Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203950
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314203950.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej:
P.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.N.A.XXX,štátnaobčiankaSR,vkonaníozaplatenie1.289,57
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C 79/2014-97
zo dňa 7. septembra 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C 79/2014-129 zo dňa
12.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C 79/2014-97 zo dňa 7. septembra 2016 v spojení s uznesením

Okresného súdu Čadca č.k. 8C 79/2014-129 zo dňa 12.4.2018 v napadnutom výroku II. o zamietnutí
žaloby vo zvyšku a výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie o žalobe v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.289,57 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia zastavil. Výrokom II.
žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorou sa domáhal

voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 1.289,57 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 1.289,57 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo
zmenkovej sumy 1.289,57 Eur od 9.2.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy 4,30 Eur a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 16.2.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s

0,25% denným úrokom od 30.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 Eur na zmenkovú
sumu a 0 Eur na úroky.

2. Okresný súd rozsudkom č.k. 8C 79/2014-31 zo dňa 28.8.2015 v spojení s opravným uznesením č.k.
8C 79/2014-66 zo dňa 27.4.2016 žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Co/60/2016-76 zo dňa 30.6.2016 rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Okresný súd poukázal na to, že v danom prípade postupoval podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach snízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanej kópiu
tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaná doručila tlačivo
C so zadanými odpoveďami.

4. Podaním zo dňa 21.12.2015 žalobca oznámil, že berie späť svoj návrh v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne. Okresný súd za aplikácie čl. 19 Nariadenia, § 144, § 145 ods. 1, § 146 veta
druhá CSP rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
zo sumy 1.289,57 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia, keďže žalobca vzal pred otvorením pojednávania v

uvedenej časti návrh v súlade s jeho dispozičným oprávnením späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Okresný súd konštatoval splnenie podmienok pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania.

5. Predmetom konania zostal po čiastočnom zastavení nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 1.289,57
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1.289,57 Eur od 30.10.2010 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.289,57 Eur od 9.2.2011 do zaplatenia a

zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy 4,30 Eur.

6. Okresný súd sa zaoberal aj podaním uskutočneným JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, za
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zo dňa 31.10.2014, ktorým oznámil vstup
do konania ako pôvodne označovaný vedľajší účastník na strane žalovaného ako spotrebiteľa. S

poukazom na novú právnu úpravu procesného postupu súdu v sporovom konaní účinnú od 1.7.2016,
ktorá nahradila inštitút vedľajšieho účastníctva novým právnym inštitútom intervenienta podľa § 81
a nasl. CSP, subjekt Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov okresný súd vyzval, aby najneskôr do
termínu pojednávania oznámil, či bude žalovaného zastupovať ďalej v konaní ako jeho zástupca a v
takom prípade, aby doručil splnomocnenie na zastupovanie alebo súhlas žalovanej a dostavil sa na

pojednávanie. Predmetnú výzvu subjekt prevzal dňa 8.8.2016. Ku dňu rozhodovania okresného súdu
na predmetnú výzvu nereagoval. Okresný súd mal za to, že subjekt - Občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov žalovanú v konaní nezastupuje. Vo vzťahu k § 81 a nasl. CSP okresný
súd nemal ku dňu rozhodovania daný a ani tvrdený žiadny právny záujem na výsledku sporu, a preto
aplikácia predmetného ustanovenia nebola namieste. Okresný súd zvýraznil, že ku dňu rozhodovania

nemal daný súhlas žalovanej v zmysle postupu podľa § 89 CSP, naviac poukázal na to, že uvedený
subjekt môže zastupovať žalovanú aj podľa ust. § 291 ods. 1 CSP, o ktorom práve bola žalovaná
poučená, ako aj o práve dať sa zastúpiť podľa ust. § 89 CSP, ktoré procesné poučenie prevzala spolu
s predvolaním na termín pojednávania dňa 5.8.2016.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 až 3
Nariadenia oboznámením žaloby, zmenky, vrátane spotrebiteľskej zmluvy k zabezpečeniu ktorej bola
zmenka vystavená a všeobecných zmluvných podmienok zabezpečených z exekučného spisu sp. zn.
8Er/1124/2012. Zistil, že dňa 16.2.2010 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 508600322, ktorou veriteľ
- spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovanej ako fyzickej osoby úver v sume 700

Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovej sume 1.380 Eur v 12 mesačných splátkach po 115
Eur počnúc dňom 15.3.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 680 Eur bez jeho
konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Článok 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru obsahoval dohodu o vyplnení zmenky. Žalovaná zároveň dňa 16.2.2010 vystavila
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.289,57 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od
30.10.2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“
a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného
zmenkového veriteľa, a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové

tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

8. Napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere je uvedené, že finančné prostriedky sa poskytujú na

výkon zamestnania žalovanej, mal okresný súd za to, že predmetná zmluva spĺňa charakter zmluvy
spotrebiteľskej. Uviedol, že pôvodný majiteľ zmenky - spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej si
žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahumajúceho povahu spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, nakoľko zo samotnej zmluvy vyplýva, že táto nebola uzatvorená so žalovanou

v rámci jej podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve sa neuvádza obchodné meno, príp. IČO žalovanej,
ale sú v nej uvedené iba údaje žalovanej ako fyzickej osoby -nepodnikateľa. Keďže spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, mal okresný súd za preukázané, že žalovaná mala v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, postavenie spotrebiteľa.

9. Z uvedených skutočností mal okresný súd za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací
právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke
z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy,

z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa
Nariadenia, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným. Okresný súd sa tak musel zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodného zmenkového veriteľa a žalovanej.

10. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou

(dňa 16.2.2010), okresný súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto
dátumu, a to § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa. Zároveň konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bola vystavená predmetná zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g),
i), j), k), teda sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť sumu poskytnutého úveru, pričom zmenka túto skutočnosť nezohľadňovala.

12. Nakoľko okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje
vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, uzavrel, že

ide o neplatné dojednanie. Ak bola neplatná dohoda o vyplnovacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa
6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore
so zásadami spotrebiteľského práva, podľa okresného súdu preukázal aj samotný list Európskej komisie
zo dňa 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie

spotrebiteľského práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.,
ktorá vymáha nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením
blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. V tejto súvislosti okresný súd
poukázal aj na zákonnú úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bola predmetná
zmenka vystavená, z ktorej je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať zmenku

od noriem spotrebiteľského práva. Preto, ak zmenka bola vydaná v rozpore so zákonom, a to zákonom
o spotrebiteľských úveroch, je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Okresný súd poukázal na to, že v danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver 700 Eur a zmenka
bola vyplnená na zmenkovú sumu 1.289,57 Eur, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia

nemal byť ani len sčasti úver splatený, ide o navýšenie o viac než 84 %, teda išlo o jej vyplnenie v rozpore
so zákonom, a to § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., teda išlo o neplatnú zmenku, na čom nemení
nič to, či o tejto skutočnosti žalobca v čase jej indosácie vedel alebo nie. Už len z tohto dôvodu nie je
daný právny základ uplatneného nároku, nakoľko tento sa opiera o neplatnú zmenku pre jej rozpor so
zákonom. Na podporu tohto názoru okresný súd odkázal aj na pripomienky Európskej komisie zo dňa

12.2.2014 vo veci C-558/2013.

14. Okresný súd zároveň poukázal na to, že mu je z vlastnej činnosti zrejmé, že pôvodný veriteľ
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plneniaz neprijateľných zmluvných podmienok. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25%
denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadĺženia spotrebiteľov, neprimerane
vysokej zmluvnej pokuty za „porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho

poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a pod. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na
rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. Následne indosovala zmenku
podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru na žalobcu. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil
v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a že tento krát uplatňuje v podstate

obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky podľa nariadenia. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. šekový a zmenkový zákon, v zmysle ktorého,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Konštatoval, že dobromyseľnosť indosatára je vylúčená z dôvodu, že každá
zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní

takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku
ktorému indosant musel poskytnúť určité údaje o platení, okresný súd považoval za možné vychádzať
z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať
na jeho zmenkové práva vplyv. Z uvedeného teda je možné tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal
na škodu dlžníka. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor

spotrebiteľaavystavenímaindosovanímzmenkysťažil,resp.znemožnilochranuspotrebiteľavpríčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, ktorému nekalému konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu
ochranu. Okresný súd mal za to, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať zmenkovú
sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci
namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Napriek tomu,

že žalovaná v tomto konaní neprodukovala žiadne námietky, okresný súd musel z úradnej moci chrániť
práva spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona. Z uvedených záverov preto žalobu žalobcu
na zaplatenie nárokov zo zmenky v rozsahu, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom
konania, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP,
keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože ich neuplatnila a ani nepreukázala,

že by jej trovy v tomto konaní vznikli.

15. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. d), b), h) CSP. Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným

spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Takéto dokazovanie žalovaná nenavrhla. Žalobca súdu predložil
platnú zmenku, z ktorej uplatňoval nároky, a preto z tejto zmenky sa malo pri rozhodovaní vychádzať.
Žalovaná mohla podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobila,
akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu aj uplatnenej koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z

nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením ani jednej
zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, a preto ju
nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca namietal,
že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je

žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v danom prípade
spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla, tak potom nie je možné pri kauzálnych
námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu ako oprávneného. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zvýraznil zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

16. K záveru okresného súdu ohľadom skutočnosti, že zmenka už bola uplatnená v rozhodcovskom
konaní, žalobca uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 „v prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jehovydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt),
teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj
rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje.

Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť
prekážku res iudicata“. Podľa žalobcu tento záver najvyššieho súdu nie je možné limitovať len na
zisťovanie v rámci exekučného konania. Záver o nulitnosti a ničotnosti rozhodnutia nemá priamy vzťah
k exekučnému konaniu. Je bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel
exekučný súd alebo nie a aj v tomto konaní je súd oprávnený sa sám vyporiadať s otázkou nulitnosti

rozhodcovského rozsudku, ako s predbežnou otázkou. Najvyšší súd ďalej dodal, že „aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezákonnosť tohto exekučného titulu“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012. Žalobca ďalej poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a

nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná“. Podľa žalobcu tak z uvedeného vyplýva, že súdy sú povinné prihliadať na
neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Rovnaký záver, avšak
vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. IV. ÚS 78/2011, podľa ktorého všeobecné súdy boli v rámci exekučného konania
oprávnené aj mimo rámca správneho súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom
konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky. Toto oprávnenie exekučných súdov podľa názoru Ústavného súdu
nebolo žiadnym spôsobom limitované uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci

správneho súdnictva“. Žalobca poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE
308/2011 a rozhodnutie Okresného súd Bratislava V. Záver okresného súdu považoval za nesprávny a
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219
ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch II., III. potvrdený ako

vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/6/2018-134 zo dňa

21.06.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.09.2018, na základe čoho boli, v
spojenísustanovením§378ods.1CSP,splnenéprocesnépodmienkykverejnémuvyhláseniurozsudku
krajským súdom.

20. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že bol v odvolacom konaní povinný postupovať a
konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi
viazaný.22. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 19.10.2016 (č.l. 103 - 107 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca v odvolaní

neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku I. o
zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne a na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd
pritom zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom,
čím okresný súd vyhovel žiadosti žalobcu, aby sa o tejto časti ním pôvodne uplatneného nároku ďalej

nekonalo. Odvolanie žalobcu, čo do jeho rozsahu, preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce
voči rozsudku okresného súdu v časti výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku a v závislom výroku III.
o náhrade trov konania.

23. Pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP bol krajský súd
viazaný rozsahom podaného odvolania žalobcu. Zo žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov mohli

byť pritom vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých
v konaní pred súdom prvého stupňa. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom a
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu dotknutého rozsudku, nezistil vady, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd predovšetkým poukazuje na
svoje zrušujúce uznesenie č. k. 13Co/60/2016-76 zo dňa 30.6.2016, ktorým bol pôvodný rozsudok

Okresného súdu Čadca č.k. 8C/79/2014-31 zo dňa 28.8.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 8C
79/2014-66 zo dňa 27. apríla 2016 zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie.
V tomto uznesení odvolací súd vyslovil právne záväzný názor, v zmysle ktorého je potrebné okresným
súdom dokazovanie uskutočniť na riadne nariadenom pojednávaní za rešpektovania vyvíjajúcej sa
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-

právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93, ktoré bolo publikované
v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Okresný súd postupoval v súlade s týmto stanoviskom, keď vo veci
nariadil na deň 07. septembra 2016 pojednávanie, na ktoré predvolal sporové strany. Podľa zápisnice
z pojednávania založenej na č.l. 91 - 93 spisu, bolo na tomto pojednávaní vykonávané dokazovanie,
ku ktorému uvedeným procesným postupom bola okresným súdom daná sporovým stranám možnosť k

vykonávaným dôkazom sa vyjadriť. Pokiaľ žalobca, jeho pôvodný právny zástupca toto právo nevyužili,
tak uvedené je bez zásahu do prijatých vecne správnych záverov súdu prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania.

24.ŽalobcaargumentovalosobitnýmcharakteromkonaniavzmysleNariadeniaEurópskehoparlamentu

a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
s dôrazom kladeným na obsah uplatneného nároku žalobcu, ktorý vychádzal z predloženej zmenky, a
namietal, že nebol daný priestor na uplatnenie kauzálnych námietok, a tým ani na vedenie konania a
dokazovania pred súdom prvej inštancie, ohľadom kauzálneho vzťahu, ktorý predchádzal vystaveniu
zmenky. Žalobca v tomto smere namietal aj skutočnosť, že okresný súd pristúpil k preskúmavaniu

uplatnenéhozmenkovéhonárokuzasituácie,kedyžalovanávkonanínámietkyvočizmenkeneuplatnila.

