Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205630
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816205630.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/
XX, W., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava a v 2.rade
U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. W. XXX/XX, I., zast. Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká

36, Bratislava o zaplatenie 10.346,79 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o vydanie
platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 10.345,79 eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako

je to uvedené v petite žaloby a uplatnil i trovy konania. Žalobu na začatie konania odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
Dňa 29.3.2011 uzavreli postupca a žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0374170282, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 8.000 eur. Žalovaní sa
zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas,

platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať
podmienky dohodnuté v zmluve, vo VOP a OP Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 10.943,37 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 8.136,63 eur, riadnych úrokov v sume 2.298,92 eur, úrokov z omeškania
v sume 438,12 eur a poplatkov vo výške 69,70 eur v súlade s Prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe

je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 8.000 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 146,42 eur, vždy k 11-emu dňu v kalendárnom mesiaci. Mimoriadna
splatnosť úveru nastala v zmysle Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 17.5.2013, pričom
pohľadávka žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu 10.695,79 eur.
Žalovaní splatili dlh čiastočne a to dňa 28.8.2014 v sume 50 eur, 27.10.2014 v sume 50 eur, 27.1.2015 v

sume 50 eur, 4.3.2015 v sume 50 eur, 13.4.2015 v sume 50 eur, 11.6.2015 v sume 50 eur a 18.11.2015
v sume 50 eur.
Dlžná suma predstavovala ku dňu podania žaloby 10.345,79 eur.Podľa žalobcu, medzi žalovanými a postupcom vznikol obchodný záväzkový právny vzťah podľa § 497
až § 507 Obchodného zákona.
Uplatnil aj úrok z omeškania podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákona a § 3 ods.1 nar. vlády č.

87/1995 Z. z. účinný od 1.1.2009, kedy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

2. Žalovaní v 1.a v 2.rade žalobu prevzali, ku ktorej sa písomne nevyjadrili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, právnych zástupcov strán sporu, oboznámil
listinné dôkazy - pokus o zmier č.l. 6, 7, zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 10, 14, príloha č.2 č.l.
15 - 16, oznámenie o postúpení č.l. 18.-19, podací hárok č.l. 20-21, 22, zmluva o splátkovom úvere

č.l. 23-25, štandardné európske podmienky spotrebiteľského úveru č.l. 26-27, VOP č.l. 28 - 40, OP
č.l.. 41 - 52, príloha č. 1 č.l. 53-54, vyhlásenia mimoriadnej splatnosti č.l. 55 - 57, výzva slovenskej
sporiteľne č.l. 58, prehľad splátok č.l. 70 - 73, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l.79, zmluva
o splátkovom úvere č.l.80 - 82, informácie č.l. 83-84, oznámenie slovenskej sporiteľne a.s. č.l. 85,
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 88 - 91, poistenie k úveru č.l.92 - 93, poistné podmienky

k úveru č.l. 94, 107, oznámenie slovenskej sporiteľne a.s. č.l.108, prehľad splátok žalovaných č.l.
109-113, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti č.l.114 - 117, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v
2.rade č.l. 126 - 132, 136-141, vyjadrenie žalobcu č.l. 154-155, 156, 159 - 161, oznámenie slovenskej
sporiteľne o vyhlásení mimoriadnej splatnosti č.l. 162-165, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného
v 2.rade č.l. 170 - 171, vyjadrenie žalobcu č.l. 172 - 173, vyjadrenie žalovaného v 2.rade č.l. 184-188,

oznámenie Občianskeho združenia č.l. 195, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v 1.rade č.l. 196
a predložené VOP účinné od 1.8.2002 predložené na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu a
zistil tento skutkový stav:

4. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu zo dňa 16.8.2016 uviedol, že žalovaný v 2.rade podpisoval
Zmluvu o úvere ako spoludlžník žalovaného v 1.rade. Žalovaný v 1.rade z poskytnutého úveru 8.000
eur uhradili sumu 904,18 eur, dňa 29.3.2011 zaplatili 169 eur, dňa 11.4.2014 146,42 eur, dňa 17.5.2011
146,42 eur, dňa 15.7.2011 295,14 eur a dňa 27.10.2011 147 eur. Z úhrad žalovaných bola na
istinu započítaná suma 584,51 eur, na poplatky bola započítaná suma 256,94 eur, na riadny úrok

bola započítaná suma 84,54 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 8,19 eur. Po postúpení
pohľadávky žalovaní uhradili dňa 28.5.2014 sumu 50 eur, dňa 27.10.2014 50 eur, dňa 27.1.2015 50
eur, dňa 4.3.2015 50 eur, dňa 13.4.2015 50 eur, dňa 11.6.2015 50 eur a dňa 18.11.2015 50 eur.

5. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 5.10.2016 žalobca okrem iného uviedol, že v zmysle článku
I. Zmluvy o úvere sa žalovaní zaviazali splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne
a zaviazali sa zaplatiť poplatok na vedenie úverového účtu vo výške 2,99 eur mesačne a poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 169 eur. Zaviazali sa splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi
formou pravidelných mesačných splátok vo výške 146,62 eur k 11-temu dňu v mesiaci od 11.4.2011 s

konečnou splatnosťou dňa 11.3.2021. Potvrdili, že boli oboznámení s VOP a so Sadzobníkom a súhlasili,
že budú tieto listiny dodržiavať. Súhlasili s možnosťou poistenia k úveru v rozsahu schopnosti splácania
úveru, ktorého výška bola stanovená na 4,95 eur mesačne. Žalovaní boli oboznámení s poistnými
podmienkami pre poistenie úveru a Všeobecnými poistnými podmienkami v poisťovni Cardit Slovakia
a.s. pre poistenie pracovnej neschopnosti a straty zamestnania k úveru pôvodného veriteľa, ktoré

žalobca zaslal ako prílohu tohto vyjadrenia.
Žalobca ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ ukončil poistenie k úveru, nakoľko veriteľ nemal vedomosť
o poistnej udalosti.
K aktívnej legitimácií uviedol, že žalobca predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností

žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať. Mal za to, že aktívnu legitimáciu
preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Poukázal na znenie § 92 ods.8 zákona
o bankách. Podľa tohto ustanovenia sa žalobca domnieva, že toto ustanovenie nemožno spájať saktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona

nevyplýva,žebypodmienkyuvedenévpredmetnom ustanovení podmieňovaliplatnosťprávnehoúkonu
postúpenia pohľadávky. Je toho názoru, že prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods.8 cit.
zákona nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky,
keďže norma obsiahnutá v § 92 ods.8 cit. zákona nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou

bankou Slovenska podľa § 50 ods.1 cit. zákona.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.8
cit. zákona nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 OZ. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe

neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách,
konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods.1 zákona o bankách.
Ďalej uviedol, že v konaní predložil výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.1.2012, ktorou
právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách vyzval
žalovaného na úhradu omeškaných splátok. V konaní predložil aj platobnú históriu úveru, v ktorej sa

opakovane vyskytuje položka poplatok za upomienku 30.5.2011, 14.6.2011, 15.7.2011, 23.8.2011. Na
základe uvedeného má žalobca za to, že predloženou platobnou históriou a taktiež predloženou výzvou
zo dňa 17.1.2012 bolo v konaní preukázané, že žalovaný bol opakovane právnym predchodcom žalobcu
vyzývaný na úhradu dlžných splátok, a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
konalvsúladesustanovením§92ods.8zákonaobankáchanedošlo kporušeniubankovéhotajomstva.

6. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 22.11.2016 uviedol, že žalobca dokladom o doručení
žalovaným v 1.rade zo dňa 17.1.2012 nedisponuje. V súvislosti s prípadným nedostatkom aktívnej
legitimácie v konaní žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie

postupcu žalovanému v 1.rade o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami preukazujúce
odoslanie týchto písomnosti žalovanému v 1.rade, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať,
bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existencie platnosti Zmluvy o postúpení. Je toho názoru,
že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.

7. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 23.11.2016 uviedol, že nakoľko žalovaní neplnili riadne a
včas splátky, pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlžného zostatku v zmysle oznámenia o
vyhlásení mimoriadnejsplatnosti ku dňu 17.5.2013. Všeobecná trojročná premlčacia doba teda uplynula

dňa 17.5.2016 a keďže žalobca podal žalobu dňa 27.4.2015, nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky.

