Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010349
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115010349.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
KristínyFerencziovejaJUDr.RastislavaKresla,vtrestnejveciprotiobžalovanémuC.G.,prepokračujúci
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, v bode 1 a 2 v jednočinnom súbehu
s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, prečin porušovanie domovej slobody podľa §

194 ods. 1 Trestného zákona, prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 6.2.2018, č. k. 2T/27/2015-702, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. G., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 6.2.2018, č. k. 2T/27/2015-702 uznal obžalovaného C. G. za
vinného, že
1. dňa 1. 6. 2013 v presne nezistenom čase okolo 23.00 hod. na R. ulici Č. XX v F.: - v byte patriacom
W. R., využil tú okolnosť, že W. R. spal a z vrecka riflí, ktoré mal položené na posteli, mu vybral čierne
púzdro na doklady a z neho zobral bankomatovú kreditnú kartu MasterCard Č. XXXX XXXX XXXX XXXX
spoločnosti W., a.s. a bankomatovú kartu Č. XXXXXXXXXXXXXXXX spoločnosti W., a.s., obe vydané

na meno W. R. a následne kartou Č. XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 2.6.2013 vykonal dve platby na
čerpacej stanici OMV v Trnave, jednu vo výške 3,40,-Eur a druhú vo výške 217,50,-Eur, ďalej platbu
v HM Tesco vo výške 74,07,- Eur a bankomatovou kartou Č. XXXXXXXXXXXXXXXX dňa 2.6.2013 z
bankomatu E. E. a.s., na R. ulici v F. uskutočnil neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 10,-Eur,
kde po návrate do bytu uvedené karty vrátil naspäť do čierneho púzdra a toto vložil do bundy W. R., čím
W. R., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom R. č. XXXX/XX, F., spôsobil škodu vo výške 304,97 -Eur,

2. v presne nezistenom čase od 17.05.2013 do 29.05.2013 v F. na R. ulici Č. XX v byte patriacom W.
R., využil tú okolnosť, že W. R. spal a z vrecka riflí, ktoré mal položené na posteli, mu vybral čierne
púzdro na doklady a z neho zobral bankomatovú kreditnú kartu MasterCard Č. XXXX XXXXXXXXXXXX
spoločnosti W., a.s., vydanú na meno W. R. a následne touto kartou z bankomatu E. E. a.s., na R. ulici
v F. dňa 17.05.2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej hotovosti v celkovej výške 300,-Eur,
dňa 22.05.2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej hotovosti v celkovej výške 300,-Eur a dňa

29.05.2013 uskutočnil dva neoprávnené výbery finančnej hotovosti v celkovej výške 300,-Eur, vždy, keď
sa potom vrátil späť do bytu, tak uvedenú kartu vrátil naspäť do čierneho púzdra a toto vložil do bundy
W. R., čím W. R., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom R. č. XXXX/XX, F., spôsobil škodu vo výške 900 - Eur,
3. v čase od 17.15 hod. dňa 29.05.2013 do 00.05 hod. dňa 1.06.2013 odcudzil bez použitia násilia z
obývacej izby v byte W. R., v ktorom bol ubytovaný, televízor zn. LG, nezisteného typu a výrobného čísla,
čiernej farby, čím spôsobil W. R., nar. X.XX.XXXX, trv. bytom F., ul. R. Č. XXXX/XX škodu vo výške 150,-

Eur, pričom za obdobný čin bol v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, a to dňa 28.05.2013 za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zne t neskoršíchpredpisov, za ktorý mu bola udelená bloková pokuta nezaplatená na mieste Č. bloku: 12006053 vo výške
30,-Eur,
4. dňa 9.8.2013 v čase o 8.30 hod. v F. na ulici J. E. Č. X preliezol vstupnú bránu oplotenia rodinného

domu, vnikol na dvor rodinného domu a následne cez otvorené okno na dome bez použitia násilia vnikol
do spálne rodinného domu patriaceho K. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom J. E. Č. X v opatere dcéry Q.
D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F., ul. O. Č. X, kde prešiel cez izby do ďalšej spálne a tu neoprávnene
zotrval až kým nebol spozorovaný Q. D. a následne z domu odišiel vchodovými dverami na neznáme
miesto,

