Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2T/9/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509010114
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8509010114.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 1. marca 2017

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému L. R. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného L. R., nar. XX.X.XXXX
v W., trvale bytom P. G. č. XXX, okres U. O., spod obžaloby zo dňa 30.4.2009, podanej súdu dňa
5.5.2009 okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pod sp. zn. Pv 518/08 pre skutok
kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť tak, že:

„dňa 2.11.2008 v čase od 18.00 hod. do 19.00 hod. na parkovisku pri hoteli Magura v obci Vyšné
Ružbachy okr. Stará Ľubovňa poškodil osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xara, TsEČ SL-819AN tak,
že nezisteným predmetom poškriabal prednú kapotu, predný ľavý blatník, predné a zadné ľavé dvere a
zadný ľavý blatník, čím majiteľovi T. P. spôsobil škodu vo výške 653,- € (19.628,28 Sk)“,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 5.5.2009 podal okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na L. R. pre
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa v zmysle obžaloby
obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby, resp. presne ako je

uvedené vyššie vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka
- poškodeného, výsluchom svedkov L. R. ml., J. W., K. P., T. P., H. P., J. A., J. V., K. U.; ďalej čítaním
listinných dôkazov, znaleckého posudku Ing. Jozefa Popadiča a zápisnice o jeho výsluchu, ako je
podrobne poznamenané v príslušných zápisniciach o hlavnom pojednávaní.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok ako taký sa stal, o čom svedčí zistené poškodenie
dotknutého motorového vozidla pri jeho ohliadke dňa 3.11.2008 na dvore OO PZ Podolínec (viď
zápisnica o ohliadke „miesta činu“ z č.l. 83 spisu a fotodokumentácia z č.l. 87 a nasl. spisu kde je
zachytenépoškodenievozidla),isohľadomnazáveryznaleckéhoposudkuznalcaIng.JozefaPopadiča,
z ktorých vyplýva výška spôsobenej škody. Uvedenými zisteniami je daná totožnosť skutku, pre ktorý
bolo začaté trestné konanie a následne vznesené obvinenie a podaná obžaloba, pretože totožnosť
skutku je zachovaná ak je zachované konanie alebo následok, alebo časť konania alebo časť následku,

avšak vzhľadom na zistené skutočnosti, vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.K tomuto záveru súd dospel z viacerých dôvodov, pre ktoré, a to osobitne v tomto štádiu konania,
nemožno ustáliť vinu obžalovaného a podložiť ju dostupnými a vykonanými dôkazmi tak, aby vina
obžalovaného mohla byť uznaná bez toho aby o takom závere vznikali dôvodné pochybnosti.

Už vo vzťahu k okolnostiam nasledujúcim po tom, ako sa mal poškodený dozvedieť o poškodení
jeho vozidla a o tom, že mu ho mal poškodiť obžalovaný, ich oznámenia na príslušnom oddelení
PZ a označenia páchateľa, treba poukázať na to, že podľa správy OO PZ Podolínec doručenej súdu
27.2.2013, trestné oznámenie podal poškodený až 3.11.2009 (nie ako tvrdil on a jeho manželka, že to

boli oznámiť už v deň spáchania skutku vo večerných hodinách), a to v čase o 8:50 hod. na telefonickú
linku OO PZ Podolínec, následne po vykonaní ohliadky miesta činu a fotodokumentácie bolo spísané
trestné oznámenie. Podľa potvrdenia o jeho podaní (č.l. 2 spisu) poškodený 3.11.2008 o 8:50 hod.
oznámil na OO PZ Podolínec, že „mu neznámy páchateľ“ poškodil motorové vozidlo.

V kontexte vyššie uvedeného je potom viac než zmätočné to, že podľa zápisnice na č.l. 22-28 spisu

poškodený vypovedal v danej veci ako svedok taktiež dňa 3.11.2008, a to na OO PZ Podolínec, pričom
výsluch podľa zápisnice začal o 8:50 hod., skončil o 9:20 hod., pričom v tomto výsluchu označuje priamo
ako páchateľa obžalovaného s tým, že ho pri skutku videli deti poškodeného. Prečo by teda v rovnakom
čase poškodený podával trestné oznámenie (telefonicky) na neznámeho páchateľa, ak už v tom čase
vypovedal voči konkrétnej osobe si nevedno vysvetliť. Navyše ani to, ako mohol byť poškodený v tom

istom čase, i keď blízko, ale predsa na dvoch rozličných miestach - pretože podľa „zápisnice o ohliadke
miesta činu“ - v skutočnosti o ohliadke motorového vozidla (č.l. 83 spisu), poškodený bol v čase od 8:45
hod. do 9:00 hod. prítomný na tejto ohliadke, a to na dvore OO PZ Podolínec. O ohliadke samotného
miesta činu vo vyšetrovacom spise nie je žiadna zápisnica, je však v spise na č.l. 84 náčrt miesta,
kde k poškodeniu malo dôjsť, ako aj fotodokumentácia daného miesta pri hoteli Magura vo Vyšných

