Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 24, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213428
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817213428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr.Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: X. X., narodená

X.XX.XXXX,trvalebytomY.XXXX/XX,XXXXXO.,občanSR,právnezastúpenáJUDr.IvanouIgazovou,
advokátkou, so sídlom v Bratislave, Mýtna 11, proti žalovanej: S. X., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom
Na S. XXX/XX, XXX XX Prievidza, občan SR, právne zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom,
so sídlom v Prievidzi Nám. Slobody č.10, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , o ich výške súdu
rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala určenia, že je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností: rodinného domu súp.č. XXX parc.č. D. XXXX/X, pozemku parc.č. XXXX/X o výmere
XXXmX zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX záhrady, pozemku
parc.č. XXXX/X o výmere XXmX zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v k.ú. V., obec V.,
zapísané na LV č. XXXX (vedený R. úradom V., katastrálny odbor) v podiele 1. G. odôvodnila tým, že
žalobkyňa a žalovaná sú sestry a boli účastníkmi konania o dedičstve po svojej matke, poručiteľke U.
G., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, dedičstvo bolo prededené notárom X.. P. F., so sídlom
Ul.G. B. 4A V.. Už v dedičskom konaní žalobkyňa namietala, že predmetom dedenia je aj rodinný dom

súp.č.XXXparc.č.D.XXXX/X,pozemokparc.č.XXXX/XovýmereXXXmXzastavanéplochyanádvoria,
pozemok parc.č. XXXX/X o výmere XXXmX záhrady, pozemok parc.č. XXXX/X o výmere XXmX
zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúce sa v k.ú. V., obec V., zapísané na LV č. XXXX s tým, že
išlo o rodinný dom vo vlastníctve poručiteľky, ktorá v ňom bývala až do svojej smrti. V dedičskom konaní
vyšlo najavo, že predmetom dedičstva nie sú všetky vyššie uvedené sporné nehnuteľnosti z dôvodu, že
už nie sú vo vlastníctve zomrelej. Až dodatočným šetrením v súdnom archíve Okresného súdu Prievidza
žalobkyňa zistila, že dňa 8.3.2012, t.j. približne mesiac pred smrťou poručiteľky došlo k uzatvoreniu

kúpnej zmluvy medzi poručiteľskou U. G. ako predávajúcou a jej dcérou žalovanou ako kupujúcou, ktorej
predmetom bol prevod sporných nehnuteľností do vlastníctva žalovanej za kúpnu cenu 1.000,- EUR za
dom aj vyššie uvedené pozemky. Predávajúca v čase prevodu mala takmer 80 rokov, bola zdravotne
ťažko obmedzená a odkázaná na starostlivosť. Dohodnutá kúpna cena za sporné nehnuteľnosti bola
zjavne celkom neprimeraná hodnote prevádzaných nehnuteľností. Kúpna zmluva je absolútne neplatná,
v rozpore s ustanoveniami zákona ( § 37 ods.1, § 39 ods. 2 , § 39a Občianskeho zákonníka), následkom
čoho je kúpa neplatná od počiatku a na sporné nehnuteľnosti sa hľadí, ako keby nikdy neboli prevedené.

Sporné nehnuteľnosti boli do vlastníctva žalovanej prevedené tesne pred smrťou predávajúcej za kúpnu
cenu, ktorá bola celkom zjavne neprimeraná a v hrubom nepomere s hodnotou, ktorú za túto kúpnu
cenu žalovaná nadobudla. Žalobkyňa spochybňuje i pravosť podpisu predávajúcej na uvedenej kúpnej
zmluva ako i skutočnosť, že by jej matka, ako predávajúca, za slobodnej nikým neovplyvnenej vôle sadobrovoľneazaplnéhovedomiarozhodlapreviesťspornénehnuteľnostidovlastníctvažalovanej,keďže
sa vždy počas svojho života vyjadrovala, že sporné nehnuteľnosti pripadnú obom dcéram spoločne.
Neprimerane nízka kúpna cena je iba jedným z indikátorov toho, že predávajúca nekonala slobodne

a vážne a uzatvorenie takejto pre ňu zjavne nevýhodnej kúpnej zmluvy je najmä vzhľadom na všetky
ostatné súvisiace okolnosti, za ktorých ku kúpe došlo ( vysoký vek, odkázanosť, zdravotný stav) v
rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa obnovuje právny stav
pred uskutočnením absolútne neplatného právneho úkonu, pretože na základe absolútne neplatného
právneho úkonu účinky prevodu spornej nehnuteľnosti nenastali. Keďže je vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti evidované na LV na meno žalovanej, je možné dosiahnuť zmenu vlastníka zapísaného v
KNvtomtoprípadelennazákladepodaniažalobyaprávoplatnéhorozhodnutiasúdu,odčohožalobkyňa
odvodzuje aj svoj naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko iným spôsobom nápravu nemôže
dosiahnuť a skutočný vlastnícko-právny vzťah podľa nej nekorešponduje so stavom vedeným v KN. NS
SR v otázke naliehavého právneho záujmu zastáva názor, že pri sporoch, týkajúcich sa vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v prípade, že odporca je vedený ako vlastník v katastri, hoci vlastníkom nie je ,

