Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200604
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5716200604.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: G. K., nar.
X.X.XXXX, bytom Y. XXX, právne zastúpený JUDr. Ivan Siakeľ, advokát so sídlom Vajanského námestie
č. 3, Martin, proti žalovanému: BROCH ADLER SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bytčianska 123, Žilina, IČO:
36 435 767, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie zodpovednosti za pracovný úraz, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že žalovaný zodpovedá žalobcovi za náhradu škody, ktorá mu vznikla pracovným
úrazom zo dňa 15.10.2015 v celom rozsahu.
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
Súd p r i z n á v a znalcovi Doc. MUDr. Ľubomírovi Strakovi, PhD. nárok na náhradu znalečného proti
žalovanému v celom rozsahu.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.1.2016 domáhal, aby určil, že žalovaný zodpovedá za
škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi pracovným úrazom zo dňa 15.10.2015 v celom rozsahu. Návrh
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.10.2015 o 13.00 hod. utrpel pracovný úraz v areáli žalovaného,
u ktorého je zamestnaný tým, že na príkaz riaditeľa sa pokúšal nastaviť tryskací stroj, ktorý bol z
technických príčin už mesiac odstavený, bol na ňom roztrhnutý bežiaci pás a nefungovalo podsvietenie
displeja. Chcel natiahnuť pás počas chodu stroja, lebo túto operáciu nemožno vykonať, pokiaľ je stroj v
pokoji a pri tejto činnosti mu stroj vtiahol pravú ruku medzi valec a pás, volal na obsluhu stroja, aby zapojil
spätný chod pásu, ten však omylom pustil chod vpred a následkom toho utrpel rozsiahle poranenia
pravej ruky, pravého predlaktia a lakťa špecifikované v lekárskych správach. O 13.32 hod. bola privolaná
posádka rýchlej zdravotnej služby a v čase čakania na záchrannú službu požiadal o liek na utlmenie
bolesti. Niektorý pracovník žalovaného mu oznámil, že proti bolesti tabletky nemajú, ale ponúkli mu
nejaký alkoholický nápoj, ktorý mal bolesť stlmiť. Bol po úraze v šoku a pod vplyvom silnej bolesti,
preto alkohol vypil a neuvažoval o možných následkoch tohto konania. Po príchode záchranárov sa
dostavila hliadka OO PZ v B., ktorá vykonala u neho dychovú skúšku na zistenie obsahu alkoholu v
krvi, bola nameraná hodnota X,XX mg/l a odber krvi na potvrdenie dychovej skúšky nebol vykonaný.
G. je práceneschopný a absolvuje rehabilitačné cvičenia. Y. komisia žalovaného dňa XX.XX.XXXX
prerokovala rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú mu pracovným úrazom a dospela k záveru,
že pracovný úraz si spôsobil požitím alkoholu. X. s názorom žalovaného, že sa zbavil zodpovednosti
za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ktorá zodpovednosť je objektívna a zamestnávateľ existenciuliberačných dôvodov nepreukázal. G. skúška na obsah alkoholu v krvi vykonaná XX minút po úraze
nepreukazuje, že v čase úrazu bol pod vplyvom alkoholu, ale preukazuje iba obsah alkoholu v dychu
v čase jej vykonania. X. urobený spätný prepočet koncentrácie alkoholu z výsledku dychovej skúšky, a
teda žalovaný nevyvrátil jeho tvrdenia o požití alkoholu po úraze. B. nepreukázal ani ďalšie liberačné
dôvody a to skutočnosť, že konanie pod vplyvom alkoholu mohlo byť jedinou príčinou vzniku škody z
pracovného úrazu a že žalovaný nemohol škode zabrániť.
2. B. s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V. žalobcu, že mu bol zo strany
nejakého zamestnanca podaný alkoholický nápoj a z toho dôvodu mal žalobca obsah alkoholu X,XX
mg/l, t.j. X,XX promile považuje za absolútne vylúčené a pokiaľ to žalobca tvrdí má tohto zamestnanca
riadne identifikovať. J., že žalobca dostal za úlohu nastaviť gumový pás na tryskacom stroji, konkrétne
sa jednalo o tryskací stroj K. K. X.X. a túto úlohu dostal spolu s elektrikárom O. H.. J. sledovanie účinnosti
nastavenia sú na oboch stranách stroja pri španovacích šróboch zakrytované otvory, ktoré sa pri týchto
činnostiach otvárajú. Po nastavení pásu bola otryskaná jedna paleta výkovkov, následne bol stroj v
režime po vysypaní výkovkov a pás bol v režime dobehu, pričom čas dobehu pása stroja je cca X minúta.
