Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 23, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116204049
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116204049.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu:
SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov, so sídlom Jakubovo námestie 14, 813 48 Bratislava, IČO: 17 310 598, zastúpeného právnym
zástupcom: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti
žalovanému: RADNIČNÁ, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina, IČO: 44 409 397, v

konaní o zaplatenie 160 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 18.02.2016 do
10.05.2016 z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 160 eur od 11.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobca m á nárok náhradu trov konania v rozsahu 98,89 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.02.2016, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 17.02.2016 a
upravenou podaním zo dňa 31.03.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi

sumu 160 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur odo dňa 18.02.2016
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil s tým, že žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu
práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Je občianskym
združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združované občanov, reg. č.

MV SR: VVS1-900/90-3742. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu zastupovaných
subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky
na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č.
618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č. 185/2015
Z.z. autorský zákon. Uviedol, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a
audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a

rozdeľujeodmenyprevýkonnýchumelcov,výrobcovzvukovýchzáznamovaaudiovizuálnychzáznamov,
ktoréimprináležiapodľaautorskoprávnychpredpisov.Predmetnomochranyjeumeleckývýkon,zvukový
záznam a audiovizuálny záznam. Uviedol, že žalovaný je právnickou osobou, v priestoroch ktorej bolo
kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom
ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov
a audiovizuálnych záznamov. Poukázal na ust. § 65 ods. 1, 2, § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., ust. §

5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Konštatoval, že prevádzkovatelia viacerých
zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamovaaudiovizuálnychzáznamovaleboichrozmnoženín.Uviedol,žezkontrolnejčinnostimázapreukázané,
že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením prostredníctvom ktorého
dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom

technického zariadenia. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom,
výkonným umelcom, výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný do dnešného dňa
dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových a výrobcom audiovizuálnych záznamov
primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 01.10.2015
označenou ako výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov vyzval na

dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 160 eur, ktorá pozostáva zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2012
do 31.12.2012, zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2013 do 31.12.2013, zo sumy 40 eur za obdobie
01.01.2014 do 31.12.2014, zo sumy 40 eur za obdobie 01.01.2015 do 31.12.2015. Uviedol, že ročný
paušál za stravovacie a pohostinské prevádzky - reštaurácie vo výške 40 eur podľa rozlohy ozvučenej
plochy bol určený v zmysle sadzobníka žalobcu. Tvrdil, že tarify pre výber odmien schvaľuje Valné
zhromaždenie žalobcu v zmysle stanov žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú

žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Konštatoval, že záväzkovo
právne vzťahy môžu vznikať aj z iných v zákone uvedených skutočností. Ide o záväzky, ktoré vznikajú
na základe zákonom ustanovených podmienok. Mal za to, že nakoľko žalovaný vo svojej prevádzke
vykonáva verejný prenos chránených výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov
prostredníctvom technického zariadenia, pričom do dnešného dňa neuhradil žalobcovi, ktorý zastupuje

nositeľov práv pri ich výkone ich práv, primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu vo
výške 160 eur, nesplnil si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 65 ods. 1, 2 a ust. § 67 ods.
1 zákona č. 618/2003. Pri právnej kvalifikácii žalobca citoval § 190 zákona č. 185/2015 Z.z., § 78 ods.
1, § 78 ods. 4 písm. b), § 78 ods. 5, § 79 ods. 1, § 81 ods. 1 písm. a, h, j, § 5 ods. 14, § 65 ods. 1,
2, § 67 ods. 1, zákona č. 618/2003 Z.z., § 489, 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z.
3. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Dňa 19.04.2016 vydal platobný rozkaz č.k.
41C/97/2016-28, 5116204049.

