Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315209425
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315209425.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, so sídlom Pribinova 25, IČO: 35807598, zas. Advocate, s.r.o. Bratislava, so sídlom Pribinova
25, IČO: 36865141 proti povinnému: F. F., K.. XX. XX. XXXX, O. W., S. XXXX/X, o vymoženie 1284,13
eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 18Er/362/2015-31

zo dňa 01.12.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jsa uznesenie.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vyslovil, cit.:

„I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa svojim návrhom domáha vykonania exekúcie na základe
toho istého exekučného titulu a vo či tomu istému povinnému, ako v konaní vedenom na tunajšom
súde pod spi. zn. 17Er/578/2009-18. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 17Er/578/2009-18

zo dňa 17. 10. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. 04. 2012 súd
zastavil exekúciu pre nedostatok právomoci, odvíjajúcej sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky. Aj
napriek tom, že exekúciu súd zastavil, oprávnený sa opätovne domáha voči povinnému plnenia z
totožnéhorozhodcovskéhorozsudkuSR13489/09zodňa20.08.2009.Vdanejveci užboloprávoplatne
rozhodnuté a prekážka rozhodnutej veci - res iudicata je prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Pokiaľ
oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie

exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z rozhodnutia, ktorý súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, súd prvej
inštancie subsidiárne vychádzal z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku a exekučné
konanie zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že stranám ich náhradu nepriznal.
Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného
konania nevznikli.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že prekážka
právoplatne rozsúdenej veci ( res iudicata ) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom
štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, keď ak má byť
v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten
istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu

konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj vnovom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako
žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ak bolo právoplatne
rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku

právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a
vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý bol predbežne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Súd prvej
inštancie pri svojom skúmaní splnenia procesných podmienok skúmal či vo veci už nebolo právoplatne
rozhodnuté, pričom rozhodol o zastavení exekučného konania podľa ust. § 230 CSP, v zmysle ktorého
len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Oprávnený má za to, že

právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok SR XXXX/XX zo dňa 18.08.2006, tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Predmetný rozsudok je výsledkom nachádzacieho (základného konania),
ktoré sa uskutočňovalo v súlade s ustanoveniami CSP a práve takéto rozhodnutie tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (ďalej len „Exekučný titul“). Okresný súd exekučné konanie uskutočňované
na podklade Exekučného titulu zastavil, pretože mal za to, že predchádzajúce rozhodnutie o zastavení
exekučného konania vydané v exekučnom konaní predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Oprávnený má za to, že v zmysle vyššie uvedenej definície prekážky právoplatne rozhodnutej veci
možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného (nachádzacieho)
konania autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov konania (sporových strán konania
- žalobcu a žalovaného). Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, v ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len Exekučný titul.

Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného nároku (už právoplatne rozhodnutej
veci). Vzhľadom na uvedené akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj skutočnosť, že aj samotné
zastavenie exekúcie nemôže mať samo o sebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp.
zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie

práva na spravodlivý proces, nakoľko jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom
prípade nevidí oprávnený dôvod prečo by zákonodarca zakotvil v Exekučnom poriadku ako jednu z
prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Vo vykonávacom
konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. Uznesením
bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu. Vyplýva to jednoznačne zo znenia

výroku uznesenia. To znamená, že súd priznal týmto uznesením v danom prípade povinnému prakticky
úplnú exekučnú imunitu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

10. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,

a preto konanie zastaví.

11. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016 (do 30.03.2017) uvedenú situáciu
upravovalo ust. § 251 ods. 4 OSP) je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to

nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia §
161 ods. 1, 2 CSP (do 30.06.2016 to boli ust. § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 251
ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP (do
30.06.2016 to bolo ust. § 159 ods. 3 OSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom

konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného
titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom
exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie

možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie,
ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 230
CSP, ktoré výslovne upravuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

13. Oprávnený zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky
súdny poriadok, od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný
poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na znenie § 159 CSP (do 30.06.2016 to bolo ust. § 83 OSP) podľa
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore (o tej istej veci) prebiehalo na súde iné
konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého

konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, podľa
ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie;
ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie
zastaví. Vzhľadom k tomu, že súdne konanie zásadne začína doručením žaloby súdu (§ 156 CSP)

a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
(§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil
dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v
exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia

exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde
k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne
takéto osobitosti exekučného konania do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie
začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku
rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní sa prostredníctvom ustanovenia § 9a Exekučného

poriadku aplikuje ustanovenie § 230 CSP. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil
napríklad procesnú subjektivitu v exekučnom konaní, čo však neznamená, že v exekučnom konaní
možno konať s oprávneným alebo povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je
správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci
(res iudicata), pretože i keď má exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter, právoplatné

rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou
tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie
pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť
povinného).14. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako

nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť

ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

15. Vzhľadom k tomu, že v tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu, ktorý bol skorším rozhodnutím vyhlásený za nespôsobilý
exekučný titul z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
ako vecne správne v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení ust. § 262
ods. 1 CSP v súlade s ust. § 2 CSP, čl. 4 ods. 1 CSP, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku na základe §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania

nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).