B. spolu s elektrikárom O. H. ukončili nastavovanie stroja a spolu od neho odchádzali. B. sa však z
nejakého dôvodu vrátil a práve vtedy sa mu stal úraz, keď strčil ruku do pracovného priestoru pása a
začal kričať. X. nástrojár L. B., ktorý vykonával prácu na vedľajšom pracovisku privolal elektrikára O. H.,
ktorý stroj okamžite vypol hlavným vypínačom. J. opätovnom zapnutí stroja trvá niekoľko sekúnd, kým
je načítaný riadiaci systém a stroj sa môže znovu spustiť do prevádzky. Po načítaní systému elektrikár
O. H. zapol spätný chod a žalobca si vybral ruku spod pásu. V ruke mal pritom veľký železný kľúč na
doťahovanie matíc. J., ako žalobca vybral svoju ruku spod pásu, išiel si sám umyť ruky do umývadla v
dielni, tam ho stretli majstri E. L. a K. R. a v prvom momente ho odviedli vonku pred halu, aby sa nadýchal
čerstvého vzduchu a potom ho odviedli do kancelárie na prízemí, kde mu ruku obviazali a spolu s ním
počkali na príchod rýchlej zdravotnej služby. V., uvedení majstri boli so žalobcom bezodkladne v čase
do dvoch minút po úraze, a to až do príchodu rýchlej zdravotnej služby a polície.
3. B. tiež uviedol, že žalobca pri utrpení úrazu vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy a to opravárske
a údržbárske práce, mal odbornú spôsobilosť na výkon práce, bol oboznámený a prakticky zaučený
s pracovným prostriedkom (strojom, zariadením, náradím a pod.), návodom na obsluhu, údržbu a
nebezpečenstvami, ktoré sú spojené s jeho použitím okrem iných strojov aj s tryskacím strojom K. K.
X.X., čo vyplýva zo záznamu zo dňa XX.X.XXXX a bol riadne oboznámený s predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s bezpečnostnými pracovnými postupmi, pričom po vykonanom
oboznámení boli jeho znalosti overené. Po ukončení nastavovania pásu mal žalobca pracovný priestor
pásu zakrytovať, a to v zmysle jeho zaučenia na prácu s týmto strojom, čo neurobil. V. popieral tvrdenia
žalobcu, že privolaný elektrikár omylom zapol pás na chod vpred. X. je teda možné prezumovať vinu
iného zamestnanca na zapnutí nejakého chodu vpred vzhľadom ku zraneniu, ktoré si spôsobil žalobca
výhradne požitím alkoholu. G. skúškou vykonanou príslušníkmi OO PZ B. bolo nesporne preukázané, že
žalobca alkoholické nápoje požil. Y. komisia, ktorá prejednávala rozsah zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri vzniku pracovného úrazu, ktorý sa stal zamestnancovi dňa XX.XX.XXXX, prijala záver
tak, že zodpovednosť postihnutého zamestnanca za škodu spôsobenú pracovným úrazom je XXX %,
nakoľko si pracovný úraz zamestnanec spôsobil tým, že bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané
vykonaním dychovej skúšky.
4. B. poukázal tiež na skutočnosť, že komunikoval o pracovnom úraze s A. práce v B., zaslal
všetky potrebné dokumenty, pričom poslednou listinou bolo doplnenie záznamu o registrovanom
pracovnom úraze a inšpektorát práce sa k veci nevyjadril. S. pracovného úrazu komunikoval žalovaný
aj so R. poisťovňou, ktorej poistnú udalosť oznámil podaním zo dňa XX.XX.XXXX a následne
XX.X.XXXX pobočka R. poisťovne v B. vo veci poškodeného G. K. v zápise uviedla, že pokiaľ s
rozhodnutím o rozsahu zodpovednosti za škodu nesúhlasí, R. poisťovňa nemá právomoc zasahovať
do pracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľa a zamestnanca a oznámila, že nie je daná právomoc R.
poisťovne zasahovať do pracovnoprávnych vzťahov a doporučila žalobcovi domáhať sa nároku na súd.
