Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716214668
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716214668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. S. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom
Mejstríkom, advokátom so sídlom Martin, A. Kmeťa 19, IČO: 50 412 272 proti žalovanému: U. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W., D. M. XXXX/XX, právne zastúpenému AK JUDr. Silvia Tatarková,

s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 10C/269/2016-121 zo dňa 03.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I.
p o t v r d z u j e .

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním II. ponecháva n e

d o t k n u t ý .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním III. m e n í takto:
Žalobkyni p r i z n á v nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanému
v plnom rozsahu.

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaný je žalobkyni povinný zaplatiť sumu 8 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy do 3 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:
„Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená aj článkom 16 Ústavy SR a právo na ochranu

súkromia spočíva v ochrane vnútornej intímnej sféry fyzickej osoby, do ktorej oblasti patria aj okruh
minulých a prítomných prežitkov a zážitkov fyzickej osoby, jej súkromná komunikácia, iné kontakty,
oblasť intímneho života. Právo na ochranu osobného súkromia je právom fyzickej osoby rozhodnúťpodľa svojho uváženia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného
súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry
zo strany iných osôb. Súčasťou práva na súkromie a rodinný život je aj právo na spolužitie s inými

osobami, najmä členmi rodiny. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má
dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občiansko-
právnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje postavenie fyzickej osoby v spoločnosti. Predmetom ochrany
cti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné
urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu

osobnosti objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. V zmysle ustanovenia § 11 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka je občan chránený najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení,
znižujúcich tvrdenia o jeho mravnom profile, o jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej morálne
podobne. Porušenie práva na česť môže byť spôsobné len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti a teda pôsobiť difamačne, teda hanlivo.
Je zrejmé, že žalovaný svojím konaním hodnoteným ako trestný čin, hneď niekoľkými spôsobmi zasiahol

do práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti, predovšetkým informačne najúčinnejším spôsobom
zverejnil nielen podobizeň žalobkyne (jej fotografiu), ale poskytol aj ďalšie osobné údaje ako telefonický
kontakt a pod názvom nicku aj jej meno a priezvisko. Uverejnením nepravdivých údajov žalobkyni na
v žalobe uvedenom konte, ktoré evokovali presvedčenie, že žalobkyňa je ženou ľahších mravov, ktorá
poskytuje sexuálne služby za odplatu, žalovaný si počínal nielen v rozpore s ust. § 12 ods. Obč. zák.

(zverejnením podobizne žalobkyne na sociálnej sieti bez jej súhlasu a zverejnením ďalších osobných
údajov žalobkyne), ale neodpustiteľne, úmyselne zasiahol do práv žalobkyne na ochranu jej občianskej
ctiaľudskejdôstojnosti,aleajnaochranujejsúkromia.Následkytakéhotokonaniabolizdokumentované
nielen v trestnom konaní, ale aj v konaní občianskoprávnom, keď výpoveďou príslušníkov domácnosti
žalobkyne, ale aj jej kamarátov a spolupracovníkov, bolo preukázané, že žalobkyňa minimálne po dobu

dvochmesiacov,bolavystavenáintenzívnymtelefonickým,aleajosobnýmatakommužovrôznehoveku,
ktorí sa od nej dožadovali poskytnutia sexuálnych služieb, hanlivo sa poza chrbát žalobkyne, ale aj
priamo vo vzťahu k nej vyjadrovali a takéto správanie a predstava o žalobkyni doznievala aj v priebehu
roku 2016. Po čine žalovaného narušil vzťah medzi žalobkyňou a jej priateľom a vzniesol do života
jej rodiny napätie, podozrievanie, nedôveru a nepohodu. Rodinní príslušníci žalobkyne, jej dcéra a jej

partner, boli vystavení narážkam iných osôb a to v súvislosti s konaním, ktorého sa žalobkyňa podľa
nepravdivých informácií žalovaným zverejnených na sociálnej sieti, mala dopúšťať. Súkromie žalobkyne
bolo neprestajne narúšané a je len pochopiteľné, že v dôsledku situácie, ktorá bola vyvolaná konaním
žalovaného, žalobkyňa duševne strádala.
Obvinením z prostitúcie na sociálnych sieťach informáciami, ktoré o žalobkyni žalovaný zverejnil,

