Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010355
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113010355.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.

Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej v trestnej veci obžalovaného U.. I. P., pre prečin
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného a poškodenej proti
rozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIz18.09.2015sp.zn.2T/33/2013,naverejnomzasadnutíkonanom
26. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný

U.. I. P., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom G. O. XXXX/XX M.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 25.04.2013 sp. zn. 3Pv

421/11 pre skutok právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako predseda predstavenstva konajúci v mene spoločnosti B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.), so sídlom Y. XX, XXX
XX V.), IČO: XX XXX XXX, dňa 10.6. 2010 v Bratislave uzavrel s poškodenou C.. W. E. Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a nebytového priestoru, v ktorej pod bodom VI. odsek 1 písmeno d) ako predávajúci
vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie,
ktorého dôsledkom by mohlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu predmetu kúpy alebo ktorým by bolo inak

obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy na základe tejto Zmluvy, čím
ju uviedol do omylu, pretože po podaní Návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
14.6. 2010 pod číslom X., z Oznámenia Správy katastra pre hl. m. SR Bratislava z 22,6. 2010 vyplynulo,
že k predmetnej nehnuteľnosti je evidované pod Číslom V-XXXXX/XX konanie, ktoré sa začalo 21.5.
2010, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva z 19.5. 2010 uzavretej spoločnosťou Y., a.s. V.
v prospech spoločnosti V., a.s., so sídlom M.R. X. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, na základe čoho
Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech C.. W. E. bol 18.6. 2010 zamietnutý, načo poškodená C..

W.E.požiadalaouvoľneniefinančnýchprostriedkovvovýške655.301.-6,ktoré4.6.2010preduzavretím
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zložila do notárskej úschovy na Notárskom
úrade L.. P. M. pod číslom N XXX/XXXX-X, M. XXX/XXXX, avšak v zmysle Zápisnice o prijatí peňazí do
notárskej úschovy zo 4.6. 2010 uvoľnenie finančných prostriedkov bolo možné na základe písomného
odstúpenia príjemcu t.j. spoločnosti C developing, a.s. (t.č. Y.," a.s.) V., ktorá vydanie takéto odstúpenie
od zmluvy a následné vydanie finančných prostriedkov podmienila C.. W. E. uzavretím Zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok C.. W. E. uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam a zloženie tzv. rezervačného poplatku vo výške 60.000.-6. Dňa 10.11. 2010 bola medzi
spoločnosťou B. developing, a.s. (t.č. Y., a.s.) V. a poškodenou C.. W. E. uzavretá Dohoda o ukončeníkúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.6. 2010 a súčasne bola uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve s tým,
že bola zriadená notárska úschova tzv. rezervačného poplatku t.j. na sumu 60.000.-6, toho istého dňa
bola notárom vrátená C.. W. E. suma 655.3016 s bankovým úrokom 140,44.-6, avšak znížená o sumu

60.000.-6,oČombolaspísanáZápisnicaoprijatípeňazídonotárskejúschovyčísloNXXXX/XXXX-X,M.
XXX/XXXX. Konanie o Návrhu na vklad záložného práva pod číslom V-XXXXX/XXXX bolo právoplatne
skončené uznesením Krajského súdu v Bratislave spisová značka 3Sp 49/2010-26 z 24.5. 2011, na
základe čoho bol notár povinný po termíne 26.7. 2011 poukázať sumu 60.000.-6 na účet spoločnosti B.
Y., a.s. (t.č. Y., a.s.) V., čím poškodenej C.. W. E. spôsobil škoda vo výške 60.000 Eur,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená C.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. 1, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodenej C.. W. Repákovej, nar. 20.02.1944 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIz18.09.2015sp.zn.2T/33/2013bolobžalovanýU..I.P.uznaný

za vinného z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr.zák., na tom skutkovom základe,
že

ako predseda predstavenstva konajúci v mene spoločnosti B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.), so sídlom Y. XX,
XXX XX V.), IČO: XX XXX XXX zo dňa 10.6.2010 v Bratislave uzavrel s poškodenou C.. W. E.

Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, v ktorej pod bodom VI. odsek 1 písmeno
d) ako predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne, správne
alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu predmetu kúpy
alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy
na základe tejto Zmluvy, čím ju uviedol do omylu, pretože po podaní Návrhu na vklad vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti 14.6.2010 pod číslom V-XXXXX/XX, obž. P. zistil, že k predmetnej
nehnuteľností je evidované pod číslom V-XXXXX/XX konanie, ktoré sa začalo 21.5.2010, a to na
základe zmluvy o zriadení založeného práva z 19.5.2010 uzavretej spoločnosťou Y. a.s., V. v prospech
spoločnosti V., a.s., so sídlom M. R. X. XX,XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, na základe čoho Návrh na
vklad vlastníckeho práva v prospech C.. W. E. nebol povolený. B. developing, a.s. vydanie finančných

prostriedkov podmienila C.. W. E. uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a
zloženie tzv. rezervačného poplatku vo výške 60.000,- €. Dňa 10.11.2010 bola medzi spoločnosťou B.
Y., a.s. (t.č. Y., a.s.) V. a poškodenou C.. W. E. uzavretá Dohoda o ukončení kúpnej zmluvy uzavretej dňa
10.6.2010 a súčasne bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve s tým, že bola zriadená notárska úschova
tzv. rezervačného poplatku t.j. na sumu 60.000,- €, toho istého dňa bola notárom vrátená C.. W. E. suma

655.301 € s bankovým úrokom 140,44 €, avšak znížená o sumu 60.000,- €.

Za uvedený prečin bol odsúdený podľa § 375 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú C.. W. E., trvale bytom V., V. 1, s nárokom na náhradu škody
odkzázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych.

Procesné strany - obžalovaný, poškodená a prokurátor , ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného
pojednávania na č.l. 327 sa po vyhlásení rozsudku nevyjadrili, ponechali si lehotu na podanie riadneho
opravného prostriedku.Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu dňa 29.09.2015 na č.l. 347, ktoré
odvolanie písomným podaním zo 16.11.2015 (č.l. 366) zobral späť. Späťvzatie odvolania bolo súdom
vzaté na vedomie dňa 06.10.2016 (č.l. 398).

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie poškodená C.. W.
E. dňa 05.10.2014 (č.l. 348-351).

Obžalovaný U.. I. P. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 09.11.2015 (č.l. 356-357)

a toto bolo doplnené písomným podaním obhajcu dňa 11.11.2015 (č.l. 358-364).

Obžalovaný U.. I. P. podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - 15 dní od vyhlásenia
rozsudku, nakoľko sa zúčastnil hlavného pojednávania, avšak obžalvoaný podľa zápisnice z hlavného
pojednávania, kde bol procesne poučený v zmysle § 171 ods. 3 Tr. por., ktorá skutočnosť vyplýva
z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 327 a zo zvukového záznamu z hlavného

pojednávania z 18.09.2015, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol súdom prvého stupňa poučený v
rozpore s Trestným poriadkom je zrejmé, že bol poučený spôsobom „proti tomuto rozsudku je možné
podať odvolanie.“ Teda nebol poučený v akej lehote môže podať opravný prostriedok. Z toho vyplýva,
že mu je nutné priznať lehotu na odvolanie, nakoľko bol súdom prvého stupňa nesprávne poučený.

V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný poukázal, že v celom konaní namietal svoju nevinu
zo spáchania žalovaného trestného činu, nakoľko nikdy nemal v úmysle poškodenú C.. W. E. počas
celej transakcie kúpy bytu uviesť do omylu. Všetky skutočnsoti uvedené v kúpnej zmluve sú pravdivé, aj
tá v bode VI. ods. 1 písm. d/, keď tvrdil, že nemá vedomsoť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne,
správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo byť vyvlastnenie alebo odstránenie predmetu

kúpy, alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu
kúpy. Samotný predchádzajúci vklad V XXXXX/XX nie je schopný spôsobiť také tvrdenia, o ktorých sa
hovorí v kúpnej zmluve. Spojenie skutočnosti návrhu tretej osoby na vklad V XXXXX/XX so spojením
v zmluve uvedenými tvrdeniami, nemôže mať žiadne účinky na platnosť a účinky kúpnem zmluvy. Celý
čas jeho obhajoba jednoznačne prostredníctvom svedkov a všetkých listín poprela tvrdenia obžaloby a

jej svedkov o podvode z jeho strany. Takto to konštatuje v písomnom odôvodnení aj súd.

