Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/51/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113235339.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: M. Z. E., V.. V., J.. X.X.XXXX, Y. G. Y. XXX/X, G., prechodne bytom Makov - Kopanice č. 229,
o zaplatenie 944,11 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 944,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 944,11 Eur od 9.12.2011
do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom si
uplatňuje titulom uzatvorenej Zmluvy č. 1622011657 zo dňa 6.11.2006 medzi právnym predchodcom
žalobcu (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalovaným. Žalobca uviedol, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi postupcom VÚB, a.s. so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Na základe Zmluvy č. 1622011657 zo
dňa 6.11.2006 uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným postupca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky úver, pričom žalovaná bola oboznámená s podmienkami čerpania peňažných prostriedkov
ako aj zo zmluvnými podmienkami. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 1.129,65 Eur, ktorýá pozostávala z istiny 944,11 Eur, úroku z omeškania vo výške
185,54 Eur. Sumu 185,54 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatnil.
3. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol doručený s prílohami do vlastných rúk dňa
10.9.2014 nevyjadrila a v konaní ostala procesne nečinná.
4. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.
5. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.6. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR,
súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez
nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej
tabuli súdu dňa 21.8.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3.9.2018.
9. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom:
10. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o bežnom účte - Dôchodkové konto č.
1622011657zodňa29.5.2002,ktorejsúčasťousúajVšeobecnéobchodnépodmienky(ďalejiba„VOP“).
Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 6.11.2006 (č.l. 5) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej
v zmysle VOP a splnení stanovených podmienok dňa 7.11.2006 povolené prečerpanie na účte do výšky
464,71 Eur (14.000,-, Sk).
11. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 4.11.2012
(č.l. 12) oznámil žalovanej, že jeho pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2011 na žalobcu. Doručenie oznámenia o postúpení žalobca súdu
nepreukázal. Súčasťou príloh k žalobe sú iba Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu
žalobu (č.l. 6 a nasl.).
12. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 (č.l. 14 a nasl.) postúpila VˇUB (postupca) svoju
pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.
13. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 23) mal súd zistené, že ku dňu 8.12.2011
pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej predstavovala sumu 1.129,65 EUR, z toho
istina 944,11 EUR, úrok z omeškania 185,54 EUR.
14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.11.2012 (č.l. 12) VÚB, a.s. žalovanému oznámila,
že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere bola postúpená žalobcovi a že uvedený záväzok je
možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca zároveň doložil
kópiu podacieho hárku, ktorým preukázal doručovanie oznámenia žalovanému.
15. Listom zo dňa 27.9.2013 - pokus o zmier - (č.l. 24) vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy
1.287,32 Eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 944,11 Eur, zákonného/zmluvného úroku
vo výške 157,67 Eur a úroku z omeškania vo výške 185,54 Eur.
16.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníka(ďalejiba„OZ“)účinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
20. Podľa § 53 ods. 3 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.
21. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.
25. Podľa § 92 ods. 7 (v súčasnosti ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v rozhodnom
čase ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca
je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému
na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
27. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle § 92 ods. 7, v súčasnosti ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná
(dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol
klientbankynepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní.Uvedenépredpokladysúzákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
TietopodmienkypostúpeniastanovujepriamoZákonobankách,aajkebybolizákonodarcomstanovené
zaúčelomochranybankovéhotajomstva,ideozákonnépodmienkypostúpeniapohľadávky,priporušení
ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V
danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 7(resp. 8) Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V posudzovanej právnej veci na základe
dôkazov predložených žalobcom má vyplývať, že banka postúpila pohľadávku, pričom nevyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru a najmä vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie
tohto práva, resp. žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola žalovaná nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky. Až následne môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by banka ako právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na
uhradenie dlžnej sumy a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní
od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie
domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. Totožný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd
SR v rozsudku z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
28. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že doba omeškania po dobu 90 dní je naviazaná na výzvu,
keďže v zákone sa priamo uvádza: „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní“, čo znamená, že klient musí
byť i vyzvaný a napriek tomu, že na základe tejto výzvy vie o svojom peňažnom záväzku, s jeho
úhradou je v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podľa tretej vety ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách, banka môže postúpiť peňažný záväzok svojho klienta (dlžníka) na iný subjekt (i nebankový)
aj vtedy, keď dlžník (klient) síce uhradil banke ešte pred postúpením pohľadávky omeškaný záväzok,
na úhradu ktorého bol vyzvaný, avšak súčet všetkých omeškaní klienta (t. j. omeškaní po tom, čo bol
klient vyzvaný) so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Splnenie podmienok ohľadom zaslania výzvy a preukázania
dĺžky omeškania je vždy nevyhnutné pre to, aby bolo možné úkon postúpenia pohľadávky hodnotiť, ako
úkon platný. Tretia veta, t. j. veta za bodkočiarkou v ustanovení § 92 ods. 7, resp. v súčasnosti ods. 8
zákona o bankách výnimku z povinnosti banky splniť podmienky v zmysle prvej vety tohto ustanovenia
nezakladá.Napriektomu,ževzmysleustanovenia§89ods.1vetatretiazákonaobankách,bankaalebo
pobočka zahraničnej banky so svojím klientom si môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje
alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto zmluva musí mať
formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
29. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
30. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
31. Podľa§526ods.1 OZpostúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
32. Podľa§526ods.2OZakpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
33. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 7, v súčasnosti ods. 8 zákona o
bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených
podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. S poukazom na vyššie
uvedené, pri posudzovaní uplatneného nároku nie je možné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 vetatretia zákona o bankách. Súd žalobu žalobcu preto zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
na strane žalobcu.
34. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v
tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie
uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných
podmienok ust. § 524 OZ aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 7, v súčasnosti ods.
8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na
„nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a
zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného
záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka
môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v
rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do
zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.
35. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o
platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto
postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym
následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda nepreukázal,
ževstúpildoprávpôvodnéhoveriteľa-banky,nemápretoaktívnuvecnúlegitimáciuuplatňovaťvsúdnom
konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou č. 1622011657 zo dňa
6.11.2006, ktorú uzavrela žalovaná s VÚB, a.s., t.j. s právnym predchodcom žalobcu, preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
40. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že žalovaná ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mala nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko však žalovaná náhradu trov konania nežiadala a v konaní jej preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.