Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618010498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2618010498.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny
Stanislavskej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovaným: 1/ Q. B., narodená dňa XX.
Q. XXXX vo E., trvale bytom K.. XX B. P. X., Rumunsko, t. č. od 28. januára 2018 vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Leopoldov, 2/ I.-D. D., narodený dňa XX. E. XXXX vo E., trvale bytom K.. XX W. P. W.,
Rumunsko, t. č. od 28. januára 2018 vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov, trestne stíhaným

pre pokračujúci zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných Q. B. a I.-D. D.
proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 21. augusta 2018, č. k. 1T/86/2018 - 498, rozhodol na
verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2018 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných Q. B. a I.-D. D. z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 21. augusta 2018, č. k. 1T/86/2018 - 498 boli obžalovaní Q.
B. a I.-D. D. uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona
(ďalej aj Tr. zák.), ktorého sa mali dopustiť tým, že spoločným konaním na škodu cudzieho majetku
seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu a čin
spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, keď štyri skutky mali spáchať na tých

skutkových základoch, že :
„1. Q. B. a I.-D. D. dňa 20.12.2017 okolo 13.30 hod. v obchodnom centre Laugaricio v Trenčíne v predajni
DatArt po vzájomnej dohode s ďalším mužom a ženou s cieľom oklamať obsluhu predajne a získať
peniaze pristúpili k pokladni, kde bola zamestnankyňa S. O., ktorej Q. B. platila za tovar bankovkou
v nominálnej hodnote 200 €, pričom I.-D. D. a ďalší muž a žena odvádzali pozornosť a vyrušovali
predavačku rôznymi otázkami o tovare, žiadali zameniť výdavok za české peniaze, čo predavačka

odmietla a vrátila Q. B. dvestoeurovú bankovku, pričom počas manipulácie s peniazmi sa snažili odlákať
jej pozornosť, Q. B. si z výdavku nepozorovane zobrala 100 €, zvyšok výdavku vrátila pokladníčke,
stoeurovú bankovku dala I.-D. D., čím spôsobili S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, škodu vo výške
100 €,
2. Q. B. a I.-D. D. dňa 30.12.2017 v čase o 15.42 h na čerpacej stanici DieselTrans v Rajci po vzájomnej
dohode s cieľom oklamať obsluhujúci personál a získať peniaze prišli s ďalšími dvomi mužmi do

predajnej časti, kde Q. B. si chcela kúpiť cigarety a platila bankovkou v nominálnej hodnote 200 €, pričom
pri vydávaní finančnej hotovosti ostatní muži cielene odvracali pozornosť obslužného personálu. Q. B.
žiadala výdavok v českých korunách, čo sa snažil predavačke vysvetliť aj I.-D. D., a keď toto predavačka
odmietla, chceli stornovať nákup. Q. B. si skryla z výdavku stoeurovú bankovku, ktorú si ponechala
a zvyšok výdavku vrátila predavačke Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, ktorej spôsobili škodu vo
výške 100 €,

3. Q. B. a I.-D. D. dňa 16.01.2018 v čase okolo 20.05 h v Bratislave na Zámockej ulici č. 38 po
vzájomnej dohode prišli do hotela Ibis s cieľom oklamať obsluhujúci personál a získať peniaze, pričomnajskôr predstierali, že si chcú zakúpiť rôzne cukrovinky a nealkoholické nápoje, zamestnankyni Q. F.
pri opakovanom platení za tovar dvakrát predložil bankovku v nominálnej hodnote 200 € a keď prevzali
výdavok,uviedli,žechcúčeskékoruny,zvýdavkusinechaličasťbankoviek,zvyšokvrátiliQ.F.,následne

od nej prevzali dvestoeurovú bankovku, pričom počas manipulácie s peniazmi sa snažili odlákať jej
pozornosť, čím Q. F. nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XXXX/XX, spôsobili škodu vo výške 240 €,
4. Q. B. a I.-D. D. dňa 22.01.2018 v čase okolo 12.00 h v obci Častkov po vzájomnej dohode prišli s
ďalšou ženou a mužom do reštaurácie Havran s cieľom oklamať obsluhujúci personál a získať peniaze,
pristúpili k baru, kde si Q. B. pýtala od čašníčky nápoje, čašníčka jej dala tovar v hodnote 7 €. Q. B. platila