B. má zato, že nebola porušená žiadna z jeho povinností, naopak, riadne spolupracoval s príslušnými
orgánmi a vyvíjal aktivitu pre riadne prešetrenie veci. B. tým, že bol na pracovisku v stave po požití
alkoholických nápojov, ohrozil nielen seba, ale pri manipulácii so strojom, ktorý mal nastavovať spoločne
s ďalšou osobou, ohrozil aj zdravie tejto osoby, a teda rozhodnutie zamestnávateľa vychádzajúce z
prerokovania škodovej komisie o tom, že jedinou príčinou úrazu bolo požitie alkoholických nápojov zo
strany zamestnanca na pracovisku, resp. to, že sa v rámci pracovnej doby nachádzal v stave po požitíalkoholu. E. príčinou škody bola skutočnosť, že si škodu spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom
alkoholu a ako zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
5. R. vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, znalca, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
6. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa XX.XX.XXXX v pracovnom
čase,namiesteobvykléhovýkonusvojejpráceuzamestnávateľapričinnostiopravárenskéaúdržbárske
práce je pracovným úrazom. B. utrpel pracovný úraz pri výkone povolania, a to pri nastavovaní
tryskacieho stroja K. K. X.X, kedy došlo k privretiu pravej ruky medzi pás a valec a žalobca bol
oboznámený a praktickým zaučením pracovným prostriedkom strojom, zariadením, náradím, návodom
na obsluhu, údržbu a nebezpečenstvami, ktoré sú spojené s jeho používaním dňa XX.X.XXXX, ktorá
skutočnosť nepochybne vyplýva zo záznamu o oboznámení zamestnanca v oblasti ochrany práce
bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a ustanovené pracovné podmienky dňa XX.X.XXXX (č.l. XX
- XX).
7. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 4) vyplýva, že zamestnávateľ
uviedol údaje vzniku pracovného úrazu XX.XX.XXXX, s popisom - poškodený zamestnanec utrpel úraz
pri nastavovaní tryskacieho stroja, kedy došlo k privretiu pravej ruky medzi pás a valec, príčina úrazu
- „zatiaľ nezistená“ a doplnením dňa XX.XX.XXXX (čl. XX) zamestnávateľ príčinu úrazu klasifikoval -
„používanie nebezpečných postupov“ a rozsah zodpovednosti zamestnávateľa X %.
8. Z obsahu oznámenia poistnej udalosti R. poisťovni zamestnávateľom dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX)
bola oznámená poistná udalosť - pracovný úraz dňa XX.XX.XXXX o XX,XX hod, vyšetruje sa či bola
škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu, či boli v príčinnej súvislosti so vznikom škody porušené právne
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovný úraz nevyšetroval príslušný
inšpektorát práce, polícia, zatiaľ nezistená miera zavinenia poškodeného na vzniku škody , zatiaľ
nezistený porušený právny predpis alebo pokynu na zaistenie L. .
9. Zo zápisu škodovej komisie zamestnávateľa L. C. R. s.r.o., L. XXX, B. - J. M. a zápisu z prejednania
rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri vzniku pracovného úrazu zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l. XX) vyplýva, že programom zasadnutia bolo prejednanie zodpovednosti za škodu spôsobenú
pracovným úrazom, ktorý sa stal zamestnancovi G. K. dňa XX.XX.XXXX a bol prijatý záver, že po
prešetrení skutočností súvisiacich s pracovným úrazom zamestnanca komisia zistila, že pracovný
úraz si zamestnanec spôsobil tým, že bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané vykonaním
dychovej skúšky, skúšku vykonalo OO PZ SR B. a výsledok bol pozitívny a zodpovednosť postihnutého
zamestnanca za škodu spôsobenú pracovným úrazom je XXX %. N. konaním postihnutý zamestnanec
porušil § 1X ods. 2 písm. k) zák. č. XXX/XXXX Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení
neskorších predpisov (nepožívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa).
J. vyjadrení zamestnanca je uvedené „odmietol podpísať“ (č.l. XX spisu).
XX. Zo zápisu o vykonaní dychovej skúšky dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. a zápisu o dychovej skúške
vykonanej S. oddelením PZ SR B. s miestom merania zamestnávateľ, meno a priezvisko žalobca,
výsledok merania X,XX mg/l (č.l. 5, XX spisu).
XX. R. sporu zásadne zotrvali na svojej argumentácii v spore ako táto vyplýva z ich vyššie opísaných
písomných podaní.
