Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoPno/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200416.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matka: U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
XX, Q. a otec: H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, R., zastúpený JUDr. Ivan Glovniak, advokát,
so sídlom D. N. XXXX/XX, Q., o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa13.10.2017podalotecnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadalzakázaťmatke
vysťahovanie maloletého K. L. do cudziny, a to najmä Českej republiky s poučením matky o možnosti
ktoréhokoľvek z rodičov za účasti maloletého a druhého rodiča podať návrh na rozhodnutie vo veciach
maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.

2. Otec v návrhu uviedol, že matka maloletého jednostranne otcovi prostredníctvom správy na sociálnej
sieti oznámila, že bude mať prácu v západných Čechách a bude sa tam s maloletým sťahovať. Zároveň
uviedla otcovi potom, ako jej oznámil, že s týmto nesúhlasí, že ju nesúhlas otca nezaujíma. Poukázal
na to, že vysťahovaním maloletého do cudziny by matka zasiahla nielen do práv otca na výkon jeho
rodičovských práv a povinností, ale v prvom rade do práv maloletého, a to v rozpore s jeho záujmami.

Matka tak chce konať bez súhlasu otca a bez súdneho rozhodnutia, ktorým by o tejto otázke rozhodol,
a to bez ohľadu na prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. 9P/70/2017.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

4. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy
veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.8. Podľa § 362 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie
nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu.

9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

10. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené
predpoklady ustanovené zákonom. Vo svojej podstate je neodkladné opatrenie najmä preventívnym
inštitútom a možno ho nariadiť vtedy, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov.
Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou. Samotnú existenciu tejto potreby je možné
posúdiť iba pri znalosti konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej

úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom
neodkladného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami
vyplývajúcimi z týchto vzťahov by bez dočasnej právnej úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti.

11. Pri rozhodovaní o dôvodnosti neodkladného opatrenia krajský súd nevyhnutne riešil otázku

potreby úpravy pomerov maloletého dieťaťa v súvislosti s otcom navrhovaným zákazom vycestovania
maloletého dieťaťa do cudziny. Vychádzal pritom nielen z tvrdení otca a pripojeného listinného dôkazu,
ale aj zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 9P/70/2017.

12. Zo správy ÚPSVaR Žilina z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 18.04.2017 je zrejmé, že rodičia

maloletého K. nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletým K. býva v 2-izbovom byte spolu so
svojimi rodičmi. Súd sa oboznámil aj so správou na sociálnej sieti, ktorou matka otcovi oznámila, že
asi bude mať prácu v západných Čechách a pravdepodobne sa bude musieť so synom vysťahovať, s
ktorým zámerom otec nesúhlasí.

13. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na takéto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Samotné preukázanie alebo osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín a spisov.

14. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli bezprostredne ohrozené práva a
oprávnené záujmy účastníkov konania, a to najmä záujmy maloletého dieťaťa. Dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia zo strany otca bolo predísť vycestovaniu matky s maloletým do zahraničia. Z
hľadiska účelu neodkladného opatrenia nie sú splnené dôvody pre jeho nariadenie, a to naliehavosť

potreby neodkladnej úpravy pomerov vo forme zákazu vysťahovania rodičovi s dieťaťom do cudziny
bez preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či osvedčenia iného závažného
dôvodu.

15. V danom prípade treba uviesť, že z ust. § 35 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú

o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní
maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého
dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie,
rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Z výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že názor
druhého rodiča je potrebné zisťovať len v tom prípade, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom

rodičovských práv a povinností, nakoľko v prípade bežných záležitostí súhlas druhého rodiča nie je
potrebný. Pri výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu sú rodičia rovnoprávni, čo znamená, že
určenie miesta a spôsobu trávenia času nie je viazané na súhlas druhého rodiča. Súhlas jedného
z rodičov na krátkodobé vysťahovanie dieťaťa nie je potrebný, avšak v prípade, ak by išlo o trvalé
vysťahovanie, takýto záver neplatí a je potrebné v prípade nesúhlasu jedného z rodičov o tejto otázke

podať návrh na súd, ktorý o tejto otázke rozhodne. Pokiaľ by došlo k situácii, že jeden z rodičov by
sa vysťahoval s maloletým dieťaťom bez súhlasu druhého rodiča do cudziny natrvalo, dopustil by sa
týmto konaním neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa v cudzine. Túto otázku upravuje
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý zabezpečuje okamžitýnávrat detí do krajín obvyklého pobytu, ako aj právo styku. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý bol
zverený matke do dočasnej osobnej starostlivosti a možnosť vysťahovania do zahraničia mala vyplývať
z komunikácie matky s otcom na sociálnej sieti. Otec teda neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu

okamžitého zásahu do pomerov účastníkov, keďže samotná komunikácia na sociálnej sieti s matkou je
z hľadiska preukázania úmyslu a konania matky nedostatočná. Samotné vyjadrenie matky na sociálnej
sieti má neurčitý charakter, keďže matka sa vyjadrila iba o možnom vysťahovaní sa, keď uviedla, že
„asi bude mať prácu“.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)