Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, August 19, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/386/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215230481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215230481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti P., K. S. D., M. L.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, detí rodičov D. P., L..
XX.X.XXXX, P. J. L. A. J. Č.. X E. T., zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie so sídlom na ulici Floriánskej č. 16 v Košiciach, a J. P., O. Y., L.. X.X.XXXX, P. J. E. J. Č.. K.
XXX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloleté deti P., K. S. D., M. L. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a
povinný sa o maloleté deti osobne starať.

Obaja rodičia maloletých detí sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Zaväzuje matku prispievať za obdobie od 13.10.2015 do budúcna na výživu maloletého K. výživným
vo výške po 95 Eur mesačne a na výživu maloletého D. výživným vo výške po 95 Eur mesačne, ktoré
výživné je matka povinná platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletých
detí.

Dlžné výživné za obdobie od 13.10.2015 do 31.8.2016 zo strany matky voči maloletému K. vo výške
647,458EuravočimaloletémuD.vovýške645,468Eurzaväzujematkuzaplatiťkrukámotcamaloletých
detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 návrh, ktorým žiadal o zverenie
oboch maloletých synov K. S. D. do jeho osobnej starostlivosti, s právom oboch rodičov maloleté

deti zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň žiadal zaviazať matku prispievať na výživu oboch
maloletých synov výživným vo výške po 100 Eur mesačne na dieťa, rozhodnúť o uložení mu povinnosti
umožniť deťom neobmedzený styk s matkou a zároveň navrhol vo veci nariadiť neodkladné opatrenie.

2. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P 386/2015 zo dňa 19.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.11.2015, súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že nebola
preukázaná potreba okamžitého zásahu do pomerov účastníkov zo strany súdu.

3. Matka maloletých sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.4. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej správe doručenej súdu dňa 30.12.2015 vzhľadom
na výsledky zistení z vykonaných šetrení odposlal rodičov na Referát poradensko-psychologických
služieb úradu práce za účelom pokusu o obnovenie motivácie k spolupráci na rekonštrukcii vzťahu a

taktiež za účelom v rámci konzultácií so psychológom objasniť predstavy rodičov v súvislosti s osobnou
starostlivosťou o maloletých.

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový a skutočný stav:

6. Obe maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, súbežne s týmto konaním je ale vedené konanie
vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, v ktorom konaní bol vyhlásený rozsudok 29.7.2016,
ktorýrozsudokdoposiaľnenadobudolprávoplatnosťaktorýmrozsudkommanželstvorodičovmaloletých
bolo rozvedené, maloleté deti vzhľadom na súhlasné stanoviská rodičov a zohľadnení záverov v
tomto konaní vypracovaného znaleckého posudku, ktorým okrem iného bola zistená vôľa samotných

maloletých, boli zverené do osobnej starostlivosti otca, zároveň súd rozhodol o určení výšky výživného
zo strany matky voči deťom vo výške po 95 Eur mesačne.

7. Rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015, kedy sa matka zo spoločnej domácnosti
rodičov odsťahovala a odkedy starostlivosť o maloleté deti v celom rozsahu zabezpečuje otec sám.

8. Matka detí je zamestnankyňou spoločnosti W.O. W. D..O..M.. T., u ktorého zamestnávateľa
dosahovala v roku 2014 priemerný mesačný čistý príjem 507,50 Eur a od 1.1.2015 doposiaľ 639,50 Eur.

9. Otec detí je od 20.10.2015 zamestnancom D.L. O. Q. D..O..M.. T., u ktorého zamestnávateľa dosahuje

od začiatku pracovného pomeru doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 625,80 Eur.
10. Pred nástupom do pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, z evidencie bol vyradený 19.10.2015 z dôvodu nástupu do uvedeného pracovného
pomeru.
11. K rukám otca sú vyplácané úradom práce rodinné prídavky na obe maloleté deti vo výške po 23,52

Eur na dieťa.

12. Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu dňa 4.4.2016 poukázal na výsledky konzultácií rodičov
na RPPS úradu práce, z ktorých vyplynulo, že rodičom chýbala motivácia spolupracovať na rekonštrukcii
ich vzťahu, zároveň obaja prezentovali protichodné predstavy o usporiadaní ich rodičovských práv a

povinností, každý navrhoval deti zveriť do svojej starostlivosti, v priebehu stretnutí sa nepodarilo priblížiť
postoje rodičov.

13. Na pojednávaní konanom vo veci dňa 6.4.2016 otec trval na ním podanom návrhu, matka s návrhom
otca nesúhlasila a žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, prípadne deti zveriť do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov, s čím otec detí nesúhlasil.