XX. B. k priebehu nehodového deja uvádzal, že opravoval na pokyn riaditeľa stroj, ktorý bol odstavený
dva týždne a aby tento stroj spojazdnil. J. spustení pásu bol privolaný aj elektrikár p. H. a on upravoval
pás a pri oprave mu pás vtiahol ruku do valca a následne kričal na kolegu, aby zastavil. J. sa chvíľu
zastavil, ja som zostal prikrčený, aby mu to ďalej neťahalo ruku a chcel kľúčom, ktorý mal v ľavej ruke
zapáčiť španovaciu klapku, aby si mohol pravú ruku vytiahnuť. R. ostal stáť a po nejakej dobe, presne
už nevie, stroj sa pohol a začal vťahovať celú ruku do pásu a vtedy kričal, aby dal na stroj opačnú stranu,
teda, aby stroj išiel dozadu. Y. si už nepamätal. X. si ani koho požiadal o poskytnutie utišujúcich liekov,
nepamätal si ani kto mu poskytoval prvú pomoc a nepamätal si, či mu už bola vykonaná dychová skúška.
L. mu predložený len doklad, že nafúkal, tento dôkaz mu predložil majster p. L.. V. doklad mu predložil
a nevie či bol v tom čase ešte v nemocnici alebo doma. J. oprave obvykle stroj pre zladenie chodu pásumusí byť stroj v prevádzke. R. pri osvetlení používal kolega elektrikár, aby videl na miesto podsvietenia.
X. si ani, že po pracovnom úraze si sám išiel umyť ruky. XX. V rámci záverečného zhrnutia udával,
že žalovanému sa nepodarilo zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz, keď nepreukázal, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že škodu si spôsobil žalobca pod vplyvom alkoholu a zamestnávateľ
nemohol škode zabrániť. X. jednoznačne preukázané, že dychová skúška nemohla byť ovplyvnená aj
iným spôsobom, ktorý vznikol po pracovnom úraze. J. žalovaný udáva dôvody porušenia predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci toto nebolo predmetom vyšetrovania A. bezpečnosti
práce ani žiadnej inej organizácie, a teda úplné zbavenie sa zodpovednosti z tohto dôvodu nestačí, aby
zamestnávateľ len preukázal, že zamestnanec bol riadne a preukázateľne oboznámený s predpismi a
pred vznikom pracovného úrazu, či kontroloval žalobcu či dodržuje predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, hoci od tej doby do vzniku pracovného úrazu uplynulo takmer deväť mesiacov.
XX. B. žiadal návrh zamietnuť. N., že išlo o bežnú opravu stroja, ktorá sa vykonáva niekoľkokrát do
roka a stroj bol odstavený, nakoľko bol v poruche. B. bol oboznámený s návodom na obsluhu a údržbu
stroja. J. škody, ktorá vznikla žalobcovi, bola spôsobená v tom, že sám porušil zásadne právne predpisy
týkajúcesabezpečnostiprácea jedinoupríčinoutejtoškodybolprávevplyvalkoholu,ktorýbolnesporne
preukázaný. B. sám potvrdil, že alkoholický nápoj požil a je sporné, kedy tento alkoholický nápoj požil,
keď žalobca tvrdí, že to bolo v čase po úraze a ani jeden zamestnanec, ktorí boli následne aj pri ošetrení
od momentu úrazu do príchodu vozidla rýchlej zdravotnej služby a do príchodu orgánov polície nikto mu
alkoholický nápoj nepodal a preukázal sa opak, že po úraze určite alkoholický nápoj požiť nemohol. R.
znalecké dokazovanie nevyvrátilo, že ho mohol požiť pred úrazom. To, že žalobca požil alkoholický nápoj
po úraze, túto skutočnosť sa mu preukázať nepodarilo. X. v konaní preukázané ani tvrdenia žalobcu, že
by jeho spolupracovník O. H. zapol stroj v čase, keď tam mal samotný žalobca ruku. V čase, kedy mal
žalobca ruku v stroji, stroj bol vypnutý, a teda musel zapnúť spätný chod a keď sa stroj zapne, tak trvá
viac ako minútu a pol, nakoľko sa jedná o NC zariadenie, kým dôjde k načítaniu všetkých charakteristík
a príprav riadiacej jednotky stroja na prácu.
