Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509010114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8509010114.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2018 v trestnej veci
protiobž.L.R.preprečinpoškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1Tr.zákona,oodvolaníokresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/9/2009 zo dňa 01.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného L. R.
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pre skutok kvalifikovaný ako prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že

dňa 2.11.2008 v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. na parkovisku pri hoteli Magura v obci Vyšné

Ružbachy okr. Stará Ľubovňa poškodil osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xara, O. U.-XXXH. tak, že
nezisteným predmetom poškriabal prednú kapotu, predný ľavý blatník, predné a zadné ľavé dvere a
zadný ľavý blatník, čím majiteľovi T. P. spôsobil škodu vo výške 653,- € (19.628,28 Sk)“,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil.
V dôvodoch odvolania poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých mal prvostupňový súd dospieť
k záveru, pre ktoré nemožno ustáliť vinu obžalovaného a podložiť ju dostupnými a vykonanými
dôkazmi tak, aby vina obžalovaného mohla byť uznaná bez toho, aby o takom závere vznikli dôvodné
pochybnosti. Okresný súd zhrnul, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali priamo jedine

výpovede detí poškodeného, ktorých pravdivosť resp. správnosť čo do označenia ako páchateľa
skutku samotného obžalovaného nebola náležite preukázaná, pričom poukazuje na to, že tvrdenie
obžalovaného a jeho príbuzných o tom, že sa mal v čase skutku zdržiavať doma, neboli v tomto konaní
nijako relevantne a bez dôvodných pochybností vyvrátené. V úvodnej časti sa okresný súd obšírne
zaoberá časom a spôsobom oznámenia spáchania skutku, pričom poškodenému je vytýkané, že trestné
oznámenie nepodal hneď v deň spáchania skutku, ale až na budúci deň, ďalej údajnú zmätočnosť

konania obžalovaného, keď mal telefonicky oznámiť, že mu neznámy páchateľ mal poškodiť auto, avšak
v tom istom čase už vypovedal na OO PZ Podolínec, kde uviedol, že mu auto mal poškodiť L. R.. K
tomu je potrebné uviesť, že poškodený T. P. v zásade zotrval na svojich výpovediach z prípravného
konania s nepodstatnými rozpormi vyplývajúcimi z odstupu času od spáchania skutku, pričom uviedol,
že v deň spáchania skutku bol na OO PZ Podolínec nahlásiť spáchanie trestného činu, čo potvrdila aj
jeho manželka, avšak tam mu bolo oznámené, že kvôli tme nemôžu dobre fotograficky zdokumentovať

poškodené auto s tým, že má prísť na budúci deň na obvodné oddelenie, kde podá trestné oznámenie.
Pravdepodobne konajúci policajti nesprávne uviedli čas obhliadky miesta činu v obci Vyšné Ružbachyalebo čas výpovede na OO PZ Podolínec, nakoľko v rovnakom čase sa poškodený nemohol nachádzať
na dvoch rôznych miestach naraz. K tomu, že sa začalo trestné stíhanie vo veci a nevznieslo hneď
obvinenie L. R., je potrebné uviesť, že kým nie je dôvodné podozrenie, že skutok spáchala konkrétna

osoba,zvyčajnesavydánajprvlenuznesenieozačatítrestnéhostíhania.Podľajehonázoruokresnýsúd
prikladáprílišnúváhudátumuaspôsobuoznámeniatrestnéhočinupoškodeným,pričombezrozumného
dôvodu spochybňuje priamych svedkov skutku K. P. a T. P., ktorí tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavných pojednávaniach usvedčovali zo spáchania skutku obžalovaného L. R.. Je potrebné prisvedčiť
súdu, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom v predmetnej veci sú výpovede svedkov K. P. a T.

