Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6C/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200940
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618200940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: S. L., A.. XX.XX.XXXX,

W. XXX XX H., W. XX, zastúpený: JUDr. Milan Kuhajda, advokát so sídlom Vajanského ul. č. 54, 921
01 Piešťany, IČO: 37 985 761 proti žalovanému: U. P., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H., Č. W. XX,
zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 402 344,
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/280/2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal
uloženia povinnosti žalovanému upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku vybudovaného na parcele
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, zapísané na LV č. XX, katastrálne územie
W. tak, aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku
smerom k rodinnému domu žalobcu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 750 m2, katastrálne územie W., zapísaného na LV č. XX. Tiež sa domáhal uloženia
povinnostižalovanémuposunúťstavbuprístreškuvybudovanéhonaparceleč.XXX/Xzastavané plochy

a nádvoria o výmere 129 m2, zapísanú na LV č. XX, katastrálne územie W., do vzdialenosti jeden
meter od základov rodinného domu žalobcu č. XX, postaveného na parcele č. XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 750 m2, zapísaného na LV č. XX, katastrálne územie W..
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.03.2014 č.k. 6C/280/2013-78 bola v odseku I.
Žalovanému uložení povinnosť upraviť sklon strešnej konštrukcie prístrešku vybudovaného na parcele
č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, zapísané na LV č. XX, katastrálne územie
W. tak, aby nedochádzalo k rozstrekovaniu dažďových kvapiek a zosuvu snehu zo strechy prístrešku

smerom k rodinnému domu žalobcu súpisné číslo XX, postaveného na parcele č. XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 750 m2, katastrálne územie W., zapísaného na LV č. XX, a to do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odseku II. súd žalobu čo do uloženia povinnosti žalovanému posunúť stavbu
prístrešku vybudovaného na parcele č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2, zapísanú
na LV č. XX, katastrálne územie W., do vzdialenosti jeden meter od základov rodinného domu žalobcu
č. XX, postaveného na parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2, zapísaného na
LV č. XX, katastrálne územie W. zamietol. V odseku III. súd konanie o uloženie povinnosti žalovanému

nepokračovať v ďalších zemných prácach v bezprostrednej blízkosti základov rodinného domu žalobcu
a vrátiť odkopanú zeminu do pôvodného stavu zastavil.
Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.12.2015 č.k. 25Co/956/2014-139 bol napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa okrem jeho zastavujúcej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.2. Vo vyššie uvedenom konaní žalobca listom zo dňa 30.10.2017 sa okrem pôvodného nároku domáhal
určenia, že časť pozemku, na ktorom je postavené oplotenie a hospodárske budovy žalobcu patrí

do jeho vlastníctva titulom vydržania. Na pojednávaní dňa 23.02.2018 žalobca upresnil petit žaloby
tak, že sa domáha určenia, že parcely č. XXX/X Y. XXX/X zakreslené v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX vyhotoveným G.. F. U. autorizovaným geodetom, úradne overené Okresným úradom, katastrálny
odbor Topoľčany pod č. XXX/XXXX sú vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na prebiehajúce konanie a
dokazovanie vo veci vedenej pod sp.zn. 6C/280/2013 bola uvedená žaloba o určenie vlastníckeho práva

vylúčená na samostatné konanie a je vedená pod sp.zn. 6C/17/2018. V odôvodnení svojho podania
zo dňa 22.02.2018 žalobca uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré presahujú na pozemok žalovaného stavali
ešte rodičia žalobcu v 60-tich rokoch minulého storočia. Stavebné povolenie na ich výstavbu sa v tom
čase nevyžadovalo. Podľa vtedajších geodetických meraní boli nehnuteľnosti postavené na pozemku
vo vlastníctve rodičov žalobcu. Za celé obdobie až do súdneho sporu zo strany žalovaného ani jeho
rodičov nikto nikdy nenamietal, že by stavby žalobcu presahovali na ich pozemok. Nehnuteľnosti teda

viac ako 50 rokov užíva v dobrej viere, že sú postavené na pozemku v jeho vlastníctve.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe listom právneho zástupcu zo dňa 21.05.2018
žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný uplatnený nárok neuznáva a považuje ho v celom rozsahu za
nedôvodný. Žalobca neuviedol a ani nepreukázal danosť žiadnej relevantnej skutočnosti, ktorá by bola