XX. V konaní vypočutí svedkovia (p. R., L., H., B., Y. E., Y. F., F. E.) ani jeden nepotvrdili, že žalobca
požil alkohol bezprostredne po úraze a žeby niektorí z nich poskytol žalobcovi na utíšenie bolesti nejaký
alkohol. R. p. R. a L. bezprostredne po úraze so žalobcom komunikovali, boli pri ňom a žaloba nemal
časový priestor niekam ísť a svedkovia (R., H.) nemali podozrenie, že žalobca je pod vplyvom alkoholu.
XX. R. O. H. udával, že pracuje na pozícii elektrikára a dohodli sa so žalobcom, že pôjdu na opravu
stroja na laskoX na dopravník. B. šteloval pás na dopravníku a dohodli sa, že keď skončí, ide na lasko3.
V. stroj s ním neopravoval, bol tam, práve pri tomto tryskacom stroji sa dohodol so žalobcom a on išiel
na laskoX a on, keď odchádzal, tak videl, že žalobca berie náradie a keď sa otočil, už ho nevidel. J.
ako L. na neho zakričal, aby vypol stroj. R. udával, že riadiaca jednotka tryskacieho stroja - podsvietenie
nesvietilo a bolo mu povedané, že stroj už bol v dobehu, že mal skončiť cyklus, a preto sa dohodli so
žalobcom, že idú preč. J. L. B. išiel za obsluhu stroja a on to iba znova zapol a kým sa stroj načíta, trvá
to asi minútu a potom obsluha stroja manipulovala so strojom.
XX. R. L. B. ako nástrojár u žalovaného udával, že asi XX metrov od stroja, ktorý opravoval p. K.,
pracoval na upínaní k strihaciemu náradiu a počul ako niekto kričal o pomoc a pribehol k p. K., ktorý bol
zaseknutý v stroji, preto bežal pre p. H., ktorý stroj vypol a dal centrál stroj. P. H. povedal, aby zostal
pri p. K. a išiel zavolať operátora stroja V. X.. R. sa musel načítať a potom spustili spätný chod. P. K.
vytiahol ruku zo stroja a odišiel ku kávomatu, kde stretol p. R. a L., ktorí ho následne odviedli. F. mal
žalobca ruku zaseknutú, stroj bol v dobehu pásu. R. v tom čase svietil na červeno a bola tam označená
porucha behu pásu.
XX. R. V. X. udával, že pri pracovnom stroji tryskáč opravovali pás dvaja údržbári p. K. a ešte nejaký
elektrikár a vtedy mu údržbári povedali, že nechajú tú opravu tak, že pôjdu na údržbu iného stroja -
buchar č. 2. On odišiel do inej haly a prišiel za nim p. B., tak mu povedal, že p. K. má zaseknutú ruku,
aby išiel sprevádzkovať ten stroj, aby mu mohli ruku vytiahnuť. R. bol vypnutý úplne, hlavný vypínač bol
na nule, a teda čakali, kým stroj nabehne, je to asi minúta a pol a dal potom spätný chod.
XX. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX (dôkaz predložený žalobcom)vo veci alkoholického ovplyvnenia žalobcu znalec H.. V. R., J.. v závere znaleckého posudku na otázku:
„J. úraz sa stal o XX.XX hod., dychová skúška bola vykonaná o XX.XX hod., krvná skúška nebola
vykonaná a vzhľadom na časový odstup od dychovej skúšky určiť spätným prepočtom, aký obsah
alkoholuvkrvimalžalobcavčasepracovnéhoúrazu,resp.hodinupredpracovnýmúrazom?H.prípadne
požitého alkoholu nie je známe“ uviedol, že na základe dostupných údajov nie je zo súdnolekárskeho
hľadiska možné u žalobcu potvrdiť, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. bol ovplyvnený alkoholom
v svojej krvi. V danom prípade nie je možné ani vykonať spätný prepočet za účelom určenia koncentrácie
alkoholu v čase pracovného úrazu. Na ďalšiu otázku: „Či je možné na základe jednej dychovej skúšky
potvrdiť alebo vylúčiť požitie alkoholu pred úrazom, prípadne potvrdiť alebo vylúčiť požitie alkoholu po
úraze“, znalec uviedol, že na základe vykonania len jednej dychovej analýzy sa nie je možné v žiadnom
prípade vyjadriť k ovplyvneniu G. Ráheľa v čase pracovného úrazu a taktiež na základe výsledku len
jednej dychovej analýzy nie je možné potvrdiť alebo vylúčiť požitie alkoholu u menovaného v čase po
úraze.