5. dňa 7.6.2013 v čase od 17.00 hod. do 17.10 hod. v F. na ul. R. č XX odcudzil bez použitia násilia z
detskej izby v byte na prízemí, na posteli voľne položený notebook zn. HP 4535s, neznámeho výrobného
čísla,čiernostriebornejfarbyspolusnapájanímdoel.siete,čímtaktosvojímkonanímspôsobilmajiteľovi
C. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. gen. I. č. XX škodu vo výške 469,- Eur,
6. v presne nezistenom čase v obedňajších hodinách dňa 19.11.2013 v ubytovni na V. č. XX v F., v
areáli bývalej F. F., odcudzil z neuzamknutej izby, kde bol predtým návšteve, bez použitia násilia 1 ks

tabletu zn. Prestigio, PMP5580C DU s koženým puzdrom čiernej farby, čím tak svojim konaním spôsobil
majiteľovi veci C. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom F., ul. T. F. č. XX, škodu vo výške 80,-Eur, napriek
tomu, že v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava č.k. 0T/206/13 zo dňa 26.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2013, odsúdený
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a za obdobný čin bol v predchádzajúcich 12

mesiacoch postihnutý, a to za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov a bola mu dňa 28.05.2013 uložená bloková pokuta
nezaplatená na mieste číslo bloku 12006053 vo výške 30,-Eur,
7. napriek tomu, že si ako odsúdený dňa 26.10.2013 proti svojmu podpisu prevzal výzvu Okresného
súdu 0T/206/2013 v Trnave k nastúpeniu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody do Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, ku ktorému bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu v Trnave č.k. 0T/206/2013 zo dňa 26.10.2013, právoplatným dňa 26.10.2013 a po výzve mu bol
určený termín nástupu do výkonu trestu najneskoršie v priebehu do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup
trestu, do výkonu bez vážneho dôvodu nenastúpil, čím podstatne sťažil výkon rozhodnutia,
8. dňa 28.04.2005. v čase medzi 13.00 hod. a 13.20 hod. na Starohájskej ulici č. 11 v Trnave, prišiel do

neuzamknutého kaderníckeho salónu M-Studia, kde zo sociálnej miestnosti odcudzil z voľne odloženej
kabelky hnedú koženú peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 8.000,-Sk, (265,55,-Eur), kartu
Eurotel klubu a kartu zliav fy. Domoss, obidve vystavené na meno G. T., čím uvedeným konaním spôsobil
G. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H. L., ul. P. C. č. XXX/XX, škodu vo výške 282,15 Eur,
9. 12.07.2006 v čase medzi 9.30 až 10.00 hod. na ul. Zelený kríček v Trnave, na začiatku Bernolákového

sadu pri Galérii Jána Koniarka fyzicky napadol 85-ročného H. R. a to takým spôsobom, že k nemu
zozadu pristúpil v úmysle mu vybrať peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, v dôsledku čoho sa H. R.
začal brániť, no jemu sa podarilo ho zhodiť na zem a zo zadného vrecka nohavíc mu vytiahol koženú
peňaženku kávovej farby, v ktorej mal hotovosť 400,-Sk, čím H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. č.
XX, spôsobil škodu vo výške 18,28 Eur, k zraneniu poškodeného neprišlo.

teda
v bode 1), 2), 3), 5) rozsudku :
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, z toho v bode 1 a 2 si neoprávnene
obstaral platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu na účel použiť ho ako pravý,
v bode 4) rozsudku :

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,
v bode 6) rozsudku :
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený,
v bode 7) rozsudku :

maril alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon
trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
v bode 8) rozsudku :
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu nie nepatrnú,
v bode 9) rozsudku :

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal chránenej osobe, a to osobe
vyššieho veku,
čím spáchal
v bode 1), 2), 3), 5) rozsudku :pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, v bode 1 a 2 v jednočinnom súbehu
s prečinom neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 4) rozsudku :
prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
v bode 6) rozsudku :
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
v bode 7) rozsudku :

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
v bode 8) rozsudku :
trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 9) rozsudku :
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Trestného zákona.