bankovkou v nominálnej hodnote 200 €, z ktorej čašníčka vydala 193 €. Q. B. žiadala zameniť výdavok
na české peniaze a keď jej čašníčka nevyhovela, tak žiadala vrátiť dvestoeurovú bankovku, ktorú jej
čašníčka vrátila, pričom ostatní počas manipulácie s peniazmi sa snažili odlákať pozornosť čašníčky. Q.
B. si z výdavku nechala časť bankoviek a vrátila čašníčke výdavok len vo výške 113 €, čím spôsobili W.
Q., nar. XX.X.XXXX bytom J. XXX, škodu vo výške 80 €."
Za to okresný súd obžalovanej Q. B. podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.,

§ 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obžalovanej uložil aj trest zákazu pobytu zdržiavať sa na
území hlavného mesta Bratislavy a na území okresov Trenčín, Žilina a Senica na dobu 3 /tri/ roky.

Obžalovanému I.-D. D. okresný súd podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37
písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu pobytu zdržiavať sa na území hlavného mesta

Bratislavy a na území okresov Trenčín, Žilina a Senica na dobu 3 /tri/ roky.
Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadku(ďalejajTr.por.)okresnýsúduložilobomobžalovanýmpovinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej W. Q., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom J. XXX, škodu
vo výške 80,- €, poškodenej Q. F., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom O., Y. XXXX/XX, škodu vo
výške 240,- €, poškodenej S. O., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom P. XXX, škodu vo výške 100,- € a

poškodenej Q. S., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom S. XX, škodu vo výške 100,- €.
Predsedníčka senátu okresného súdu odôvodnila písomne vyhotovený rozsudok v rozsahu č. l. 498 -
509 spisu nasledovne (citácia):
„Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 62/18/2205, EEČ: 2-19-113-2018
zo dňa 11.5.2018 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti obžalovaným Q. B. a I.-D. D.

pre pokračujúci zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných Q. B. a I.-D. D., prečítaním
výpovede obžalovanej Q. B. z prípravného konania, prečítaním výpovedí svedkov W. Q., Q. F., S. O., Q.
S., H. V. O., P. D. a Y. D. z prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov a to dohody o hmotnej

zodpovednosti svedkyne W. Q., zápisnice o rekognícií osoby zo dňa 23.3.2018 a k nej prislúchajúcich
fotoalbumov, potvrdenia o zaistení veci - bankovky 200,- € zo dňa 28.1.2018 a zápisnice o prevzatí
zaistenejvecizodňa29.1.2018,fotografiízkamerovéhozáznamuzpredajneDatartvobchodnomcentre
Laugaricio v Trenčíne, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaných a výpisu z Európskeho
informačného systému registra trestov obžalovaných, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil

súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaní Q. B. a I.-D. D. neurobili na hlavnom pojednávaní žiadne z vyhlásení uvedených v § 257
ods. 1 písm. a/ až c/ Tr. por.
Obžalovaná Q. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej je veľmi ľúto, čo urobila, robila to kvôli
dieťaťu, ktoré je choré, má 20 rokov a má v krvi rakovinu. Uviedla, že už nechce takto konať, je jej

ľúto, čo urobila. Veľmi ju mrzí, čo sa stalo, a ospravedlňuje sa ľuďom, čo spôsobila. Vzhľadom k tomu,
že si nespomína na detaily toho, čo sa stalo, odmietla ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedať a
nechcela vypovedať ani k svojim osobným pomerom. Na návrh prokurátorky bola následne prečítaná
časť výpovede obžalovanej z prípravného konania zo dňa 29.1.2018, kde obžalovaná uviedla, že je
pravdou, čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Chodili s rodinou a priateľmi po Slovensku a

najmä v obchodoch, čerpacích staniciach a aj v hoteli v Bratislave podviedli obsluhu o peniaze. Robili
to tak, že chodili viacerí, vždy tam bola ona a I.-D. D., ostatní chodili po obchode a bavili sa a chceli
tak, aby sa predavačka nemohla dobre sústrediť na prácu s peniazmi. Platila ona, niekedy aj I.. Presne
si nepamätá, na ktorých miestach boli. Platila dvesto eurovou bankovkou a keď im vydali, tak chcelizameniť české koruny. Predavačky zmiatli a potom predavačka vydala viac peňazí. Tak si zarábali
na živobytie. Peniaze minuli všetci, ktorí spolu chodili. Posledné dni, asi týždeň, bývali v Motoreste U
Janíčkov v Kútoch a bývali aj na colnici s Maďarskom v nejakom hoteli, kde jedna noc stojí 10,- €. Na