je naliehavý právny záujem navrhovateľa vždy daný. V tomto prípade je daná právna ochrana žalobcu,
ktorý ak sa domáha pozitívneho určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech a uvedené je spôsobilé
zmeniť žalobcovo právne postavenie, má potom naliehavý právny záujem na určení podľa § 137 písm.
c) CSP. Nakoľko pôvodná vlastníčka sporných nehnuteľností nežije, nie je možné obnoviť právny stav,
aký bol v čase ich prevodu, dedičkami zo zákona po predávajúcej sú žalobkyňa a žalovaná.

2.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 27.2.2018. Uviedla, že v čase smrti poručiteľky
nemohol nikto predpokladať, koľko sa ešte dožije poručiteľka. Dôvodom, prečo sa poručiteľka tak
rozhodla bola aj tá skutočnosť, že žalobkyňa sa o ňu nezaujímala a neposkytla jej žiadnu pomoc.
Poručiteľka posledný pol rok pred smrťou nežila v rodinnom dome a žila so žalovanou v domácnosti, kde

aj zomrela. K argumentácii žalobkyne o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaná uviedla, že kúpna
cena bola dohodou predávajúcej a kupujúcej určená na sumu 1000,- EUR, nízka kúpna cena, pokiaľ
by bola výsledkom zmluvnej dohody účastníkov a nemala by vplyv na uzavretie tohto právneho úkonu
nemôže sa priečiť dobrým mravom, pretože nesleduje nemravný cieľ ani nemravný dôsledok. Účastníci
kúpnej zmluvy majú zmluvnú voľnosť v tom, na akej výške kúpnej ceny za nehnuteľnosť sa dohodnú.

Vlastníkmi predmetných nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci bola žalovaná a jej bývalý manžel
S. Bešina, vybudovali ich ako manželia. V roku 1991 došlo k odpredaju predmetných nehnuteľností
poručiteľke, pretože naliehala na tento prepis, keďže vtedajší manžel žalovanej sa dopúšťal trestnej
činnosti, poručiteľka mu neverila a obávala sa, že o rodinný dom, ktorý im pomáhala postaviť, prídu.
Kúpna zmluva bola spísaná dňa 11.12.1991, predávajúcimi boli žalovaná a jej manžel a kupujúcou bola

poručiteľka ( matka strán sporu). Kúpna cena bola 413.070,- Kčs, ktorá bola vyplatená predávajúcim
ešte pred podpisom, jednalo sa o disimulovaný právny úkon, pretože k vyplateniu žiadnej kúpnej ceny
nikdy nedošlo, preto potom pri kúpnej zmluve z 8.3.2012 poručiteľka navrhla kúpnu cenu 1000,- EUR,
čo podľa nej zodpovedalo hodnote nehnuteľností, vzhľadom na to, že kúpna zmluva z 11.12.1991 bola
disimulovaným právnym úkonom. Poručiteľka sústavne finančne podporovala žalobkyňu a odkúpila do

vlastníctva žalobkyne byt v O. za jeho zostatkovú hodnotu. Ak žalobkyňa spochybňuje pravosť podpisu
predávajúcej na kúpnej zmluve z 8.3.2012 aj skutočnosť, že zo strany predávajúcej ( poručiteľky a
matky strán sporu) nešlo o prejav slobodnej vôle, podpis na kúpnej zmluve je overený a vedený v
knihe osvedčenia pravosti podpisov pod č. 96/2012 a realizoval sa na Mestskom úrade Prievidza,
jedná sa preto o podpis poručiteľky. V kúpnej zmluve je uvedené, že zmluvné strany túto uzatvárajú na

základe ich slobodnej vôle, prečítali si ju, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu ju podpísali. Bola to
výslovne vôľa poručiteľky, chcela dať veci do poriadku a ona navrhla kúpnu cenu 1.000,- EUR, pretože
v roku 1991 predmetné nehnuteľnosti získala bez toho, aby vyplatila kúpnu cenu. Poručiteľka sa nikdy
nevyjadrovala, že by predmetné nehnuteľnosti mali pripadnúť po jej smrti do spoluvlastníctva žalobkyne
a žalovanej, pretože sa vyjadrovala, že žalobkyňa ju pripravila o veľa finančných prostriedkov, o čom

svedčí aj tá skutočnosť, že v roku 2008 písomne vyzvala žalobkyňu, aby jej vrátila sumu 250.000,-
Sk. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Pokiaľ by súd dospel k právnemu názoru, že v časti kúpnej
ceny je kúpna zmluva neplatná, s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka sa jedná o relatívnu
neplatnosť ažalobkyňasaotejtoskutočnosti,žebolauzatvorenákúpnazmluva,dozvedelavdedičskom
konaní priamo od notárky JUDr. Gajdošovej, keď sa domáhala, že do dedičstva patria aj predmetné

nehnuteľnosti, žalovaná vznáša námietku premlčania.