Za to bol odsúdený takto:
v bode 1), 2), 3), 4), 5) rozsudku :
Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) § 38 ods. 2,
ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2

(dva) roky 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/206/2013 zo dňa 26.10.2013, právoplatný dňa 26.10.2013, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
v bode 6), 7) rozsudku :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), písm. h) § 38 ods. 2, ods.
4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
v bode 8), 9) rozsudku :
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), písm. h) § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.
2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov 8

(osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 6T/153/2006 zo dňa 17.07.2007, v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp.

zn. 5To/15/2008 zo dňa 16.10.2008 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/18/2007 zo
dňa 16.02.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodeným:
- C. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom ul. I.. I. č. XX, škodu vo výške 469,- Eur,

- G. T., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H. L., ul. P. C. č. XXX/XX, škodu vo výške 282,15 Eur.
Podľa§288odsek1TrestnéhoporiadkusúddedičovpopoškodenomW.R.,nar.X.XX.XXXX,naposledy
bytom R. č. XXXX/XX, F., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to proti výrokom o vine v tých bodoch rozsudku,

v ktorých neurobil vyhlásenie o vine (podľa obsahu písomného odôvodnenia). Prokurátor odvolanie
nepodal. Podané odvolanie odôvodnil neskôr písomne obžalovaný, ako jeho obhajca.
Obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania uviedol. Poukazujúc na skutok podľa bodu 9 rozsudku
máme za to, že poškodený, zosnulý pán H. R. (ďalej aj ako „Poškodený“) podľa výpovede, ktorá
sa čítala na hlavnom pojednávaní dňa 06.02.2018, neopoznal obžalovaného a vo výpovedi uviedol,

že by „toho páchateľa vedel opoznať na fotografii“. Poškodený teda výslovne nepotvrdil, že skutok
spáchal Obžalovaný a máme za to, že pod vplyvom značného psychického rozrušenia z predošlých
útokov si Poškodený Obžalovaného, ktorý mu chcel pomôcť vstať zo zeme, pomýlil s páchateľom, ktorý
ho predtým zhodil na zem a zobral mu finančnú hotovosť aj s peňaženkou patriacou Poškodenému.Obrana Obžalovaného nebola nijako vyvrátená, rovnako ako aj skutočnosť, že sa krv Poškodeného
dostala na odev Obžalovaného vtedy, keď Obžalovaný pomáhal Poškodenému vstať zo zeme, pričom
sa Obžalovaný poranil na kríkoch a bodliakoch. Výpoveď Poškodeného je teda sporná, nakoľko z

výpovede nie je zrejmé, že Obžalovaný uvedený skutok spáchal a rovnako Obžalovaný nebol opoznaný
Poškodeným. Pokiaľ by mala byť za spáchaný skutok Obžalovanému dokázaná vina, mohlo by sa tak
staťjedinepredloženíminéhodôkaznéhoprostriedku,alebomalbyťvykonanývyšetrovacípokus,abysa
zabránilo akýmkoľvek pochybnostiam, že Obžalovaný uvedený skutok spáchal. Všetky uvedené dôkazy
sú sporné a Obžalovanému vinu jednoznačne nepreukazujú. Podľa zásady in dubio pro reo nemožno

dokázať, že Obžalovaný skutok spáchal, pokiaľ sa nevyvrátia všetky existujúce pochybnosti o vine
Obžalovaného. Ďalej rovnako zdôrazňujeme, že súd by mal prihliadať na skutočnosť, že Obžalovaný sa
k spáchaniu skutkov podľa bodov 1, 2, 3, 7 Rozsudku priznal.
Sám obžalovaný v písomnom odôvodnení podaného odvolania uviedol že s rozsudkom nesúhlasí,
pretože pokiaľ ide o zločin lúpeže v spojení s prečinom krádeže a porušovania domovej slobody a
neoprávneného používania platobného prostriedku. Poškodenej uviedol, že on nevie či tam bol a sú tam