14. Z výpovedí oboch rodičov na pojednávaní vyplynulo, že títo od ukončenia spolužitia v júli 2015
spolužitie neobnovili, situácia sa v ich vzťahoch nezmenila, i keď sa pokúšali o nápravu ich vzájomného
vzťahu, starostlivosť o deti v celom rozsahu naďalej zabezpečoval otec sám, upresnili obdobie, kedy

matka deti navštevovala v domácnosti otca za účelom ich prípravy na vyučovanie, čo bolo v mesiacoch
september, október 2015.

15. Matka vo svojej výpovedi poukazovala na problémy, ktoré vznikali pri jej snahách kontaktovať sa
s deťmi, ktoré často mali v čase víkendov rôzne plány, chodili na športové aktivity, mali program s

kamarátmi, vždy im niečo prekážalo v týchto vzájomných stretnutiach, matka poukázala taktiež na
vzdialenosť bydlísk jej a otca a maloletých detí, z dôvodu čoho tvrdila, že bola nútená kúpiť si aj nové
auto, keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na užívaní ich spoločných áut, cez týždeň deti nekontaktovala
z dôvodu, že v práci končila o šiestej, alebo o piatej hodine popoludní, čo už je čas, keď sa učia alebo
majú zápasy a z tohto procesu ich nechcela následne vytrhávať, z uvedeného dôvodu ich teda brávala,

alebo chcela brávať aspoň v čase víkendov. Pokiaľ ide o neprispievanie na potreby maloletých detí,
namietala, že finančné prostriedky síce k rukám otca nedávala, ale preto, že dosahovala nižší príjem
ako otec, ktorý si privyrábal aj opravami áut, poukázala na výdavok na svoje auto tak, ako je to uvedené
ďalej a uviedla, že deťom ako darček na Vianoce kúpila mobilné telefóny, ktorých nákup darov otecpotvrdil. Z výpovedí rodičov vyplynulo, že matka v poslednom štvrťroku pred uvedeným pojednávaním
deťom kúpila i tašky a výstroj, občas im zakúpila oblečenie, finančné prostriedky k rukám otca na úhradu
potrieb detí naďalej nedávala a uhrádzala deťom počas celého sporného obdobia poplatky v školskej

družine a za obedy v školskej jedálni.

16. Na uvedenom pojednávaní kolízny opatrovník poukazoval na účasť rodičov na konzultáciách
Referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, ktoré ale neviedli k dospeniu vzájomnej
dohody rodičov, bolo konštatované, že komunikácia medzi rodičmi zlyhávala, samotné maloleté deti

nevyjadrili jednoznačné stanovisko, maloletý K. k otázke zverenia do starostlivosti toho-ktorého z rodičov
o uvedenom úplne odmietal komunikovať, maloletý D., ktorý bol komunikatívnejší, sa vyjadril, že by chcel
byť 3,5 dňa s mamkou a 3,5 dňa s ockom, ale uviedol, že najradšej by bol spolu s oboma rodičmi, k
uvedenému sa maloletý K. odmietal vyjadrovať.

17. K matkou udávaným príjmom otca z opravy áut otec uviedol, že pri rekonštrukcii domu mu pomáhali

kamaráti, ktorým ako protihodnotu poskytol otec pomoc pri opravách motorových vozidiel. V konaní vo
veci rozvodu manželstva rodičov maloletých k uvedenému uviedol, že matka detí na neho podala trestné
oznámenie za nedovolené podnikanie, ktoré konanie bolo zastavené, lebo bolo preukázané, že skutok
sa nestal a bolo konštatované, že šlo o bežnú susedskú výpomoc.

18. Vzhľadom na rozporné stanoviská rodičov, ako aj vzhľadom na odmietavé stanovisko maloletého
K. k prejaveniu jeho vôle vo vzťahu k osobnej starostlivosti toho-ktorého rodiča o neho do budúcna,
súd uznesením sp.zn. 23P 386/2015 zo dňa 19.4.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2016,
nariadil vo veci znalecké dokazovanie a podaním znaleckého posudku poveril znalkyňu z odboru
psychológie a klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých PhDr. Vieru Truskovú,