3. V replike zo dňa 27.03.2018 žalobkyňa uviedla, že s financovaním predmetného rodinného domu
nemali žalovaná a jej bývalý manžel vôbec nič spoločné, okrem tej skutočnosti, že manžel žalovanej vtom čase pracoval v bani, kde poskytovali nenávratné pôžičky, ktorú však od počiatku roku 1991-1992
splácala výlučne poručiteľka, ktorá v rodinnom dome od počiatku aj bývala, žalovaná ani jej bývalý
manžel v rodinnom dome nikdy nebývali a ani sa na jeho nadobudnutí nepodieľali. Argument o

pričinení sa o obstaranie rodinného domu vlastnými prostriedkami ako dôvod neskoršej neprimeranej
kúpnej ceny neobstojí. Nie je pravdou, že by poručiteľka prispela akoukoľvek čiastkou na kúpu bytu v
Bratislave, jednak tak nemala z čoho urobiť a je naopak pravdou, že sama žalobkyňa matku počas
jej života podporovala a napokon jej aj na vlastné náklady so synom zabezpečila pohreb. Tvrdenia,
že neprimerane nízka kúpna cena domu bola odrazom toho, že na financovaní domu sa podieľala

poručiteľka len čiastočne a zvyšok ceny domu zaplatila žalovaná s bývalým manželom nie sú pravdivé.
V čase podpisu zmluvy bola poručiteľka imobilná, odkázaná na lôžka. V rozpore s tým je tvrdenie, že
sa podpis kúpnej zmluvy mal uskutočniť priamo na Mestskom úrade v Prievidzi. K námietke premlčania
žalobkyňa argumentovala, že predmetom žaloby je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a podľa
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva okrem vlastníckeho. Preto
žalobkyňa vznesenú námietku premlčania považuje za bezpredmetnú. Naviac žalobkyňa sa s obsahom

kúpnej zmluvy neoboznámila v dedičskom konaní, ale až po jej vyžiadaní si tejto zmluvy z archívu
Okresného súdu Prievidza v roku 2017.

4. V duplike zo dňa 26.04.2018 žalovaná uviedla, že tvrdenie protistrany, že žalovaná s bývalým
manželom sa nijako nepodieľali na výstavbe rodinného domu považuje za účelové. Predmetná

nehnuteľnosť bola poručiteľke odpredaná na jej naliehanie, pretože mala vážne výhrady k správaniu a
životuvtedajšiehomanželažalovanejaobávalasa,žeodanúnehnuteľnosťprídu.Kúpnacena413.070,-
Kčsnebolapredávajúcimzostranyporučiteľkynikdyvyplatenáaajzvyšokúveruvovýške100.000,-Kčs,
ktorý mala splatiť nakoniec, splatil zrážkami zo mzdy S. O. ( bývalý manžel žalovanej). Podpis na kúpnej
zmluve prišla pracovníčka mestského úradu overiť priamo za poručiteľkou na dohodnutú hodinu do bytu

žalovanej na adresu V., Na S. č. XXX/XX. Žalovaná poukázala na stanovisko NS ČR XXCdo XXXX/
XXXX, podľa ktorého platná právna úprava neobsahuje právny inštitút neúmerného krátenia kúpnej ceny
za nehnuteľnosť, s poukazom na okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 8.3.2012 nie
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože celú záležitosť kúpnej ceny treba vidieť v súvislostiach kúpnej
zmluvy zo dňa 11.12.1991, jedná sa tak o relatívnu neplatnosť a žalovaná trvá na námietke premlčania.

5.Súd pojednával v prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Na pojednávaní právny zástupca
žalobkyne opakovane uviedol, že zotrváva na petite žalobe, tak ako bola súdu písomne podaná dňa
10.11.2017. Žalovaná sa pridržala svojich písomných vyjadrení k žalobe.

6.Následne súd po otvorení pojednávania vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, oboznámením
obsahu podanej žaloby a ostatných listinných dôkazov v súdnom spise. Na základe takto vykonaného
dokazovania zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných
ustanovení zákonov. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobný
návrh trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

7.Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

9. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

10. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

11.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12.Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.13.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

14.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

15. Súd podľa čl.17 základných princípov CSP postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Žalobný petit vymedzuje rámec konania pred súdom a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o
právachapovinnostiachsporovýchstránmásúdrozhodnúť.Taktovymedzenýmnávrhomjesúdviazaný.

