Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618205056
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618205056.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľa S. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D., W.
XXXX/X, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves,
Radničné námestie 279/4 proti žalovanému v 1. rade C. Q., T.. XX.X.XXXX, H. W., Z. T. S. W., C. D.
XXX/XX a žalovanému v 2. rade Z. Q., T.. XX.X.XXXX, U. H. I. W., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.8.2018 domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok(ďalejibaako„CSP“),ktorýmžalovanýmuložínevstupovaťdobytuč.Xna1.p.nachádzajúcom
sa v bytovom dome H. H. súpisné číslo XXX stojacom na parcele CKN č. XXXX/X (ďalej iba ako „byt“) a
jeho bezprostredného okolia na ulici C. D.V. D. W. a to do právoplatného skončenia konania o vylúčenie
žalovaných z užívania bytu a zároveň žalovaným uloží nepribližovať sa k navrhovateľovi na vzdialenosť
5 metrov. Návrh odôvodnil správaním sa žalovaných voči jeho osobe spočívajúcom vo vyhrážaní sa a
vydieraní spôsobom bližšie opísaným v nasledujúcom bode odôvodnenia tohto uznesenia.

2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že v uvedenej veci podal na žalovaných dňa 03.08.2018 na Okresnú
prokuratúru v Spišskej Novej Vsi trestné oznámenie, ktoré bolo následne prokurátorkou odovzdané
na vybavenie OR PZ v Poprade, odboru kriminálnej polície ako vecne a miestne príslušnému orgánu.
Žalovaný v 1. rade toho času užíva dvojizbový byt č. X na 1. p., ktorý sa nachádza v k. ú. W., v bytovom

dome H. H., súpisné číslo XXX, vo vchode č. XX na ulici C. D. XXX/XX D. W., ktorého je navrhovateľ
vlastníkom. Žalovaný v 1. rade mal byt v prenájme na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.12.2017.
Nájomný vzťah skončil z dôvodu neuhradenia dohodnutej výšky nájomného dňom 31.7.2018, kedy v
zmysle nájomnej zmluvy sa týmto nájomný vzťah skončí posledným dňom v mesiaci, za ktorý bolo
nájomné zaplatené. O skončení nájomného vzťahu mal žalovaný v 1. rade vedomosť, nakoľko ho
navrhovateľ ešte dňa 29.07.2018 na to upozornil. O skutočnosti, že si 1.8.2018 príde byt prevziať

upovedomil navrhovateľ žalovaného v 1. rade a jeho manželku G. formou sms správ. Dňa 1.8.2018 na
dvere bytu najskôr klopal, následne zabúchal a keďže nikto nereagoval, rozhodol sa vyvŕtať zámok na
byte. V priebehu toho žalovaný v 1. rade dvere bytu otvoril a následne navrhovateľovi bránil vstupu
do bytu, ktorý v uvedený deň užíval bez právneho titulu a vravel, že byt neodovzdá a že nikam sa
nevysťahuje. Navrhovateľ sa snažil dostať do bytu, čo sa mu aj po viacerých naťahovaniach podarilo.
Opakovane žalovaného v 1. rade slovne vyzval, aby byt z dôvodu zániku nájomného vzťahu opustil.

Žalovaný v 1. rade doňho strkal a chcel ho z bytu vyhodiť. Nakoniec bola privolaná hliadka OR PZ v
Levoči, ktorá došla krátko pred 10:00 hodinou. Za pomoci policajnej hliadky mu bol umožnený vstup donehnuteľnostiatamsacelásituáciazačalaozrejmovať,ažpolicajnáhliadkaskonštatovala,žežalovanýv
1. rade je povinný nehnuteľnosť opustiť nakoľko nezaplatil nájomné, s čím žalovaný v 1. rade nesúhlasil
a tvrdil, že byt neopustí. Následne sa začal obhajovať, že nemá kam ísť a začal osočovať osobu

navrhovateľa slovami „čo je za človeka a že aj na neho príde do roka do dvoch a že ho na ulicu vyhodiť
nemôže, že sa trasie za každým eurom“ a podobne. Krátko na to vtrhol do bytu žalovaný v 2. rade, ktorý
je synom žalovaného v 1. prvom rade. Žalovaný v 2. rade bol agresívny a chcel na navrhovateľa zaútočiť,
no prítomná policajná hliadka zakročila tým, že sa postavila medzi nich. Napriek tomu žalovaný v 2.
rade podskakoval a vyhrážal sa navrhovateľovi slovami „keby tu neboli policajti, máš rozbitý nos aj celú