tak rozpory v zákone, taktiež žiadal advokáta, nakoľko ide o zločin lúpeže, je tam vyššia sadzba trestu
a nerozumie vyjadrenia sudcu a prokurátora, tak mu mal byť poskytnutý advokát. Taktiež nesúhlasí s
vynesenýmirozsudkami,nakoľkoktým,ktorýmisapriznal,nebolabranádoúvahypoľahčujúcaokolnosť.
A za zločin lúpeže sú vo výpovedi poškodeného R. opísané osoby rómskeho pôvodu, ktoré mali bývať
niekde pri mieste činu ako to vypovedal poškodený. Obžalovaný v tom čase šiel okolo a pánovi pomáhal

sa dvihnúť s kríka, kde boli bodliaky, kde sa popichal a zrejme tak sa dostala krv na jeho odev. V priebehu
odvolacieho konania obžalovaný písomne doplnil svoje odvolanie a uviedol, že chybu napadnutého
rozsudku, respektíve postupu okresného súdu vidí v tom, že zamietol žiadosť o ustanovenie obhajcu,
ktorého sa obžalovaný dožadoval. Obžalovaný je presvedčený, že pri jeho skutku nejde o rutinný
prípad, ako jednoduchý človek nie je a ani nebol spôsobilý náležite sa obhajovať. Opakovane na

svoju nespôsobilosť súd upozorňoval až do jeho verdiktu, avšak bezvýsledne. Je presvedčený, že súd
nezákonným a tendenčným spôsobom ignoroval jeho práva na obhajobu. Obžalovanej ďalej uviedol,
že na hlavných pojednávaniach sa od roku 2015 vystriedalo viacero sudcov bez toho, aby sa po ich
výmenách opakovali rozhodujúce úkony, bez ktorých bolo hlasovanie sudcov iba formálne, bez znalosti
veci a najmä bez potrebnej objektivity. Navrhol preto, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vrátený

okresnému súdu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania a zistil
nasledovné.
Trestná vec obžalovaného bola vedená na Okresnom súde Trnava na základe obžaloby, ktorú podal
prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na tomto súde dňa 20. 2. 2015. V štádiu konania pred súdombolo opatrením okresného súdu zo dňa 17. 2. 2016 (číslo listu 467) rozhodnuté o ustanovení obhajcu
obžalovanému, nakoľko bol u neho daný dôvod povinnej obhajoby, keďže sa obžalovaný v tom čase
nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci. Obžalovaný svojím písomným podaním zo

dňa 22. 2. 2016 (číslo listu 473) požiadal o pribratie znalca z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie psychiatria na podanie znaleckého posudku. Dokazovanie v rámci hlavného pojednávania
sa na okresnom súde začalo realizovať dňa 5. 5. 2016, kedy senátu predsedala sudkyňa JUDr.
Katarína Batisová a prísediacimi boli Mgr. F. C. a D. L.. Dokazovanie sa vykonalo za prítomnosti
ustanovenej obhajkyne Mgr. Andrei Šútovskej. Po odročení hlavného pojednávania došlou dňa 18. 7.

2016 k zrušeniu ustanovenia obhajcu obžalovanému, ktorý sa v tom čase už nenachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody a preto u neho nebol daný dôvod povinnej obhajoby. Na ďalšom pojednávaní,
ktoré pokračovalo dňa 25. 8. 2016 pokračovalo dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, pričom toto
hlavné pojednávanie pokračovalo za prítomnosti obžalovaného, ktorý nijakým spôsobom nenamietal
jeho priebeh, respektíve to, že nie je spôsobilý sa obhajovať. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
vyplýva, že obžalovaný sa štandardným spôsobom vyjadroval v priebehu dokazovania. Z ďalšieho

pokračovania hlavného pojednávania dňa 3. 11. 2016, sa obžalovaný písomne vopred ospravedlnil
z dôvodu, že sa nachádza v psychiatrickej nemocnici, kde si vykonáva ústavné ochranné liečenie.
Dokazovanie ďalej pokračovalo na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16. 2. 2017 a následne
6. 4. 2017, na ktorých bol prítomný obžalovaný a aktívne sa zapájal do priebehu dokazovania. Tieto
hlavné pojednávania boli vykonané bez prítomnosti obhajcu, keďže obžalovaný si sám obhajcu nezvolil