podľa presvedčenia súdu v podmienkach konzervatívneho Slovenska žalovaný zasiahol do ctia
ľudskej dôstojnosti žalobkyne - ženy - tým najzávažnejším spôsobom. Je všeobecne známe, že v
podmienkach slovenskej spoločnosti obvinenie, či už priame, alebo nepriame, ženy z prostitúcie v očiach
spoluobčanov, najzávažnejším spôsobom znižuje česť ktorejkoľvek ženy. Žalovaný sa takéhoto konania
dopustil spôsobom, ktorý je vo vzťahu k šíreniu takýchto nepravdivých informácií veľmi účinný a totiž

zverejnením týchto údajov na sociálnych sieťach, ktoré sú denne prístupné desiatkam tisícov
návštevníkov. Ak aj žalovaná strana argumentovala tým, že žalovaný sa predsa žalobkyni ospravedlnil
a bol za svoj skutok odsúdený, o tejto skutočnosti vedelo len veľmi málo osôb z blízkeho okruhu strán
sporu. Prvé ospravedlnenie zo strany žalovaného, ktorého svedkom bola aj žalobkyňa, padlo až na
pojednávaní v prejednávanej veci pred súdom. Pokiaľ sa žalovaný ospravedlňoval pri svojom výsluchu

pred orgánmi činnými v trestnom konaní, neurobil to dostatočne účinne a najmä nie vo vzťahu
k žalobkyni. Pokiaľ žalovaný vážne znížil vážnosť žalobkyne v očiach jej spoluobčanov na sociálnych
sieťach, mal využiť tento spôsob aj pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia žalobkyni vo forme
ospravedlneniarovnakýmspôsobomarovnakýmiprostriedkami,akovočinejviedol,podľapresvedčenia
súdu ničím neodpustiteľný útok.

Obvinením z prostitúcie na sociálnych sieťach informáciami, ktoré o žalobkyni
žalovaný zverejnil, podľa presvedčenia súdu v podmienkach konzervatívneho Slovenska
žalovaný zasiahol do cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne - ženy - tým najzávažnejším
spôsobom. Je všeobecne známe, že v podmienkach slovenskej spoločnosti obvinenie, či už
priame, alebo nepriame, ženy z prostitúcie v očiach spoluobčanov, najzávažnejším spôsobom

znižuje česť ktorejkoľvek ženy. Žalovaný sa takéhoto konania dopustil spôsobom, ktorý je vo
vzťahu k šíreniu takýchto nepravdivých informácií veľmi účinný a totiž zverejnením týchto
údajov na sociálnych sieťach, ktoré sú denne prístupné desiatkam tisícov návštevníkov. Ak aj
žalovaná strana argumentovala tým, že žalovaný sa predsa žalobkyni ospravedlnil a bol zasvoj skutok odsúdený, o tejto skutočnosti vedelo len veľmi málo osôb z blízkeho okruhu strán
sporu. Prvé ospravedlnenie zo strany žalovaného, ktorého svedkom bola aj žalobkyňa, padlo
až na pojednávaní v prejednávanej veci pred súdom. Pokiaľ sa žalovaný ospravedlňoval pri

svojom výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, neurobil to dostatočne účinne
a najmä nie vo vzťahu k žalobkyni. Pokiaľ žalovaný vážne znížil vážnosť žalobkyne v očiach
jej spoluobčanov na sociálnych sieťach, mal využiť tento spôsob aj pre poskytnutie
primeraného zadosťučinenia žalobkyni vo forme ospravedlnenia rovnakým spôsobom
a rovnakými prostriedkami, ako voči nej viedol, podľa presvedčenia súdu ničím

neodpustiteľný útok.
Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobkyne, že vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku trestného
stíhania žalovaný upustil od vyššie popísaných neoprávnených zásahov do osobnostných práv
žalobkyne a skutočnosť, že od útoku prešiel dlhý čas, sa nefinančné zadosťučinenie vo forme
uverejnenia prípadného ospravedlnenia, alebo popretia informácií o žalobkyni na sociálnej sieti, už
nejaví ako dostatočne účinné a je na mieste poskytnúť zadosťučinenie finančnej povahy, teda poskytnúť

žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd je toho presvedčenia, že konaním žalovaného
bola v značnej miere znížená dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti, najmä v spoločnosti,
ktorá je tvorená okruhom jednak jej príbuzných, kamarátov, klientov, obchodných partnerov.
Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobkyňa má právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako je predpokladaná v ust. § 13 ods. 2 Obč. zák.. Žalobkyňa ju

požadovala v rozsahu 15.000 €. V tejto súvislosti dal súd za pravdu žalovanej strane, že
poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v tejto výške sa súdu javí ako prehnané a to
vzhľadom na skutočnosť, že približne v požadovanej výške 15.000 € podľa prevažujúcej
súdnej praxe sa poskytuje náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobená smrťou blízkeho
príbuzného. Samozrejme v takomto prípade sa poskytuje náhrada nemajetkovej ujmy aj vo

vyšších sumách, avšak suma 15.000 € je hranicou, v ktorej súdy prevažne priznávajú náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej smrťou príbuzného. Keďže smrť je taký zásah do
osobnostného práva na súkromie a rodinný život, ktorý je už nezvratný a jeho následky nie je
možné odstrániť, len kompenzovať poskytnutím zadosťučinenia vo finančnej forme, je
zrejmé, že zneváženie žalobkyne ako ženy, matky a partnerky, ohovorením z prostitúcie, je

nutné kompenzovať sumou nižšou. Za adekvátnu sumu súd považoval sumu 8.000 € tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Žalobkyňa pôvodne požadovala priznať k sume 15.000 € aj 5 % úrok z omeškania
od 13.8.2016 do zaplatenia. Súd úroky z omeškania žalobkyni nepriznal. Podľa presvedčenia

súdu ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. umožňuje priznať pri omeškaní dlžníka popri plnení aj úroky
z omeškania v prípade, že je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Podľa
presvedčenia súdu má toto ustanovenie na mysli existenciu omeškania s plnením peňažného
dlhu, ktorý vznikol zo záväzkového práva. Podľa presvedčenia súdu poskytnutie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je nárokom, ktorý vzniká zo záväzkového práva, je

osobitným nárokom, ktorý je upravený v inej časti Obč. zák. a to konkrétne ust. § 13 Obč.
zák. v časti, kde Občiansky zákonník pojednáva o osobnostných právach fyzickej osoby.
Preto podľa presvedčenia súdu žalobkyni popri náhrade nemajetkovej ujmy vyjadrenej
poskytnutej v peniazoch, nepatrí právo na úroky z omeškania a preto aj v tejto časti bola
žaloba zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Keďže ani jedna zo
strán nebola v plnom rozsahu úspešná, ani neúspešná, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán
proti tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.“

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania

- III. podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok vo výroku III. o trovách konania zmeniť tak, že žalobkyni prizná právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že má za to, že súd
správne vyhodnotil skutkový stav veci a rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy, avšak sa nestotožňuje
s výrokom súdu o tom, že jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Žiada, aby jej bola priznaná

náhrada trov konania, a to z dôvodu, že žaloba bola opodstatnená a dôvodná. Žalobkyňa mala plný
úspech vo veci, keď súd rozhodol o tom, že boli porušené jej základné práva v zmysle § 11 - § 13
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na následky zásahu jej prináleží aj náhrada nemajetkovej ujmy. Z
tohto pohľadu bola potom žaloba podaná dôvodne a následne súd rozhodoval voľnou úvahou o výškenemajetkovejujmy.Ajkeďsasúdnestotožnilspožadovanouvýškounáhradynemajetkovejujmy,vtomto
prípade rozhodnutie o výške plnenia záviselo čisto od úvahy súdu (nie znaleckého dokazovania ani
matematické prepočty a pod.). Bolo by potom nespravodlivé voči žalobkyni, ktorá sa domohla ochrany