Slovensko prišla ona, I., a už nevie presne, kto ďalší v decembri, na Vianoce šli domov a potom sa
zasa vrátili. Nevie uviesť, v ktorých mestách boli, nevie čítať, ale počítať vie, peniaze si spočítať vedela.
Nemá k jednotlivým skutkom čo povedať a nevie sa k nim bližšie vyjadriť. Škodu by chceli uhradiť. Ľutuje
svoje konanie, ale má ťažký život a nevie sa inak živiť, celý život žobrú a špekuluje, ako si zarobiť.
Obchodujú, nakúpia tovar a potom ho predajú. Sľubuje, že sa to už nestane, už nebudú takto chodiť

a klamať predavačky.
Obžalovaný I.-D. D. sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu všetkých skutkov priznal a ich spáchanie
oľutoval. Uviedol, že si podrobnosti spáchania skutkov nepamätá a nevie ich podrobne opísať. Spomína
si, že všetky štyri skutky spáchal spoločne so spoluobžalovanou Q. B. a priznáva to. Nevie uviesť osoby,
ktoré sa tých útokov zúčastnili v jednotlivých prevádzkach, a ktoré odvádzali pozornosť personálu. Pred
spáchaním skutku v Rumunsku oficiálne zamestnaný nebol, ale pracoval na čierno. V prepočte na eurá

bol jeho mesačný príjem okolo 300,- až 400,- €. Podvodov sa dopustil preto, lebo už nemal v Rumunsku
prácu a nemal z čoho žiť. Nebol nikdy trestaný za podvody, krádeže alebo nejaké takéto trestné činy ani
v iných štátoch EÚ. Je slobodný, nemá žiadne deti ani vyživovacie povinnosti, netrpí žiadnou chorobou.
On podvody neorganizoval, jemu to nenapadlo, nespomína si, kto to organizoval a kto rozhodol, kam
sa pôjde.

Svedkyňa W. Q. v prípravnom konaní vypovedala, že v pondelok dňa 22.1.2018 v čase okolo 12.00
hod. pracovala v reštaurácii Motorest Havran, kde je zamestnaná ako čašníčka. Do reštaurácie prišli
najprv dve neznáme osoby a to muž vo veku asi 30 rokov a žena vo veku asi 30 rokov. Ako vstúpili
do reštaurácie, prišli hneď do baru a vypýtali si od nej štyri energetické nápoje. Rozprávali pre ňu
nezrozumiteľne, lebo to boli cudzinci, pričom ten muž trochu vedel a tomu porozumela. Na ich žiadosť

odišla do zadných priestorov baru, odkiaľ zobrala štyri energetické nápoje. Ako prišla naspäť k baru,
položilaichnapultavypýtalasifinančnúhotovosťvovýške7,-€.Medzitýmpredajblokovalanapokladni.
Neznáma žena jej následne podala finančnú hotovosť vo výške 200,- €, bola to jedna bankovka.
Finančnú hotovosť prevzala do rúk a z peňaženky, ktorú mala pri bare, jej vydala najprv hotovosť vo
výške93,-€,viactamnemala,lebozačínalaslužbu.Ztohtodôvoduišlaopäťdozadnýchpriestorovbaru,

kde si zobrala z ich schovanej krabičky hotovosť vo výške 100,- €. Počas toho, ako brala na výdaj sto
eurovú bankovku ešte prezerala prevzatú bankovku v hodnote 200,- €, lebo zákazníci sa jej zdali nejakí
podozriví. Na dvesto eurovej bankovke si nič zvláštne nevšimla, a tak ju uložila do krabičky na hotovosť,
ktorú majú v zadných priestoroch baru. Zobrala finančnú hotovosť 100,- € v rôznej nominálnej hodnote,
vrátila sa k baru a neznámej žene ich vydala. Ako vydávala hotovosť, neznáma žena jej povedala, že