Ružbachoch (č.l. 87 - 95 spisu) vyhotovená 3.11.2008, pričom podľa vyššie uvedenej správy až po jej
vyhotovení bolo začaté trestné stíhanie a spísané trestné oznámenie (zrejme samotné potvrdenie z č.l.
2 spisu, pretože v tomto kontexte sa v spise nič iné nenachádza). Všetky tieto úkony a najmä čo do času
paralelne ohliadku vozidla na dvore OO PZ a výsluch poškodeného 3.11.2008 vykonával taktiež totožný
príslušník OO PZ (opäť trestné oznámenie podľa správy bolo podané o 8:50 hod. telefonicky, po ňom

mala byť ohliadka miesta činu a vykonaná fotodokumentácia, až tak začaté trestné stíhanie, súčasne
však prebiehala ohliadka samotného vozidla na OO PZ a výsluch poškodeného).

K. U., príslušník PZ, ktorý spísal potvrdenie o podaní trestného oznámenia, bol na hlavnom pojednávaní
dňa 1.3.2017 vypočutý ako svedok, pričom uviedol, že prijímal trestné oznámenie na oddelení, pričom

keď príde niekto s poškodeným autom, tak sa dokumentuje hneď na oddelení, spisuje sa to hneď na
mieste, ak zavolá, že má niekde auto poškodené, tak sa ide na to miesto, nevedel už uviesť, či sa
išlo i do Vyšných Ružbách, či táto vec bola pridelená jemu, pričom veci, ktoré boli jemu pridelené na
preverovanie spisov, má uložené všetky aspoň v počítači, ale túto tam nenašiel. Nevedel sa vyjadriť
ani k okolnostiam podania trestného oznámenia s tým, že to bude tak, ako je uvedené v spise, nevie

či bolo podávané hneď, ani na oddelení teraz k tomu nič nenašli. Uviedol tiež, že trestné oznámenia
prijíma každý kto robí, väčšinou stála služba priamo na oddelení, ak stála služba nie je, tak ich prijíma
realizačná hliadka v rámci 158-ky, stiahne ju operačný ak je niekde vonku. Ak by hliadka kvôli inému
prípadu nemohla prijať oznámenie hneď a vec zdokumentovať, bolo by to určite v zázname zo služby,
ktoré spisujú po službe, kde by bolo uvedené, že bolo prijaté nejaké oznámenie - telefonicky, osobne

alebo cez operačného dôstojníka, a dôvod prečo sa to nezrealizovalo hneď.

Takéto záznamy však zo strany OO PZ Podolínec v súvislosti so žiadosťami súdu v tejto veci
neboli k odpovediam pripojené, ani nie sú vo vyšetrovacom spise, čo opäť je v rozpore s tvrdeniami
poškodeného, že bol podať trestné oznámenie hneď po skutku 2.11.2008. Navyše vyjadrenia svedka

nijako nepodporujú tvrdenia poškodeného a svedkyne H. P., jeho manželky, ohľadne dôvodov, pre
ktoré podľa nich nemalo byť ešte dňa 2.11.2008 prijaté na OO PZ Podolínec údajne podávané trestné
oznámenie. V zmysle správy podanej OO PZ Podolínec 25.1.2017 nebolo možné pre skartovanie
registratúrnych záznamov z roku 2008 overiť kto dňa 2.11.2008 na danom OO PZ pracoval a teda zo
strany súdu ani nikoho vypočuť k týmto skutočnostiam.

Ďalej vyššie menovaný svedok uviedol k otázke či pri prijímaní trestného oznámenia zisťuje od
podávajúcej osoby aj to, či má vedomosť o tom, kto konkrétne by mal byť páchateľom, že áno, či
má podozrenie na nejakú osobu, alebo či niekoho videl, prípadne nejakých svedkov, ktorí by mohlipomôcť vec objasniť. Je potom zarážajúce, že v potvrdení o podaní trestného oznámenia, ale aj
v uznesení o začatí trestného stíhania sa páchateľ označuje ako „neznámy“ a v kontexte vyššie
popísanéhovykonávaniaďalšíchúkonovaichčasujepotomzarážajúceito,kedyskutočnebolvykonaný

výsluch poškodeného, ktorý podľa zápisnice na č.l. 22 až 28 spisu mal byť vykonaný 3.11.2008 v čase
kolidujúcom s časom ohliadky vozidla na dvore OO PZ, v ktorom výsluchu už za páchateľa poškodený
označoval obžalovaného a ako svedkov uvádzal svoje deti T. a K..