Preto sa nestotožňuje so záverom súdu o jeho vine, súd nesprávne posúdil jeho konanie, nedostatočne
odôvodnil svoj rozsudok a nesprávne ho poučil pri vyhlásení rozsudku. Preto navrhol, aby ho odvolací
krajský súd oslobodil spod obžaloby alebo alternatívne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec

okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V písomnom podaní, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu, L.. E. K., poukázal na skutočnosť, že
bol uznaný za vinného a to z dôvodu, že mal vedieť o tom, že dňa 29.05.2010 v katastri je „plomba“
pre návrh na iné konanie a o zápis záložného práva a napriek tomu podpísal s kupujúcou- poškodenou

kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bolo aj vyhlásenie článku VI ods. 1 písm. d/, že nemá vedomosť o tom,
že by bolo začaté súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo dôjsť k vyhláseniu
alebo odstráneniu predmetu kúpy, alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho
práva, kupujúceho k predmetu kúpy, na základe tejto zmluvy, čím teda mal poškodenú uviesť do omylu
a poškodenú na jej právach bez bližšieho určenia Konania obžalovaného vo vzťahu k úmyslu ako

subjektívnej stránky trestného činu, ako i vo vzťahu k právam poškodenej. Uvedené odôvodnenie tak z
hľadiska dôvodnosti uznania viny a uloženia trestu je právne a logicky nezrozumiteľné a jednoznačne
rozporné (odôvodnenie pri vyhlásení) i v písomnom vyhotovení str. 8 rozsudku s vyhláseným výrokom
i s výrokom v písomnom vyhotovení rozsudku, pretože vo výroku v rozsudku je obžalovaný uznaný za
vinného tým spôsobom ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, čím ju uviedol do omylu, pretože

katastrálne konanie začalo dňom 21.05.2010 a nehnuteľnosť bola zaťažená. Výrok rozsudku súdu
prévho stupňa je v rozpore s výsledkom dokazovania, ku ktorému dospel súd vo svojom odôvodnení.
Skutočnosť, že vložená plomba bude mať vplyv na bezproblémovosť v zmysle bodu VI. ods. 1 písm.
d/ predmetnej zmluvy si bol nepochybne vedomý, napriek tomu dňa 10.06.2010 podpisuje zmluvu
vo vzťahu k požadovanej bezproblémovosti vlastníckeho práva na poškodenú. Má za to, že ide o

jednozančnú chybu rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V ďalšej časti výroku súd uvádza
zrejmé nepravdy, keď konštatuje, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť malo za následok,
že vklad v prospech C.. W. E. nebol povolený. Takáto listina nemá žiadne právne účinky, ktorá by
mohla spôsobiť následky uvedené v bode VI. ods. 1 písm. d/ zmluvy o prevode vlastníctva bytu anebytového priestoru, na základe ktorej by bol vklad nepovolený. K ukončeniu konania V XXXXX
prišlo na základe spoločného späťvzatia návrhu zo strany oboch účastníkov zo dňa 10.06.2010 z
dôvodu dohody o ukončení kúpnej zmluvy uzavretej 10.11.2010, v súvioslosti s uzavretím Zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve 10.11.2010 zastavením. Preto je aj výrok rozsudku v tejto časti chybný a nemá
oporu v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. Takisto namieta absenciu riadneho označenia
skutku, jeho presné označenie, za konkrétny trestný čin, s jeho paragrafovým znením, v písomnom
vyhotovení rozsudku. V dalšej časti odvoalcích dôvodov namietal nesprávne poučenie o možnosti
podania opravného prostriedku. Obžalovaný bol poučený v zmysle Trestného poriadku a zaužívanou