zo strany súdu, aby bola zaťažená hradiť trovy, ktoré jej v súvislosti s uplatneným nárokom vznikli. Súd
uznal, že žalovaný závažným spôsobom (konanie uznané zároveň ako trestný čin ohovárania) zasiahol
do života žalobkyne a rozhodnutie o nepriznaní trov je neprimerané všetkým okolnostiam prejednávanej
veci.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I. a III. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti, v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo
alternatívne zníži výšku nemajetkovej ujmy, k náhrade ktorej súd prvej inštancie žalovaného rozsudkom
zaviazal a súčasne žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že sa

žalobkyni za svoje konanie ospravedlnil a sám deklaroval, že nemá problém toto zopakovať aj pred
súdom. Svoje konanie oľutoval a vie, že toto nebolo správne a nijako sa nesnaží situáciu ani svoje
konanie zľahčiť. Má skutočne za to, že jeho potrestanie bolo dostatočné, vzhľadom na právoplatné
odsúdenie formou trestného rozkazu, kde bola uznaná jeho vina a bol mu uložený adekvátny peňažný
trest, ktorý v plnej miere rešpektoval a uhradil. Uvádzal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko suma priznaná súdom prvej inštancie k úhrade
nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- Eur je celkom zjavne neprimeraná, jednak konaniu žalovaného a
jednak samotnému zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ku ktorému malo dôjsť. Poukázal na tú
skutočnosť, že zásah do osobnostných práv žalobkyne toho času netrvá, pričom má za to, že trestno-
právny postih žalovaného v spojení s jeho úprimným ospravedlnením sa žalobkyni na pojednávaní je

dostatočnouformousatisfakcieaplnevsúladesozásadouprimeranosti,ktorúzákonvyžaduje.Uvedená
zásada vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Dal do pozornosti i ústavno-právnu konformnú interpretáciu
zákonného ust. § 13 Občianskeho zákonníka, ktorá vedie k záveru, že pri poskytnutí ochrany osobnosti
dotknutej fyzickej osoby je nevyhnutné prihliadať i na možnú satisfakčnú úlohu samotného rozsudku,
konštatujúceho neoprávnenosť zásahu. Zastáva názor, že žalobkyňa nepreukázala zásah do svojho

súkromného života, nepreukázala zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, v takej značnej
miere, že by vznikol na jej strane nárok na priznanie finančného zadosťučinenia. O zníženie dôstojnosti
fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti ide v značnej miere vtedy, pokiaľ fyzická osoba pociťuje
a prežíva ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a
širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku ako závažnú. Uvedené však v konaní na súde prvej

inštancie preukázané nebolo. Peňažné zadosťučinenie je možné priznať len v tom prípade, ak sú
splnené dve kumulatívne podmienky, a to a/ morálne zadosťučinenie v konkrétnom prípade postačujúce,
b/ neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti
v značnej miere. Žalovaný má za to, že v danom prípade neboli splnené vyššie uvedené podmienky,
nakoľko nedošlo ku skutočnému zníženiu dôstojnosti ani vážnosti žalobkyne v spoločnosti. Pokiaľ

k nejakému zásahu do osobnostných práv žalobkyne konaním žalovaného aj došlo, tento zásah
nepochybne nedosahoval zákonom požadovanú, t.j. značnú intenzitu. Žalobkyňa ako predavačka vo
vinotéke predsa musí zniesť určitú mieru „poznámok“ na svoju osobu, pričom také konanie nie je
objektívne spôsobilé u žalobkyne znížiť jej dôstojnosť alebo vážnosť ako by tomu mohlo byť u ženy
pracujúcej na vrcholovej pozícii v manažmente na pozícii obchodnej riaditeľky, sudkyne, prokurátorky,

advokátky, či lekárky a pod. Na priznanie peňažného zadosťučinenia nestačí len možnosť zníženia
dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere, túto musí žalobca v konaní relevantným
a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom preukázať. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo
žalobkyňu, ktorá podľa názoru žalovaného dostatočne preukázala, že by došlo ku skutočnému zníženiu
dôstojnosti, resp. vážnosti v spoločnosti, a to značnou intenzitou.

Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s názorom, že morálna satisfakcia v podobe ospravedlnenia
žalovaného učineného vo vzťahu k žalobkyne je dostatočnou satisfakciou, poukázal na zjavne
neprimeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanej rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to
predovšetkým s poukazom na výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznávanej všeobecnými súdmi SR v
prípade ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko bola zo strany súdu
prvej inštancie nesprávne posúdená intenzita zásahu do osobnostných práv žalobkyne z čoho pramení
aj nesprávne určená výška nemajetkovej ujmy, k náhrade ktorej súd prvej inštancie žalovaného zaviazal.
V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvej inštancie je povinný rozhodovať v súlade s princípmi, ktoréupravuje CSP. Má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s princípom právnej istoty, nakoľko
priznanú výšku nemajetkovej ujmy v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil s poukazom na čl.
2 ods. 3 CSP. Uvedeným došlo podľa jeho názoru k porušeniu princípu legality, konkrétne čl. 16 ods. 1

CSP. Keďže súd prvej inštancie nepostupoval, nerozhodoval v súlade so základnými princípmi Civilného
sporového poriadku.
Zároveň dodal, že zákon síce dáva sudcovi veľký priestor, ktorý môže v rámci voľnej úvahy využiť, sudca
je však v každom jednotlivom prípade limitovaný nielen skutkovým stavom, skutkovými okolnosťami,
ale predovšetkým princípmi spravodlivosti, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade plne

rešpektované. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 09. novembra 2016, sp.
zn. I ÚS 689/2014.

4. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že tvrdenie žalovaného
uvádzané v odvolaní, v zmysle ktorého sa jej za svoje konanie ospravedlnil na súde prvej inštancie

berie ako výsmech, nakoľko pre ňu jedno ospravedlnenie nie je potom, čo všetko jej žalovaný spôsobil,
postačujúce. Pri ospravedlnení na pojednávaní sa jej žalovaný ani nepozrel do očí. Bolo mu zrejme
vhodnejšie svoje prejavy písať na sociálne siete, kde si zavádzajúce informácie o jej osobe čítali
cudzie osoby, ktoré nemali žiadne zábrany, vyvolávali a vypisovali jej ponuky na sexuálne služby. Je
jednoznačné, že konaním žalovaného došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti jej osoby, nielen pred jej

partnerom, pred jej deťmi, ale aj v širokom okolí a v neposlednom rade aj v práci. Tvrdí, že prvostupňový
súd vyhodnotil skutkový stav veci správne a na tom základe rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy. V
priebehu dokazovania bolo jasne preukázané, že začala mať rôzne telefonáty a SMS s narážkami od
neznámych mužov, ktorí jej dávali doslova zvrátené návrhy so sexuálnym podtónom. Toto sa stupňovalo
a takéto návrhy proti jej vôli jej začali dávať aj osobne, či už zákazníci alebo zamestnanci spoločnosti,

s ktorými obchodovala. Žalovaný svojim konaním zasiahol do jej osobnostných práv vysoko účinným
spôsobom, keď zverejnil nielen jej podobizeň, ale poskytol aj osobné údaje ako meno, priezvisko,
ale aj telefonický kontakt. Týmto vlastne neodpustiteľným spôsobom zasiahol do jej práv na ochranu
občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a na ochranu súkromia. Dôsledky jeho konania boli zdokumentované
nielen v trestnom konaní, kde bol právoplatne odsúdený, ale aj v konaní občiansko-právnom, kde jeho

protiprávne konanie a dôsledky tohto konania na jej osobu ako aj rodinu potvrdili niektorí svedkovia
a listinné dôkazy nesporne potvrdzujúce jej tvrdenia prezentované v žalobe, následných vyjadreniach
ako aj na uskutočnených pojednávaniach. V nijakom prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdeniami
žalovaného v jeho odvolaní, že nemohla utrpieť nemajetkovú ujmu a nepreukázala zásah do svojho
života a nepreukázala zníženie jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Toto považuje za opätovne trúfalé