PhD., ktorá následne doručila tunajšiemu súdu znalecký posudok dňa 27.6.2016, zo záverov ktorého
znaleckého posudku vyplýva, že vzťah medzi matkou a oboma maloletými synmi je pozitívny, citový,
obojstranne aktivovaný, pri interakciách a komunikácii žiadaný, obaja maloletí sa k matke v čase šetrení
správali dôverne a láskavo, presvedčivo otvorene spolu komunikovali, väzby medzi matkou a oboma
maloletými znalkyňa hodnotila ako vysoko pozitívne, emocionálne saturované v rámci optimálneho

vzorca správania matka - dieťa; zároveň konštatovala, že obaja maloletí majú vytvorený pevný citový
vzťah so svojim otcom, vzájomne sa rešpektujú, ich interakcia nebola až taká intenzívna ako interakcia
s matkou, ale bolo to z dôvodu, že na vyšetrenie sa maloletí dostavili v sprievode otca, s ktorým
trávia prakticky všetok čas, u tohto bývajú, ich vzťah hodnotila ako otvorený na báze porozumenia,
lásky, dôvery, osobnej skúsenosti, obaja maloletí sa k otcovi správajú a vyjadrujú v kontexte prežitých

udalostí, a to veľmi pekne, s úctou a pozitívne, obaja majú s otcom vytvorené silné emocionálne
puto, posilňované denným režimom a spoločným zdieľaním jednej domácnosti, ich vzájomné väzby sú
praktické, stimulované pozitívne v smere zdravého psychického a fyzického vývoja oboch maloletých;
vykonaným psychologickým vyšetrením nebolo preukázané, že by deti boli negatívne ovplyvňované
voči ktorémukoľvek z rodičov a bolo preukázané optimálne fungovanie oboch maloletých, ktorí sú v

dobrej psychickej a fyzickej kondícii, nejavia známky žiadnej afektívnej poruchy, či jej trendu, osobnostne
sú zrelí, vyvážení, nevykazujú známky toho, že by na nich bolo páchané psychické, či fyzické násilie;
pri hodnotení osobnostných predpokladov pre výchovu maloletých detí osobnosti matky, znalkyňa
konštatovala,žetátojevyvážená,neurostabilná,štruktúrastrendomsociálnejžiadúcnostibeztendencie
javiť sa v lepšom svetle,skôr jej ide o životné princípy a hodnotový rebríček ako o zámerné skresľovanie

udalostí, v interpretácii je zrejmé, že má subjektívne dlhodobo trvajúce podnety k jej súčasnému
rozhodnutiu, je extrovertná, s nízkym psychotizmom, má vysoké skóre empatie, osobnosť otca je
rovnako vyvážená a zrelá, mierne neurolabilná štruktúra, čo môže byť spôsobené pretrvávajúcim
sociálnym tlakom z okolia (rozpadávajúce sa manželstvo, výchova dvoch maloletých synov, neistota),
jeho osobnosť je introvertná, s tendenciou sociálnej žiadúcnosti s tendenciou javiť sa čiastočne v lepšom

svetle, situácia v čase vyšetrenia, ako aj celkovo, mu bola nepríjemná, v súčasnosti sa snaží o pozitívny
a optimistický prístup k riešeniu vzniknutého problému; u oboch rodičov znalkyňa konštatovala vysokú
vnímavosť a citlivosť na prežívanie emócie a citové prejavy u blízkych, t.j. u oboch maloletých detí, u
otca detí uvedené konštatovala aj vo vzťahu k manželke a u oboch rodičov konštatovala, že títo majú
dobré štrukturované osobnostné predpoklady vhodné na výchovu oboch maloletých; konštatovala ako

podstatnú skutočnosť, že matka po opakovaných problémoch s otcom ako partnerom a jeho rodinou
opustila spoločnú domácnosť, čím sa automaticky znevýhodnila vo vzťahu k výchovnému procesu detí,
obaja maloletí pri klinickom rozhovore sa vyjadrili, že chcú ostať u otca nastálo, za domov považujú ich
rodinný dom E. T., k matke chcú chodiť tak ako dovtedy, chcú byť s ňou v čo najčastejšom kontakte,preto pre zdravý psychický a fyzický vývin oboch maloletých D. S. K. vyhodnotila ako lepšie osobnostné
predpoklady na ich výchovu na strane otca, ktorý dokáže vytvoriť deťom stabilné prostredie, z citového
hľadiska s dôrazom na jeho schopnosť venovať sa maloletým pri učení, v prípade ich zdravotných

problémov, vo voľnom čase, viesť maloletých k morálnym hodnotám, pričom uvedené konštatovanie
je výrazne podmienené želaním samotných maloletých zostať u otca a nie neschopnosťou matky
vytvoriť za istých podmienok rovnaký prístup k maloletým z jej strany, čo ale v čase šetrenia nebola
schopnáreálneuskutočniť,keďžebývalaurodičov,pracovalavzamestnaní,kdemalapresnestanovenú
pracovnú dobu, (a podľa názoru znalkyne mala nižší príjem než otec detí); znalkyňa ďalej konštatovala,