XX. B., ktorý vyhotovil znalecký posudok na pojednávaní dňa XX.X.XXXX zotrval na svojich záveroch v
znaleckom posudku na základe dostupných údajov. J. bola vykonaná len jedna dychová skúška, nie sú
splnené jednoznačne parametre, na základe ktorých možno spätný prepočet vykonať, tak nie je možné
stanoviť koncentráciu alkoholu v čase úrazu. B. posudok vypracovával na základe všetkých dostupných
informácií v spise, pokiaľ by mal potvrdené, že žalobca v čase od úrazu až do vykonania dychovej skúšky
mu nikto alkohol neposkytol, resp. určite nepožil alkoholické nápoje, tak by to jeho závery ovplyvnilo
a v takom prípade by vylúčil ovplyvnenie výsledku alkoholovej analýzy v ústach alkoholom, ktorý sa
nachádzal v ústach a napriek tomu by však ani nevedel vykonať spätný prepočet, nakoľko musela by byť
istota, že alkoholické nápoje poškodený nepožil aj v čase zhruba pol hodiny pred úrazom, avšak musel
by mať stopercentnú istotu, že nepožil alkoholické nápoje zhruba pol hodiny pred úrazom a v žiadnom
prípade ani po úraze. J. nemá stopercentné vstupné informácie, tak z princípu nemôže o nikom ustáliť
závery jednoznačne, ktoré by mali byť buď v prospech alebo neprospech. B. tiež uviedol, že teoreticky
je možné, že ak poškodený pred úrazom požil nejaký alkoholický nápoj, tak mohlo dôjsť k ovplyvneniu
dychovej skúšky a nevedel sa jednoznačne vyjadriť či to množstvo, ktoré bolo namerané a ktoré by
poškodený požil, či v takom prípade mohlo dôjsť aj k ovplyvneniu v čase úrazu. K vykonanej dychovej
skúške po pracovnom úraze, ktorej výsledkom bola hodnota X,XX promile znalec uviedol, že ide o ľahký
stupeň opitosti.
XX. R. v konaní bol rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za tento pracovný úraz a je potrebné
predovšetkým konštatovať, že prejednanie a rozhodovanie veci, ktorej predmetom je určenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním vzniknutú, patrí v zmysle § 7 ods. X O.s.p. v spojení
s § 14 B. práce do právomoci súdu. R. medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ
nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze, je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu. R. v tejto súvislosti
poukazuje i na postup R. poisťovne, pobočka B., vo veci pracovného úrazu, ktorým sociálna
poisťovňa v súvislosti s rozhodovaním o úrazovej dávke žalobcu dňa XX.X.XXXX oboznámila so
závermi zamestnávateľa, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané vykonaním
dychovej skúšky, skúšku vykonalo S. oddelenie PZ SR v B., výsledok bol pozitívny a miera zavinenia zo
strany poškodeného je XXX% a poškodeného zamestnanca odkázala podať žalobu o určenie rozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa na príslušný súd (č.l.XX).
XX. R. pri posudzovaní rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za tento pracovný úraz utrpený
žalobcom ako jeho zamestnancom, vzhľadom na objektívnu zodpovednosť s poukazom na ustanovenie
§ 195 ods. X B. práce skúmal danosti zákonných predpokladov pre liberáciu zamestnávateľa celkom (§
X96 ods. X B. práce), prípadne sčasti (§ 196 ods. X B. práce).
XX. J. § 195 ods. 1 B. práce (č. XXX/XXXX Z. z. v znení platnom v čase pracovného úrazu), ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia
alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
XX. J. § 195 ods. X B. práce, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym
a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.XX. J. § 195 ods. X B. práce, zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § X96.
XX. J. § 196 ods. 1 B. práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy
alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámenýaichznalosť
a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
XX. J. § 196 ods. X B. práce, zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že
a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo
pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne
oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok,
c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom
byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
XX. B. zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch má charakter objektívnej zodpovednosti, ktorej
predpokladmi sú pracovný úraz, škoda a príčinná súvislosť; medzi jej predpoklady nepatrí zavinenie
ani protiprávne konanie. Je potrebné zo strany súdu uviesť, že pri objektívnej zodpovednosti môže byť
dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa len preukázané zavinené protiprávne konanie
zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. J. žalovaného bolo preukázať zavinenie
zamestnanca v pracovnoprávnom spore s ním a zbaviť sa tak zodpovednosti čiastočne alebo úplne.