hlavu, zo zeme sa nepostavíš“ a podobne. Takýmito slovami sa žalovaný v 2. rade vyhrážal intenzívne
cca 45 minút a vydieral navrhovateľa, že keď jeho otec (žalovaný v 1. rade) bude musieť z bytu odísť, tak
opakoval svoje slová „máš rozbitý nos aj celú hlavu, zo zeme sa nepostavíš“ a zároveň sa navrhovateľovi
vyhrážal ublížením na zdraví a trvalými následkami. Okrem iného navrhovateľa vydieral tým spôsobom,
že ho nútil niečo konať, opomenúť alebo trpieť a to už uvedeným spôsobom, teda, že ak vyhodí jeho
otca z bytu, tak následne sa mu za toto konanie fyzicky zavďačí. Žalovaný v 1. rade sa pripájal k slovným

vyhrážkam svojho syna, síce menej a opatrnejšie, ale boli to taktiež silné slová. Vyhrážal sa slovami, že
to navrhovateľa do roka, do dvoch dostihne a podobne. Žalovaného v 2. rade navrhovateľ vyzval, aby
mu netykal. Žalovaný v 2. rade vtedy navrhovateľovi tiež poškodil plech na balkónovom zábradlí. Dňa
1.8.2018 som navrhovateľ so žalovaným v 1. rade ešte v telefonickom rozhovore, okolo 19:00 hodine,
v ktorom sa ho žalovaný snažil presvedčiť, aby celú vzniknutú situáciu neriešil, inak mu spôsobí trvalé

následky. Povedal mu, že „ste radi, že chodíte?“ a že nemá túto situáciu riešiť žiadnym spôsobom, teda
nemá ísť za advokátom a ani podávať trestné oznámenie a potom ešte povedal „kúpte si kolenačky“.

3. Z dôvodu, že žalovaní sa navrhovateľovi vyššie uvedeným spôsobom vyhrážali ťažkým ublížením
na zdraví a vydierali ho, má navrhovateľ dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Ak dôjde k situácií, že

žalovaný v 1. rade sa bude musieť z bytu vysťahovať a ho vypratať na základe rozhodnutia súdu v
civilnom konaní, obáva sa, že na základe slov vyslovených žalovanými, mu títo ublížia na zdraví ťažkou
ujmou. Správanie žalovaných je nevyspytateľné a navrhovateľ má z nich strach a dôvodnú obavu o svoj
život a zdravie. Navrhovateľ iným spôsobom, ako podaním tohto návrhu, nevie žalovaného v 1. rade,
ako ani žalovaného v 2. rade, ktorý sa v byte zdržiava, dostať zo svojho bytu a obáva sa aj toho, že mu

žalovaní spôsobia škodu na majetku nachádzajúcom sa v byte.
|
4. K návrhu navrhovateľ pripojil tieto listinné dôkazy:
- Podnet na začatie trestného stíhania zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa
ustanovenia § 360 Trestného zákona a trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona zo dňa

03.08.2018 s doručenkou, ktorého obsahom sú rovnaké skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré uviedol
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
- Oznámenie prokuratúry zo dňa 08.08.2018 o odovzdaní podnetu navrhovateľa na vybavenie OR PZ
v Poprade,
- Výpis z LV č. XXXX, k. ú. W. preukazujúci vlastnícke právo navrhovateľa k bytu č. X na 1. poschodí

vchodu XX v bytovom dobe súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX/X a spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku, na ktorom je bytový dom
postavený,
- Nájomnú zmluvu zo dňa 28.12.2017 uzatvorenú medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a
nájomcami (žalovaným v 1. rade s manželkou G. a dcérou J.), ktorej predmetom je nájom bytu na ulici

C. D. XX/X D. W. (bez ďalšej špecifikácie a konkretizácie), ktorý nájom vzniká 1.1.2018 na dobu určitú
do 31.12.2018 a úpravou práv a povinností zmluvných strán.

5. Zo súdom vyžiadanej lustrácie žalovaných v Registri priestupkov MV SR bolo zistené, že títo za
obdobie od roku 2010 doposiaľ nemajú žiaden záznam v registri priestupkov.

6. Dňa 21.8.2018 bolo u vyšetrovateľa konajúceho vo veci navrhovateľom podaného trestného
oznámenia telefonicky zistené, že doposiaľ neboli vo veci vykonané žiadne vyšetrovacie úkony.