súdnou praxou. Zo zápisnice z hlavného pojednávania je zrejmé len konštatovanie, že obžalovaný bol
poučený o opravnom prostriedku, čím fakticky absentuje právne poučenie o opravnom prostriedku,
ktoré malo byť zaznamenané v zápisnici, ktorá obhajcovi súdom nebola ani doručená. Obžalovaný
sa preto riadil nesprávnym poučením súdu. Má za to, že nedostatočným výkonom právomocí súdu
došlo k podstatným vadám a chybám konania a pochybnostiam o správnosti napadnutých výrokov,
čoho výsledkom je rozsudok prvostupňového súdu, jeho výrok, odôvodneie, poučenie, ktoré trpí vadou

zákonnosti a preto navrhol, aby odvolací súd odstránil tieto vady na verejnom zasandutí.

Poškodená C.. W. E. v úvode písomných dôvodov odvolania poukázala na dôkazy prípravného konania
akonaniapredsúdom,ktorémajúusvedčovaťobžalovanéhoU..I.P.zospáchaniatrestnejčinnosti,ktorá
sa mu kladie za vinu s tým, že všetky popísané skutočnosti boli riadne preukázané aj výška spôsobenej

škody v sume 60.000 Eur. Napriek skutočnosti, že výška spôsobenej škody bola riadne preukázaná súd
nerozhodol o náhrade škody v jej prospech, aj keď nebolo p otrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie
ku škode, súd v rozpore so zákonom poškodenú odkázal na náhradu škody na občiansko-súdne
konanie. Dôvodom na takýto postup súdu bolo prebiehajúce súdne konanie 11C/204/2012 na Okresnom
súde Bratislava I. Tento postup súdu je v rozpore so zákonom. Treba poukázať na ten fakt, že predmetné

finančné prostriedky v sume 60.000 Eur sú v trestnom konaní dokonca zaistené v zmysle § 95 Tr. por. V
tomtosmerepoukazujenaskutočnosť,žeOkresnýsúdBratislavaIvsporevzťahujúcomsakpredmetnej
trestnej veci v civilnom konaní 11C/204/2012 dňa 28.09.2015 rozhodol tak, že žalobu poškodenej C.. W.
E. zamietol. S poukazom na tieto skutočnosti sa ocitla v situácii, kedy bude musieť opätovne iniciovať
občianske súdne konanie, hoci trestný súd mal všetky podklady pre rozhodnutie o nároku na náhradu

škody, že obžalovaného mohol na jej náhradu zaviazať. Ako poškodená si v trestnom konaní uplatnila
riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorý bol v priebehu dokazovania riadne preukázaný, finančné
prostriedky zodpovedajúce výške škody sú dokonca v trestnom konaní zaistené, preto navrhla aby
odvolací krajský súd rozsudok prvého stupňa v časti vo výroku o náhrade škody zmenil tak, že zaviaže
obžalovaného k náhrade škody v sume 60.000 Eur.

Obhajca obžalovaného L.. E. K. na verejnom zasadnutí poukázal na konanie pred súdom prvého
stupňa, ktoré trpí vadami a rozpornými skutkovými zisteniami, ktoré sa odzrkadlili v rozsudku, ktorý nebol
vypracovaný v súlade s vyhláseným rozsudkom a so skutočným stavom priebehu konania. Súd nebral
do úvahy občiansko-právny základ celej kauzy, ktorý bol od počiatku jednoznačný. Je pravda, že súd

vykonal všetky dôkazy, ale nesprávne aplikoval právo. V tomto smere poukázal na písomné dôvody
odvolania.

