Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/306/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210782
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116210782.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. W., nar. XX. XX. XXXX,
trvalým pobytom O. 56XX/XX, W. W., o zaplatenie 176,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/158/2016 - 51 zo dňa 24. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/158/2016 - 51 zo dňa 24. 05. 2017 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 176,48 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady
trovkonania.Okresnýsúdpovažovalzapreukázané,žežalobcasožalovanouuzatvorilidňa17.10.2006
Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 708 a nasl. Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a návrh majiteľa účtu na
uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
netvrdil, ani nepreukázal, že žalovanej poskytol údaje vyžadované § 3 ods. 6 poslednej vety zákona č.

258/2001 Z. z., ani v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa bodu 8.11 VOP prekročenie limitu
je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho limitu pre povolené prečerpanie. Prekročenie limitu je klient povinný
vyrovnať v deň, kedy k prekročeniu došlo, od nasledujúceho dňa je povinný banke platiť úroky a úroky z
omeškania. Dlh žalovanej titulom nepovoleného prekročenia sa teda mal stať splatným vždy v deň, keď k
nepovolenému prečerpaniu došlo, a to ohľadne sumy, s ktorou sa do nepovoleného prečerpania dostala.
Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení o vzniku a existencii nepovoleného prečerpania výpisy

z účtu žalovanej za obdobie mesiacov jún 2013 až december 2013. Z predložených výpisov z účtu
žalovanej súd nemal preukázané, že ku dňu 16. 12. 2013 žalovaná nepovolene prečerpala na svojom
bežnom účte peňažné prostriedky v sume 711,14 Eur, teda že žalobca jej poskytol v tejto sume úver
(§ 710 Obchodného zákonníka). Vo výpise za obdobie 01. 06. 2013 do 28. 06. 2013 je uvedené, že
predchádzajúci zostatok bol 338,32 Eur, žalobca nepreukázal, z čoho táto suma pozostáva, ani kedy
mal tento dlh vzniknúť. Súd preto vychádzal z predložených výpisov z účtu žalovanej za obdobie od
júna 2013 do decembra 2013 a dospel k záveru, že za uvedené obdobie bol jej dlh ku dňu 31. 07. 2013

vo výške 143,26 Eur, pritom od 16. 12. 2013 do 19. 04. 2016 postupne uhradila žalovaná 534,66 Eur,
teda viac, ako jej žalobca titulom úveru formou prekročenia (nepovoleného prečerpania) poskytol. Preto
žalobu zamietol. K požadovanému úroku vo výške 28 % ročne z dlžných súm okresný súd uviedol,
že zmluvné strany si úrok v takejto výške nedohodli. Veriteľ nemôže spotrebiteľovi bez zmluvnéhokonsenzu jednostranne výšku úroku diktovať. Naviac, výška úrokov 28 % z dlžnej sumy je v rozpore
s dobrými mravmi, pretože klienta neprimerane zaťažuje. Podľa údajov zverejnených na internetovom
portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a ostatných úverov s

dohodnutou splatnosťou do 1 roka bola v mesiaci december 2013 vo výške 6,72 %, priemerne v roku
2013 vo výške 8,88 %. Žalobca teda požadoval zaplatenie úroku vo výške viac ako 3-násobok obvyklej
úrokovej miery. Aj keby si zmluvné strany výšku v takejto výške dojednali, bol by postihnutý absolútnou
neplatnosťou podľa § 39 OZ (rozpor s dobrými mravmi).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca. Ako
odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a
poukázal pritom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku („ďalej len „CSP“). Navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, žalobcovi zároveň priznať náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že „žalobca
nepreukázal, ani netvrdil, žeby žalovanej poskytol údaje vyžadované v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z. z., ako aj, že žalobca nepreukázal poskytnutie úveru formou povolaného prečerpania, v zmysle bodu
3.12 VOP bol dlh splatný vždy v deň, keď k nepovolanému prečerpaniu došlo, a to ohľadne sumy, s
ktorou sa žalovaná dostala do nepovolaného prečerpania“, vyjadril názor, že pokiaľ súd považoval návrh
za neúplný, ako to vyplýva z uvedeného odôvodnenia, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle §
129 ods. 1 CSP, čo však neurobil. Súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania,

jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu, hoci k
takejto činnosti bol povinný. Súd tak odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, ide o vady vymedzené
v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