7. Podľa lustrácie súdnych spisov nie je v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia na tunajšom súde vedené konanie o vypratanie bytu resp. ani žiadne iné konanie medzi
stranami, ktorých sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týka.8. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 1 písm. e), písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13.Podľa§329ods.1,ods.2CSP,súdmôžerozhodnúťonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

16. Povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti
osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku,ktorémusamáposkytnúťochranaazároveňajpovinnosťosvedčiťrelevantnéskutkovétvrdenia.

Zvlášť významné je v tomto smere predloženie dôkazov osvedčujúcich tvrdené skutočnosti, keďže súd
plnohodnotné dokazovanie nevykonáva. Súd je povinný vždy skúmať pravdepodobnosť chráneného
nároku, a to podľa aktuálneho stavu konania.

17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

Uvedené znamená, že súd zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti na základe dostupných
dôkazných prostriedkov. Osvedčené skutočnosti potom súd považuje za vysoko pravdepodobné. Iba v
prípade dostatočnej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností je možné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť. Procesu osvedčovania pritom podliehajú všetky zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia, teda tak potreba neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť

a trvanie nároku vo veci samej.

18. Po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
aj s obsahom predložených listinných dôkazov a zistení vykonaných súdom za účelom spravodlivéhorozhodnutia o návrhu a poskytnutia náležitej ochrany osobe navrhovateľa, dospel súd k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

19. Vo vzťahu k návrhu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, musí mať súd na
jeho nariadenie osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno
zaťažuje navrhovateľa. Podstatou tohto osobitného druhu neodkladného opatrenia je obmedzenie
uloženéosobe,protiktorejnávrhsmeruje,abydočasne(vnavrhovanomprípadedoskončeniakonaniao
vylúčeniežalovanýchzužívaniabytu-doposiaľnezačatého)nevstupovaladodomualebobytu,vktorom

chránená osoba (navrhovateľ domáhajúci sa ochrany) býva. Rozhodujúci je pritom faktický stav užívania
nehnuteľností za účelom bývania. V predmetnej veci však navrhovateľ v byte, do ktorého navrhuje
žalovaným vstup neumožniť nebýva a fakticky ho neužíva. Táto skutočnosť vyplýva jednak z dispozície
navrhovateľom s bytom, ktorý poskytol do užívania, teda sám byt neužíva, ako aj z tvrdení navrhovateľa,
že byt napriek ukončeniu nájmu v súčasnosti užíva žalovaný v 1. rade a údajne aj žalovaný v 2. rade.
Uvedená skutočnosť je sama osobe dôvodom zamietnutia návrhu v tejto časti. Navyše však navrhovateľ

žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil dôvodné podozrenie žalovaných z násilia na jeho osobe.
Samotné trestné oznámenie uvedené neosvedčuje, nakoľko obsahuje iba tvrdenia navrhovateľa, ktoré
sú zhodné s tvrdeniami v tomto návrhu, a to bez predloženia dôkazov. Stav vyšetrovania zistený súdom
rovnako neumožňuje nateraz konštatovať existenciu požadovaného dôvodného podozrenia. Žalovaní
navyše nemajú záznam ani v registri priestupkov, z ktorého by bolo možné usudzovať dôvodnosť obavy

uvádzanej navrhovateľom.

20. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. h) CSP slúži na ochranu jednotlivca v prípade
existencie závažných dôvodov ohrozujúcich jeho život, integritu, osobnú slobodu či bezpečnosť. Aj v
tomto prípade sa preto pre pozitívne rozhodnutie o návrhu vyžaduje osvedčene ohrozenia telesnej či

duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje, teda žalovaných. Uvedené
navrhovateľ neosvedčil, pričom v podrobnostiach súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v závere
predchádzajúceho bodu tohto uznesenia.

21. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol, pričom však v prípade

zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nie je právoplatné zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia prekážkou rozhodnutej veci.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnej strane, nakoľko
neúspešnému navrhovateľovi ich náhrada nepatrí a žalovaným žiadne trovy vzniknúť nemohli, nakoľko

s nimi súd nekonal.

25. Pre úplnosť súd dodáva, že osoba žalovaného v 1. rade tak, ako je označený v žalobe a nájomnej
zmluve sa v Registri obyvateľov SR nenachádza. Podľa výsledku lustrácie žalovaného v 2. rade, je tento
synom otca, ktorého dátum narodenia sa nezhoduje s dátumom žalovaného v 1. rade uvádzanom v

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.