a dôvod povinnej obhajoby nebol daný. Zo zápisníc o priebehu hlavného pojednávania nevyplýva, že
by obžalovaný žiadal o ustanovenie obhajcu. V súlade s rozvrhom práce Okresného súdu Trnava na
rok 2017 došlo v trestnej veci obžalovaného k zmene v obsadení senátu, keď spis bol pridelený sudcovi
tohto súdu JUDr. Michalovi Eliašovi a to dňa 3. 7. 2017. Následne pokračovalo hlavné pojednávanie
dňa 10. 8. 2017 v novom zložení senátu, ktorému predsedal JUDr. Michal Eliaš a prísediaci neboli R.

W. a N. G.. Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu oboznámil procesné strany, že došlo
k zmene zákonného senátu na podklade Dodatku číslo 8 v rozvrhu práce Okresného súdu Trnava na
rok 2017 a podľa § 277 ods. 5 Trestného poriadku požiadal obžalovaného o vyjadrenie, či súhlasí so
zmenou v zložení senátu. Obžalovaný s touto zmenou súhlasil a hlavnom pojednávaní sa pokračovalo.
Na tomto hlavnom pojednávaní, ani na ďalšom, ktoré sa konalo dňa 11. 10. 2017, obžalovaný neuviedol,

že žiada, aby mu bol ustanovený obhajca. Hlavné pojednávanie pokračovalo dňa 6. 2. 2018 a to
výsluchom svedka C. T., čítaním výpovedí ďalších svedkov, čítaním listinných dôkazov, po ktorých bolo
vyhlásené dokazovanie za skončené a bolo dané slovo na záverečné reči. Následne bolo obžalovanému
udelené právo posledného slova a bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Ani v priebehu tohto hlavného
pojednávania obžalovaný neuviedol, že žiada ustanoviť obhajcu, respektíve, že nie je spôsobilý sám sa

náležite obhajovať. Po vyhlásení napadnutého rozsudku a po tom, ako proti nemu obžalovaný podal
odvolanie, bola trestná vec dňa 14. 5. 2018 predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Opatrením zo
dňa 8. 8. 2018 bol žalovanému ustanovený obhajca JUDr. Michal Krutek, nakoľko u žalovaného nastal
dôvod povinnej obhajoby, keďže sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody.
Z uvedených skutočností vyplýva, že konanie, ktoré predchádzalo k vyhláseniu napadnutého rozsudku,

bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, pri rešpektovaní práva obžalovaného na
spravodlivý súdny proces, vrátane jeho práva na obhajobu. +Obžalovaný mal v obdobiach, kedy bol u
neho daný dôvod povinnej obhajoby, obhajcu, ktorého mu súd ustanovil. V obdobiach, v ktorých nebol
daný dôvod povinnej obhajoby, si obžalovaný obhajcu nezvolil a ani o jeho ustanovenie súd nepožiadal.
Zvyjadrovaniasaobžalovanéhovpriebehuhlavnéhopojednávania(čiužzjehopísomnýchpodaníalebo

z jeho vystupovania na hlavnom pojednávaní) nejakým spôsobom nevyplynulo, že by obžalovaný nebol
spôsobilý náležite sa obhajovať. Skutočnosť, že trestné konanie bolo proti nemu vedené na okresnom
súde aj pre spáchanie zločinu lúpeže, samo osebe nie je dôvod na to, aby bolo potrebné konštatovať, že
ide o taký zložitý trestný proces, v ktorom sa obžalovaný nedokáže sám obhajovať. Preto, podľa názoru
odvolaciehosúdu,prvostupňovýsúdnijakýmspôsobomnepochybil,keďvykonávalhlavnépojednávanie