25. Krajský súd ako už bolo uvedené vyššie, konštatoval, že na základe zrušujúceho uznesenia
súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, okrem iného aj
oboznámením sa s listinami z exekučného spisu sp. zn. 8Er/1124/2012 so záverom, že nariadením

pojednávania boli zachované tak práva žalobcu ako aj práva žalovanej, a preto nemôže obstáť námietka
žalobcu, že vykonaním takéhoto dokazovania boli porušené jeho práva. Nariadením pojednávania vo
veci boli sporovým stranám vytvorené rovnaké možnosti na uplatnenie a ochranu ich práv a právom
chránených záujmov, čím nemožno dospieť k relevantnosti ani námietky žalobcu ohľadom zásahu do
práv garantovaných Nariadením.

26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne
zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia
ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto

konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej
republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych
a obchodných č. 93, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako
Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa.
Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov

vtotožnýchčiobdobnýchveciach,potomajKrajskýsúdvŽilineakosúdodvolacíbolpovinnýrešpektovať
relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Požiadavkaprávnejistotyautomatickyneznamenáto,žesanemôževyvíjaťjudikatúranajvyššiehosúdu,
čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

27. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, čo dotvrdzujú závery zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky zo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa
20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky 8/2015, pod č. 93, podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne

žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie

sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako

dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov
pôvodného záväzkového vzťahu, ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového
vzťahu ako spotrebiteľského, si súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so
zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovanou
ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého súd zistil spotrebiteľský charakter

predmetnej zmluvy.

28. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej viedli k zamietnutiu
uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu

s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Vychádzajúc aj
z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej
spotrebiteľský úver, tak v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom

akcentuje, že: „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť.
Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal
na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je
uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje
dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o

čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky
a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),
výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými
mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek
zabezpečujúcichzáväzokdlžníkazospotrebiteľskejzmluvyvposudzovanýchokolnostiachpredmetných

prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto
platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“. „Pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiťplatnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa

ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť
veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou
v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom

dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa neprijateľný“.

29. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a

prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v

takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

30. Podľa názoru krajského súdu konštatoval okresný súd vecne správne, že uzavretie spotrebiteľskej
zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver, bolo
podmieňované podpisom zmenky zo strany žalovanej ako spotrebiteľa. Vo všeobecných podmienkach
daného úverového vzťahu obsiahnutú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať
za podmienku individuálne dojednanú a táto podmienka vo svojom dôsledku spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť
tohto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda
o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ napriek
tomu došlo veriteľom k vyplneniu takejto zmenky a následne remitent postúpil práva zo zmenky na
tretiu osobu, tak veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej

ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať
akýchkoľvek práv. Možno sa stotožniť aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom neprimerane vysokej
sankcie vo vzťahu k úroku 0,25% denne, teda 91,25% ročne, ktoré zmluvné dojednanie predstavuje
nekalú podmienku predstavujúcu neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky. Samotná úverová
spotrebiteľská zmluva pritom ani nespĺňala zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.,

keď v nej absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, kedy sa takto poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za danej situácie poskytnutého úveru v nominálnej výške
700 Eur, tak veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie poplatku stanoveného sumou 680 Eur,
ani na dojednané úroky a napriek tomu veriteľ do zmenky dopísal zmenkovú sumu 1.289,57 Eur, ktorá
sama osebe presahuje výšku poskytnutého úveru, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne. Za

takých okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom
a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zvýrazňuje odvolací súd, že obsah úverovej zmluvy bol koncipovaný tak, že narušuje rovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov, bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.

Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premieta do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

31. Za tohto dôkazného stavu v dotknutej prejednávanej veci nebolo možné poskytnúť nárokom

žalobcu právnu ochranu v zmysle žalobného návrhu a nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne
okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu
súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobevzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie súdu prvej inštancie tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre

rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné
odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým
výrokom o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

32. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k prekážke res

iudicata, tak považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnu takúto argumentáciu nepoužil a záver nevyslovil. Pokiaľ okresný súd žiadne takéto
stanovisko nezaujal, tak ani odvolací súd nemal priestor na zaujatie stanoviska k tomuto v odvolaní
žalobcu uvedenému odvolaciemu dôvodu.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou
stranou sporu bola žalovaná. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila a z
obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov
tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov
tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.