Svedok tiež uviedol, že ak by mu poškodený povedal, že už to oznámil skôr, tak by to oznámil

nadriadenému, ktorý rieši či sa vykonali nejaké opatrenia alebo nie, ako aj, že všetky telefonické
oznámenia sa zaznamenávajú do knihy fonogramov a hlásení, kde sa uvádzajú všetky telefonické
oznámenia a vysielačkou, a všetky udalosti sa zapisujú do knihy udalostí - do ktorej sa zapisujú všetky
veci realizované. V tomto smere súd poukazuje na to, že podľa správy OO PZ Podolínec doručenej
súdu 15.12.2014 boli systémy polície v roku 2008 schopné uchovať záznam telefonátu cca pol roka a
následne boli vymazané, pričom za rok 2008 prebehla i skartácia administratívnych pomôcok a zberných

spisov, takže prostredníctvom týchto nebolo možné pred súdom tvrdenia poškodeného a jeho manželky
o oznamovaní skutku 2.11.2008 preveriť.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že mal nejaké problémy s poškodeným, s ktorým
v minulosti pracoval, pričom tento mal podkopávať jeho autoritu, ako aj že mali konflikt v súvislosti s

poškodením motorového vozidla poškodeného dcérou družky obžalovaného. Bránil sa však tým, a to
už od prvého úkonu, ktorého sa zúčastnil v prípravnom konaní, že v čase kedy malo dôjsť k skutku
bol doma. Uviedol, že v deň skutku bol na cintoríne spolu s družkou, jej synom G., ktorý mal vtedy asi
8 rokov, a so svojim synom - svedkom L. R., omša bola o 15:00 hod. a najneskôr do 17:00 hod. sa
vrátili domov, pričom sa vrátili ešte za šera, syn L. bol potom ešte u nich a okolo 20:00 hod. alebo 20:15

hod. išiel domov a dievča - svedkyňa J. V. (dcéra družky obžalovaného), išla venčiť psa. Uviedol, že on
ostal doma lebo má problémy s krížami a vonku bol iba v koženke, vtedy bolo sychravo, tak si radšej
oddýchol, do rána už vonku nebol.

VtomtosmerejehovýpoveďpotvrdzovalisvedkoviaL.R.(synobžalovaného),J.W.(predtýmU.-družka

obžalovaného). Dcéra družky obžalovaného, J. V., uviedla v zásade, že si pamätá len, že išla večer
venčiť psa, lebo chodila pravidelne, skoro každý večer, potvrdila tiež, že obžalovaný mával bolesti chrbta
a že stále berie nejaké lieky (pre úplnosť treba dodať, že podľa názoru KS v Prešove v jeho rozhodnutí
v tejto veci sp. zn. 1To 9/2012 zo 7.2.2012 výsluch menovanej svedkyne v prípravnom konaní vzhľadom
na okolnosti jeho vykonania je ako dôkaz neúčinný).

Poukazoval tiež na to, že na všetkých svätých sú ulice plné a len blázon by išiel vtedy niekomu škriabať
auto na ulici. Uviedol, že deti poškodeného ho nepoznali, lebo pred tým býval 20 rokov v U. O., v tom
čase býval v G. asi rok, videli ho iba raz keď bol objasňovať záležitosť s J.. Podľa neho také deti majú
iné starosti, ako vsugerovať si niekoho postavu.

Obžalovaný tiež poukazoval po podaní obžaloby na to, že v čase skutku na mieste kde mal byť spáchaný
bolo nefunkčné verejné osvetlenie, pričom malo byť nefunkčné už asi dva - tri roky pred skutkom, čo mu
mal asi dva - tri mesiace po výsluchu potvrdiť pri stretnutí na mieste svedok A., údržbár na obecnom
úrade. Menovaný svedok na hlavnom pojednávaní uvádzal, že on má na starosti výmenu žiaroviek, vozí

elektrikára, nastaví rebrík a pri tom ako to menia. Uviedol, že si je istý, že svetlá na starom kandelábri,
pri hoteli Magura, ktorý mal dve svetlá, v roku 2008 už nesvietili lebo v roku 1997 sa dávali nové lampy
pri obecnom úrade, do ktorých sa dávali už úsporné žiarovky, odvtedy staré lampy mohli svietiť ešte
dva roky, podľa neho v roku 2008 nesvietili, ich údržba bola namáhavá kvôli rebríku, desať rokov tam
žiarovka nevydrží a novú nemohol dať nik bez jeho prítomnosti, lebo vždy tam chodí s rebríkom. Uviedol,

ženovélampyosvetľujúskôrchodník.Tiežpoukázalnato,žepríslušnýdvojitýstĺposvetľovalkrižovatku,
taktiež aj predný vchod do hotela Magura.