Splnomocnenkyňa poškodenej L.. Z. P. X. na verejnom zasadnutí vzhľadom na procesné pochybenie
navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové

konanie, vzhľadom na riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že okresná prokuratúra sa uspokojila
s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhla odvolania ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný U.. I. P. uviedol, že sa cíti byť nevinný.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U.. I. P. je
dôvodné, ale z iných dôvodov, na ktoré poukazoval v odvolacích dôvodoch.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolanie poškodenej C.. W. E. odvolací súd zamietol ako nedôvodné a to vzhľadom na postup
prvostupňového súdu v predmetnej trestnej veci, ktorý nebol napadnutý odvolaním prokuratúry v
nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech

obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

V prvom rade treba uviesť, že Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 25.04.2013 podala na obžalovaného
U.. I. P. obžalobu č.k. 3Pv 421/11-58 pre skutok právne kvalifkovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2015
upravil skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr. zák.

Rozsudok prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil tak, že obžalovaný U.. I. P. konal pri
podpise zmluvy dňa 10.06.2010 minimálne s nepriamym úmyslom spôsobiť poškodenej vážnu ujmu na

jej právach na bezproblémový prevod vlastníckeho práva k bytu a k nebytovým priestorom podľa § 15
Trestného zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že v prípade, že by poškodená bola zoznámená

s problémom, ktorý síce vznikol bez zavinenia obžalovaného, ale o ktorom obžalovaný vedel,
poškodená by predmetnú zmluvu nepodpísala, alebo by mala aspoň možnosť, vyhnúť sa vlečúcim sa a
problematickým súdnym sporom s vopred neznámym výsledkom.

Aj keď vo vzťahu obžalovaný - poškodená zostáva naďalej spornou suma 60.000,- EUR, nie je možné

zároveň uzavrieť, že by táto suma predstavovala pre obžalovaného, alebo inú osobu nezákonné
obohatenie, keďže ide o „rezervačný poplatok“ v úschove u notára.

Súd pripomenul, že v tejto súvislosti nie je možné v tomto súdnom konaní skúmať, či poškodená bola
k svojmu konaniu - uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve a následne zloženiu rezervačného poplatku o

výške 60.000,- EUR donútená, pretože v tomto prípade by obžaloba nepochybne smerovala k inému
dokazovaniu a k úplne inej právnej kvalifikácii úplne iného skutku ako predmetu obžaloby, ktorá ale
nebola predmetom prípravného konania.

Ako motív konania súd určil snahu obžalovaného uviesť poškodenú do omylu a nepriamym úmyslom

tejto spôsobiť vážnu ujmu na právach v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, teda prechodom
vlastníckych práv k bytu a nebytovým priestorom za cenu 655 301,- EUR.

V tejto súvislosti súd vyhodnotil aj obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Ak obžalovaný tvrdí,
že všetky právne záležitosti firmy mala na starosti právnička, takémuto tvrdeniu súd uveriť nemôže,

pretože ak všetky právne záležitosti mala na starosti právnička, potom by povinnosťou právničky bolo
priamo v predmetnej zmluve uviesť ustanovenie o obmedzení práva na nakladanie s nehnuteľnosťou, o
ktorejskutočnostiobžalovanýmalvedomosťanapriektomunetrval,abytátoskutočnosťbolaspomenutá
v zmluve, ktorú pripravila právnička. Zmluvu totiž nepodpisovala právnička ale obžalovaný osobne, ako
štatutár vlastníka nehnuteľnosti, spoločnosti B. Y. a.s..

Súd rovnako nemohol uveriť obrane obžalovaného, že sa vlastne nič nestalo, pretože poškodená mala
možnosť počkať na odstránenie plomby v katastri a prevod nehnuteľnosti by bol dokončený. Tototvrdenie je síce pravdivé, ale nič nemení na právnom i skutkovom stave, ktorý spôsobil obžalovaný a
ktorý poškodenú zaviedol do omylu v otázke bezproblémovosti prevodu vlastníckeho práva.

Pre súd nebol totiž jediným problémom, ktorý je nevyhnutné v prebiehajúcom trestnom konaní riešiť,
suma 655 301,- EUR., resp. suma 60.000,- EUR., ktorá je predmetom podanej obžaloby, ale aj problém
konania obžalovaného s úmyslom spôsobenia inej vážnej ujmy.