8. Právny zástupca žalovaného v 1.rade v písomnom podaní zo dňa 15.11.2016 uviedol k premlčaniu,
že v zmysle článku VII., bod 7.6.6 VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo

zmluvného dojednania zo strany klienta alebo,
a/ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní alebo
b/ je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka
je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Poukázal na § 101 a § 103 Občianskeho zákona týkajúci sa premlčania. Vzniesol námietku premlčania

celého dlhu.
K vzniku omeškania uviedol, že žalobca nepreukázal, kedy a ktorou splátkou sa žalovaný dostal do
omeškania, či a ako bol žalovaný v 1.rade vyzvaný na úhradu dlžných súm. Slovenská sporiteľňa a.s.
oznámil žalovanému, že pohľadávku z uvedenej Úverovej zmluvy zosplatnila a následne postúpila na
žalobcu. Pred týmto okamihom nebol žalovaný v 1.rade žiadnym spôsobom vyzvaný na úhradu dlžných

súm. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, ktoré splátky a kedy žalovaný v 1.rade splatil a v akej výške.
K aktívnej legitimácií poukázal na § 92 ods.8 zákona o bankách, v zmysle ktorého, ak je napriek
písomnejvýzvebankyalebo pobočkyzahraničnejbankyjejklientnepretržitedlhšieako90kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočkezahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou
aj bez súhlasu klienta.

V súvislosti s tým uviedol, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bránia už citované ustanovenia § 525 ods.1
Občianskeho zákona. Uviedol, že ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom je postúpenie svojím

obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákona a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi. Postupca
je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenia
podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v
zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne
vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku

aspoň 90 dní. Nepreukázaním týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka.
Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného
dôkazu o bezhotovostnej operácií v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu
pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o úvere. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej

postúpenia na žalobcu existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne žalovanému poskytnuté
a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. V dôsledku toho nemožno
považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči
žalovanému uplatňovať pred súdom.
Poukázal na niektoré závery odvolacích súdov, z ktorých vyplýva, že v prípade, že žalobca doložil

v tomto konaní samotnú výzvu, je súčasne ňou povinný doložiť aj doklad preukazujúci zaslanie tejto
výzvy žalovanému, v opačnom prípade žaloba neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej
skutočnosti. Zároveň je právny predchodca žalobcu povinný dodržať § 53 ods.9 Občianskeho zákona.
V tomto konaní žalobca predložil len samotnú výzvu zo dňa 17.1.2012, avšak nepreukázal jej doručenie
ani jednému zo žalovaných.

Ďalej uviedol, že podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákona, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Ustanovenie § 53 ods.9 OZ modifikuje ustanovenie § 565 cit. zákona vo vzťahu k spotrebiteľským

zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strana výhody splátok (článok VII., bod 7.6.1. VOP),
má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak
urobiťlen,ak odsplatnostinezaplatenejsplátky uplynulanajmenej3-mesačná lehota.Až pojejuplynutí
nastane strata výhody splátok upravená v § 565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení
dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti

nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby
veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ
musí vopred modifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote (teda nemožno jedným
oznámením upozorniť dlžníka, že je v omeškaní a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru). Po jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky stáva účinným.

Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky.
Navrhol v celom rozsahu žalobu zamietnuť.

9. V ďalšom písomnom stanovisku právny zástupca žalovaného zo dňa 25.11.2016 okrem iného

zdôraznil, že nebolo preukázané, kedy a ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
zaplatenie zvyšného dlhu, ani splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.8 zákona
o bankách.
Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách žalobca neuniesol
dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia

žalobcu a žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platné
postúpenie pohľadávky. Napriek tomu, že žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto
výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým, kedybola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty na splatnosť
záväzku žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 cit. zákona.
Otom,čibolavýzvapodľa§92ods.8 zákonaobankách zaslanážalovanémužiadnydôkaznepredložil.

Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinná tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto
skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že
pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle

§ 92 ods.8 zákona o bankách.
Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaného na inú
osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákona aj ustanovením § 92 ods.8
zákona o bankách, ktorý umožňuje banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po
splnení určitých podmienok. Jednou z týchto podmienok, aby klient bol s plnením peňažného dlhu,
teda pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala.

Ak nie sú tieto predpoklady splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak urobila, postúpenie
je v rozpore s § 39 Občianskeho zákona.
Považuje Zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ a keďže na
žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov,
ktorej splatnosť ešte nenastala, preto žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Naviac

postupca v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej
písomnej výzve dlžníka, čo preukázané nebolo.

10. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 21.3.2017 okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal

doručenie výzvy podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania
namietanej skutočnosti, nedisponuje aktívnou legitimáciou v konaní, nakoľko na neho nebolo platne
postúpené právo, ktoré si v tomto konaní uplatňuje. Poukázal v súvislosti s tým aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co 429/2016 zo dňa 18.1.2017.