žestriedaváosobnástarostlivosťvdanomprípadeniejemožnázdôvodu,žeobajamaloletívnímajúsvoj
domov u otca, ako aj ich zázemie je vytvorené osobou otca, k čomu sa jasne obidvaja maloletí vyjadrili,
zároveňmaloletínavštevujúzákladnúškolu,majúkrúžky,zmenaprostrediaaprípadnejehostriedanieby
výrazne narušilo ich komfort pri plnení si povinností, ako aj záujmovej činnosti a striedavej starostlivosti
pri bývaní matky E. J. u rodičov, čomu z pohľadu znalkyne bráni aj vyššia regionálna vzdialenosť; ako
najoptimálnejšiu formu styku matky s maloletými deťmi odporučila každú stredu od 17 hod. do 19 hod.

a každý druhý víkend v mesiaci od piatku 19 hod. do nedele 17 hod., poukázala na schopnosť oboch
maloletých detí vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť osobne svoj názor ohľadne zverenia
a posúdenia pre nich najvhodnejšieho typu starostlivosti.

19. Za vypracovanie uvedeného znaleckého posudku súd znalkyni uznesením sp.zn. 23P 386/2015 zo

dňa 28.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2016 priznal odmenu vo výške 551,12 Eur, ktorá
jej bola vyplatená z preddavku zloženého otcom detí v sume 150 Eur a vo zvyšnej časti zálohovo z
prostriedkov štátu.

20. V období medzi nariadením znaleckého dokazovania a rozhodnutím súdu o odmene znalkyne,

matka detí požiadala písomne o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorej žiadosti matky súd rozhodol
uznesením sp.zn. 23P 386/2015 zo dňa 17.5.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 8CoP 237/2016 zo dňa 25.7.2016, ktoré nadobudli právoplatnosť 5.8.2016 a matke oslobodenie
od súdnych poplatkov nepriznal.

21. Rodičia sa k záverom vo veci vypracovaného znaleckého posudku písomne nevyjadrili napriek výzve
zo strany súdu. Kolízny opatrovník doporučil rozhodnúť vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností v súlade so závermi znaleckého posudku.

22. Od začiatku sporného obdobia otec žil s maloletými v prvom spomínanom rodinnom dome vo

vlastníctvejehobrata,kdežiliajstarírodičiamaloletýchdetí,vsúvislostisktorýmbývanímotecprispieval
na náklady na toto bývanie sumou 50 Eur mesačne a už v tom čase hradil inkasné úhrady v súvislosti s
domom, do ktorého sa s maloletými presťahovali začiatkom tohto roka 130 Eur mesačne, vynakladal si
za mobilný telefón 14 Eur mesačne, hradil životné poistenie 16,33 Eur mesačne, deťom hradil poistenie
vo výške cca 37 Eur mesačne a od presťahovania sa do miesta terajšieho bydliska 6.4.2016 okrem

uvedených inkasných platieb do 130 Eur mesačne otec hradí úhradu za odvoz odpadu 36 Eur ročne.

23. Maloletí v školskom roku 2015/2016 navštevovali 3.ročník základnej školy; škole je hradený poplatok
ZRPŠ 10 Eur ročne a príspevok do triedneho fondu, ktoré príspevky majú byť hradené aj v tomto
školskom roku, za pobyt v školskom klube deťom bol hradený v minulom školskom roku poplatok 11

Eur mesačne na dieťa, za obedy v školskej jedálni v priemere po 17 Eur mesačne na dieťa, v minulom
školskom roku za učebnice anglického jazyka deťom otec uhradil poplatok 15 Eur na dieťa, v súvislosti
s návštevou futbalového krúžku bol pôvodne hradený mesačný poplatok 4 Eur na dieťa, po prestupe do
terajšieho klubu je poplatok 10 Eur na dieťa na dobu 4 mesiacov, maloletí zdravotné problémy nemali
a nemajú.

24. Matka maloletých detí počas celého sporného obdobia bývala a býva v rodinnom dome u svojich
rodičov, kde má k dispozícii samostatnú izbu, rodičom na domácnosť prispieva od 100 do 150 Eur
mesačne, v súvislosti s dopravou do zamestnania vynakladá cca 60 Eur mesačne, za mobilný telefón
si vynakladá 20 Eur mesačne.

