Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115207674
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115207674.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: P. L., nar. X.X.XXXX, Y.
XX, P., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Mesto
Prešov, IČO: 327646, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, Sládkovičova
8, Prešov, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č.k. 15C/130/2015-288 zo dňa 27.4.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na stavbu postavenú na pozemku vo vlastníctve žalobcu je

potrebné aplikovať zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obec a vyššie územné celky. Je nesporné,
že pozemok patriaci žalobcovi a zastavaný cestnou komunikáciou, je zaťažený vecným bremenom od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona účinného od 1.7.2009. Predmetný pozemok nadobudol žalobca
ešte v roku 2006 a mal teda možnosť požiadať o finančnú náhradu. V tejto súvislosti zo zák. č.
66/2009 Z.z. nevyplýva, že vecné bremeno, ktoré vzniklo podľa § 4 cit. zákona, vzniká za náhradu.

Je potrebné aplikovať čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Z
uvedenéhovyplýva,žefinančnánáhradazavznikvecnéhobremenajenepochybnejednorazováanemá
charakter opakovaného plnenia. Žalobca odôvodňoval nemožnosť aplikácie zák .č. 66/2009 Z.z. na
tento prípad, keďže pozemok nebol majetkovoprávne vyporiadaný, keďže stavba pozemné komunikácie
bola zriadená na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k
predmetnej stavbe, teda cestnej komunikácii, bolo vydané stavebné povolenie z roku 1983 a kolaudačné

rozhodnutie z roku 1992. Z toho dospel k záveru, že išlo o stavbu povolenú podľa vtedy platných
predpisov a je potrebné a vhodné konštatovať, že ide o jednorazový nárok v súvislosti so zák. č.
66/2009 Z.z. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/214/2013. Tento právny názor
aplikoval súd prvej inštancie pre toto zákonné vecné bremeno. Ďalej tiež citoval rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 3Cdo/49/2014 vo vzťahu k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde takisto je
konštatované, že ak vzniká vecné bremeno ex lege, potom ide o jednorazový nárok vlastníka pozemku.

Keďže sa právo na majetkovú náhradu nevykonalo v dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, teda
v lehote 3 rokov od kedy sa mohlo vykonať po prvý raz, tento nárok žalobcu považoval za premlčaný.
Premlčacia doba začala plynúť dňa 2.7.2009, kedy žalobca nepochybne vlastníkom nehnuteľnosti bol a
uplynula mu 2.7.2012, teda po dobe 3 rokov. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd

prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj
nesprávne právne posúdil. Žalobca uvádza, že právny záver oprávnenej stavby, ktorá sa nachádza najeho pozemku, teda stavby povolenej, poukazuje na to, že nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo
nemal stavebné povolenie. Dôležité je, či vlastník pozemku dal súhlas k takejto stavbe a pozemok bol
vyporiadaný. V inom konaní na Okresnom súde v Prešove 13C/217/2008 bol pôvodný vlastník vypočutý

a ten uviedol, že nedošlo k jeho súhlasu ani majetkovoprávnemu vyporiadaniu. Z tohto dôvodu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo podľa zák. č. 66/2009 Z.z. len za podmienky, že išlo o stavbu
povolenú podľa platných právnych predpisov. Tak sa v tomto prípade nestali, keďže vlastníci ani ich
právni predchodcovia neboli účastníkmi tohto stavebného konania a súhlas k tomu nedali. Tiež sa
nestotožňuje žalobca k tomu, že by išlo len o jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

a to z toho dôvodu, že nezohľadňuje povahu a dĺžku trvania núteného obmedzenia vlastníkov pozemku.
Citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR PL.ÚS 42/2015 s jednotlivými argumentmi tam uvedenými.
Jednorazová náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva nie je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
Práve Nález Ústavného súdu PL.ÚS 42/2015 je vhodné aplikovať na tento prípad a je jednoznačne
názor najvyššej súdnej autority v rámci Slovenska, kde sa konštatuje kategoricky záver o neprijateľnosti
jednorazovej náhrady, ku ktorému dospelo väčšinové rozhodnutie Ústavného súdu. V tejto veci aj

Najvyšší súd SR uznesením 4Mcdo/2/2014 sa stotožňuje s neprijateľnosťou jednorazovej náhrady za
zákonné vecné bremeno. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Zároveň doručil ešte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6Mcdo/44/2012, ktorý je takisto
možné aplikovať na tento prípad.
4. Žalobca ďalej doručil odvolaciemu súdu rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. 25C/565/2015,