Aj keď teda obžalovaný dňa 10.06.2010 nekonal ani v priamom, ani v nepriamom úmysle spôsobiť

poškodenej škodu 60.000,- EUR, nepochybne konal v úmysle spôsobiť poškodenej vážnu ujmu na jej
právach.

Vážnymi právami poškodenej, ktoré obžalovaný svojim konaním porušil sú predovšetkým právo
na bezproblémový prevod zakúpenej nehnuteľnosti pri splnení všetkých zákonom i obžalovaným
požadovaných podmienok na zabezpečenie prechodu vlastníckeho práva z vlastníka - obžalovaného

na nadobúdateľa - poškodenú.

Pokiaľ obžalovaný ako podmienku na prechod vlastníckeho práva požadoval sumu 655 301,- EUR, túto
sumu poškodená v zmysle písomne uzavretej zmluvy a požiadavok obžalovaného zložila do notárskeho
depozitu.

Pokiaľpoškodenásúladnesobžalovanýmzmysleuzavretejzmluvypožadovalabezproblémovýprechod
vlastníckeho práva, pre prípad, že bezproblémový prechod vlastníckeho práva nebude možný, aj keď
len po určitú obmedzenú dobu, obžalovaný bol povinný na takýto problém poškodenú upozorniť a
takútopodmienkudohodnúťzmluvne.Poškodenátotižvdobe,keďprechodvlastníckehoprávaspočíval,

nemohla disponovať nehnuteľnosťou a nemala ani možnosť disponovať so sumou 655 301,- EUR, ktorá
bola zložená v depozite.

Argumentácia Okresného súdu Bratisalva I vo vzťahu k predmetnej trestnej veci je nesprávna a preto aj
postup pri úprave skutku a právnej kvalifikácii viedol k porušeniu ustanovení Trestného zákona.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (najmä z výpovede obžalovaného, poškodenej,
svedka C.. K. F., či oboznámeného príslušného spisu Správy katastra Bratislava) nepochybne vyplýva,
že obžalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti B. Y. s.r.o. (teraz Y. a.s.) uzatvoril dňa
10.06.2010 v Bratislave s poškodenou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorej

predmetom bol 5 izbový byt nachádzajúci sa na 4. podlaží Polyfunkčného domu na Y. ulici č. XX, XX, XX
s príslušenstvom za kúpnu cenu 655.301 euro. Následne bol podaný na správu katastra návrh na vklad
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako tak bolo nepochybne ustálené, že poškodená
zložila do notárskej úschovy kúpnu cenu, t. j. sumu 655.301 euro, avšak návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva v prospech poškodenej nebol správou katastra povolený, pretože k predmetnej

nehnuteľnosti bolo evidované konanie, ktoré začalo na základe zmluvy o zriadení záložného práva.

Obžalovnaý mal pritom vedomosť o uvedenej plombe na nehnuteľnosti (bola súčasťou poznámky) a to
ešte pred podpisom kúpnej zmluvy s poškodenou, t. j. pred dňom 10.06.2010, pretože dňa 29.05.2010
bol nahliadnuť do katastra nehnuteľnosti s tým, že zmena (plomba v dôsledku vedenia konania ohľadne

záložnej zmluvy) bola zapísaná už dňa 22.05.2010.

Napriek tejto svojej vedomosti obžalovaný poškodenú o tejto skutočnosti vôbec neinformoval. Práve
naopak, prostredníctvom ustanovenia kúpnej zmluvy deklaroval, že nemá vedomosť o tom, že by
ohľadne predávanej nehnuteľnosti prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by

mohlo byť obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný poškodenú klamal ohľadne podstatnej okolnosti
týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti, t. j. o tom, že predávaná nehnuteľnosť je právne „čistá“. Pokiaľ
by poškodená mala vedomosť o tom, že k nehnuteľnosti prebieha iné konanie na podklade zmluvy