iba v prítomnosti obžalovaného v období, kedy nebol daný dôvod na povinnú obhajobu.
Rovnako aj zmena v obsadení senátu, ktorý prejednával trestnú vec obžalovaného, prebehla v súlade so
zákonom a dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred touto zmenou, nebolo potrebné zopakovať z dôvodu,
že obžalovaný vyjadril súhlas so zmenou v obsadení senátu.
Podľa obsahu podaní obžalovaného, ktoré súvisia s jeho odvolaním, možno ustáliť, že tento vytýka

napadnutému rozsudku to, že bol uznaný za vinného zo spáchania tých skutkov, vo vzťahu, ku ktorým
neurobil vyhlásenie o vine, teda ide o skutky uvedené v napadnutom rozsudku pod bodom 4., 5., 6. 8.
a 9. Konkrétne odvolacie dôvody uplatnil iba vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 9 napadnutého
rozsudku, ktorý okresný súd kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestnéhozákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. K ostatným skutkom sa vyjadril iba tak,
že tieto nespáchal, respektíve, že tam nebol.
Pokiaľ ide o napádané výroky o vine obžalovaného zo spáchania vyššie uvedených skutkov, odvolací

súd konštatuje, že prvostupňový súd v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku k jednotlivým
skutkom podrobne a zrozumiteľne uviedol, ktoré dôkazy boli vykonané, akým spôsobom tieto dôkazy
vyhodnotil a k akým záverom dospel. Rozsah vykonaného dokazovania, ako i spôsob vyhodnotenia
vykonaných dôkazov považuje odvolací súd v plnom rozsahu za správny a zákonný, ktorý na jednej
strane postačuje na vydanie spravodlivého rozhodnutia a na druhej strane zodpovedá všetkým

zákonným zásadám hodnotenia dôkazov. Preto, ak ide o odôvodnenie výrokov o vine vo vzťahu k
skutkom 4 až 6 a 8 napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutéhorozsudkuvtýchtobodoch,ktorésivcelomrozsahuosvojuje.Jedinánesprávnosťspočívav
tom,ževinouzaspáchanieskutkuuvedenéhovbode4opierasúdajpoúradnýzáznamzodňa9.8.2013
spísanej na krajskom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave. Použitie úradného záznamu spísaného
príslušníkmi polície ako listinného dôkazu nie je v zásade prípustné, keďže skutočnosti uvedené v

tomto zázname je možné priamo zistiť výsluchom príslušných policajtov v pozícii svedkov. Aj bez tohto
dôkazu je vina obžalovaného spoľahlivo preukázaná, pričom odvolací súd poukazuje najmä na samotnú
výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní, kde spáchanie skutku priznal a podrobne opísal.
Pokiaľ ide o spáchanie skutku uvedeného v bode 9 napadnutého rozsudku, toto bolo obžalovanému
rovnako spoľahlivo preukázané a to dôkazmi, ktoré zo svojej povahy možno označiť ako nepriame.

Na tomto mieste je potrebné uviesť, že Trestný poriadok v žiadnom svojom ustanovení nevypočítava
množstvo dôkazov, ani ich povahu, ktoré sú potrebné na vyslovenie viny. Je vždy úlohou súdu, aby
na základe konkrétnych skutočností a všetkých zistených okolností prípadu vyhodnotil zákonným
spôsobom získané dôkazy. Tak tomu bolo aj v tomto prípade.
Okresný súd mal vinu obžalovaného zo spáchania tohto skutku za preukázanú

Znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru
kriminalistickej identifikácie znalecký posudok č. PPZ-10684/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 28.04.2007,
v spojení s odborným stanoviskom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Bratislave zo dňa
7.3.2014, v ktorom sa uvádza, že porovnaním profilu DNA zaisteného z porovnávacej vzorky bukálneho
výteru označenej "C. G.", r.č. XXXXXX/XXXX, trv. bytom F., G. XX" v indexe DNA profilov stôp