P.. Títo svedkovia uviedli, že videli obžalovaného už pred spáchaním skutku, kedy išiel okolo ich bytu
s rodinou na cintorín. Aj napriek skutočnosti, že L. R. býval v minulosti mimo obce a v čase spáchania
skutku býval v obci asi rok, svedkovia jednoznačne uviedli, že osoba, ktorá poškriabala ich auto, bol
L. R., ktorého poznali okrem iného aj z incidentu, kedy J. V., dcéra družky obžalovaného, poskákala
po autách odstavených pri bytovkách. Nakoniec obec je malá, s počtom asi 1300 - 1400 obyvateľov
a v takých malých obciach pozná skoro každý každého. O to viac, že obžalovaný trikrát denne chodil

venčiť psa, takže svedkovia ho museli často vídavať v obci. Zároveň uviedli, že ho poznali podľa jeho
typickej postavy. Nie sú žiadne pochybnosti, že svedkovia K. P., T. P. v čase spáchania skutku poznali
obžalovaného a jednoznačne ho identifikovali. Zo strany týchto svedkov naviac nie je dôvod, aby si
túto skutočnosť vymysleli, a to aj s poukazom na ich vek v čase spáchania skutku. Je síce pravdou, že
vo výpovediach týchto svedkov, ako aj vo výpovediach poškodeného T. P. sú určité odlišnosti, avšak v

žiadnom prípade odchýlky vo výpovediach nemožno považovať za rozpory, ktoré by spochybňovali ich
vierohodnosť v takej miere, ktorá by mala mať za následok rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby.
Okresný súd oslobodenie spod obžaloby argumentoval tiež skutočnosťou, že nebolo preukázané, aby
bol priestor, kde bolo zaparkované auto osvetlený, resp. dostatočne osvetlený na to, aby mohol byť
páchateľ skutku dostatočne identifikovaný a svoje tvrdenie opiera o výsledky vyšetrovacieho pokusu zo

dňa 02.11.2016, výpoveď svedka A., údržbára na obecnom úrade a správu z Obecného úradu Vyšné
Ružbachy. Z vyšetrovacieho pokusu má súd za preukázané, že z miesta, ktoré označili súrodenci P., nie
je dostatočne vidieť auto a už vôbec nie osobu, ktorá sa mala pochybovať okolo auta. Je možné, že títo
svedkovia si nemuseli presne pamätať miesto, kde stáli, resp. sa ukryli a to aj s poukazom na plynutie
času, keď od spáchania skutku do vykonania rekonštrukcie uplynulo osem rokov. Za takú dobu došlo aj

k zmene tam rastúcich stromov a kríkov. Podstatné z vykonaných dôkazov je to, že títo priami svedkovia
presne vedeli popísať, kde stálo auto poškodeného, kde sa nachádzal obžalovaný, čo robil, videli
obžalovanému priamo do tváre, ako aj z bočnej strany a presne popísali aj spôsob spáchania skutku.
Vo vzťahu k osvetleniu priestoru, kde bolo odstavené auto, z výpovede svedka A. a správy Obecného
úradu Vyšné Ružbachy vyplynulo, že pôvodné stĺpy už boli odstránené a boli nahradené inými, s ich

osadením na iných, než pôvodných miestach. Svedok A. sa domnieva, že stĺpy pri hoteli Magura určite
nesvietili, lebo žiarovka nevydrží viac ako 10 rokov, avšak určite nevedel uviesť, že by to bolo fyzicky
odkontrolované.VtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnanízkuvierohodnosťvýpovedesvedkaA.,ktorý
na otázku samosudcu si nepamätal, ktoré osvetlenie nesvietilo v rokoch 2013 - 2014, ale presne vedel,
že osvetlenie pri hoteli Magura v čase spáchania skutku nefungovalo, pričom je potrebné poukázať na

skutočnosť, že svedok priznal, že sa stretol s obžalovaným, taktiež bol ním telefonicky kontaktovaný v
súvislosti s jeho výpoveďou pred súdom. Na druhej strane je potrebné poukázať na to, že svedkovia K.
P., T. P., svedkyňa H. P., ako aj poškodený T. P. potvrdili, že svietilo verejné osvetlenie a priestor, kde bolo
zaparkované poškodené auto, bol osvetlený. Zároveň sa svietilo v hoteli Magura a pri takých veľkých
oknách aj pri nefunkčnom verejnom osvetlení postačovalo na osvetlenie osoby chodiacej okolo auta a

