Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/721/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615205455
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615205455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr.
Vratislavom Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku č. 6, Bratislava, proti žalovanému: S. o
zaplatenie sumy 747,75 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 491,75 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od
02.02.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 26,94%, o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2014 domáhal zaplatenia sumy 681,72 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne od 01.09.2013 do zaplatenia, zmluvnej
pokuty v sume 66 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2013 bola medzi
žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 500,- Eur za odplatu 190,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku v sume

690,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 2,50 Eur a ďalej v 10 mesačných
splátkach po 68,25 Eur. Žalovaný uhradil len sumu 8,25 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne
a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovaného v predžalobnej upomienke zo
dňa 03.07.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o
zosplatnení záväzku zo dňa 04.09.2013 žalobca oznámil žalovanénu, že celý dlh sa stal splatným ku dňu
31.08.2013. Dlžná suma 681,75 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou
a sumou uhradenou žalovaným vo výške 8,25 Eur. K tomu žalobca žiadal priznať zmluvnú pokutu vo

výške 66,- Eur, ktorá predstavuje 3,3% z istiny úveruje za 4 mesiace po 16,50 Eur od septembra 2013
do decembra 2013.

2.
Žalovaný sa k žalobe napriek výzve nevyjadril.

3.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4.
V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219

CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 01.03.2017.

5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXX zo dňa 18.02.2013, obchodnými podmienkami, pred žalobnou upomienkou zo dňa
03.07.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 04.09.2013, poštovými podacími hárkami, ako
aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.02.2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej

len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur za odplatu vo výške
190,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 690,- Eur v 13-tich mesačných
splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 2,50 Eurá a ostatných 10-tich vo
výške 68,25 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k
30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 28.

deň v mesiaci. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %
z istiny, odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN bola v zmluve
dohodnutá vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov). Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že konečná splatnosť úveru bola
dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy

o úvere do konečnej splatnosti úvere (bod 2 prvá veta Obchodných podmienok); Obchodné podmienky
obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta
Obchodných podmienok). Pre prípad nesplnenia záväzku žalovaným zmluvné strany dojednali zmluvnú
pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov (bod 3 prvá veta

Obchodných podmienok).

7.
Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 03.07.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok v sume 613,50 Eur, pričom ho upozornil, že ak

dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať
zaplatenie celej pohľadávky.

8.
Písomným oznámením zo dňa 04.09.2013 žalobca žalovanému oznámil zosplatnenie celej pohľadávky
zo zmluvy o úvere ku dňu 31.08.2013 a vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy úveru.

9.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

10.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

14.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté

ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

16.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej
banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

17.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu
vyplývajú z tohto zákona.

19.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

20.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

22.
Podľa § 544 ods. 2 Obč. zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23.

Podľa§53ods.1Obč.zákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

25.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27.
Podľa § 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

28.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 500,- Eur za odplatu
vo výške 190,- Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú sumu 690,- Eur v 13-tich

mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 2,50 Euro a zvyšných 10 vo výške 68,25
Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru
veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový
charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia
identifikačnýchúdajovzmluvnýchstrán,sumyúveruapodmienokjehosplácania.Formulárovýcharakter

majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere.

29.Keďže žalovaný sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostal do omeškania,
žalobca dôvodne s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu dlžnej sumy
zosplatnil úver ku dňu 31.08.2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaný uhradil len sumu 8,25 Eur. I keď

zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že
predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu
tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade
s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko
spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere voformeúveru(§1ods.2zákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm.

a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že
úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca
má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným
vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o

spotrebiteľských úverov výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 68,25 Eur (resp. 2,50 Eura pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie
jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na

ktoré nemá právo. Ďalej zmluva síce obsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN vo
výške67,70%,avšaktaktostanovenávýškaRPMNjeuvedenánesprávneatovneprospechspotrebiteľa
a ide o klamlivý údaj uvedený žalobcom, keďže RPMN zo zmluvy predstavuje výšku 78,65 %. Taktiež
úrok z úveru je v zjavnom rozpore s úrokovými sadzbami pri obdobných úveroch poskytovaných na

trhu v rovnakom období pri spotrebiteľských úveroch nad 1 rok. Podľa štatistiky NB SR bola v období
poskytnutia úveru priemerná úroková sadzba zo spotrebiteľských úverov uzavretých na dobu od 1 do
5 rokov vo výške 13 %.

31.

Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným
a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje
splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný

kalendárny deň v mesiaci a zároveň je v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej
mesačnej splátky k 28. dňu v mesiaci. Uvedené dva spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom
odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

32.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom
žalovanému sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobcanemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške
190,- Eur. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 500,- Eur časť vo výške 8,25 Eur,
súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume

491,75 Eur (500,- Eur - 8,25 Eur ).

33.
Zároveňsúdpriznalžalobcoviajúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy491,75Eurod02.02.2017
do zaplatenia. Úrok z omeškania mu priznal odo dňa doručenia žaloby žalovanému, keďže žalobca

v konaní nepreukázal či predmetné zosplatnenie žalovanému doručil a kedy sa žalovaný dostal do
omeškania s úhradou. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 02.02.2017 predstavovala 0,0% ročne, žalobcovi tak vzniklo
právo na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne.

34.

Žalobca neuplatnil dôvodne ani zmluvnú pokutu v sume 66,- Eur, nárok na
zaplatenie ktorej odvodzoval od nesplnenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne a
včas. Súd bol však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená
listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou

ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu
Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). Za nedôvodný súd považoval žalobu v
časti zaplatenia zmluvnej pokuty i z toho dôvodu, že žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z
dojednania, ktoré bolo už v inom konaní (konanie Okresného súdu Trnava - rozsudok č.k. 17C/100/2014
zo dňa 11.11.2014, právoplatný dňa 16.12.2014), vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd

predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje
na predmetný rozsudok súdu a v časti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 66,- Eur
žalobu, ako uplatňovanú v rozpore so zákonom (§ 53a ods. 1 OZ), zamietol.

35.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 491,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 02.02.2017 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

36.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

37.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo
právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal

z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 747,75 Eur, žalobca bol úspešný v časti o
zaplatenie sumy 491,75 Eur, t. j. 63,47 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 256,- Eur, t.j.
36,53 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu
jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 26,94 % (63,47 - 36,53).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.