Podľa správy obce Vyšné Ružbachy, podanej súdu 27.1.2017, stĺpy verejného osvetlenia pri vchode
do dvora obecného úradu sú tie isté ako k 2.11.2008, obec nedisponuje dokladmi o výmene žiaroviek

ale údržba bola realizovaná podľa potreby. Stĺp s dvojitým osadením, na rohu pri penzióne Grosek,
bol odstránený v roku 2012. Zo správy obce Vyšné Ružbachy doručenej súdu 13.11.2014 tiež vyplýva,
že nie je možné zistiť či bolo verejné osvetlenie v mieste, kde mal byť spáchaný skutok, v čase jeho
spáchania funkčné.Svedok, poškodený T. P., na hlavnom pojednávaní 2.11.2015 uviedol, že v rozhodnom čase bol pri
manželke v hoteli Magura, vo vnútri pri nej kde pracovala, lebo mali ísť do Popradu, tak ju čakal. Na to

prišli do hotela ich deti K. a T., ktoré povedali, že videli obžalovaného ako sa motal okolo ich auta, na
čo on potom vyšiel von k autu a videl, že je na ňom vyvrátené spätné zrkadlo na strane šoféra, a že
na aute sú dve ryhy. Uviedol, že podľa detí obžalovaný potom išiel hore do dediny smerom ku kostolu
kde býval. Deti sa mali skryť za stromom pri obchode, ktorý je v dome služieb, auto stálo pred vchodom
do Magury pri akoby verandičke pri ceste. Keď išli do Popradu s manželkou a dcérou U., zastavili sa

po ceste v Podolínci, kde policajti povedali, že majú prísť na druhý deň ráno, že foťák im to nechytí,
budú po tme zlé snímky. Poukazoval na to, že to bolo pod lampami verejného osvetlenia a osvetlenie
bolo aj z okien hotela Magura, že jeho deti označili obžalovaného, a to ako veľkú osobu v bordovej
bunde s reflexným pásom na rukáve, povedali určite, že to bol on, že taká osoba sa nepohybuje často.
V Podolínci mali nahlásiť udalosť najskôr o pol siedmej, možno neskôr, následne dcéru U. išli odviezť
na internát a do OD Max zaplatiť za okná na stavbu. Uviedol, že vtedy svietili pouličné lampy, pričom

na križovatke boli také dvojičky, teda boli tam dve lampy, tam kde je teraz reštaurácia Grosek, zrušili
ich keď stavali oporný múr okolo toho, a asi ďalších 20 m bola ďalšia lampa, jeho auto bolo asi medzi
tými lampami, skôr bližšie k dvojičkám.

K rozporom s výpoveďou zo dňa 9.3.2009 uviedol, že jeho deti ostali schované za kríkmi kým tam bol

obžalovaný, stretli sa s nimi vo verandičke keď vychádzali von, pribehli keď videli ako vychádzajú - v
kontexte výzvy na vysvetlenie rozporu však nevysvetlil rozpor výpovede na hlavnom pojednávaní oproti
uvedenej skoršej výpovedi, kde výslovne uviedol, že vyšiel pred hotel, krátko po ňom i manželka, prišiel
k autu kde videl vyklonené spätné zrkadlo a poškriabanie dvoma ryhami a hneď na to k nemu pribehli
deti. V tomto smere trval na svojich vyjadreniach i vo vzťahu k výpovedi na HP dňa 26.3.2010, kde však

tiež uvádzal odlišne od výpovede zo dňa 9.3.2009, že deti prišli za ním do hotela, ako aj, že manželka
v tom čase robila záverečnú.

V prípravnom konaní 9.3.2009, ako aj na hlavnom pojednávaní poškodený uvádzal, že deti mu povedali,
že obžalovaný potom išiel hore do dediny smerom ku kostolu kde býval. Svedkyňa K. P. však výslovne

na hlavnom pojednávaní dňa 5.5.2016 uviedla, že s bratom sa skryli za stromy pri obchode, a potom za
bar Merlin a už nevidela čo obžalovaný robil a kam išiel. Taktiež uviedla, že za mamou prišli do Magury,
teda do hotela, kde sa rozprávali čo sa stalo.