bagatelizovanie vzniknutého závažného stavu zo strany žalovaného. Tak isto sa nestotožnila s tvrdením
žalovaného v jeho odvolaní v časti, kde uvádza, že ako predavačka vo vinotéke musí zniesť určitú mieru
poznámok na jej osobu. Je majiteľkou obchodnej spoločnosti, ktorá sa dlhé roky v regióne snaží o slušné
ariadnepodnikanie,másvojurodinu,sktorejčlenmivychádzakorektneanavzájomsapodporujú.Všetci
zainteresovaní boli zhrození z konania žalovaného. Jeho konanie jednoznačne malo negatívny dopad

na jej vzťah s partnerom, na jej vzťah s deťmi ako aj na vzťahy so zákazníkmi a obchodnými partnermi.
Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej výšku popiera žalovaný vo svojom
odvolaní a k tabuľke, ktorú pripojil k odvolaniu uviedla, že v týchto príkladoch sa rieši výška náhrady
nemajetkovej ujmy priznaná súdmi SR v prípade ujmy spôsobenej pri dopravných nehodách. V prípade
dopravných nehôd sa jedná o neúmyselné zranenie a škodu spôsobenú z nedbanlivosti, kde naopak

žalovaný v tejto kauze úmyselne po dlhšiu dobu doslova špinil jej meno a osobu. Všetkému dal sexuálny
charakter a jeho protiprávne konanie pretrvávalo i napriek upozorneniu, že zistila o koho sa jedná.
Jeho reakcia, keď zistila, že osobou vypúšťajúcou vedome nepravdivé informácie by mohol byť práve
žalovaný, bola taká, že sa jej vysmial a opätovne začal jej osobu nepravdivo a úmyselne prepierať na
sociálnych sieťach.

Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý výrok I. rozsudku potvrdiť, výrok III. o trovách konania zrušiť
a zmeniť tak, že jej prizná právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné
vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa

nemožno stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že v prípade dopravných nehôd sa jedná o neúmyselné
zranenie, zatiaľ čo v tejto kauze konal žalovaný úmyselne a z uvedeného dôvodu je súdom prvej
inštancie priznaná výška nemajetkovej ujmy opodstatnená. Uvedené skutočne nie je pri rozhodovaní
o výške nemajetkovej ujmy rozhodujúce, nakoľko sa úmyselné konanie bol žalovaný riadne a náležitepotrestaný v trestnom konaní. Za uvedené úmyselné konanie bol právoplatne odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/88/2016 zo dňa 28.07.2016, pričom mu bol uložený
peňažný trest vo výške 800,- Eur.

V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy súd určí výšku náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy. V rámci rozhodovacej praxe súdy priznávajú náhradu nemajetkovej ujmy
predovšetkým s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, pričom je nepochybné, že v prípadoch
ujmy spôsobenej smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode je miera závažnosti výrazne vyššia ako
v prípadoch ohovárania, kde objektívne nedochádza k neodvrátiteľnému zásahu do práv na ochranu

súkromia. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľ navrátenia
do pôvodného stavu, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.
Podľa názoru žalovaného nemohlo v prípade žalobkyne dôjsť k takej ujme, ktorá by zasahovala svojim
rozsahom ujmu porovnateľnú s ujmou spôsobenou smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode. V tejto
súvislosti podotýka, že u žalobkyne nedošlo v dôsledku konania žalovaného k zhoršeniu zdravotného
stavu, resp. k potrebe riešiť tento stav za pomoci liekov alebo inej odbornej pomoci. Vo vzťahu k

vyššie uvedenému nie je v civilnom procese rozhodujúca subjektívna stránka trestného činu, ktorá bola
náležite zistená a posúdená v rámci trestného konania, ale závažnosť ujmy vzniknutej v osobnej sfére
žalobkyne ako poškodenej. Z uvedeného dôvodu sa javí ako skutočne a zjavne neprimerané, aby súd
prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za ohováranie vo výške 8.000,- Eur.