zaistených z miest trestných činov bola zistená zhoda s DNA profilom zaisteným zo stopy č. 1 skúmanej
na KEÚ PZ pod č. p.: PPZ-10684/KEU-BA-EXP-2006, ktorá bola predložená OR PZ, UJKP Trnava
pod Č. p.: ORP-874/0EK-TI-2006 zo dňa 19. septembra 2006. Zároveň obžalovaného jednoznačne
usvedčuje aj samotná výpoveď poškodeného zosnulého H. R. z prípravného konania, v ktorej podrobne
popísal priebeh celého útoku, ako bol napadnutý obžalovaným, ako sa bránil, ako prišlo aj k zraneniu

obžalovaného, ktorý zanechal na košeli poškodeného krvavú stopu, skúmaním ktorej sa jednoznačne
preukázalo, že to bol obžalovaný. Verzia obžalovaného, že krv sa na košeľu poškodeného dostala vtedy,
keď pomáhal poškodenému vstať, súd neuveril, nakoľko poškodený uviedol, že po útoku páchateľa v
inkriminovaný deň, išiel hneď prosiť o pomoc do prvého najbližšieho domu, kde mu následne pomohli
a zavolali políciu, pričom nespomenul nikoho, kto by mu na ulici pomohol, pričom opis poškodeného

ohľadom útočníka v celku zodpovedá celkovému výzoru obžalovaného. Zároveň poškodený uviedol, že
„ Ja som sa ho snažil udrieť a odohnať, myslím si, že som ho aj poškriabal, lebo som mal moju košeľu
od krvi. Musela to byť jeho krv, lebo ja som nekrvácal nikde.“ Súdu zároveň nie je ani zrejmé, ako by
sa krvavá stopa obžalovaného mohla dostať na košeľu poškodeného, keby mu len pomohol zdvihnúť
sa zo zeme. V tom prípade, by mohla byť buď na rukách alebo pod pazuchami poškodeného a nie

na jeho košeli. Krv obžalovaného sa musela dostať na košeľu poškodeného pri samotnom útoku na
poškodeného a následnej šarvátke s poškodeným.
Obrana obžalovaného, ktorá spočíva v tom, že jeho krv sa na odeve poškodeného musela dostať
v situácii, kedy pomáhal poškodenému postaviť sa zo zeme a bol pri tom poranený bodliakmi,
vyvracia vyššie uvedená výpoveď poškodeného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu musela to byť

krv útočníka (páchateľa), lebo poškodený nekrvácal nikde. Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývajú z
výpovede poškodeného potom vyvracajú výpovede obžalovaného. Na druhej strane neboli vykonané
žiadne iné dôkazy, ktoré by logickým spôsobom vysvetľovali prítomnosť krvi obžalovaného na odeve
poškodeného a ponúkli tak inú alternatívu priebehu skutku. Vykonané dôkazy vo svojom súhrne
dostatočne preukazujú, že obžalovaný bol páchateľom tohto skutku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutkov, vo vzťahu k napadnutým výrokom, táto plne zodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania a je správnym spôsobom a obsahovo dostatočne odôvodnená
v príslušnej časti napadnutého rozsudku. Otázka právnej kvalifikácie skutkov nebola obsahom
konkrétnych odvolacích námietok obžalovaného.Vo vzťahu k výrokom o trestoch sa súd riadil príslušnými ustanoveniami Trestného zákona, najmä
v súvislosti s ukladaním súhrnných trestov odňatia slobody. Aj táto časť písomného vyhotovenia
napadnutého rozsudku je plne v súlade s ustanoveniami §§ 165 ods. 1, 167 a 168 ods. 1 Trestného

poriadku. Z pohľadu odvolacieho prieskumu, sú predmetné výroky zrozumiteľné a obsahovo správne.
Tresty sú uložené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 31 ods. 1 - 4 Trestného zákona a odvolací súd
ichpovažujezaspravodlivé,najmäsprihliadnutímnaosobuobžalovaného,ktorýboldoposiaľ10xsúdne
trestaný pre majetkovú trestnú činnosť a jedná sa o špeciálneho recidivistu. Uložené nepodmienečné
tresty odňatia slobody zabezpečia ochranu spoločnosti predovšetkým tým, že mu zabránia v páchaní

ďalšej trestnej činnosti.
Na základe vyššie uvedeného zhodnotil krajský súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu ako
nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.