4. Žalovaný podal dňa 10.05.2016 na Okresnom súde Žilina proti predmetnému platobnému rozkazu

odpor, ktorý odôvodnil tým, že pre vydanie platobného rozkazu neboli splnené zákonné podmienky.
Uviedol, že v žalobe, ktorá bola doručená žalovanému spolu s platobným rozkazom, žalobca uviedol
nepravdivé tvrdenia o zaslaní výzvy žalovanému, pričom o nej nepredložil žiaden dôkaz. Za omnoho
významnejšiu z právneho hľadiska považoval skutočnosť, že žalobca uvádza významné, ba priam
rozhodujúce skutkové tvrdenie, že bolo kontrolnou činnosťou u žalovaného zistené, že žalovaný

disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu
zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. S poukazom na § 79,
§ 120 ods. 1 O.s.p. uviedol, že žalobca neoznačil, čo má byť dôkazom veľmi vágneho skutkového
tvrdenia o kontrolnej činnosti žalobcu, ba ani len neoznačil žiadne konkrétne zistenia a teda neboli
dané podmienky na vydanie platobného rozkazu. Považoval za nutné vyvodiť jednoznačné procesné

dôsledky zo skutočnosti, že nebol ani označený dôkaz, ani predložený dôkaz potvrdzujúci toto holé
tvrdenie žalobcu, ktoré same o sebe nie je dôkazom, naopak malo byť predmetnom dokazovania ak by
nejaké dôkazy žalobca navrhol. Keďže žalobca nepriložil k žalobnému návrhu listinu dokazujúcu aspoň
čas vykonania, priebeh a zistenia údajnej kontroly a taký ani iný obdobný dôkaz v predmetnom smere ani
nenavrhol vykonať, žiadal súd bez vykonania pojednávania v súlade s § 115 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudkom

žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pre prípad, že by na základe podaného odporu súd
vyzval žalobcu na označenie dôkazov alebo ich predloženie, namieta, že takýto postup by bol v rozpore
s základným ľudským právom na spravodlivý proces pred nezávislým súdom a to práve tým, že by
narušoval zásadu rovnosti zbraní. Súd úplne opomenul potrebu dokazovať skutkové tvrdenia žalobcu
o výkone údajnej kontrolnej činnosti a z nej vyplývajúcich zisteniach. Keďže žalobca porušil povinnosť

predložiť listinné dôkazy spolu so žalobou, potom nemôže prísť do úvahy ani obrana žalobcu, že by z
vlastnej viny listinným dôkazom o kontrole nedisponoval. Preto mal za to, že nie sú splnené podmienky
aby súd nariadil vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Žiadal priznať náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.05.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa

01.06.2016, uviedol, že na základe vyjadrení v uvedenom odpore opravuje deň začatia omeškania
na deň nasledujúci po dni oboznámenia sa žalovaného so žalobou, keďže žaloba sa zasiela spolu s
vydaným platobným rozkazom a žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu dňa 10.05.2016, t.j. odo
dňa 11.05.2016. Rovnako vzhľadom na tvrdenia žalovaného v odbore uviedol, že si dovoľuje doložiťlistinné dôkazy vyplývajúce z internetovej stránky žalovaného. Podľa priložených listinných dôkazov
mal za zrejmé, že žalovaný disponuje technickým zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádza
k vykonávaniu verejného prenosu zvukových a zvukovo-obrazových záznamov. Ďalej konštatoval,

že povinnosť zaplatiť primeranú odmenu vyplýva zo zákona. Nie je podmienená žiadnou kontrolnou
činnosťou zo strany žalobcu. Uviedol, že taktiež žiaden zákon neustanovuje povinnosť v prípade
kontrolnej činnosti žalobcu vyhotovovať kontrolný protokol alebo prípadne upovedomovať o vykonaní
kontroly žalovaného ako prevádzkovateľa zariadenia. Bližšie špecifikoval nárok, tak že žalobca poskytol
žalobcovi za rok 2012 a 2013 zľavu 50 %, nakoľko reštaurácia s rozlohou do 100 m2 v zmysle bodu

A sadzobníka účinného od 01.01.2012, resp. od 01.01.2013 platí primeranú odmenu za stravovacie a
pohostinské prevádzky vo výške 80 eur a žalobca od žalovaného za rozhodné obdobie od 01.01.2012 do
31.12.2012 žiadal zaplatiť len sumu 40 eur a 01.01.2013 do 31.12.2013 žiadal zaplatiť rovnako len sumu
40 eur. Za rok 2014 a 2015 špecifikoval primeranú odmenu podľa v týchto rokoch platného sadzobníka
vo výške 40 eur.