Zásada ,,každý nech si stráži svoje práva“ v civilnom sporovom konaní vyžaduje od strán sporu
starostlivé zváženie v akom rozsahu a akým spôsobom a najmä ochrany akých práv sa mieni podanou
žalobou domáhať.

17.Súd v prvom rade zisťoval, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe

v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

18. Vo všeobecnosti platí, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha

(žalobcu). Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je to, či účastníci majú vecnú legitimáciu a že žalobca má na
určení naliehavý právny záujem. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť iba vtedy, ak by bez
súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu,
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny

vzťah ( právo) už existujúce ( aspoň v dobe vydania rozhodnutia), alebo o takú jeho procesnú, prípadne
hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený
prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavosť právneho
záujmujecharakterizovanátým,žežalovanýmjepopieranáexistencia(neexistencia)práva,čiprávneho
pomeru žalobcu.

19.Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že len na základe rozhodnutia súdu o určenie, že
žalobkyňajepodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľností:rodinnéhodomusúp.č.732parc.č.CKNXXXX/
X, pozemku parc.č. 3226/2 o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXXX/X
o výmere XXXmX záhrady, pozemku parc.č. XXXX/X o výmere XXmX zastavané plochy a nádvoria,

nachádzajúce sa v k.ú. V., obec V., zapísané na LV č. XXXX (vedený Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor) v podiele jednej polovice môže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníka nehnuteľností v
katastri nehnuteľností a preto je daný jej naliehavý právny záujem na tomto určení. Žalobkyňa tvrdila, že
iným spôsobom nápravu nemôže dosiahnuť. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd
žalobe nemohol vyhovieť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam, teda práva, vyplývajúceho z hmotného práva, ochrany ktorého sa podanou žalobou vo
vzťahu k žalovanej domáha.Podľa NS SR sp. zn. 6Cdo 179/2010 žaloba o určenie vlastníckeho práva
je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva a základným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby je aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
Žalobkyňa sa v tomto spore návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domáha

určenia, že jej patrí spoluvlastnícky podiel (1/2) na sporných nehnuteľnostiach, pričom predmetné
nehnuteľnosti sú aktuálne v celosti vo vlastníctve žalovanej. Súd má za to, že správne sa žalobkyňa
mohla žalobou domáhať určenia, že poručiteľka ako právny predchodca žalobkyne bola ku dňu svojej
smrti vlastníkom sporných nehnuteľností. Na takomto základe by následne prebehlo dedičské konanie,
kde by boli nehnuteľnosti dodatočne prejednané ako novoobjavený majetok poručiteľky (rozhodnutie

NSČR 22Cdo/1445/2004 z 13.8.2004, C866 Sou R NS). Takto podaná žaloba by odstránila neisté
postavenie žalobkyne a v rámci takéhoto konania by bola posúdená ako predbežná otázka aj platnosť
uzavretej kúpnej zmluvy z 8.3.2012. Súd na základe vyššie uvedeného preto žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení zamietol. V zmysle vyššie cit. ust.§ 216 ods. 1 CSP je viazaný žalobným návrhom žalobkyne, ktorého zmenu žalobkyňa nenavrhla ani
po otvorení súdneho pojednávania vo veci samej. Súd pritom nie je povinný poučiť žalobcu o tom, že
má upraviť žalobný petit. Sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva, preto sa žalobkyňa nemá

na základe čoho domáhať určenia, že je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností.
Žalobkyňa súdu nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní,
ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú stranami sporu ten, kto požaduje,
aby mu bolo určené jeho vlastnícke právo a osoba, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľností. Žalobcom vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže byť zásadne len ten

subjekt, ktorý nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník nehnuteľností a ktorý preukáže, že
podľa hmotného práva je jej vlastníkom ku dňu rozhodovania súdu. Podľa rozhodnutia NS ČR XXCdo/
XXXX/XXXX z 14.12.2005 ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 80 písm.
c) OSP určenia, že je vlastníkom veci, patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania
o dedičstve a ohľadne nej mu nebolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva. V zmysle vyššie uvedeného
chýba žalobkyni tiež aktívna vecná legitimácia v spore. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky

vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené sa súčasne zaoberať
žalobou vo veci samej. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne je tak sekundárnym dôvodom, pre ktorý súd
podanú žalobcu zamietol.

20.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspech
žalovanej znamená, že žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá, preto súd priznal žalovanej
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

24. Rozsudok bol vypracovaný a expedovaný v predĺženej lehote, ktorá bola sudcovi na jeho žiadosť
povolená v SPR1142/18.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.