11. Právny zástupca žalovaného v 2.rade vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 18.11.2016 uviedol k
aktívnej legitimácií, že právny predchodca žalobcu a žalobca sa musia pri postúpení pohľadávky riadiť
okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákona aj ustanoveniami § 92 ods.8 zákona o bankách,
ktorý umožňuje postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke avšak po splnení určitých podmienok :

1. postupiteľnosť bankovej pohľadávky,
2. predchádzajúca písomná výzva klientovi,
3. omeškanie klienta viac ako 90 kalendárnych dní,
4. postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní (splatné pohľadávky),
5. postupiteľnosť aj tretej osobe,

6. nevyžaduje sa súhlas klienta.
Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bránia
ustanovenia § 52 a § 92 ods.8 zákona o bankách. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou, je tak v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinná tvrdiť a dokázať, že pred
postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu

zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie
v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Čo sa týka odoslania výzvy, uviedol, že nepredložením dôkazu
o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno z plnenia

tejto povinnosti. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať,
že túto výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa aj tým,
kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po
splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o bankách. O
tom, či vôbec bola výzva zaslaná žalovanému, žalobca žiadny dôkaz nepredložil a v konaní nepreukázal.

Povinnosťou žalobcu v tomto konaní bolo preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoje tvrdenia
ohľadom doručenia výzvy súdu preukázať.
Tiež poukázal na § 525 ods.1 Občianskeho zákona.K porušeniu spotrebiteľského práva uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že právny
predchodca žalobcu nevyhlásil pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru a ak ju
vyhlásil, tak v rozpore s § 53 ods.9 Občianskeho zákona. Pokiaľ by aj vyhlásil právny predchodca

žalobcu mimoriadnu splatnosť a predložil by i dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, považuje tento
úkon za neplatný, keďže nebol dodržaný postup podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákona.
Keďže neboli dodržané podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, tento úkon je neplatný.
Následky neplatnosti tohto úkonu sú také, že banka úver nezosplatnila.
Ustanovenie § 53 ods.9 Občianskeho zákona modifikuje ustanovenie § 565 Občianskeho zákona vo

vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok, mal
veriteľ právo od dlžníka žiadať zosplatnenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak
urobiť len, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Až po jej uplynutí
nastane strata výhody splátok upravená v § 565 OZ (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení
dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3-mesačnej lehoty od splatnosti
nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon vyžaduje, aby veriteľ

upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí
vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. Po jej uplynutí sa právo na
zaplateniecelejzvyšujúcejčasti pohľadávkystávaúčinným. Obsahomupozorneniadlžníkaje,ževeriteľ
siuplatňujeprávonazaplateniecelej pohľadávky.Bankavšak vopredneupozornilažalovaného vlehote
určenej zákonom na uplatnenie svojho práva (vyhlásenie splatnosti) predtým, ako úver zosplatnila,

nemohlo dôjsť k vyhláseniu splatnosti.
Ak teda banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru právny zástupca žalovaného v 2.rade sa domnieva,
že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Takýto postup
potom odporuje § 53 ods.9 Občianskeho zákona a je preto neplatný podľa § 39 Občianskeho zákona.
Žaloba by bola v časti zosplatnených splátok podaná predčasne. Súčasne treba konštatovať, že v

takomto prípade boli predmetom postúpenia pohľadávky aj čiastkové nároky žalobcu, ktoré sa nestali
splatnými, keďže banka zosplatnila úver v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákona.
K vyhláseniu splatnosti úveru žalobcom uviedol, že je potrebné poukázať na to, že banka má právo
postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Banka však predčasnú splatnosť úveru nevyhlásila,
resp. vyhlásila v rozpore s § 53 ods.9 Občianskeho zákona.

Poukázal na niektoré závery odvolacích súdov.
Zdôraznil, že banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí najskôr klienta vyzvať na úhradu
peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient
neuhradil peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou.
V prípade, ak po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní uhradil, takto

banka postupovať nemôže, t. j. postúpiť, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný
záväzok uhradí, ale iba o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako jeden rok. Môže banka
aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Dôležité je doručenie písomnej výzvy na úhradu záväzku
dlžníkovi, pričom doručenie tejto výzvy žalovaným, právny zástupca žalovaného v 2.rade spochybňuje.

12. V ďalšom písomnom stanovisku zo dňa 25.11.2016 uviedol okrem iného, že nebolo preukázané,
kedy a ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie zvyšného dlhu a ani splnenie
podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách.
Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, žalobca neuniesol

dôkazné bremeno z plnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia
žalobcu a keďže žalobca nemá právo vystupovať v tomto konaní ako žalobca, pretože nepreukázal
platné postúpenie pohľadávky, je potrebné poukázať na to, že žalobca doložil výzvu zo systému a
musí preukázať, že výzvu aj skutočne banka zaslala žalovanému, resp. bola odoslaná. Je potrebné sa
zaoberať otázkou, kedy bola výzva žalovanému doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90-

dňovej lehoty po splatnosti záväzku žalovaného, ako podmienka postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona
o bankách.
Toto vyjadrenie je v zásade rovnaké s vyjadrením aj právneho zástupcu žalovaného v 1.rade.

13. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podala dňa 21.3.2017 návrh na

pribratie do konania na stranu žalovaných, avšak súhlas žalovaných do súdneho spisu s týmto návrhom
nedoručilo. Súd nebol povinný zabezpečovať súhlas žalovaných, či budú súhlasiť, aby toto združenie
ich zastupovalo v tomto konaní, preto takýto úkon vo vzťahu k žalovaným súd neurobil.14. Z výsluchu právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
dňa 29.3.2011 Zmluvu o splátkovom úvere a čerpali úver vo výške 8.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť

v mesačných splátkach v počte 120 splátok vo výške 146,42 eur. Naposledy zaplatili splátku v marci
2011. Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu a oznámil im mimoriadnu splatnosť dlhu. Ku dňu
zosplatnenia,t.j.kudňu17.5.2017 zaplatilisumu6.888,87euradlhkudňu podaniažalobypredstavoval
10.345,79 eur. V tejto sume sú uvedené aj úroky z omeškania, riadny úrok a poplatky.
V priebehu konania uviedol, že za poskytnutie finančných prostriedkov je vypočítaný úrok vo výške

2.298,92 eur, ktorý je vyčíslený ku dňu podania žaloby a je vypočítaný od dátumu uzavretia
úverovej zmluvy až do splatnosti, t. j. do 17.5.2013. Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlhu právnym
predchodcom žalobcu, preto mal za to, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k žalovaným.
Ďalej v priebehu konania uviedol k aktívnej legitimácií a poukázal na Všeobecné obchodné podmienok
článok 19, bod 16, kde je uvedené, že je možné postúpiť pohľadávku na základe dohody, teda táto je
možná a dohoda je v súlade s § 89 ods.1 zákona o bankách. Toto ustanovenie upravené vo VOP je

v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Tvrdil, že banka môže kedykoľvek postúpiť pohľadávku,
čím sa vyníma § 92 ods.8 zákona o bankách, teda tento paragraf neplatí, ale platí § 89 ods.1 zákona o
bankách. Ďalej uviedol, že neexistuje nerovnováha medzi § 92 ods.8 zákona o bankách a článkom 19,
bod 19.16. Žalovaní dostali peniaze, teda čerpali úver a sú ho povinní vrátiť, ktorý nevrátili. Uviedol, že
celý nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože každá jednotlivá splátka má svoju splatnosť a po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti nemôže byť premlčaný celý dlh.

15. Z výsluchu žalovaného v 1.rade vyplynulo, že dlh voči žalobcovi splácal v mesačných splátkach a
chceltentodlhsplácaťachcelhouhradiť. Včasevýsluchubolnezamestnanýapracovallenbrigádnicky.

Po výzve žalobcom na splácanie tohto dlhu, tento splácal v splátkach po 50 eur mesačne a tieto splátky
realizoval 8-krát. Neskôr sa dostal do problémov a pár mesiacov dlh nesplácal. Nemal prácu a
zostal doslova na ulici. Býva v penzióne v X.XXXkde poplatok za izbu platí 120 eur. Nemá vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom. Dlžníkom je on, nie je jeho otecS. pretože on čerpal úver vo výške
8.000 eur. Tento mu bol pripísaný na účet. Podľa neho bol podľa zmluvy poistený, ale nevedel sa bližšie

k poisteniu vyjadriť.
V priebehu konania uviedol, že v roku 2012 býval v Prievidzi na adrese I. cesta XXXX/XB, F. a žiadnu
výzvu nedostal.

16. Žalovaný v 2.rade uviedol, že Zmluvu o splátkovom úvere podpísal, mal byť najskôr ručiteľ v tejto
zmluve a zamestnankyňa banky mu povedala, že bude len kontaktná osoba. Zmluvu o splátkovom úvere
podpísal, ale nevie prečo. Nevedel sa bližšie k zmluve vyjadriť.
V priebehu konania uviedol, že v roku 2012 býval v F. Výzvu, že je v omeškaní s dlhom v roku 2012
nedostal. Pracuje a má mesačný príjem 450 eur, má úvery aj pôžičky, ktoré spláca.