o zriadení záložného práva, celkom určite by kúpnu zmluvu s obžalovnaým neuzatvorila. To napokon
musel vedieť aj obžalovaný, pretože v opačnom prípade by nebolo logickým prečo poškodenej zamlčal
nielen prebiehajúce konanie ohľadne záložnej zmluvy, ale ju aj vyslovene klamal (uvádzal do omylu) o
tom, že žiadne konanie ohľadne predmetnej nehnuteľnosti neprebieha. Pokiaľ sa obžalovaný v súdnomkonaní bránil tvrdením, že plomba na nehnuteľnosti nebránila predaju bytu, tak mu možno dať za
pravdu, avšak zároveň je nutné zdôrazniť, že bránila tomu, aby poškodená nadobudla vlastnícke právo
k prevádzanej nehnuteľnosti, čo bola pre poškodenú podstatná skutočnosť. Bránila teda tomu, aby sa

poškodená mohla stať vlastníčkou bytu a realizovať voči bytu svoje vlastnícke práva.

Cieľom (účelom) konania obžalovnaého bolo teda získať finančné prostriedky od poškodenej za každú
cenu, t. j. získať finančné prostriedky z predaja bytu, ktoré je zaťažené plombou a to aj za cenu
podvodného konania voči poškodenej, ktorú klamal ešte pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy. V

dôsledku tohto podvodného konania poškodená vykonala majetkovú dispozíciu a previedla dohodnutú
kúpnu cenu do notárskej úschovy. Realizovaním tejto majetkovej dispozície došlo preto k úbytku na
majektu poškodenej (teda k vzniku škody na jej majetku), nakoľko stratila možnosť disponovať finančnou
sumou vloženou do notárskej úschovy a zároveň nezískala byt, ktorý bol predmetnom kúpnej zmluvy.

Z hľadiska skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podvodu obžalovaný uviedol inú osobu

(poškodenú) do omylu (klamal jej o „čistom“ liste vlastníctve k prevádzanej nehnuteľnosti), pričom
v dôsledku tohto omylu (v príčinnej súvislosti s ním) poškodená vykonala majetkovú dispozíciu
(uhradila kúpnu cenu za byt do notárskej úschovy), pričom jej tak bola spôsobená majetková škoda
vo výške uhradnej kúpnej ceny bytu (655.301 euro), nakoľko na ňu nerešlo vlastnícke právo k
bytu (t. j. nezískala protihodnotu za svoje finančné prostriedky) a ďalej ani nemohla voľne nakladať

s finančnými prostriedkami vloženými do notárskej úschovy. Jediným znakom základnej skutkovej
podstaty trestného činu podvodu, ktorý nebol naplnený je znak týkajúci sa „obohatenia“ obžalovaného,
respektíve spoločnosti v mene ktorej konal, nakoľko finančné prostriedky zostali v notárskej úschove a
nedostali sa do dispozície obžalovaného.

S poukazom na tieto skutočnosti mal byť skutok uvedený v obžalobnom návrhu správne právne
kvalifikovaný ako zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.
Skutočnosti, ktoré nastali potom, ako nebol povolený návrh na vklad vlastníckeho práva k predávanej
nehnuteľnosti (zloženie tzv. rezervačného poplatku, uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluvy a podobne)
nemajú vplyv na posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, nakoľko nastali až potom,

ako obžalovaný vykonal všetko preto, aby došlo k obohateniu spoločnosti v mene ktorej konal, t.j. pokus
trestného činu podvodu už bol ukončený a dokonaniu trestného činu zabránila len nesprávna predstava
obžalovaného o tom, že mu bude kúpna cena vyplatená aj napriek plombe viaznúcej na nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu

záveru, keď skutok uvedený v obžalobe kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Pokiaľ ide o prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak toho sa
dopustí ten, kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu. Z definície

predmetného trestného činu vyplýva, že objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu
spočíva v spôsobení vážnej ujmy na právach konaním, ktoré má povahu podvodného konania, avšak
právami, ktorým tento trestný čin poskytuje ochranu, sa rozumejú len nemajetkové práva. Tento
právny záver vyplýva nielen zo znenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv
(podvodné konanie s následkom v nemajetkovej sfére poškodeného) v porovnaní so znením skutkovej

podstaty trestného činu podvodu (podvodné konanie s následkom v majetkovej sfére poškodeného),
ale aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 26/2010, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že trestný čin
poškodzovania cudzích práv poskytuje trestno-právnu ochranu výhradne právam nemajetkovej povahy.
Môže ísť o práva fyzických osôb v oblasti rodinných, respektíve pracovných vzťahov a podobne, ako i

o práva právnických osôb, či kolektívnych orgánov vrátane štátu.