XX. Z citovaných ustanovení § X96 ods. 1 a X a z ich porovnania vyplýva, že zamestnávateľ sa
zodpovednosti zbaví v celom rozsahu síce na základe rovnakých dôvodov ako v prípade zbavenia sa
zodpovednosti sčasti, ale rozdiel spočíva v tom, že pri zbavení sa zodpovednosti sčasti sú tieto dôvody
len jednou z príčin vzniku škody. J. úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne
vymedzené a nemožno ich preto rozširovať.
XX. J. § 196 B. práce zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou
príčinou škody bola skutočnosť, že škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. G. zbavenia
sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konania
zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. G. bremeno pri zbavení sa zodpovednosti
je na strane zamestnávateľa, ktorý musí aj pri druhom liberačnom dôvode dokázať, ak sa chce úplne
zbaviť zodpovednosti, že zamestnanec si privodil pracovný úraz opitosťou, to bola jediná príčina vzniku
škody a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
XX. G. povinnosť v tomto smere zaťažovala zamestnávateľa, ktorý má povinnosť tvrdiť a preukázať nad
akúkoľvek pochybnosť vyššie uvedený liberačný dôvodov pre jeho úplné zbavenie sa zodpovednosti
podľa § X96 ods. 1 písm. b/ B. práce.
XX. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že dňa XX.XX.XXXX o XX,XX hod utrpel žalobca pracovný úraz pri nastavovaní tryskacieho stroja,
kedy došlo k privretiu pravej ruky medzi pás a valec. J. zápisu o vykonaní dychovej skúšky dňa
XX.XX.XXXX v čase o XX,XX hod výsledok u žalobcu bol X,XX mg/l tj. X,XX promile. Y. komisia
žalovaného (v zložení riaditeľ, manažér nákupu a autorizovaný bezpečnostný technik) pri šetrení a
prejednaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom nekonštatovali, aby jedinou príčinou
vzniku škody, prípadne jednou z príčin škody bolo zavinenie porušenia právnych predpisov žalobcomna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a naproti tomu zo strany iného orgánu (A. práce)
ani nebolo vykonané šetrenie príčin tohto pracovného úrazu a dodržiavania zákonných povinností
zamestnávateľa vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov (zákon č. XXX/XXXX Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci. R. škodová komisia zriadená u zamestnávateľa prijala záver, že zistený
alkohol u žalobcu (vykonaním dychovej skúšky o XX,XX hod) bol jedinou príčinou vzniku úrazu a tým,
že žalobca bol pod vplyvom alkoholu jeho zodpovednosť je XXX % a je teda daný dôvod na vylúčenie
zodpovednosti zamestnávateľa. V konaní nebolo ani preukázané nedodržanie technologického postupu
pri vykonávanej oprave stroja, ktoré podľa záverov škodovej komisie nebolo ani príčinou vzniku škody.
XX. Či stav opitosti žalobcu zistený po pracovnom úraze bol jedinou príčinou poškodenia jeho zdravia
a že utrpený pracovný úraz je v príčinnej súvislosti s opitosťou zamestnanca bola otázkou posúdenia
daného skutkového stavu. J. názoru súdu s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno na zbavenie sa svojej zodpovednosti za žalobcovi vzniknutú škodu, keď
v tomto smere svoje tvrdenia pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa založil najmä na
výsledku vykonanej dychovej skúšky dňa XX.XX.XXXX v čase o XX,XX hod, kedy výsledok u žalobcu
bol X,XX mg/l tj. X,XX promile, ktorá však bola spochybnená záverom znalca, ktorý konštatoval, že na
základe vykonania len jednej dychovej analýzy nie je možné v žiadnom prípade sa vyjadriť k ovplyvneniu
žalobcu v čase pracovného úrazu.
XX. Je nepochybné, že u žalobcu až po pracovnom úraze bola zistená dychovou skúškou pozitívna
hladina obsahu alkoholu, pričom žalobca tvrdil, že po úraze požil alkohol, pričom vypočutí svedkovia ani
jeden nepotvrdili, že žalobca alkohol požil resp. mohol požiť bezprostredne po úraze. R. poukazuje tiež
na to, že opitosťou postihnutého zamestnanca, ktorá je dôvodom úplného zbavenia sa zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, je až taký stupeň alkoholického opojenia,
ktorý znamená významnejšie zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti. R. opitosti podľa B.
práce nemusí byť teda daný už iba požitím alkoholického nápoja, ale k požitiu alkoholického nápoja
musí dôjsť v takej miere, že spôsobí zníženie duševných funkcií a celkovej pohotovosti zamestnanca
(pozri R XX/XXXX).