17. Z predložených listinných dôkazov založených v súdnom spise súd zistil, že Zmluvu o splátkovom
úvere uzatvorila banka Slovenská sporiteľňa a.s. a dlžník Ivan D., bytom I. cesta XXXX/XB, F. a dlžník
U. D., bytom Q. W. XXX/XX, I. dňa XX.X.XXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru bankou dlžníkovi vo výške 8.000 eur, išlo o spotrebný úver na čokoľvek s výškou úrokovej sadzby

16,90 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, úrok z omeškania 8 % ročne, výška splátky a
splatnosť od prvého čerpania úveru do 31.3.2011 vo výške 14,26 eur mesačne k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca a od 11.4.2011 vo výške 146,42 eur mesačne k 11-temu dňu v kalendárnom
mesiaci, počet splátok 120 od 11.4.2011, konečná splatnosť úveru 11.3.2021, ročná RPMN 19,97 %,
priemerná hodnota RPMN 11,64 % a celková čiastka spojená s úverom 17.156,43 eur.

Súčasťou tejto zmluvy sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

18.ŽalobcasúdupredložilVšeobecnéobchodnépodmienkyúčinnéod1.8.2002aObchodnépodmienky
Slovenskej sporiteľne a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
mikropodnikateľom platné od 1.7.2007, vrátane Dodatkov, posledný Dodatok č.7 účinný od 1.2.2014.

Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky
účinné od 1.8.2002. V týchto VOP poukázal na článok 19, bod 19.16, v zmysle ktorého klient výslovne
súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu
na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah,z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky
na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo prevziať svoje záväzky

voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

19. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s. a
postupníkom EOS KSI Slovensko s.r.o. dňa 27.6.2013 postupca ako banka postúpil na postupníka
pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k tejto zmluve.

20. Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným v 1. a v 2.rade listom zo dňa 9.7.2013 oznámenie o
postúpení pohľadávok, o čom svedčí podací hárok (č.l.20 - 22).

21. Slovenská sporiteľňa a.s. výzvou zo dňa 17.1.2012 adresovaná žalovanému v 1.rade oznámila
žalovanému v 1.rade, že je so splácaním predmetnej pohľadávky v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo

výške 585,10 eur s príslušenstvom. Vyzvala ho na úhradu dlhu najneskôr do 10 dní od doručenia tejto
výzvy. Zároveň upozornila žalovaného v 1.rade, že ak dlh neuhradí, bude dlh vymáhať. K tejto výzve
nie je pripojená doručenka o prevzatí výzvy žalovaným v 1.rade a nie je pripojený ani poštový hárok,
že právny predchodca žalobcu túto výzvu zaslal žalovanému v 1.rade na poslednú známu adresu.
Z obsahu spisu nevyplýva, že výzva zo dňa 17.1.2012 bola zaslaná aj žalovanému v 2.rade.

22. Slovenská sporiteľňa a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 20.5.2013 a
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zaslala žalovanému v 1. aj v 2.rade, pričom žalovaný
v 1.rade neprevzal túto zásielku s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy. Žalovaný
v 2.rade toto oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti prevzal dňa 28.5.2013. Z obsahu tohto

oznámenia vyplýva, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP, preto Slovenská
sporiteľňaa.s.vyhlásilamimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúverukudňu17.5.2013akudňuvyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavoval dlh 10.695,79 eur. Slovenská sporiteľňa a.s. zároveň vyzvala
žalovaných v 1. a v 2.rade na úhradu pohľadávky do 15 dní od prevzatia oznámenia.

23. Z platobnej histórie (č.l.70-73) vyplýva, že dňa 28.3.2011 bola pripísaná na účet žalovanému
v 1.rade 8.000 eur, pričom žalovaný v 1.rade priebežne dlh uhrádzal v mesačných splátkach, ale
nepravidelne a poslednú splátku uhradil dňa 27.10.2011 vo výške 147 eur. Nasledujúce splátky
neuhrádzal.
Tento výpis korešponduje aj s vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16.8.2016 (č.l. 79).

25. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

26. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie dlhu 10.345,79 eur s príslušným úrokom z omeškania
z jednotlivých zročných splátok na tom základe, že na žalobcu prešiel dlh na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013, pričom pôvodný veriteľ banka Slovenská sporiteľňa a. s.
poskytla žalovaným úver vo výške 8.000 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29.3.2011,
ktorý uhrádzali splátky, ale nepravidelne. Právny zástupca žalobcu uviedol, že posledná splátka bola
zrealizovaná 7.10.2011, o čom svedčí i výpis z histórie zo systému úhrad žalovaných. Obaja žalovaní
sú dlžníci, žalovaný v 1.rade dlžník a žalovaný v 2.rade spoludlžník. Žalobca tvrdil, že je aktívne

legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko boli splnené všetky podmienky upravené v § 92 ods.8 zákona o
bankách. Žalovaní boli vyzvaní písomne o dlhu niekoľkými výzvami, avšak podmienkou na preukázanie
aktívnej legitimácie nie je doručenie výzvy, ale oznámenie o postúpení pohľadávok, doručenie výzvy
nie je dôležité, dôležité je, že Zmluva o postúpení pohľadávok je uzavretá medzi zmluvnými stranami a
súd nie je povinný preskúmavať jej platnosť, ale len z nej vychádzať. Žalobca mal za to, že splnil všetky

podmienky upravené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Poukázal aj na § 92 ods.8 zákona o bankách,
že toto ustanovenie nie je kogentnej povahy, ale zdôraznil práve ustanovenie § 89 ods.1 zákona o
bankách, z ktorého vyplýva, že je možné postúpiť pohľadávku na základe dohody, teda je možné sa
odchýliť od úpravy § 92 ods.8 zákona o bankách.

27. Žalovaní zhodne v priebehu konania tvrdili, že žalobca nepreukázal, že právny predchodca
Slovenská sporiteľňa a.s. ich kvalifikovane vyzvala, že sú v omeškaní s dlhom viac ako 90 dní, žiadnu
výzvu žalovaní nedostali. Tvrdili, že si právny predchodca žalobcu nesplnil podmienky upravené v § 92ods.8zákona obankách,pretožeabsentujevýzvavsúladestýmtozákonnýmustanovením,pohľadávka
nebola postupiteľná a pokiaľ bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, túto považovali za neplatnú a keďže
nebola pohľadávka splatná, nebolo možné ju ani postúpiť na žalobcu, preto považovali postúpenie za

neplatné.

28. Prvostupňový súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal
jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, ale nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej

sporiteľne a.s. voči žalovaným ako dlžníkom.

29. Podľa § 92 ods.8 z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov účinného
ku dňu uzavretia zmluvy 9.7.2013, ak je napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákona, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

31. Podľa § 524 ods.2 cit. zákona, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

32. Podľa § 39 cit. zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskumávanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania.

34. Súd mal v konaní za preukázané Zmluvou o úvere, Zmluvou o splátkovom úvere, Zmluvou
o postúpení pohľadávok, výzvou zo dňa 17.1.2012 a všetkými predloženými listinnými dôkazmi, že

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere,
v zmysle ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovaným úver vo výške 8.000 eur, ktorý sa
zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 146,42 eur od 11.4.2011, pričom posledná splátka
bola splatná 11.3.2021 a počet splátok bol 120. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky podstatné
náležitosti upravené v z. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku dňu

29.3.2011, preto súd považoval túto zmluvu za platnú a účinnú. Následne Slovenská sporiteľňa a.s.
postúpila pohľadávku na žalobcu, o čom svedčí i Zmluva o postúpení pohľadávok, pričom oznámenie
o postúpení pohľadávky bolo oznamované obom žalovaným, o čom svedčí podací hárok. Podľa
písomného vyjadrenia žalobcu, posledná splátka bola žalovanými zaplatená dňa 27.10.2011 vo výške
147 eur. Keďže žalovaní nesplácali dlh včas a riadne, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaných

výzvou zo dňa 17.1.2012, že sú v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s príslušenstvom,
pričombolavypracovanávýzvalenprežalovanéhov1.rade,pričomzobsahuspisunevyplýva,žebytáto
výzva mala byť zaslaná poštou žalovanému v 1.rade, nakoľko nie je v spise založený podací hárok a ani
závada v doručení, ani doručenka o prevzatí tejto výzvy. Čo sa týka tejto výzvy adresovanej žalovanémuv 2.rade, z obsahu spisu nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v 2.rade, že
je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, takáto listina vôbec nie je žurnalizovaná v súdnom spise,
teda súd vychádza z toho, že právny predchodca žalobcu vyzval dlžníka, teda žalovaného v 1.rade a

nevyzval žalovaného v 2.rade. Z tejto výzvy zo dňa 17.1.2012 vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní so
splátkami vo výške 585,10 eur s príslušenstvom, to znamená, že boli v omeškaní viac ako tri mesiace,
teda 90 dní, keďže mesačná splátka činila 146,42 eur. Následne keďže žalovaní nesplácali dlh ani po
tejto výzve, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 17.5.2013, o
čom svedčí oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013. Žalovaný v 1.rade túto