6. K vyjadreniu žalovaného podala písomné vyjadrenie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že sa s vyjadrením žalovaného, v zmysle ktorého bol riadne a
náležite potrestaný v trestnom konaní, kde za úmyselné konanie bol právoplatne odsúdený a bol mu
uložený peňažný trest vo výmere 800,- Eur nestotožňuje, nakoľko tento hmotno-právny vzťah vzniká
medzipáchateľomaštátomapeňažnýtrestjelensankciouzatrestnýčin,ktorúukladáštát.Tietopeniaze

nie sú náhradou nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom a nemajú nič spoločné s priznaním
nemajetkovej ujmy.
Má za to, že okresný súd správne vyhodnotil skutkový stav, správne na základe závažnosti a ujmy
vzniknutej v osobnej sfére žalobkyne ako poškodenej priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
8.000,- Eur. Je jednoznačné, že konaním žalovaného došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti jej osoby

v takej miere a v takej intenzite, že tým natrvalo poškodil jej povesť a do značnej miery zasiahol do jej
osobnostných práv. Tento dlhotrvajúci intenzívny zásah do jej osobnej dôstojnosti, občianskej cti, má
pre ňu trvalý charakter, keďže bola ním narušená nielen jej psychická pohoda, ale v prvom rade jej
postavenie v spoločnosti medzi obchodnými partnermi a v neposlednom rade v rodine a následky tohto
zásahu do jej osobnostných práv naďalej trvajú.

Skutočnosť, ktorú často dáva žalovaný do popredia, a to že bol 800,- Eur peňažným trestom dostatočne
potrestaný je v poriadku, ale jej to meno neočistí. V očiach veľa ľudí ostáva aj naďalej ako žena, ktorá
poskytuje za peniaze sexuálne služby a doslova ponúka svoje telo. Aj finančné odškodnenie je len
malou záplatou za to, čoho bol žalovaný schopný a čo neoprávnene urobil. Nevie, aké nesprávnosti v
jej prednesoch žalovaný vidí, a to, že sa vyjadruje písomne, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

len svedčí o tom, že podľa jej názoru si je plne vedomý toho, čo spôsobil a že na pojednávaniach bol
po celý čas úplne ticho, nevyjadril sa ani jednou vetou, vedel ledva vysloviť, že ho to mrzí, má za to,
že žalovaný mal veľa možností ako sa brániť pri prejednaní veci prvostupňovým súdom, aj osobne sa
vyjadriť, nielen napádať jej argumenty.

7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenými subjektmi, ktorými sú žalobkyňa a žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 389
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok
okresného súdu v časti výroku I. v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním III. zmenil v súlade s ust. § 388 CSP.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v merite veci, prislúchajúceho spisového
materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust.
§ 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

13. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku,
pokiaľ ide o meritom veci, sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento
poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery.
Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom

odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval
odvolací súd za dôvodné.

14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd ďalej uvádza nasledovné :

15. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv
chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami
pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu
osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je
objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti fyzickej osoby. Pre úspešné

uplatnenie práva na ochranu osobnosti nie je vyžadované vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti
tomuto chránenému statku, ale postačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť
práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
1653/2013).

16. Práva upravené v ust. § 11 a nasl. OZ charakterizované ako osobnostné práva sú chránené nielen
Občianskym zákonníkom, ale aj Ústavou SR, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd, Listinnou základných práv a slobôd, Trestným zákonom, Trestným poriadkom a pod.