Rovnako tak na hlavnom pojednávaní 5.5.2016 i svedok T. P. uvádzal, že sa išli skryť následne až za

bar Merlin, počkali 10 minút a išli do hotela za rodičmi, kde im povedali čo sa stalo, pričom tiež uviedol,
že v hoteli je predsieň, potom vstup do reštaurácie a stretli sa s rodičmi niekde medzi tým. Tiež uviedol,
že auto mali zaparkované pri rohu budovy na strane, na ktorej je vchod do hotela. Samotný poškodený
však uvádzal, že auto bolo od verandy, od vchodu asi meter až meter a pol, jeho manželka uviedla, že
bolo zaparkované pod prvým oknom reštaurácie od verandy.

Svedkyňa H. P., manželka poškodeného, uviedla tiež, že deti ju našli v práci, asi v jedálni v reštaurácii.
Myslí, že ostala v práci do ôsmej a potom išli s manželom to nahlásiť do Podolínca na OO PZ, policajti
auto prehliadli a povedali, že majú prísť ráno, že ráno spíšu papiere, pričom nevie koľkí tam boli, určite
viac ako jeden. Nepamätala si, že by išli odtiaľ do Popradu, uviedla, že deti uviedli meno obžalovaného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zásade jedinými priamymi dôkazmi, ktoré majú usvedčovať
obžalovaného zo spáchania trestného činu, boli výpovede detí poškodeného, ktoré pri poškodzovaní
vozidla poškodeného mali vidieť obžalovaného. Na druhej strane obžalovaný, ako aj jeho syn a družka
zhodne tvrdili, že obžalovaný bol v čase, kedy malo dôjsť k skutku, doma.

Výpovede očitých svedkov neboli v prípravnom konaní nijako verifikované, a to či už formou rekognície
obžalovaného aspoň prostredníctvom fotografií, resp. overením či mohli deti poškodeného skutočne
riadne vidieť a identifikovať osobu obžalovaného na mieste činu v dotknutom čase vzhľadom na to, že
k skutku malo dôjsť po zotmení. OČTK sa v prípravnom konaní obmedzili iba na ich tvrdenia, že na

mieste bolo vidno.

Poškodený, jeho deti, a v konaní pred súdom i manželka poškodeného, zhodne uvádzali, že miesto
skutku bolo dobre osvetlené. V prípravnom konaní však neboli vykonané žiadne úkony na preverenievýpovedí v tomto smere, osobitne výpovedí detí poškodeného, teda či skutočne tomu tak v čase skutku
bolo a či mohli v danom mieste a čase rozpoznať osobu páchateľa tak, ako uvádzali. V tejto súvislosti
išlo o podstatné opomenutie, pretože v tomto štádiu konania takéto overenie už vzhľadom na zmenu

pomerov ani nie je možné. Nič na tom nemení ani to, že v prípravnom konaní sa obžalovaný nebránil
tvrdeniami, že na mieste skutku nebolo funkčné osvetlenie, pretože pre náležité zistenie stavu veci bolo
uvedené v zásade potrebné už s ohľadom na jeho obhajobu spočívajúcu v tom, že po návrate z cintorína
v dotknutý deň už ostal iba doma, čo navyše potvrdzovali výpoveďami i jeho družka, jej dcéra a syn
obžalovaného. Pri takýchto protichodných tvrdeniach obmedziť sa, resp. sa len prikloniť k výpovediam

detí poškodeného nebolo postačujúce na nepochybné preukázanie viny obžalovaného. I pri osvetlení,
aké v danom mieste malo byť, pritom bolo potrebné riadne preveriť, či bolo osobu páchateľa možné
rozpoznať bez pochybností.

Nie je možné bez podloženia inými objektívnymi faktami uprednostniť výpoveď jednej skupiny svedkov
pred druhou, a to v danom prípade detí poškodeného pred blízkymi osobami obžalovaného napr.

predpokladom možnej nehodnovernosti blízkych osôb obžalovaného v snahe mu napomôcť, resp. na to,
že aký by bol záujem na takej výpovedi na strane detí poškodeného vzhľadom na ich vtedajší vek, a pod.
Osobitnepoukazujesúdnato,žepritomvprospechobžalovanéhovypovedalijehosyn,napriektomu,že
podľarozhodnutiaObvodnéhoúraduvStarejĽubovnič.2007/00747-438prz29.11.2007,právoplatného
4.12.2008 (č.l. 97 spisu), obžalovaný dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