25. Rodičia maloletých detí majú v spoluvlastníctve autá značky Ford Galaxy, rok výroby 2002, Toyota
Yaris rok výroby 2004, Renault Master rok 2000, matka v čase sporného obdobia, ako je uvedené vyššie,začala splácať leasingové splátky v súvislosti s autom Toyota Yaris, rok výroby 2010, po 150 € mesačne
pri jeho cene 6.800 €, iný majetok rodičia neuviedli.

26. Matka detí založila do spisu 20 strán fotokópií pokladničných ústrižkov, kópií lístkov a kópií poštových
ústrižkov bez bližšieho vyjadrenia sa k účelom takto dokladovaných platieb.

27. Na pojednávanie konané vo veci dňa 19.8.2016 sa matka nedostavila, termín pojednávania vzala
na vedomie na pojednávaní konanom dňa 6.4.2016, svoju neúčasť nijako neospravedlnila, preto súd v

súlade s § 180 veta 2 CSP pojednával bez jej prítomnosti.

28. Z výpovede otca k uvedeným dokladom vyplynulo, že z takto deklarovaných platieb otec odsúhlasil
akovýdavkymatkynadeti:4.5.2016oblečeniespoluvhodnote30,40Eur,ztohonakaždédieťapo15,20
Eur, 18.12.2015 nákup športových potrieb spolu v hodnote 32,97 eur, t.j. na každé z detí po 16,485 Eur,
10.2.2016 nákup školských tašiek spolu v hodnote 115,- Eur, t.j. na každé z detí po 57,50 Eur, 24.4.2016

nákup športových potrieb spolu v hodnote 24 Eur, t.j. po 12 Eur na každé z detí, 15.3.2016 sladkosti pre
deti spolu v hodnote 2,24 Eur, t.j. po 1,12 Eur na dieťa, 26.2.2016 nákup oblečenia pre maloleté deti
spolu v hodnote 10,98 Eur, t.j. po 5,49 Eur na dieťa, 23.1.2016 nákup v lekárni spolu v hodnote 4,42
Eur, t.j. po 2,21 Eur na dieťa, 20.12.2015, i keď celý dátum na pokladničnom ústrižku nie je čitateľný,
dátum doplnil otec, nákup oblečenia pre maloletých spolu v hodnote 19,15 Eur, t.j. po 9,575 Eur na

dieťa a nákup oblečenia na maškarný ples pre maloletého K. v hodnote 17,18 Eur a pre maloletého D. v
hodnote 19,17 Eur 24.1.2016, k ostatným fotokópiám dokladov otcom i súdom bolo konštatované, že išlo
v prevažnej miere o nákupy potravín, ku ktorým otec uviedol, že matka deťom potraviny do domácnosti,
ktorú vedú s otcom, nikdy v spornom období nedoniesla, k uvedeným dokladom súd konštatoval, že išlo
často aj o veci, ktoré zjavne neboli určené na potreby detí, ako bolo napr. energetický nápoj, spreje, lak

na vlasy, či iné hygienické a kozmetické potreby, obdobne ako liehové nápoje, káva a pod.. Z vyjadrenia
otca ďalej vyplynulo, že matkou dokladované zariadenia do domácnosti taktiež neboli donesené pre
potreby maloletých detí, obdobne ako neboli takto zakupované napr. podlahové krytiny a pod. K úhrade
platieb za vstupenky z 13.2.2016 otec uviedol, že išlo o voľnočasovú aktivitu maloletých detí, z týchto
vstupeniek ale nie je zrejmé, kto boli zúčastnené osoby na tejto aktivite pokiaľ ide o 4 ks vstupeniek,

otec nenamietal hodnotu uvedenú na kópiách poštových ústrižkov o úhrade platieb za školský klub a
za obedy v školskej jedálni z 3. a 10.5.2016.

29. Matka sa na konané pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, nedostavila, svoju
neúčasť nejako neospravedlnila, preto súd v súlade s ust. § 180 veta druhá C.s.p. pojednával a rozhodol

bez jej prítomnosti.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelnéinformovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú

neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy
alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností

obmedzený alebo pozastavený.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku (1), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu,
(2) skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

30. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obe maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti otca, keďže prihliadol jednoznačne k záverom vo veci vypracovaného

znaleckého posudku a zároveň aj k v tejto časti zhodným stanoviskám rodičov v súbežne prebiehajúcom
konaní vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, v ktorom bolo rozhodované o úprave
rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že zverenie detí do osobnej starostlivosti jednoznačne
korešponduje so zistenou vôľou samotných maloletých a takéto zverenie doporučila aj vo veci

ustanovená znalkyňa.