17. Právo na česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie je integrálnou súčasťou dôstojnosti fyzickej osoby a

z formálno-právneho hľadiska je možné ho zahrnúť pod ochranu súkromného a rodinného života. Vo
svojej podstate česť a dôstojnosť človeka sú duchovnou hodnotou každého človeka, pozostávajúcou
z psychickej a duševnej integrity fyzickej osoby ako nezastupiteľnej hodnoty. Česť a ľudskú dôstojnosť
nie je možné zužovať iba na občiansku česť. Právo na česť sa totiž prejavuje vo viacerých sférach,
a to súkromnej, spoločenskej, ale aj profesionálnej. Prípadný zásah do niektorej z uvedených sfér

človeka sa prejaví v súkromnej, spoločenskej alebo profesionálnej sfére a od toho bude závislý najmä
spôsob ochrany pred daným zásahom vo vzťahu k možným dôsledkom v danej sfére. Ochrana musí byť
poskytovanávočikaždémuzásahudoctialeboľudskejdôstojnosti,ktorýjespôsobilýohroziťčesť-dobrú
povesť, vážnosť, meno alebo dôstojnosť fyzickej osoby, alebo aj narušiť súkromný život fyzickej osoby.Poskytnutie ochrany nie je pritom podmienené tým, že aj skutočne došlo k negatívnym následkom, stačí,
že zásah je spôsobilý takéto následky spôsobiť.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd sa dôsledne zaoberal
zásahom žalovaného do osobnostných práv žalobkyne a na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil.

19. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, okresný súd správne aplikoval ust. § 13 ods. 3

Občianskeho zákonníka.

20. Ustanovenie § 13 ods. 3 OZ určuje, ktoré skutočnosti je treba pri určení výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch zohľadniť, sú nimi závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V prípade závažnosti ujmy treba zohľadňovať predovšetkým subjektívne hľadiská na strane osoby, do
práv ktorej bolo zasiahnuté. Dôležité je teda zistenie, či osoba, do práv ktorej bolo zasiahnuté, objektívne

vníma zásah ako závažnú ujmu najmä so zreteľom na intenzitu, povahu, trvanie a rozsah nepriaznivého
pôsobenia zásahu. Dôležitým hľadiskom sú aj okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do práv na ochranu
osobnosti.

21. K vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti

fyzickej osoby podľa § 13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie
zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len
ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Tento zásah musí byť neoprávnený,
protiprávny. Musí tak ísť o zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
t.j. s právnym poriadkom. Neoprávnenosť každého zásahu do právom chránených hodnôt a teda aj

zásahu do osobnosti fyzickej osoby tvoria objektívnu kategóriu predstavujú záporné hodnotenie zásahu
do osobnosti fyzickej osoby zo strany štátu. Túto objektívnu kategóriu je potrebné odlišovať od zavinenia
ako subjektívnu kategóriu. Zásah podľa § 13 OZ môže spočívať ako v aktívnom správaní pôvodcu
zásahu tak podľa okolností prípadu v jeho pasívnom správaní, predovšetkým spočívajúci v nesplnení
konkrétnej právnej povinnosti. Ďalej potom musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takýmto

zásahom a neoprávnenosťou, nezákonnosťou zásahu.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému preto okresný súd správne v konkrétnom prípade konštatoval, že u
žalobkyneideonemajetkovúujmuvzniknutúvosobnostnejsféreakofyzickejosoby,ktorútátoobjektívne
najmä vzhľadom k povahe, intenzite, trvania a rozsahu pôsobenia nepriaznivého následku pociťovala

a prežívala ako závažnú. Morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie
nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv v danom prípade nepostačuje.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vždy založená na úvahe súdu, na základe vykonaných dôkazov
ustáleného skutkového stavu a právneho posúdenia.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa - žalovaného, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok
okresného súdu - I. potvrdil ako vecne správny.

24. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním II. ponechal nedotknutý.

25. S výrokom okresného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, v zmysle ktorého žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania sa odvolací súd nestotožnil. V predmetnej veci bola žalobkyňa
vo svojom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy úspešná. Výška nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
spočívala na úvahe súdu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd mal za to, že žalobkyňa bola v predmetnom

spore úspešná v plnom rozsahu, z dôvodu uplatňovania náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia
jej základných práv, odvolací súd výrok rozsudku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovanému v plnom rozsahu. Pri svojom
rozhodovaní vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobkyne, a
preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ovýške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)