6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 01.08.2016 uviedol, že nie je právne bezvýznamné, ako tvrdí
žalobca, či bola vykonaná kontrola a či jej priebeh alebo výsledky boli dokázané. Uvedené tvrdenia, na
ktorých spočíva žaloba, je zákonnou náležitosťou žaloby. Mal za to, že žalobcu ťaží dôkazné bremeno
ohľadne preukázania jeho tvrdení, ak nejde o tvrdenia negatórne. Mal za to, že tvrdenie o akýchkoľvek
zisteniach žaloby, ktoré by sa opierali o kontrolu v prevádzke je nepravdivé, keďže sa ho vo svojom

poslednom vyjadrení žalobca vzdal. Trval na tom, že už samotné uvedenie nepravdivých tvrdení je
v rozpore s procesnou povinnosťou žalobcu uviesť v žalobe pravdivý opis rozhodujúcich skutočností.
Takto je žaloba, ktorá je podaná bez skutkového základu v nej uvedeného zjavne šikanóznym výkonom
práva na prístup k súdu. Pokiaľ ide o dôkaz údajného printscreenu webovej stránky žalovaného
a vybavenia technickými zariadeniami spôsobilými na prenos, kde žalobca doložil printscreen zo

zobrazenia internetovej stránky www.radnicna.sk , ide o fotografiu prevádzky
v súčasnom stave, v ktorom je prevádzka okrem iného premiestnená iba v priebehu tohto roka. Dovtedy
bola situovaná v podzemí, kde zariadenie nebolo možné využívať a ani v prevádzke nebolo umiestnené.
Uviedol, že uvedená fotografia je marketingová fotografia z prestavanej prevádzky, ktorá nedokazuje
čas a dobu umiestnenia zariadenia ani dobu sprevádzkovania. Zo zariadenia prevádzky je však zjavné,

že ide o fotografiu súčasného stavu v zrekonštruovaných priestoroch. Trval na zamietnutí žaloby
najmenej pokiaľ ide o plnenia do roku 2015. Označil dôkazy nájomná zmluva k prevádzke, upravená
nájomná zmluva k prevádzke, dokumentácia k stavebnému konaniu a povoleniu prevádzky orgánmi
verejného zdravotníctva. Uviedol, že nakoľko do zariadenia bolo zahrnuté technické vybavenie, ktoré
vlastnícky patrí spoločníkovi a konateľovi spoločnosti, nemôže dokladom o nadobudnutí dokazovať čas

umiestnenia. Medzi stranami bola uzavretá len ústna zmluva o výpožičke, a to s účinnosťou odo dňa
kolaudácie.

7. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.09.2016 v
neprítomnosti strán sporu s poukazom na §183 CSP. Strany sporu mali doručenie predvolania na

pojednávanie vykázané riadne a včas (č.l. 52 rub spisu). Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa
23.09.2016 žiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti, ako aj neúčasti žalobcu na pojednávaní. Nežiadal
odročiť pojednávanie, ani neuviedol dôvod pre ktorý sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný súdu
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ani žiadosť o odročenie pojednávania nedoručil.

8. Súd vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to žalobou
vo veci samej (č.l. 1-3 spisu), výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov
zo dňa 01.10.2015 (č.l. 5 spisu), poštovým podacím hárkom 02.10.2015 (č.l. 6 spisu), sadzobníkom
žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-
obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického

zariadenia platného od 01.01.2015 (č.l. 7 spisu), stanovami žalobcu zo dňa 19.11.2015 (č.l. 8-12
spisu), Oprávnením organizácie kolektívnej správy na výkon kolektívnej správy podľa autorského
zákona vydaného MK SR č.k. MK-2039/2007-70/5363 zo dňa 10.04.2007 (č.l. 19-20 spisu), výpisom
z obchodného registra žalovaného (č.l. 21 spisu), listinou označenou ako „odpoveď na výzvu súdu
zo dňa 31.03.2016“ (č.l. 25 spisu), odporom (č.l. 29 - 30spisu), vyjadrením k odporu (č.l. 38-39

spisu), fotografiami prevádzky žalobcu z internetovej stránky www. radnicna.sk (č.l. 40 spisu),
sadzobníkom žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových
a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného
technického zariadenia platného od 01.01.2012 (č.l. 41 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanieodmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného
od 01.01.2013 (č.l. 42 spisu), sadzobníkom žalobcu pre vyberanie odmien výkonným umelcom a

výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu
prostredníctvom ľubovoľného technického zariadenia platného od 01.01.2014 (č.l. 43 spisu), vyjadrením
žalovaného zo dňa 01.08.2016 (č.l. 49-50 spisu).

9. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca disponuje oprávnením na výkon

kolektívnej správy majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov
zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov podľa § 78 ods. 1 a 2 autorského
zákona k umeleckým výkonom, zvukovým záznamom, zvukovoobrazovým záznamom a vysielaniu
bližšie špecifikovaným v predmetnom oprávnení (č.l. 19-20 spisu). Na Ministerstve vnútra SR je
žalobca zaregistrovaný podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Bolo preukázané, že
žalovaný prevádzkuje pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne na adrese Mariánske

námestie 28, 010 01 Žilina od 23.09.2008 (č.l. 21 spisu). V konaní nebolo sporné, že žalobca a
žalovaný nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalobca a žalovaný neuzavreli zmluvu, na základe ktorej
by bol žalovaný oprávnený používať formou verejného prenosu zaznamenané výkony a záznamy.
Žalovaný sa teda prostredníctvom žalobcu zmluvne nezaviazal uhradiť odmenu výkonným umelcom a
výrobcom zvukových a zvukovoobrazových záznamov za verejný prenos ich výkonov a záznamov. V

priestoroch reštauračného zariadenia však žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom
ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov (č.l. 40
spisu). Žalobca tak ako subjekt oprávnený na výkon kolektívnej správy majetkových práv výkonných
umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a
iných nositeľov vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadania nárokov

titulom neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva a v tej súvislosti odmeny za vykonávanie
verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia
umiestneného v zariadení.

10. Na základe tatko zisteného skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných

zákonných ustanovení.

11. Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
ajprávnevzťahy,ktorévzniklipred1.januárom2016,pričomvzniktýchtovzťahovvrátanenárokovznich
vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú

podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

12. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“) verejný
prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov
alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu

vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj
káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.

13. Podľa § 65 ods. 1 autorského zákona, ak výkonný umelec nemá výhradné právo udeľovať súhlas na
verejný prenos svojho umeleckého výkonu podľa § 63 ods. 2 , má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

14. Podľa § 65 ods. 2 autorského zákona, ak výrobca zvukového záznamu nemá výhradné právo
udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukového záznamu podľa § 64 ods. 2 , má za takéto použitie právo na primeranú odmenu.

15. Podľa § 67 ods. 1 autorského zákona, ak výrobca zvukovo-obrazového záznamu nemá výhradné
právo udeľovať súhlas na verejný prenos svojho zvukovo-obrazového záznamu podľa § 66 ods. 2
, má za takéto použitie právo na
primeranú odmenu.

16. Podľa § 78 ods. 1 autorského zákona účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona (ďalej
len "kolektívna správa") je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autoraa majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového
záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

17. Podľa § 78 ods. 4 písm. b) autorského zákona verejný prenos predvedením predmetu ochrany
akýmikoľvek technickými prostriedkami,

18. Podľa § 78 ods. 5 autorského zákona kolektívnu správu vykonáva organizácia kolektívnej správy, a
to sústavne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a ako hlavný predmet činnosti

19. Podľa § 79 ods. 1 autorského zákona organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo
udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

20. Podľa § 81 ods. 1 písm. a) autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná riadne,
s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia zastupovať každého nositeľa

práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona

21. Podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona uzatvárať s používateľmi alebo s osobami
oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany,
alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých

podmienok zmluvy, ktorými sa
1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne
spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu
odmeny a spôsob jej uhradenia

22. Podľa § 81 ods. 1 písm. j) autorského zákona vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa
písmena h) pre nositeľa práv odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania
bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z., účinnom od 01.02.2013, výška

úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom veci vychádzajúc s príslušnej právnej úpravy na vec
sa vzťahujúcu okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto tejto v plnom rozsahu
vyhovel.