výzvu neprevzal s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy, teda nebola mu doručená a
žalovaný v 2.rade výzvu prevzal.
V prejednávanej veci žalobca síce tvrdil, že pohľadávku nadobudol postúpením od Slovenskej sporiteľne
a.s., ale jeho povinnosťou bolo riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, čo je
predpokladom na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce súdu predložil výzvu tak, ako už
uviedol zo dňa 17.1.2012, adresovanú žalovanému, ktoré mu oznamuje, že so splácaním pohľadávky

je v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 585,10 eur s príslušenstvom, pričom vzhľadom na výšku
mesačnej splátky 146,42 eur vyplýva, že žalovaný k tomuto dňu bol v omeškaní viac ako 3 mesiace.
Žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu žalovanému v 1.rade skutočne aj zaslal. Zákon č. 483/2001
Z. z. predpokladá, aby výzva bola písomná a musí sa žalobca pokúsiť o jej zaslanie žalovanému na
jeho poslednú známu adresu a to preukázaným poštovým podacím lístkom, doručenkou a podobne.

Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku Slovenskej sporiteľni a.s. bolo možné
postúpiť na žalobcu, súd mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej podľa tvrdenia
žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovaným treba považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákona
za neplatný právny úkon, pretože je v rozpore so zákonom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca
nadobudol platnú pohľadávkuvSlovenskejsporiteľnia.s.vočižalovanýmzoZmluvyosplátkovomúvere

zo dňa 29.3.2011, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie.
Súd záverom považuje za podstatné zdôrazniť, že nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle
§ 92 ods.8 z. č. 483/2001 Z. z. - o bankách, žalobca nemohol uniesť dôkazné bremeno splnenia
tejto povinnosti. Hoci žalobca doložil výzvu zo systému, nepreukázal, že túto výzvu aj skutočne banka
zaslala žalovaným. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je potrebné zistiť, kedy bola výzva

žalovaným doručená a to hlavne za účelom vyhodnotenia dodržania 90-dňovej lehoty po splatnosti
záväzkovžalovaných,akopodmienkoupostúpeniapodľa§92ods.8zákonaobankách.Dôkaz otom,že
právny predchodca žalobcu výzvu žalovaným zaslal v priebehu konania nepredložil a nepreukázal túto
skutočnosť. Jeho povinnosťou bolo preukázať aktívnu legitimáciu a svoje tvrdenia ohľadom doručenia
výzvy, resp. odoslania výzvy bolo práve na žalobcovi. Nestačí ani poukázať na predloženú platobnú

históriu o zaslaných upomienkach. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu
17.5.2013 a to oznámením zo dňa 20.5.2013, ktorý zároveň žalovaných vyzval na zaplatenie dlhu do
15-tich dní po obdržaní tejto výzvy a dňa 27.6.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Súd mal
tak za preukázané, že neuplynula v danom prípade lehota 90 dní od písomnej výzvy banky na splatenie
pohľadávky a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 92 ods.8 zákona o bankách. Preto nedošlo

k platnému postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. na žalobcu a teda postúpenie je tak, ako
súd už uviedol je neplatné a žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávku žalovaných v 1.a v 2.rade.
Právnypredchodcažalobcu boloprávnenýpostúpiťsvojupohľadávkuvoči žalovanýmlenpotom,akboli
žalovaní napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením,
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to bez súhlasu žalovaných. V prípade, že takéto

predpoklady splnené neboli a z vykonaného dokazovania to aj vyplynulo, t. j. z vykonaného dokazovania
ich splnenie nevyplynulo, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, lebo
postúpenie bolo v priamom rozpore so zákonom.

35. K námietke žalobcu, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek pohľadávky a to bez
ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplynuli, bez ohľadu
na to, či vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na
tretiu osobu alebo prevedie akékoľvek záväzky na tretiu osobu a že klient s tým súhlasí, pričom klient
na druhej strane je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky na

tretiu osobu výlučne z predchádzajúcim písomným súhlasom banky, toto ustanovenie je v neprospech
spotrebiteľa, ktoré je upravené v článku 19, bod 19.16 VOP, ktoré právny zástupca žalobcu predložil na
pojednávaní účinné od 1.8.2002 spolu s Dodatkami, ide o nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
klienta a bankou, lebo na jednej strane banka môže bez súhlasu klienta previesť pohľadávku, pričomklient môže len so súhlasom banky. Súd je toho názoru, že nemôže byť toto ustanovenie v súlade s §
89 ods.1 zákona o bankách, nakoľko ide tu o nerovnováhu v právach a povinnostiach dlžníka a veriteľa.

36. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v troch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).