V posudzovanej trestnej veci išlo o podvodné konanie v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, pričom
je nutné zdôrazniť, že pokiaľ došlo podvodným konaním páchateľa do zásahu práv spojených s
vlastníctvom bytu, potom takéto konanie nie je možné posúdiť ako trestný čin poškodzovania cudzích

práv, pretože práva k bytu sú svojim charakterom a obsahom majetkovými právami (zhodne judikatúra
Najvyššieho súdu ČR TR NS 21/2006 - T 846). Ak teda ide o úmyselné podvodné konanie v súvislosti
s právami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti, nemôže byť takéto konanie nikdy posudzované akoprečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zák., pretože toto ustanovenie, tak ako to už bolo
uvedené, chráni nemajetkové práva.

Zo strany okresného súdu išlo teda o nesprávne právne posúdenie inak správne zisteného a
ustáleného skutkového stavu, pretože znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzích práv
skutok uvedený v obžalobe ako aj v napadnutom rozsudku nenapĺňa a napĺňať ani nemôže (inštitút
kúpnej zmluvy sa totiž netýka práv majetkovej povahy). Pokiaľ súd prvého stupňa videl v porušenie
nemajetkového práva v tom, že poškodená bola uvedená do omylu v otázke bezproblémovosti prevodu

vlastníckeho práva, tak je potrebné uviesť, že žiadne takéto nemajetkové právo neexistuje, t. j. právny
poriadok SR negarantuje stranám kúpnej, či inej zmluvy prevod vlastníckeho práva na príslušnej správe
katastra bez problémov.

Súd prvého stupňa preto postupoval v rozpore so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným zo
spáchaniaskutku,ktorýnenapĺňaznakyskutkovejpodstatyprečinupoškodzovaniacudzíchpráv.Zmena

právnej kvalifikácie žalovaného skutku na pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. zák. však neprichádza do úvahy, nakoľko by išlo o zmenu v neprospech obžalovaného, čomu
však bráni absencia podania odvolania zo strany prokurátora. O zmenu v neprospech obžalovaného
by išlo aj v prípade, ak by odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu a uložil obžalovanému totožný trest
ako súd prvého stupňa, nakoľko aj v tomto prípade by došlo k zmene z prečinu (poškodzovania cudzích

práv) na zločin (podvodu), čo by pre obžalovaného znamenalo napríklad nevýhodnejšie postavenie pri
prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ˇ(v prípade ak by sa neosvedčil v
skúšobnej dobe), respektíve sprísňovanie trestnej sadzby ak by sa dopustil ďalšieho zločinu a podobne.

Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu absencie odvolania prokurátora nie

je možné zmeniť právnu kvalifikáciu žalovaného skutku a z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie nie je
možné ponechať v platnosti napadnutý rozsudok. Za takejto situácie prichádza do úvahy iba rozhodnutie
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/

Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I a sám vo veci rozhodol tým spôsobom,
že obžalovaného U.. I. P. postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. b/ Tr. por.
spod obžaloby oslobodil s tým, že skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom na vyššie uvedený procesný postup kedy bol obžalovaný U.. I. P. spod obžaloby oslobodený

musel odvolací Krajský súd v Bratislave obligatórne rozhodnúť v rozsudku aj o náhrade škody a to
postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por., keď poškodenú C.. W. E. odkázal s nárokom na náhradu škody na
civilný proces a odvolanie poškodenej postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko
vzhľadom na pochybenia prvostupňového súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním prokurátora odvolací
súd nemohol tieto pochybenia konvalidovať, ale iba rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.