28. Okresný súd má za to, že žalobca riadne preukázal svoj nárok, čo do dôvodu, aj čo do výšky
a bez ďalšieho nemal súd dôvod o oprávnenosti žalobcovho nároku pochybovať. Na strane žalobcu
ide domáhanie sa pri zastúpení výkonných umelcov oprávneného nároku vyplývajúceho z titulu
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný bez uzavretia zmluvy o úprave práv výkonných umelcov, výrobcov

zvukových a zvukovoobrazových záznamov so žalobcom, vo svojej prevádzke vykonáva verejný
prenos chránených výkonov a zvukových a zvukovoobrazových záznamov prostredníctvom technického
zariadenia a žalobcovi ako zástupcovi nositeľov práv pri výkone ich práv neuhradil primeranú odmenu
za takéto vykonávanie verejného prenosu, napriek tomu, že žalobca je v rámci príslušného oprávneniaorganizácie kolektívnej správy kompetentný pre nositeľa práv vyberať prípadné príjmy z bezdôvodného
obohatenia. Dôvodnosť výšky uplatnenej odmeny 160 eur (4 x 40 eur) mal okresný súd dostatočne
preukázanú predloženými listinnými dôkazmi. Primeraná odmena vyplýva priamo z predložených

sadzobníkov žalobcu za jednotlivé uplatnené roky (2012-2015), kde bola špecifikovaná ako ročný
paušál za stravovacie a pohostinské prevádzky - reštaurácie s rozlohou ozvučenej plochy v prevádzke
do 100m2. Samotnú výšku uplatnenej odmeny ako paušál 40 eur ročne žalovaný ani nenamietal.
Spochybňoval len rozhodné obdobie, za ktoré žalobcovi primeraná odmena 40 eur ročne patrí.

29. Nakoľko sa žalovaný neuhradením uplatnenej sumy 160 eur dostal do omeškania, súd zároveň
žalobcovipriznalznezaplatenejistinyajúrokzomeškania,atovovýškepodľa§517ods.2Občianskeho
zákonníka, v spojitosti s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (základná
úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % + 5 percentuálnych bodov) zo sumy 160 eur od 11.05.2016 až
do zaplatenia. Súd na tomto mieste konštatuje, že bol s poukazom na ustanovenie § 216 ods. 1 CSP
v časti týkajúceho sa obdobia, za ktoré žalobca žiada úroky z omeškania viazaný rozsahom žaloby,

resp. návrhom žalobcu (od 11.05.2016), hoci by tomuto patrilo viac, preto priznal žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania od 11.05.2016 do zaplatenia.

30.Podaniežalobcuzodňa24.05.2016,OkresnémusúduŽilinadoručenédňa01.06.2016(č.l.38spisu),
súd okrem iného (podľa obsahu daného podania § 124 ods. 1 CSP) vyhodnotil aj ako späťvzatie žaloby

v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160 eur od 18.02.2016 do 10.05.2016, a
preto rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej, zastavil.

31. Pokiaľ ide o námietky žalovaného tieto súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Námietku žalovaného,
že žalobca nepreukázal, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. o výzve
nepredložil žiaden dôkaz, posúdil súd ako nedôvodnú. Žalobca predložil listinný dôkaz s názvom „výzva
na vydanie bezdôvodného obohatenia a vysporiadanie nárokov“ zo dňa 01.10.2015, ako aj predložil
hromadný poštový podací hárok zo dňa 02.10.2015, ktorého vyplýva podacie číslo 3185018 pre zásielku

adresovanú žalovanému na adresu Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina, na ktorej adrese má žalovaný
sídlo už od 23.09.2008. Poštový podací hárok je opatrený pri texte „prijal“ pečiatkou pošty Stupava.
Podľa hromadného poštového hárku žalobca tak podal výzvu na odoslanie poštovému doručovateľovi s
uvedením adresy žalovaného na doručovanie zhodnou s adresou žalovaného uvedenou v záhlaví tohto
rozsudku. Žalobca síce nepreukázal doručenie predmetnej výzvy odporcovi (chýbajúca doručenka),

avšak nakoľko preukázal odoslanie tejto písomnosti na adresu, na ktorej si žalovaný v priebehu súdneho
konania preberal jemu adresované súdne písomnosti, súd nemal o doručení tejto výzvy žalovanému
dôvodné pochybnosti.
32. Rovnako námietku žalovaného, že žalobca porušil povinnosť predložiť listinné dôkazy spolu so
žalobou nepovažoval za opodstatnenú. Súd zdôrazňuje, že podľa § 154 CSP prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany môžu strany sporu uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, a teda žalobca mohol dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení
súdu predkladať až do tohto okamihu. Žalobca do tohto okamihu v súlade s § 154 CSP dôkazy
na preukázanie ním tvrdeného skutkového stavu súdu predložil. Predložil fotografie svedčiace jeho
tvrdeniam, že v zariadení žalovaný disponuje technickým zariadením na verejný prenos chránených