XX. Zo záverov znaleckého posudku je nepochybné, že na základe dostupných údajov nie je zo
súdnolekárskeho hľadiska možné u poškodeného zamestnanca potvrdiť, že dňa XX.XX.XXXX v čase
o XX.XX hod. bol ovplyvnený alkoholom v svojej krvi a na základe vykonania len jednej dychovej
analýzy nie je možné v žiadnom prípade vyjadriť sa k ovplyvneniu zamestnanca v čase pracovného
úrazu, určiť jeho prípadné alkoholické ovplyvnenie. R. znalec vo svojom vyjadrení uviedol, že nameraná
hodnota vykonaním prvej dychovej analýzy, ktorá bola pozitívna v čase o XX.XX hod., t.j. X,XX promile
predstavuje ľahký stupeň opitosti a teoreticky je možné, že ak poškodený pred úrazom požil nejaký
alkoholický nápoj, tak mohlo dôjsť k ovplyvneniu dychovej skúšky. V. je možné, že ak poškodený
pred úrazom požil nejaký alkoholický nápoj, tak mohlo dôjsť k ovplyvneniu dychovej skúšky, napr.
zmieneným grgnutím alebo zvracaním. X. sa jednoznačne vyjadriť či to množstvo, ktoré bolo namerané
a ktoré by požil v takom prípade mohlo dôjsť aj k ovplyvneniu v čase úrazu, napr. pri požití malého
nealkoholického piva, ktoré obsahuje malé množstvo alkoholu, môže prísť k ovplyvneniu dychovej
skúšky, ale koncentrácia v krvi je nulová.
XX. G. zbavenia sa zodpovednosti podľa § X96 ods. 1 písm. b) alebo ods. X písm. b) B. práce sa
môže zamestnávateľ s úspechom dovolávať len vtedy, ak je medzi konaním opitého zamestnanca
a spôsobenou škodou príčinná súvislosť; to znamená, že nestačí iba zistenie opitosti. Na základe
uvedených zistení nebolo preto možné konštatovať, že škodu si spôsobil žalobca sám pod vplyvom
alkoholu. H. totiž konštatovať, že žalovaný v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý
bezpečne preukázať úplné alebo čiastočné zbavenie sa jeho zodpovednosti v zmysle ustanovení § X96
ods. 1 písm. b) a ods. X písm. b) B. práce a že stav zisteného alkoholu dychovou skúškou u žalobcu po
pracovnom úraze bol v príčinnej súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. K. dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma,
to znamená, právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z toho teda vyplýva, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
XX.R.vzhľadomnauvedenéskutkovézistenia,ktoréprodukovalistranysporuainénávrhynadoplnenie
dokazovania neboli produkované, preto súd dospel k záveru, že žalovaným neboli predložené dôkazy
preukazujúce jeho liberáciu v zmysle ustanovení § X96 ods. X písm. b) a ods. X písm. b) B. práce. Z tohtodôvodu súd žalobný návrh v celom rozsahu považoval za dôvodný a návrhu žalobcu v plnom rozsahu
vyhovelaurčil, žežalovanýzodpovedážalobcovizanáhraduškody,ktorámuvzniklapracovnýmúrazom
zo dňa XX.XX.XXXX v celom rozsahu.
XX. J. § 255 ods. X M., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. J. § X62 ods. X M., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
XX. J. § 262 ods. 2 M., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. X M. a to s poukazom na
plný úspech žalobcu vo veci podľa § 255 ods. X M. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
XX. J. § 251 M., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. B. patrí do trov konania (ako trovy dôkazu), ktoré vznikli v priebehu konania stranám sporu, prípadne
ďalším osobám zúčastneným v konaní. V danej veci žalobca predložil súkromný znalecký posudok bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd a súd na pojednávaní dňa XX.X.XXXX vypočul znalca o
skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku a pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s
vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu, kedy v zmysle § 258 M. náhrada
účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol
vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3, a preto súd priznal znalcovi znalečné proti žalovanému tj. neúspešnej
strane sporu.
XX.J.žalobcaboloslobodenýodplateniasúdnehopoplatku,najehozaplateniesúdzaviazalžalovaného
podľa § X ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platom znení a výška súdneho poplatku bola stanovená podľa
položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaci prílohu zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§
366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.