Okresného súdu Bratislava I. 16C/43/2015, Okresného súdu Banská Bystrica 12C/61/2016, Krajského
súdu v Bratislave 3Co/339/2015, Okresného súdu Bratislava II 52C/78/2016, Krajského súdu v Prešove
19Co/198/2014, Krajského súdu v Prešove 8Co/165/2014 a odlišné stanovisko predsedu senátu Mgr.
Miloša Koleka k tejto veci.
5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z., niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
(1)Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté
iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom
účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého
obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu

stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu
na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena
v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2)Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

8. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca je vlastníkom parcely KN E XXX/X - orná pôda o
výmere 266 m2 v kat. úz. F., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v súčasnosti rozdelená na základe
právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. C ROEP 30/2013/Pe z

30.12.2013 na novovytvorené parcely KN E č. XXX/X - orná pôda o výmere 111 m2 a KN E č. XXX/
XXX - orná pôda o výmere 129 m2. Ďalej je nesporné, že na nehnuteľnosti bola postavená miestna
komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku a do užívania bola daná v roku 1992 vtedajšiemu správcovi
miestnej komunikácie - Správe a údržbe miestnych komunikácii Prešov. Pravdivým je tiež tvrdenie,
že spornú nehnuteľnosť užíva žalovaný. Obrana žalovaného spočíva v tom, že v rozhodnom období

neužíval pozemok bez právneho dôvodu. Poukázal na zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššieúzemnécelkyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýupravujeusporiadanievlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov. Predmetným zákonom,

konkrétne v ust. § 4, bolo zriadené vecné bremeno na základe zákona.
9. K otázke ústavnoprávnej ochrany vlastníckeho práva zaujal názor aj Ústavný súd SR vo svojom
Náleze č. PL. ÚS 19/09, v ktorom uviedol, že ústavnoprávna ochrana slobody vlastníctva nie je len
ochranou zužujúcou sa na „púhe“ vlastníctvo, resp. majetok. Právo na ochranu vlastníctva, resp.právo na pokojné užívanie majetku je základným právom, ktoré musí byť vnímané v úzkej súvislosti
s ochranou slobodnej sféry a súkromia vlastníka. Vlastnícke právo je súčasťou jadra personálnej
autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Obmedzenie práva na ochranu vlastníctva a práva

na pokojné užívanie majetku, musia rešpektovať aj ústavnú hodnotu personálnej autonómie. V tomto
Náleze Ústavný súd SR taktiež konštatoval, že právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR neobsahuje explicitnú procedurálnu ochranu, ale jeho autentická ochrana znamená, že procedurálna
ochrana je v ňom inplikovaná. Uviedol, že už vo svojom Náleze sp.zn. I. ÚS 23/01 uviedol, že slovné
spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR implikuje v sebe aj potrebu

minimálnych garancii procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ktorých
nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Implicitnú procesnú ochranu Ústavný súd SR potvrdil aj v ďalších
nálezoch sp.zn. III. ÚS 328/05, III. ÚS 117/06. Obdobne vo vzťahu k čl. 1 Dodatkového protokolu ESĽP
uvádza, že daný článok implikuje, že každý zásah do práva na pokojné užívanie majetku musí byť
sprevádzaný procedurálnymi garanciami umožňujúcimi jednotlivcom rozumnú možnosť predložiť ich vec

pred orgán verejnej moci pre účely efektívneho domáhania sa preskúmania zásahu (Hentrich versus
Francúzsko, sťažnosť č. 13616/88 Rozsudok z 22.09.1994). Citované právne závery Ústavného súdu
SR zakladajú teda povinnosť všeobecných súdov zabezpečiť taký výklad hmotnoprávnych inštitútov
týkajúcich sa obmedzenia vlastníckeho práva, aby bola primerane zabezpečená ochrana vlastníckeho
práva. Pokiaľ zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcov formou

realizácie vecného bremena (aj keď zriadeného zákonom) zakladá to zásadnú povinnosť poskytnúť
vlastníkom náhradu za takéto obmedzenie.
10. Na takomto právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že z ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva
dočasný charakter zákonom zriadeného vecného bremena, ktoré je povinný vlastník pozemku strpieť
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Táto právna úprava nerieši otázku

definitívnehousporiadaniavlastníctvakpozemku,naktoromjezriadenástavbavovlastníctveinejosoby,
a preto ani náhrada za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva formou vecného bremena nie je v
kolízii s prípadným nárokom, ktorý vlastníkovi pozemku vznikne v dôsledku konečnej úpravy. Náhrada
za vecné bremeno je totiž náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do vykonania takejto
konečnej úpravy.

11. Preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 písm. b/ CSP a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa nárokom žalobcu po vecnej stránke a vo veci
opakovane rozhodnúť. Zároveň podľa ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).