nevylučujetoanizatiahnutážalúzia.ZvýpovedepoškodenéhoT.P.ajehomanželkyvyplýva,žekeďvyšli
zhotela,videlipoškodenieautaaakbynebolpriestordostatočneosvetlený,poškodenienaautebyurčite
nemohli vidieť. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd sa priklonil na stranu výpovedí
obžalovaného a svedkov svedčiacich v jeho prospech bez toho, aby bol tento postup podložený ďalšími
relevantnými dôkazmi okrem spochybnenia výpovede svedkov K. P., T. P., H. P. a T. P.. Vierohodnosť

výpovedí uvedených svedkov je podľa odvolateľa pochybná. Títo svedkovia vypovedali tendenčne s
cieľom poskytnúť alibi obžalovanému. Z ich výpovedí na hlavných pojednávaniach vyplývajú viaceré
rozpory, z ktorých plynie snaha zakryť konanie obžalovaného, pričom poukazuje napr. na výpoveď
svedkyne J. W., ktorá tvrdila, že L. R. mladší sa vtedy zdržiaval doma možno do sedemnástej hodiny,
teda v čase spáchania skutku už nebol v obci Vyšné Ružbachy a nemohol dosvedčiť, či L. R. st. bol v

čase spáchania skutku doma. L. R. ml. udával vo svojej výpovedi iné časy návratu z cintorína ako J.
W. a nevedel presne ani to, či bol maloletý G. spolu s ostatnými na cintoríne, avšak mal si pamätať,
že obžalovaný bol určite s bolesťami chrbtice doma. Najtendenčnejšia sa javí výpoveď J. V., ktorá si z
inkriminovaného dňa pamätá len to, že v ten deň bola venčiť psa, pričom si nepamätá nič iné z toho dňa,ani to, kto bol vtedy doma a nepamätala si nič z ostatných dní. Zvláštne je, že udáva, že chodila venčiť
psa každý večer, kým nešla na strednú školu, zároveň však dodala, že niekedy venčil psa jej brat, ako
aj obžalovaný. V rozpore s jej výpoveďou sa javí výpoveď jej mamy, J. W., ktorá uviedla, že jej druh,

L. R. st., chodil venčiť psa pravidelne, trikrát denne, pričom obžalovaný tvrdil, že chodil venčiť psa iba
večer. Z toho vyplýva, že svedkovia svedčiaci v prospech obžalovaného už nevedeli presne na hlavnom
pojednávaní uviesť čo sa dialo v inkriminovaný deň, v akom čase sa kde presne nachádzali, kto čo robil,
pričom ich výpovede neboli spochybnené tak, ako výpovede svedkov K. P., T. P., H. P. a poškodeného
T. P.. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný mal aj motív spáchať predmetný skutok, nakoľko je

nepochybné, že s poškodeným T. P. mali pracovné spory, ako aj to, že J. V. poškodila auto T. P., ako
aj ďalším obyvateľom obce tým, že im poskákala po kapotách áut. Tomu nasvedčuje aj výpoveď J. W.,
ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že rodiny navzájom mali konflikty, boli rozhádané, a to v súvislosti
so škodou, ktorú spôsobila jej dcéra. Naviac je potrebné poukázať na osobu obžalovaného, ktorý bol v
roku 1986 právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, ako aj na dve právoplatné rozhodnutia o
spáchaní priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu proti svojej manželke, kedy sa jej v roku 2006

vyhrážal zabitím a v roku 2007 slovne a fyzicky napadol svoju manželku a syna. Z výpovedí svedkov K.
P., T.Q. bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, pričom výpovede týchto svedkov
sú konzistentné a z časového a logického hľadiska jednoznačné a podporované výpoveďou H. P. a
T. P.. Preto sa podľa neho nemožno stotožniť so zdôvodnením súdu, na základe ktorého rozhodol o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby, keďže toto nebolo vykonané v súlade s ustanovením § 2 ods.

