Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3802892149
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3802892149.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza proti povinnému H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., o vymoženie 1.241,19 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/1571/2002-18 zo dňa

5. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. priznal
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému
s poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 200 ods. 5, §

203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov a § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovidňa29.05.2002domáhalprotipovinnémuvykonaniaexekúcieprevymoženieistinyvovýške
37.392,- Sk s príslušenstvom, na podklade exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné
rozhodnutia Národného úradu práce č. 6545/295/12/00/KO zo dňa 24.11.2000, č. 6546/296/12/00/KO zo

dňa 24.11.2000, č. 5056/00/PPN/Voj/51 zo dňa 28.08.2000 a č. 5055/00/PPN/Voj/50 zo dňa 28.08.2000.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Meliškovi udelené tunajším
súdom dňa 22.07.2002. V súčasnosti exekúciu vedie súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár. Dňa
16.05.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre
nemajetnosť. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že povinný v tomto exekučnom konaní Ladislav

Kelemen, nar. 24.08.1964, zomrel 01.10.2002. Dedičské konanie bolo uznesením č.k. 14D/5/2005-9,
Dnot 16/2005 zo dňa 29.04.2005 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 29.04.2005 vo veci
samej nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dedičské konanie po povinnom ako
poručiteľovi zastavil pre nedostatok majetku, súd považuje za preukázané, že bol nemajetný a exekúciu
je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Nakoľko súd zastavil konanie,

rozhodoval o nároku na náhradu trov konania a priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Po právoplatnosti uznesenia
súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí s výrokom o
trovách. Ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie

voči povinnému vedomosť o možnom úmrtí povinného počas exekučného konania. Vyjadruje názor,
že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku,pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že úmrtím povinný stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013. Na záver navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti výroku

o trovách exekúcie zmenil rozhodnutie tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
Exekútorský úrad Šaľa, náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého uznesenia v dôsledku
podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané

subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného

sporového konania. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
Zákonom č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k
úprave účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.

6.Podľa§200ods.5Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017aksúdrozhodneozastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znení účinnom do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Z obsahu odvolania je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie

nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý
súd prvej inštancie exekúciu zastavil (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), pričom navrhuje iný
dôvod (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku). Odvolací súd v tejto časti (čo do dôvodov výroku o
zastavení exekúcie) odmietol odvolanie v zmysle § 386 písm. c) CSP z dôvodu, že odvolanie len proti
dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod

zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

11. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách
exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná
do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek

rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.

1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

12. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho

exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357

písm. m) CSP.

14. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety

"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

15. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti

týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).