3. Súd zároveň nepriznal žalobcovi nárok na úrok vo výške 28 % z dlžnej sumy s odôvodnením,
že veriteľ nemôže bez zmluvného konsenzu jednostranne diktovať spotrebiteľovi výšku úroku, naviac
ho označil za rozporný s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku. K tomu namietol, že Zákon o
platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť
individuálne dojednané. Súčasťou zmluvy o vkladovom účte sú aj Všeobecné obchodné podmienky

(ďalej len „VOP“) a v zmysle VOP je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy.
V bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, preto nie je naplnená
podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - jednostranná zmena zmluvných podmienok bez
dôvodu dohodnutého v zmluve. Ani podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemusia
všetky náležitosti zmluvy byť uvedené v jednom dokumente (výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora

vo veci C-42/15 - Home Credit vs. Bíroová). Dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov preto nie je
daný. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“)
upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb
je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné
prostriedkynaúčte.Vzmysle§2písm.f/Zákonaospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkách

pre spotrebiteľov sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje
spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte
spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Poukázal na VOP žalobcu, v
zmysle ktorých (bod 3.12) pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet,
opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom, ako

aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie
je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri

nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta, nie je zmluvnou pokutou. Nepovolené
prečerpanie je prekročením v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia VOP žalobcu iba
reflektujú ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a

vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky účtovať
úroky za prečerpanie účtu počíta aj Obchodný zákonník a tiež aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v
ustanovení § 18 ods. 1. Nejde teda o špecifickú zmluvnú podmienku alebo princíp zavedený žalobcom,
nie je daná jej neprijateľnosť.4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a
contrario) CSP. Rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Podľaustanovenia§379a§380ods.1CSPjeodvolacísúdviazanýrozsahomodvolaniaaodvolacími

dôvodmi.Odvolacísúdpreskúmalvzmysleuvedenéhonapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,postup
súdu, ktorý mu predchádzal, rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalobcu. Dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci z
dostatočne zisteného skutkového stavu, vykonané dôkazy sú vyhodnotené v súlade s ust. § 191 ods.
2 CSP a takto sú uvedené aj v odôvodnení, ktoré má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods.

2 CSP.

8. V zmysle uvedeného teda odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu je založené na dvoch
dôvodoch, prvým je tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces, keď podľa odvolania súd prvej
inštancie konal a rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania a nepokúsil sa zákonným spôsobom

tieto neúplnosti a neurčitosť odstrániť. Odvolací súd tento názor odvolateľa nepovažuje za správny. Ako
je zjavné z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd žalobu nezamietol z dôvodu, že by ju požadoval
za neúplnú. Žaloba spĺňa náležitosti vyžadované procesným právnym predpisom (CSP), má všeobecné
náležitosti vyžadované ustanovením § 127 ods. 1 CSP, ako aj náležitosti žaloby podľa § 132 CSP. Možno
teda uviesť, že z hľadiska naplnenia predpokladov, na ktoré sa žalobca odvoláva, nebol naplnený záver,

že by podanie žalobcu bolo nesprávne alebo neúplné. Naviac odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie vyzval žalobcu výzvou zo dňa 04. 08. 2016, aby v určenej lehote (15 dní) v zmysle § 132 ods.
1 CSP doplnil ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle § 150 ods. 2 CSP, konkrétne špecifikáciu uplatnenej
pohľadávky vo výške 176,48 Eur (čím je tvorená požadovaná suma, čo tvorí istina, ktorú žalovaný
skutočne čerpal a neuhradil, čo tvoria úroky, v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie, čo tvoria úroky

z omeškania, v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie, čo tvoria úroky poplatky, aké, podľa čoho sú
uplatňované; špecifikáciou nezaplatených súm, z ktorých požaduje úroky a opísaním, na základe akých
skutočností požaduje úroky práve od - do uvedených dátumov; uvedením, či medzi zmluvnými stranami
Zmluvy č. 1237795002 bolo dohodnuté povolené prečerpanie, a ak áno, v akej výške; opísaním spôsobu
(s uvedením zmluvného ustanovenia), akým došlo k nadobudnutiu splatnosti žalovanej pohľadávky ku

dňu 16. 02. 2013). Zároveň ho upozornil na povinnosť pripojiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia s tým,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