záznamov (č.l.40 spisu)
33. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nevykonal kontrolnú činnosť, resp. nedoložil žiadne
dôkazy preukazujúce vykonanie kontroly v zariadení žalovaného, dôsledkom ktorej skutočnosti je
potrebné žalobu zamietnuť, okresný súd má za to, že táto je vo vzťahu k uplatnenému nároku bez
právneho významu, nakoľko povinnosť žalovaného zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos

záznamov je daná zákonom (§ 65, § 67 autorského zákona, či § 5 zákona č. 96/1991 Zb.), keď výkonný
umelec, výrobca zvukového záznamu, či výrobca zvukovoobrazového záznamu má za takéto použitie
právo na primeranú odmenu. Okresný súd ma za to, že nárok na primeranú odmenu, resp. povinnosť
túto zaplatiť nie je podmienená výkonom kontrolnej činnosti, či vyhotovením záznamu o jej uskutočnení
v zariadeniach u prevádzkovateľov.

34. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že pokiaľ ide o listinný dôkaz fotografiu (č.l. 40 spisu) jedná
sa o fotografiu súčasného stavu v zrekonštruovaných priestoroch a z tohto dôvodu je žiaduce žalobu,
najmenej pokiaľ ide o plnenia do roku 2015, zamietnuť, okresný súd uvádza, že tieto tvrdenia žalovaný
nepreukázal. Bez ďalšieho na tieto skutkové tvrdenia tak nemohol súd prihliadať. V konaní bolopreukázané, že žalovaný prevádzkuje pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne so
sídlom Mariánske námestie 28, 010 01 Žilina už od 23.09.2008. Tvrdenie, že do roku 2015 nedochádzalo
v jeho zariadení k verejnému prenosu žalovaný nepreukázal. V tomto smere tak neuniesol dôkazné

bremeno. Súd konštatuje, že sporové konanie je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou,
na naplnenie ktorej sa vyžaduje, aby strany sporu označovali a súčasne predkladali dôkazy. Preto
účastník súdneho konania má tak nie len povinnosť tvrdenia, obsahom ktorej je uvádzanie skutočností
rozhodných k posúdeniu jeho nároku, ale aj dôkaznú povinnosť, obsahom ktorej je nielen označovanie,
ale aj predkladanie samotných dôkazov. Prejednacia a dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové

súdne konanie nemôže byť naplnená stranou sporu len označením dôkazov, ich pomenovaním bez ich
predloženia súdu, naviac, ak žalovaný bol o tomto poučený (č.l. 35 spisu). V zmysle prejednacej zásady
tak dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú strany sporu, nie súd. Žalovaný mal tieto ním tvrdené
rozhodnéskutočnosti,vovzťahukdôvodnostiuplatnenéhonárokužalobcuažodroku2015ajpreukázať,
a to nielen označením, ale aj predložením relevantných dôkazov. Žalovaný hoci označil ako dôkaz
nájomnú zmluvu k prevádzke, upravenú nájomnú zmluvu k prevádzke, dokumentáciu k stavebnému

konaniu a povoleniu prevádzky orgánmi verejného zdravotníctva, tieto súdu nepredložil. Súd má za to,
že žalovanému v predložení označených listinných dôkazov nič nebránilo. Nebolo povinnosťou súdu
tieto si k rozhodnutiu vo veci samej zadovažovať. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný sa
bez ospravedlnenia ani nedostavil na nariadené pojednávanie, a teda nebránil svoje práva.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu (98,89 %) a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol aj na
čiastočné zastavenie konania v časti úrokov z omeškania. Súd vyhodnotil, že v tejto časti zastavenie
konania zavinil žalobca. Žalobu zobral späť v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
160 eur od 18.02.2016 do 10.05.2016, čo predstavuje 1,83 eur, t.j. žalobca zavinil zastavenie konania

v rozsahu 1,11 %. Plný úspech žalobcu rozsah 100 % (164,84 eur; 160 eur istina + 4,84 eur: 5,05 %
zo 160 eur od 18.02.2016 do 23.09.2016), zavinil zastavenie konania v rozsahu 1,11 % (100% -1,11%
= 98,89 %).

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

V Žiline, dňa 23.09.2016