V rozhodnom čase nebolo v prípravnom konaní ani nijako objektivizované to, či v čase skutku bolo
verejnéosvetlenievokolímiestačinuskutočnefunkčné.Pritomohľadnezisťovaniatejtoskutočnostibolo
súdu zo strany obce Vyšné Ružbachy dňa 16.7.2010 najprv iba predložené schematické znázornenie
osadenia stĺpov verejného osvetlenia a oznámené, že boli používané úsporné žiarovky s výkonom 22

- 25 W. Z uvedeného však nijako nevyplýva, či príslušné osvetlenie v čase skutku skutočne funkčné
bolo a na strane druhej to ale ani nevylučuje možnosť, že v čase skutku funkčné nebolo a teda verejné
osvetlenie nesvietilo. Taktiež nemožno relevantne ustáliť dosah, resp. plochu, ktorú verejné osvetlenie
osvetľovalo, teda či osvetľovalo dostatočne i miesto kde bolo zaparkované vozidlo poškodeného a to tak,
že bolo z príslušnej vzdialenosti (z miesta kde sa mali prvýkrát skryť deti poškodeného) možné riadne

rozoznať osobu páchateľa. Na žiadosť súdu v tomto smere Obec Vyšné Ružbachy dňa 13.11.2014
oznámila, že či bolo v rozhodnom čase verejné osvetlenie funkčné nie je možné zistiť a opätovne
pripojila už skôr predložené schematické znázornenie osadenia stĺpov verejného osvetlenia. Podľa
správy obce Vyšné Ružbachy, podanej súdu 27.1.2017 obec nedisponuje dokladmi o výmene žiaroviek
ale údržba bola realizovaná podľa potreby - ani to však bez všetkého nepreukazuje či verejné osvetlenie

v dotknutom mieste v čase skutku bolo skutočne plne funkčné alebo nie, súčasne vyvstáva tu otázka, či
bola potreba údržby dvojitého osvetlenia na križovatke pri terajšom penzióne Grosek oproti rohu budovy
hotela Magura, ak v blízkosti už boli i 2.11.2008 lampy pred vchodom do dvora obecného úradu, ktoré
v zásade osvetľujú priestor križovatky ako takej.

Súčasne treba poukázať na to, že podľa poškodeného bolo jeho auto zaparkované pod lampami
verejnéhoosvetlenia,pričompoukazovalnadvojitúlampuprireštauráciiGrosekažeasi20mbolaďalšie
lampa - od dvojitej lampy však smerom k budove Jednoty, vo vzdialenosti 20 m nebola zistená žiadna
lampa (teda v smere popri hotelu Magura) ani na previerke výpovedí detí poškodeného 2.11.2016, ani
nič v takej krátkej vzdialenosti nie je na obcou predloženom schematickom znázornení osadenia stĺpov

a navyše podľa udania svedka A. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní bolo poznačené kde boli lampy
v tomto smere - a to priamo do schematického znázornenia (č.l. 147 spisu), čo v zásade bolo potvrdené
i svedkom T. P. pri previerke výpovede na mieste samom 2.11.2016.

Navyše z výpovede poškodeného zo dňa 9.3.2009 vyplýva, že tiež podozrieval práve obžalovaného

z porezania podstrešnej fólie na jeho dome čo tiež dával do súvisu s poskákaním dcéry družky
obžalovaného po jeho aute, pričom tiež uviedol, že jeho deti ho s manželkou podľa neho určite počuli
keď sa rozprávali o obžalovanom - vzhľadom na to nie je vylúčené, deti poškodeného si mohli, vzhľadom
na ich vtedajší vek, osobu škrabúcu vozidlo spojiť i pod vplyvom toho s obžalovaným, osobitne ak ho
predtým, ako vyplýva z prvotných výpovedí, videli preukázateľne iba raz, pri ich bydlisku v súvislosti s

riešením skákania po aute dcérou družky obžalovaného. V tomto smere v súčasnosti nemožno plne
akceptovať tvrdenie T. P., že poznal obžalovaného podľa obrysov tela (odvtedy ho totiž nepochybne už
viackrát videl, hoci len na pojednávaniach) a podľa špecifickej chôdze (zo strany súdu „prenášanie jednej
nohy“obžalovaným,akoudávalsvedoknaHP5.5.2016,nebolozacelékonanie,aspoňvrámciprejdeniacez pojednávaciu miestnosť nijako registrované). Okrem toho svedok T. P. na hlavnom pojednávaní
tvrdil, že obžalovanému pri skutku videl do tváre, videl ho aj zboku aj spredu lebo sa tak pohyboval okolo
auta, pri previerke výpovedí 2.11.2016 už ale tvrdil, tak ako K. P., iba že osoba stála zboku a videli jej

tvár z profilu.