chce výdavok peňazí zameniť na české. Na to jej povedala, že české nemá. Neznáma žena a neznámy
muž stále dookola opakovali, že idú do Čiech. Keď znovu zopakovala, že české koruny nemá, povedali
jej, že nič nechcú a že chcú naspäť tých 200,- €. Na to zareagovala tak, že sa vrátila do zadných
priestorov a zobrala dvesto eurovú bankovku. Pri barovom pulte ich opäť vrátila neznámej žene, pričom
táto stále držala peniaze, ktoré jej vydala. Zobrala si všetky peniaze, pričom uvádza, že to boli viaceré

bankovky a mince. Peniaze si položila na barový pult a najprv ich nezrátala. Zobrala z barového pultu
energetické nápoje a uložila ich späť na miesto. Medzitým neznámy muž a žena odišli z reštaurácie preč.
Ako si uložila nápoje, neznámy muž sa opäť vrátil a vypýtal si jeden energetický nápoj, za ktorý zaplatil
hotovosť vo výške 1,50 €. Potom odišiel preč a ona si išla zrátať peniaze, ktoré jej vrátila neznáma žena.
Pri počítaní zistila, že jej vrátila hotovosť o 80,- € menšiu. Po tomto zistení to povedala svojej kolegyni a

tá jej povedala, že to videla v správach. Upresnila to tak, že videla, ako cudzinci klamú v reštauráciách
a platia hotovosťou 200,- €. V ten moment si uvedomila, že ju úmyselne oklamali. Následne to oznámila
svojmu zamestnávateľovi a ten zavolal políciu. Má so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti a teda konaním neznámeho muža a ženy jej vznikla škoda vo výške 80,- €, lebo ju musí
vrátiť do reštaurácie. Počas toho, ako ju neznáma žena s neznámym mužom oklamali, boli v reštaurácií

viacerí ľudia na obede. Pamätá si, že v uvedený deň, t. j. 22.1.2018 si pozrela archív televízie JOJ a
opoznala tam neznámu ženu a muža. Je presvedčená, že tí, ktorí boli v televízii, oklamali aj ju. Chce
ešte uviesť, že počas toho, ako žene a mužovi predávala nápoje si všimla, že do reštaurácie hneď po
nich prišli ešte asi jedna žena a dvaja chlapi. Nevenovala im moc pozornosť, ale podľa nej boli všetci
spolu, lebo z reštaurácie išli preč spolu. Spomína si, že medzi sebou komunikovali, ale nevie čo, lebo

rozprávali v cudzom jazyku, nevie, aký jazyk to mohol byť. Neznáma žena, ktorá ju oklamala, bola vo
veku asi 30 rokov, mala tmavé vlasy, rozprávala v cudzom jazyku, pripadala jej ako rómka. Neznámy
muž bol veku asi 30 rokov, mal čierne krátke vlasy, rozprával trochu po slovensky, ale tiež v cudzom
jazyku. Tiež jej pripadal ako róm. Čo mali oblečené si už nespomína.Svedkyňa Q. F. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako recepčná v Hoteli IBIS v Bratislave na
Zámockej č. 38. V deň, kedy sa skutok stal, presný dátum si už nepamätá, prišli niekedy vo večerných
hodinách okolo 20.00 hod. do hotela na recepciu dvaja muži a jedna žena. Všetci traja boli cudzinci,

no nevie, akým jazykom rozprávali, zrejme nejakým slovanským, nakoľko im niektoré slová rozumela.
Boli tmavšej pleti. tieto osoby vtedy prišli k baru, kde si vybrali nejaké čipsy a čokolády, za ktoré chceli
zaplatiť 200,-€ bankovkou, avšak na bare nemala takú vysokú hotovosť a tak im nevedela vydať. Z toho
dôvodu si uvedenú 200,- € bankovku rozmenila v pokladni na recepcii. Bankovku jej do ruky podala
žena. Všetci traja sa spolu s ňou presunuli od barového pultu k recepcii. Keď išla žene vydať v eurách,

