v príslušnom mesiaci. Nakoľko uvedené ostalo len v rovine tvrdení, keď právny zástupca
žalovaných túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, pričom s poukazom na navrhovanú výšku

mesačnej splátky (t.j. maximálne 50,00 eur) a výšku pohľadávky (10 867,26 eura) by doba splácania
istiny predstavovala viac ako 18 rokov súd žalovaným plnenie dlžnej sumy v splátkach nepovolil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.