Objektivizovanie výpovedí svedkov, detí poškodeného, pritom zrejme bolo plánované už v prípravnom
konaní, nakoľko podľa zápisnice o výpovedi svedka poškodeného zo dňa 23.3.2009 mal tento obdržať
predvolanie na previerku výpovede, k čomu s poukazom na deti nedal súhlas. Túto previerku však podľa

súdu bolo možné vykonať prípadne i bez ich prítomnosti, OČTK mohli ju vykonať už len s poukazom
na vedomosť z ich výsluchov, že deti boli pri Jednote, dalo sa pomocou poškodeného presne určiť
postavenie jeho auta, dalo sa teda preveriť, či od Jednoty smerom k nemu bolo možné v príslušnom
čase osobu páchateľa vôbec zreteľne vidieť a rozpoznať. Navyše nesúhlas poškodeného nebol podľa
súdu relevantný ani s ohľadom na v tom čase platnú a účinnú úpravu § 158 ods. 1, ods. 2 Tr. por., §
157 ods. 2 Tr. por. („alebo ak účel vyšetrovacieho pokusu možno dosiahnuť inak“) a § 157 ods. 3 vety

tretej Tr. por. a § 135 ods. 2 vety prvej Tr. por. (pričom zo spisu nevyplýva, že by v tomto smere nebol
daný súhlas prokurátora). V tomto smere tiež nemožno dávať na ťarchu obžalovanému, že spochybnil
osvetlenie v danom mieste až na hlavnom pojednávaní - OČTK mohli základné skutočnosti ohľadne
miesta spáchania skutku (najmä jeho osvetlenia v rozhodnom čase) overiť ihneď po začatí konania.

Podrobnejšiejepotrebnépoukázaťnato,žesúddňa2.11.2016vykonalsíceprevierkuvýpovedísvedkov
T. P. a K. P. na mieste samom, avšak v čase jej vykonania sa už na križovatke pri reštaurácii Grosek
dvojitá lampa, v zmysle už vyššie uvedeného, nenachádzala, na vzdialenejšom rohu budovy hotela
Magura je stále umiestnený reklamný pútač na nápoje, avšak nefunkčný (odhliadnuc od skutočnosti,
že reklamný pútač má v zásade len vnútorné podsvietenie a neslúži ako zdroj svetla pre okolie, a

to i vzhľadom na jeho rozmery - viď pri previerke vyhotovená fotografia č. 23 v dokumentácii na č.l.
431 spisu). Samotný hotel Magura už nie je v prevádzke, i v čase previerky bol uzavretý a vnútri bolo
zhasnuté, pričom nedá sa overiť aké silné osvetlenie z jeho okien v dotknutom čase vôbec mohlo
prenikať na ulicu (osobitne s poukazom na výpoveď poškodeného v prípravnom konaní, že na nich boli
rolety natočené tak, že poškodený nevidel na ulicu - teda zrejme z okien ani nemohlo dopadať priame

svetlo na miesto odparkovania vozidla poškodeného).

Pri previerke výpovede bolo podľa označenia poškodeného umiestnené vozidlo na miesto, kde v čase
skutku malo byť zaparkované vozidlo poškodeného. Z tohto umiestnenia vozidla je zrejmé (fot. č. 1
súvisiacej fotodokumentácie), že vozidlo poškodeného nebolo na rohu budovy, ako udával svedok T. P.,

ale za ním a teda je zrejmé, že pri vozidle z miesta označeného pri previerke výpovede svedkami K.
a T. P. (označené bodom 3) ako miesto kde prvýkrát zazreli osobu, ktorá sa im zdala podozrivá (teda
ako vypovedali na HP 5.5.2016 obžalovaného pri ich aute), títo svedkovia nemohli vidieť žiadnu osobu
pri vozidle - z daného miesta nevidno ani vozidlo samotné, ani teda logicky žiadnu osobu pri ňom (viď
fotografia č. 9 - č.l. 426 spisu - pohľad z miesta označeného bodom 3 pri previerke na budovu hotela

Magura).Zatýchtoskutočnostíjepotomnelogické,prečobysamenovanísvedkoviaišlischovaťzmiesta
označeného pri previerke bodom 3 na miesto pri previerke výpovede označené bodom 4, z ktorého mali
pozorovať páchateľa pri poškodzovaní vozidla. Pokiaľ pritom svedok T. P. pri previerke uviedol, že videl
obrysy akoby sa tam niekto obšmietal, tak pokiaľ by teda videl napr. nejaký tieň spoza budovy hotela, tak
trebapoukázaťnato,žeuživtomvekusvedkovianepochybnemuseliobjektívnevedieť,ževokolídanej

budovy môžu byť ľudia, veď išlo o hotel s reštauráciou, pričom svedkyňa K. P. na otázku prokurátorky na
hlavnom pojednávaní výslovne uviedla, že chodili často ku mame. Nemožno preto akceptovať za takej
situácie, že práve v tomto prípade, pokiaľ videli „obrysy“ niekoho, tak mali dôvod sa ísť hneď schovať.