táto jej povedala, že výdavok nechce v eurách, ale v českých korunách. Vzala preto žene výdavok z
rúk a vrátila jej 200,- € bankovku. Na to tie osoby povedali, že tie potraviny nechcú, ak im nevie vydať
v českých korunách. Následne sa tá žena vzdialila a pri recepcii ostali stáť len tí dvaja muži. Nakoľko
je bar od recepcie vzdialený asi tri metre, vyberali si tovar z baru, pričom stále stáli pri nej na recepcii.
Na to si jeden z nich vybral Coca colu, za ktorú chcel zase zaplatiť spomínanou 200,- € bankovkou a
opäť chcel výdavok v českých korunách. z toho dôvodu teda už druhý krát odbehla z recepcie k baru,

aby tam vzala výdavok, ktorí oni nechceli. Na to všetci traja odišli. Potom asi po hodine zistila, že jej
v pokladni na recepcii chýbajú peniaze, konkrétne 240,- €. Celé sa to stalo tak, že peniaze, ktoré im
vydala a následne po tom, čo tvrdili, že ich nechcú, jej nevrátili všetky, teda jej vrátili len časť a zvyšné
si nechali v dlani. Ona si tie peniaze neskontrolovala a neprepočítala, lebo na ňu stále rozprávali a tak
tomu nevenovala pozornosť. S Hotelom IBIS má podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a peniaze

preto musela Hotelu IBIS uhradiť. Kamerové záznamy, ktoré skutok zachytávajú boli odovzdané polícii.
Svedkyňa S. O. v prípravnom konaní vypovedala, že pracuje ako predavačka v predajni Datart v
prevádzke Laugaricio v Trenčíne, konkrétne na oddelení pokladní a splátok. Dňa 20.12.2017 bola v
práci. V čase asi okolo 13.30 hod. bola pri jednej z pokladní, keď tam za ňou prišli štyri osoby, domnieva
sa, že to boli osoby rumunskej národnosti, dve ženy a dvaja muži. Keď bola za pokladňou, prišla ku nej

jedna z tých žien a podala jej jedno veľké balenie batérií v hodnote 4,- € s tým, že ich chce kúpiť. Za tieto
baterky jej zaplatila dvesto eurovou bankovkou, ktorú od nej prevzala a následne ju cez prístroj, ktorý
sa nachádza pri pokladni skontrolovala, či je pravá. Potom jej vydala výdavok vo výške 196,- €. Tento
výdavok pred ňou a ďalšími tromi osobami, ktoré tam s ňou boli, prerátala, zhrnula na kôpku a zatvorila
pokladňu. Následne začali všetci štyria po nej lámavou slovenčinou vykrikovať, že ten výdavok chcú v

českej mene. Medzitým sa jedna z týchto žien zobrala a išla smerom k pokladni, otočila sa smerom k nej
a tá po nej začala kričať, na čo jej povedala, že im výdavok nevydá v českej mene, nakoľko takúto menu
v pokladni nemajú. Títo zákazníci po nej neustále kričali lámavou slovenčinou, že im má vrátiť výdavok
tak, ako požadujú, teda v českej mene, inak že neodídu. Bola z toho nervózna, takže peniaze, ktoré
im vydala a ktoré boli po celý čas na predajnom pulte vzala a bez toho, aby ich prerátala, hodila tento

výdavok do pokladne a následne vybrala z pokladne tú dvesto eurovú bankovku, ktorou platili, a túto im
vrátila. Všetci štyria po nej stále kričali, že ako sa to správa. Zobrala preto mobil a hneď telefonovala
prevádzkarke, že má problém so zákazníkmi. Oni keď videli, že telefonuje, tak všetci štyria z predajne
spolu odišli. V tom čase bola na predajni čo sa zamestnancov týka iba sama. Či tam boli ešte nejakí
zákazníci, to nevie, nepamätá si nato. Po tom, ako z predajne ušli, prišla za ňou prevádzkarka, ktorej

povedala, čo sa stalo, a bola si istá, že je všetko v poriadku. Bola z nich taká nervózna, ako sa ku nej
správali a ako po nej kričali, že si v tom momente neskontrolovala peniaze, ktoré z predajného pultu od
nich vzala, a bola si istá, že je všetko v poriadku. Večer v ten deň, keď robila uzávierku zistila, že jej
chýba v tržbe 100,- €. Vôbec netušila, ako je to možné, a až nasledujúci deň jej vedúci zhliadol kamerové
záznamy z uvedeného dňa, t. j. z 20.12.2017, pričom bolo zistené, že uvedenú finančnú hotovosť vo