12 Tr. poriadku. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie
je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli podľa názoru krajského súdu v posudzovanej veci vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu potrebné. Napokon, ani
podané odvolanie v tomto smere žiadne nedostatky nevytýka, nenamieta sa ním, že by niektorý dôkaz,
ktorý by bolo ešte objektívne na objasnenie veci možné vykonať, vykonaný nebol a ani zo strany

procesných strán takého návrhy podané neboli.

Všetky dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci vykonané, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol podrobne, podľa názoru krajského súdu až nad rámec nevyhnutnej potreby, ktorá je na
odôvodnenie rozsudku kladená. Z dôvodov rozhodnutia plynie nielen to, ktoré konkrétne dôkazy boli

vykonané, ale veľmi podrobne je uvedené aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplývali.

Je nepochybné, že v posudzovanej veci existujú dve skupiny dôkazov resp. dve skupiny výpovedí. Na
jednej strane je to výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popieral, tvrdiac, že on predmetné
motorové vozidlo nepoškodil a v čase, kedy malo k skutku dôjsť, sa nachádzal doma. Uvedenú okolnosť

potvrdzuje aj svedkyňa J. U. (W.), družka obžalovaného, ako aj L. R., syn obžalovaného.

Na druhej strane sú to výpovede svedkov K. P. a T. P., ktorí uviedli, že v čase, keď išli za mamou do
práce videli obžalovaného pri ich aute, preto sa skryli pri budove Jednoty, odkiaľ ho pozorovali, videli,
ako sklopil spätné zrkadlo opačným smerom a urobil na aute spredu dozadu dve ryhy. Potom sa utekali

skryť za bar Marylin, kde počkali asi desať minút a následne šli do hotela Magura, kde to povedali otcovi.
Uvedenú okolnosť svedok T. P. potvrdzuje a z jeho výpovede a napokon aj výpovede svedkyne H. P.
plynie, že po oznámení deti išli k vozidlu, videl, že je na ňom vyvrátené spätné zrkadlo na strane šoféra
a na vozidle sú dve ryhy.

Vo výpovediach všetkých svedkov, teda v oboch skupinách, sú však určité rozdielnosti, a to tak v
jednotlivých výpovediach, ako aj medzi svedkami navzájom, pričom na tie okresný súd veľmi podrobne
poukazuje.Vzhľadom na existenciu dvoch skupín dôkazov potom okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi
podrobne rozviedol, ako uvedené dôkazy vyhodnotil, vzhľadom na existenciu ktorých skutočností dospel
k záveru, že nebolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Aj keď odvolateľ v rozsiahlych dôvodoch odvolania namieta nesprávnosť hodnotenia vykonaných
dôkazov zo strany prvostupňového súdu, nie je možné konštatovať, že by prvostupňový súd pri
hodnotení vykonaných dôkazov niektoré skutočnosti nezobral do úvahy, neprihliadal na ne, resp. že
by vykonané dôkazy bol vyhodnotil spôsobom, ktorý je možné považovať za hodnotenie v rozpore so

základnými zásadami logiky. Preto nemôže krajský súd, aj keby sám na základe vykonaných dôkazov
resp. ich hodnotenia dospel k iným záverom, nemôže súdu prvého stupňa dávať záväzne pokyny k tomu,
ako má vykonané dôkazy hodnotiť.

Keďže odvolanie napadnutému rozsudku nevytýka žiadne iné pochybenia, než podľa neho nesprávne
hodnotenie dôkazov a vzhľadom na to, čo už bolo vyššie uvedené, teda že prvostupňový súd vykonané

dôkazy vyhodnocoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, nemohol krajský súd postupovať
nijako ináč, než odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.