31. Súd obom rodičom uložil právo a povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

32.Priurčenívýškyvýživnéhosúdvychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,ktorýmipotrebami

sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením i stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym, športovým
vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane
otca súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti voči maloletým osobnou
starostlivosťou o ne a zároveň prihliadol aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na
úhradu potrieb maloletých detí a taktiež vychádzal zo zistených osobných, zárobkových a majetkových

pomerov rodičov, kde na strane matky zohľadnil to, že táto žije v spoločnej domácnosti s ďalšími
dospelými osobami, keďže býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, čo vedie k zníženiu jej
výdavkov na náklady na domácnosť, keďže na týchto sa spolupodieľa s ďalšími dospelými osobami
v domácnosti, narozdiel od otca, ktorý od apríla 2016 už žije v domácnosti s maloletými deťmi sám
a teda sám uhrádza všetky s tým súvisiace náklady a v čase, keď s deťmi žil v domácnosti spolu

so svojimi rodičmi, síce tieto výdavky mal znížené primerane k počtu dospelých osôb v domácnosti,
ale už v tom čase uhrádzal inkasné platby súvisiace s rodinným domov, do ktorého sa následne s
maloletýmipresťahoval,keďžetentobolrekonštruovanýabolpôvodneurčenýnaspoločnébývaniecelej
rodiny. Zároveň súd zohľadnil príjmové pomery rodičov, ako sú uvedené vyššie, pokiaľ ide o ich príjmyz výkonu prác v zamestnaní a prihliadol aj k majetkovým pomerom rodičov, ako sú uvedené vyššie,
pričom na strane matky vyhodnotil jednoznačne ako nedôvodný výdavok na splátky motorového vozidla,
keďže žiadne takéto výdavky nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou povinného rodiča voči

maloletému dieťaťu, ktoré svojou výživou je na svojich rodičov plne odkázané. Zároveň súd prihliadol i
na to, že žiaden z rodičov nemá okrem týchto detí ďalšie vyživovacie povinnosti.

33. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 13.10.2015, t.j. od
doručenia návrhu otcom súdu, do 31.8.2016, k vzniku dlžného výživného voči maloletému K. vo výške

647,458 Eur (t.j. súdom určené výživné v sume 95 Eur mesačne za celých 10 mesiacov sporného
obdobia, čo je 950 Eur a za pomernú časť mesiaca október 2015, čo je 58,22 Eur, z ktorej sumy boli
odpočítané preukázané príspevky matky na potreby tohto dieťaťa, a to je z vyššie uvedených nákupov
matky v prospech detí po polovici, t.j. 15,20 Eur + 16,485 Eur + 57,50 Eur + 12 Eur + 1,12 Eur + 5,49
eur + 2,21 eur + 9, 575 Eur + suma 88 Eur, čo je úhrada platieb za pobyt maloletého v školskom klube v
tomto spornom období v čase školského roka a suma 136,-Eur, čo je priemer príspevkov matky formou

úhrad za obedy v školskej jedálni v priemernej výške 17 Eur za mesiac školského roka v tomto spornom
období, čo je spolu 343,582 Eur + matkou uhradený nákup oblečenia na maškarný ples 17,18 Eur, čo
je spolu príspevok matky 360,762 Eur) a voči maloletému D. vo výške 645,468 Eur (čo je obdobne ako
u K. rozdiel medzi tým, čo matka v spornom období na výživu maloletého mala uhradiť pri stanovení
výšky výživného 95 Eur po odpočítaní rovnakých platieb ako boli vyčíslené u maloletého K. a s výnimkou

odpočítania ceny zakúpeného kostýmu na maškarný ples v hodnote 19,17 Eur), ktoré dlžné výživné súd
matku zaviazal zaplatiť k rukám otca maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

34. Pre úplnosť súd dopĺňa, že ceny mobilných telefónov kúpených matkou maloletým z dlžného
výživného nedopočítal, keďže ako uviedla matka sama, tieto im kúpila ako dary k Vianociam.

35. O trovách konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 52 Cmp, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Košice II.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku,
(1) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci.

(2) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
(3) Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové

tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa§64Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zmenanávrhunazačatiekonaniajevodvolacomkonaní
prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo

veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 68 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to
pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.