spôsobilá osvedčiť dobromyseľnosť žalobcu v užívaní pozemkov vo vlastníctve žalovaného ako jedného
z mandatórnych predpokladov k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Za splnenie podmienky
dobromyseľnosti totiž nemožno bez ďalšieho označiť žalobcom prezentovanú argumentáciu, že v 60-
tych rokoch sa nevyžadovalo stavebné povolenie, žalovaný ani jeho právni predchodcovia nenamietali,
že by stavby žalobcu presahovali na ich pozemok, ani to, že žalobca užíva časť pozemku žalovaného

už viac ako 50 rokov.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného listom právneho zástupcu zo dňa 31.05.2018
uviedol, že v čase cca pred 50 rokmi, kedy došlo k výstavbe nehnuteľnosti žalobcu tieto boli situované
na parcelách vo vlastníctve žalobcových právnych predchodcov. O tomto vlastníctve neexistoval žiadny

spor a ani zo strany žalovaného nedošlo nikdy k žiadnemu spochybneniu tohto vlastníctva. Nové
skutočnosti o tom, že postavené nehnuteľnosti žalobcu čiastočne zasahujú na parcely vo vlastníctve
žalovaného vyšli najavo až po novom geometrickom zameraní podľa súčasných presnejších metodík
merania, ktoré posunuli pôvodné hranice pozemkov.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu listom právneho zástupcu zo dňa 21.06.2018 uviedol, že poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej k naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k
nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, bez toho, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil,
prípadne, že bolo vykonávané od nepamäti. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo patrí, že
nekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami

svedčiacimi o poctivom nadobudnutí.

6. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 03.10.2018, na ktorom právny zástupca žalobcu
uviedol, že podľa pôvodných geometrických plánov stavba žalobcu bola na jeho pozemku od nepamäti
tak ako ju užívali ešte jeho rodičia ako ju v dobrej viere užíval on. Až po vypracovaní nového

geometrického plánu č. XXX z roku XXXX bolo zistené, že nehnuteľnosť a čiastočne presah strechy
žalobcu sú na novovzniknutých parcelách XXX/X a XXX/X ktoré sú podľa novozakresleného plánu vo
vlastníctve žalovaného. Nakoľko nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o odkúpení sporných
parciel alebo prípadne zámeny a žalobca tieto parcely užíva po svojich rodičoch v dobrej viere, že boli
v jeho vlastníctve, žiadajú, aby súd titulom vydržania určil, že tieto parcely sú skutočne vo vlastníctve

žalobcu.

7. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že argumentácia žalobcu je založená na tom, že
sporné stavby žalobcu postavené na pozemkoch žalovaného mali byť podľa geometrických meraní
vykonaných v 60 rokoch postavené na pozemku právnych predchodcov žalobcu, čím malo dôjsť k

založeniu dobromyseľnosti jeho právnych predchodcov v užívaní časti pozemkov žalovaného, ktorých
vydržania sa svojou žalobou domáha. V tejto súvislosti však poukazujú na to, že právna hranica medzi
pozemkami žalobcu a žalovaného tak ako je zakreslená v geometrickom pláne predloženého v tomto
konaní je rovná dotyčnica a takýto priebeh hranice vyplýva i zo starších podkladov minimálne od roku1944. Na podporu týchto tvrdení predkladá súdu geometrický plán vyhotovený právnymi predchodcami
žalovanéhozroku1944.Takýtopriebehhranicevyplývazgeometrickéhovypracovanéhožalovanýmpre
účely majetkoprávneho vysporiadania z roku 1992, z ktorého vyplýva, že priebeh právnej hranice je opäť

identický s tým, ako je vyznačená s geometrickým plánom predloženým v tomto konaní. Na druhú stranu
domnelá hranica žalobcu, ktorá má vyčleňovať časti zabraných pozemkov žalovaného v geometrickom
pláne červenou farbou má lomený priebeh. Takýto priebeh hranice a teda i záber pozemkov žalovaného
stavbami a oplotením žalobcu nemá absolútne žiadne odôvodnenie ani žiadnu oporu v akejkoľvek
súčasnej alebo minulej evidencii. Poukazujú tiež na to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil

existenciu akéhokoľvek geometrického merania zo 60 rokov minulého storočia, na ktoré sa odvoláva. Ak
by takéto geodetické meranie existovalo, poukazujú na rozsudok NS ČR 22Cdo 2632/2003, z ktorého
vyplýva, že geodetické meranie zobrazujúce kvalifikovaným spôsobom určitú časť zemského povrchu
nezakladá samo o sebe dobrú vieru držiteľa a to ani vtedy, ak by sa stal neoddeliteľnou súčasťou
listiny, podľa ktorej má byť vykonaný zápis v KN. Na toto rozhodnutie nadväzuje rozsudok NS SR 4Cdo
287/2006, podľa ktorého titulom nadobudnutia dobrej viery pre účely vydržania sa môže rozumieť len

právny úkon, ktorým sa buď prevádza a to kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo rozhodnutie štátneho
orgánu. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca je podľa evidencie KN vlastníkom pozemkov v určitej
výmere, pričom zapísaná výmera týchto pozemkov je totožná s výmerou, ktorá vyplýva z predloženého
geometrického plánu. V prípade, ak by došlo k posunutiu právnej hranice tak ako to žiada žalobca
vydržaním tak by došlo k nafúknutiu výmery jeho parciel a zároveň k zmenšeniu výmery pozemkov

žalovaného, čo považujú za neprípustné. Celá podstata veci tak spočíva v tom, že právni predchodcovia
žalobcu zabrali bez právneho dôvodu a bez toho, aby vychádzali z akejkoľvek relevantnej právnej
skutočnosti časti pozemku žalovaného a podanou žalobou sa tak domáhajú toho, aby bolo z nepráva
vytvorené právo.

8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosti užíva 55 rokov, predtým ich užívali jeho rodičia.
Jeho otec nadobudol pozemky po svojom otcovi. Takto to bolo užívané dodnes. Hranica bola tvorená
jeho stavbou letnej kuchyne, oporného múru a hospodárskej budovy. Predmetné parcely sa nachádzajú
pozdĺžpozemkov.Užívatouž55rokovaodžalovanéhonedostalžiadneupozornenie,žeužívačasťjeho
pozemku. Až prišlo ku geodetickému zameraniu a vypracovaniu geometrického plánu dňa 13.02.2018,

kedy sa ukázalo, že hranica je 35 cm v jeho pozemku. Takže z nového geodetického zamerania získal
35 cm pozemku vo svoj prospech. Z jeho strany je tam presah 12 m2 časti letná kuchyňa, oporný múr a
hospodárska budova tvorí 12 m2, ide o pevný základ v zemi 12 m2 čo presahuje k žalovanému a 4 m2
tvorí presah strešných krytín. Spolu je to 16 m2 čo presahuje na pozemok žalovanému. Niekoľkokrát
žalovaného žiadal o odpredaj tohto pozemku, prvýkrát asi pred 2-3 rokmi možno aj viac, alebo požadoval

zámenu pozemku. Žalovaným to bolo odmietnuté, že on nebude nič predávať ani zamieňať. Možnosť
odkúpenia alebo zámeny pozemku u neho stále trvá.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca dobre vedel, že je na jeho, aj na súde v inom konaní
povedal, že kde je hranica. Aj z pohľadu na pozemok je vidieť, že časť stavieb žalobcu je na jeho

pozemku. Viackrát v minulosti povedal žalobcovi, že je na jeho pozemku, ale vedel, že už to nevyriešia,
tak to ďalej neriešili. Bolo to zrejme aj v minulosti. Nemal to ako riešiť. Svoje nehnuteľnosti užíva od roku
1969 a už vtedy to tam takto bolo zo strany žalobcu resp. jeho právnych predchodcov, ktorí stavali od
roku 1965. Má vedomosť o tom, že ešte jeho otec to riešil, keď tam právni predchodcovia žalovaného
stavali. Ďalej uviedol, že keď išiel stavať v roku 1969, bol vyhotovený geometrický plán a už vtedy zistil,

že sú na jeho, o čom sa rozprával s otcom žalobcu a ten to priznal, že sú na jeho. Viackrát povedal
žalobcovi, že nech si dá spraviť geometrický plán, pretože on si ho dal spraviť 4x a keď mu ho ukázal,
žalovaný mu povedal, že je to zdrap papiera. Podľa žalovaného, keď je tento stav od roku 1969, nech
to tak už zostane. Vzadu sú chlievy, ktoré má postavené žalobca a možno to po čase spadne a potom
sa to bude riešiť.

10. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že sporné parcely novovzniknuté č. XXX/X Y. XXX/X od nepamäti využívali už starí rodičia
žalobcu,rodičiažalobcuapodobu50rokovajsamotnýžalobcavdobrejviere,žetietosúvichvlastníctve
a nikto toto ich vlastníctvo nespochybňoval. Zo všeobecných skúseností je známe, že geometrické

plány, ktoré boli vypracované v minulosti, sa vo všeobecnosti novým presnejším zameraním menia a
vznikajú preto časté spory o vlastníctvo pozemkov podľa nového zamerania. Takýmto výsledkom je aj
geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý preukázal, že pri novom zameraní časť nehnuteľností žalobcu leží
na parcelách, ktoré boli vo vlastníctve žalovaného. Je v záujme tak žalobcu ako aj žalovaného uviesťfaktický stav do súladu s právnym stavom a keďže žalovaný nepredložil žiadne riešenie ani nesúhlasil
s predajom sporných častí pozemku prípadne zámenou, aby sa dosiahol tento súlad, vidí tu už len
možnosť vydržania.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že právo záverečnej reči nevyužíva a v celom rozsahu
odkazuje na doterajšie vyjadrenia, na základe ktorých navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s geometrickým plánom č. XXX/

XXXX, geometrickým plánom č. XX/XX, žalovaným predloženým geometrickým plánom z roku 1944,
výpismi z LV a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území W. zapísaných na LV č. XX a to
parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 750 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 3730
m2, a rodinný dom súp. číslo XX stojaci na parc. č. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie
D 976/87, žiadosť o zápis do KN Z 1241/06 a osvedčenie o dedičstve 3D/87/2011.

Žalovaný je vedený na LV č. XX ako vlastník parciel č. XXX/X orná pôda o výmere 3232 m2, XXX/X
záhrady o výmere 244 m2, XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2 a XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 129 m2. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku č. XXX/X je
evidovaný na LV č. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená zmluva H..
Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného geodetom G.. F. U. dňa 12.02.2018 predloženého v

konaní žalobcom súd zistil, že na základe vypracovaného geometrického plánu na oddelenie pozemkov
parcely XXX/X Y. XXX/X bola vytvorená nová parcela č. XXX/X záhrada o výmere 6 m2 z pôvodnej
parc.č. XXX/X záhrada o výmere 244 m2 zapísaná na LV č. XX vlastnícky patriaca žalovanému.
Ďalej bola vytvorená nová parcela č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 10 m2 z parcely č. XXX/X
zastavaná plocha o výmere 427 m2 zapísaná na LV č. XX takisto vo vlastníctve žalovaného. Tieto

novovytvorené parcely sú predmetom tohto konania, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníctva
a to titulom vydržania vychádzajúc z dlhodobého stavu ako sa stavby žalobcu užívali. Týkalo sa to
oplotenia,hospodárskejbudovy.Podľatvrdeniažalobcutietonehnuteľnosti,ktorépresahujúnapozemok
žalovaného stavali ešte jeho rodičia v 60tych rokoch minulého storočia, ku ktorým sa v tom čase na ich
výstavbu podľa žalobcu stavebné povolenie nevyžadovalo. Podľa žalobcu za celé obdobie zo strany

žalovaného a ani jeho rodičov nikto nikdy nenamietal, že by stavby presahovali na ich pozemok.
Žalovaný uplatnený nárok neuznal, nakoľko žalobca nepreukázal danosť žiadnej relevantnej
skutočnosti, ktorá by bola spôsobilá osvedčiť dobromyseľnosť žalobcu v užívaní nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaného. Podľa žalovaného žalobca dobre vedel, že zaberá časť jeho pozemku, viackrát
v minulosti mu povedal, že je na jeho pozemku, ale vedel, že to nevyriešia, keďže to nemal ako riešiť.

Podľa žalovaného riešil to aj jeho otec, keď právny predchodcovia žalobcu nehnuteľnosti stavali.

13. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 129 ods. 1 OZ, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

16. Podľa § 130 ods. 1 OZ, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 132 ods. 1 OZ, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

18. Podľa § 134 ods. 1 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 115 Zákona č. 141/1950 Zb. (OZ), Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde
o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.20. Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetri
roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

21. Podľa § 145 ods. 1,2 citovaného zákona, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či

podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto
rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací
žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.

23. Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie, ktoré je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobný
premet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom
ustanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (Zákon č. 131/1982 Zb.), umožňujúce započítať aj čas pred

01.aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie §
872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992.
Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na
území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od

01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom
na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný
od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej
držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci

mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade
nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník
č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela
OZ v ustanoveniach §132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania

času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr
než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke právo nadobudol občan, ktorý mal vec
nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom
na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy od
novelizácie OZ vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ

stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po
dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je
potrebné započítať aj držbu vykonanú pre 01.01.1992. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba
predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so
zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva

v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá
viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii
dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z

ktoréhosaodvodzujevznikpráva.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktorájedanásozreteľomnavšetky
okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.24. Na základe vykonaného dokazovania a zákonnú úpravu inštitútu vydržania vlastníckeho práva v
rozhodnej dobe, k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným novovytvoreným parcelám žalobcom resp.
jeho právnym predchodcom nedošlo, nakoľko nestačí iba subjektívne presvedčenie, že držiteľovi vec

patrí, keď je potrebné, aby sa dobrá viera ako podmienka vydržania opierala o titul uchopenia sa držby,
teda objektívny oprávnený dôvod nadobudnutia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá pre nejakú vadu
je neplatná, alebo domnelý dôvod), ktorý titul v konaní žalobcom preukázaný nebol.
V danej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dobrej viery, že mu patrí vlastnícky
sporná časť pozemkov žalovaného. Toto posúdenie dobrej viery súd hodnotil ako už bolo konštatované

objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska žalobcu. Z výpovede žalovaného mal súd za preukázané,
že v minulosti viackrát povedal žalobcovi, že so svojimi nehnuteľnosťami sa nachádza na jeho pozemku,
ale ako sám uviedol, vzhľadom na danú situáciu ako i rozsah zásahu do jeho pozemku, to nemal ako
riešiť. Podľa žalovaného tiež to riešil aj jeho otec v čase, keď právni predchodcovia žalovaného stavali
nehnuteľnosť. Žalovaný už v roku 1969 zistil uvedený stav, keď bol vyhotovený geometrický plán v čase,
keď išiel stavať rodinný dom.

Z vykonaného dokazovania súd nezistil ani skutočnosť, že by došlo zo strany právnych predchodcov
žalobcu i samotného žalovaného k ospravedlniteľnému omylu, keď pri náležitej opatrnosti, ktorú bolo
možné od neho resp. jeho právneho predchodcu žiadať, mohli mať pochybnosti, že im časť pozemku
žalovaného, ktorú čiastočne zastavali, nepatrí.
Vo veci súd dospel k záveru, že z vyššie uvedeného hľadiska držba nie je oprávnená. Žalobca ako i

jeho právni predchodcovia poznali výmeru svojho pozemku riadne zapísanú v katastri nehnuteľnosti
a liste vlastníctva. V konaní žalobca nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by osvedčila
dobromyseľnosť. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, v ktorom poukazoval na ustálenú
rozhodovaciu prax, podľa ktorej k naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti
bolo dlhodobo vykonávané, bez toho, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne, že

bolo vykonávané od nepamäti. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo patrí, že nekoná
bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami
svedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Žalobca v konaní takéto okolnosti nepreukázal a neuniesol
dôkazné bremeno.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na samotné zakreslenie v geometrickom pláne a priebeh hranice

geodetom, ktorý vypracoval geometrický plán č. XXX/XXXX, pri ktorom vlastne mohlo dôjsť k určitej
odchýlke vzhľadom na hranicu ako to uviedol sám žalobca vo výpovedi, že na základe geodetického
zamerania sa ukázalo, že hranica je 35 cm pozemku a z jeho strany je tam presah celkove 12 m2
časť letná kuchyňa, oporný múr a hospodárska budova. 4 m2 podľa neho tvorí presah strešných
krytín. V tomto sa tiež súd stotožňuje s tvrdením žalovaného k priebehu hranice, keď poukázal na

geometrický plán z roku 1992, z ktorého vyplýva, že priebeh právnej hranice je identický ako je
vyznačená geometrickým plánom predloženým v konaní, pričom domnelá hranica žalobcu, ktorá má
vyčleňovať časti zabraných pozemkov žalovaného v geometrickom pláne červenou farbou má lomený
priebeh. Takýto priebeh hranice a teda i záber pozemkov žalovaného stavbami a oplotením žalobcu
nemá odôvodnenie ani žiadnu oporu v súčasnej alebo minulej evidencii.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, ktorý v konaní hodnoverným
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol tak dôkazné bremeno.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).