9. Žalobca na výzvu síce v určenej lehote reagoval, neuviedol však všetky rozhodujúce podstatné
skutočnosti a dôkazy, ktorými by jednoznačne a bez pochybností preukázal svoje tvrdenia v celom

rozsahu. Základnou povinnosťou účastníka v konaní pred súdom je povinnosť tvrdenia (bremeno
tvrdenia) a dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre
rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(dôkazná povinnosť) je nepriaznivé rozhodnutie pre účastníka, ktorý toto nesplnil, súd nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať, naviac, od účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. je súd v sporovom

konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán, sporové konanie je riadené zásadou formálnej pravdy.
Rozsudok v prípade sporového konania zodpovedá tomu, čo strany sporu tvrdili a nezohľadňuje to, čo
netvrdila žiadna zo strán. Pokiaľ súd vyzve stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2
CSP), ide o určitý spôsob, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady, nie je to však výzva
na odstránenie nedostatkov konania (§ 128 a § 129 CSP), ani osobitná poučovacia povinnosť súdu o

procesných právach a povinnostiach (§ 160 CSP). Za takéhoto stavu preto nemožno súhlasiť s prvým
odvolacím dôvodom, a to porušením práva žalobcu na spravodlivý proces tak, ako je to podrobnejšie
uvedené v odseku 2 (v uvádzaných odvolacích námietkach žalobcu). Pokiaľ ide o oprávnenosť námietky
účtovať úrok vo výške 28 % titulom nepovoleného prečerpania, odvolací súd konštatuje, že v odvolanížalobca dôvodí zákonnou právnou úpravou, na základe ktorej má nárok uplatňovať predmetný úrok. Ako
je zjavné z odôvodnenia súdu prvej inštancie, súd uviedol, že úrok v takejto výške si zmluvné strany
nedohodli. Odvolací súd poukazuje na zistenie, že zmluva, na základe ktorej žalobca pre žalovaného

zriadil a vedie účet, bola uzatvorená dňa 17. 10. 2006 (vtedy ešte žalobca vystupoval pod obchodným
menom Dexia banka). V tom čase žalovaná ako majiteľka účtu odmietla povolené prečerpanie na
osobnom účte, až následne, ako uvádza žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 17. 08. 2016, bolo
žalobkyni povolené prečerpanie vo výške 700,- Eur (a len z dokladu - výpis z účtu za obdobie od 01.
11. 2013 do 29. 11. 2013 vyplýva, že výška limitu povoleného prečerpania je platná od 23. 10. 2012

vo výške 700,- Eur). Žalobcom predložené VOP Prima banky Slovensko sú účinné od 01. 04. 2016,
úrokové sadzby preukazujúce úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % sú preukazované
žalobcomdokladom,zktoréhojezrejmáúčinnosťod01.05.2016.Vzhľadomnataktosplnenúpovinnosť
tvrdenia a zároveň dôkaznú povinnosť je potom celkom zjavne správny záver súdu prvej inštancie, že
úrok v takejto výške si zmluvné strany nedohodli a správny je aj záver, že veriteľ nemôže bez zmluvného
konsenzu jednostranne diktovať výšku úroku. Pokiaľ súd tento úrok zamietol aj z dôvodu jeho výšky,

ktorú považoval za neplatnú podľa § 39 OZ pre odporujúcu dobrým mravom, voči takémuto právnemu
posúdeniu žalobca v odvolaní nevzniesol žiadny argument, ani námietku.

10. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol skutočnosti, ani právnu
argumentáciu, ktoré by mohli zmeniť právne závery súdu prvej inštancie, preto odvolací súd stotožniac

sa so závermi napadnutého rozsudku tento ako vecne správny s poukazom na ust. § 381 ods. 1, 2 CSP
potvrdil, považujúc za správne aj odôvodnenie napadnutého rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 CSP, kedy
by úspešnej žalovanej prináležalo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože preukázateľne

žalovaná ostala v odvolacom konaní nečinná, žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním jej nevznikli,
a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).