SvedkoviaK.aT.P.priprevierkeoznačilimiesto,kdebolpôvodnýstĺpverejnéhoosvetlenia-priprevierke

bolo miesto označené bodom 2. Treba poznamenať, že ide o miesto, na ktorom mal byť stĺp s dvoma
lampami (viď obcou V. Ružbachy predložené schematické znázornenie osadenia stĺpov). Od prednej
časti zaparkovaného vozidla k danému miestu bola zistená vzdialenosť 24 m, pričom podľa svedkov stĺp
smeroval na vchod na rohu budovy hotela Magura, teda za samotnú verandu, pred ktorou bolo vozidlo v
čase skutku zaparkované (viď fotografia č. 6 - č.l. 425 spisu) a vchodom do ktorej (označený pri previerke

výpovede číslom 6) vošli svedkovia po skutku do hotela.

Pri previerke výpovede svedok T. P. poukázal na to, že okrem stĺpa, ktorý bol na mieste označenom
bodom 2, boli na mieste stĺpy verejného osvetlenia tak ako v čase previerky - teda zhodne s predloženýmschematickým znázornením zo strany obce čo sa týka pôvodného stĺpa s dvojitým osadením (na
schematickom znázornení červená dvojbodka) a jemu najbližších stĺpov oproti vchodu do dvora
obecného úradu (viď fotografia č. 5 na č.l. 425 spisu) a okrem toho stĺpov cez cestu po boku budovy

bývalej Jednoty, ku ktorým je najbližšie miesto označené pri previerke bodom 4 (k týmto stĺpom viď
fotografiu č. 22 na č.l. 431 spisu), pričom však z fotografií vyhotovených pri previerke výpovede je
zrejmé, že žiadny z týchto svetelných zdrojov miesto zaparkovania vozidla poškodeného neosvetľuje ani
v súčasnosti a teda zrejme ho neosvetľoval ani v čase skutku. Navyše toto miesto nie je ani osvetľované
zo strany cez cestu stojaceho penziónu Grosek (viď fotografia č. 12 a č. 21 fotodokumentácie z previerky

výpovede).

Osoba obžalovaného nebola podľa tváre v čase previerky z miesta, kde sa najprv mali svedkovia skryť
(bod 4) rozoznateľná a ani z daného miesta na vozidle neboli viditeľné spätné zrkadlá na vozidle - viď
fotografia č. 12 súvisiacej fotodokumentácie a (priblížené) fotografie č. 13 a 14 danej fotodokumentácie.

Možno teda uzavrieť, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali priamo jedine výpovede detí
poškodeného, a to svedkov K. P. a T. P., ktorých pravdivosť, resp. správnosť čo do označenia ako
páchateľa skutku samotného obžalovaného nebola, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností,
náležite preukázaná, pričom okrem výpovede samotného obžalovaného, jeho syna, i výpovede družky
obžalovaného a jej dcéry potvrdzujú, že v čase spáchania skutku mal byť obžalovaný doma a tieto

výpovede neboli, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, v tomto konaní nijako relevantne
a bez dôvodných pochybností vyvrátené.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a skutočnosti nemá súd v tomto prípade náležite a bez
pochybností preukázané spáchanie žalovaného skutku obžalovaným, a to ani na podklade ostatných v

tomto konaní vykonaných dôkazov, a preto obžalovaného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod podanej
obžaloby oslobodil.

Čo sa týka nároku poškodeného T. P. na náhradu škody, tento ho uplatnil pôvodne v tomto konaní
vo výške 653,- eur, avšak na hlavnom pojednávaní dňa 2.11.2015 poukázal na to, že poškodenia

motorového vozidla opraviť nedal, že následne jeho manželka s autom havarovala a toto bolo
zošrotované a teda že žiadne peniaze od obžalovaného nepožaduje. Výslovne uviedol, že práva na
náhradu škody sa vzdáva, preto týmto rozsudkom už súd o náhrade škody ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa

do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, c)

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.