výške 100,- € vzala tá žena, zákazníčka rumunskej národnosti, ktorá jej chcela pri pokladni zaplatiť
dvesto eurovou bankovkou za baterky. Na kamerách bolo vidieť, ako tá žena bankovku v nominálnej
hodnote 100,- € vzala zospodu z tej kôpky, keď im vydala výdavok, a bolo to počas toho, ako ku nej
prišla druhá z tých žien a snažila sa ju nejakým spôsobom zabaviť a odpútať jej pozornosť. Tá žena,
čo odcudzila finančnú hotovosť, potom podala tú bankovku mužovi, ktorý stál pri nej, a on si ju schoval

niekde pri sebe. Čo sa týka opisu oboch žien, boli takmer rovnaké, mohli byť vo veku možno 45 rokov.
Obe boli nízke okolo 170 cm, vlasy tmavé, zviazané do copu. Boli tmavšej pleti, mali oblečené nejaké
tmavé bundy. Čo sa týka opisu mužov, jeden z nich bol nižší, výška cca 170 cm, mal krátke čierne vlasy
a mohol mať tak cca 40 rokov, oblečenú mal tmavú bundu. Čo sa týka toho druhého muža, jeho opísať
nevie, nepamätá si už, ako vyzeral. Keďže má v práci podpísanú hmotnú zodpovednosť, vznikla jej

uvedeným podvodným konaním škoda vo výške 100,- €.
Svedkyňa Q. S. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 30.12.2017 mala dennú smenu na čerpacej
stanici DieselTrans v Rajci na ul. Hollého, ktorá jej začínala o 05.30 hod. Na smene bola ešte s kolegyňou
A. S.. Medzi 15.30 hod. až 15.45 hod., niečo pred 15.45 hod. prišli na predajnú plochu dvaja muži ajedna žena. Muži boli vo veku jeden tak do 25 rokov a druhý bol mladší, žena bola vo veku okolo 40
rokov. Po príchode si žena od nej vypýtala dve škatuľky cigariet. Podala jej ich na pult a ona jej zaplatila
dvesto eurovou bankovkou. Bankovku zobrala, položila si ju ku kase a vydala jej. Ona potom povedala,

že výdavok chce v českých korunách. Povedala jej, že sa to nedá, tak jej hodila cigarety naspäť na
pult s tým, že ich nechce, a aby jej vrátila tých 200,- €. Ten výdavok, čo jej dala, si tak pekne uložila,
že sto eurovú bankovku mala na spodu, videla ju. Podala jej ten výdavok a požiadala ju o vrátenie
dvesto eurovej bankovky. Výdavok zobrala a v tom momente si nič zvláštne nevšimla, podala jej dvesto
eurovú bankovku a výdavok vložila celý bez prepočítania do kasy. Chce uviesť, že tí dvaja chlapi hlučne

zabávali jej kolegyňu a aj ju samu, preto si hneď nevšimla, že výdavok, čo jej žena dala, nebol celý.
Keď dala výdavok do kasy, kasu zatvorila a medzitým jej ten starší chalan povedal, že on tie cigarety
zaplatí. Aj ich zaplatil, platil sto eurovou bankovkou. Ona mu z tejto bankovky vydala a on si zobral
cigarety, výdavok po nej ešte prekontrolovala kolegyňa. Pokiaľ došlo k zaplateniu za cigarety, tá pani už
z predajne medzitým odišla. Tí dvaja chlapi po zaplatení išli smerom k dverám, kde k nim prišiel šofér
z auta, ktorý ich na miesto doviezol, a keď ich už videl vychádzať z dverí, dnu už nešiel a všetci traja

chlapi odišli k autu. Na miesto prišli osobným autom asi zn. Ford, podobné Fokusu, striebornej farby.
Po príchode auto odparkovali v ručnej autoumývačke. Zo značky si pamätá, že bola cudzia, v tvare CD
myslí, že 232 KX alebo XX. Po tom, čo nastúpili do auta, odišli smerom na Rajec. Chlap vo veku okolo 25
rokov bol zavalitejšej, silnejšej postavy, vysoký maximálne do 180 cm, tmavšej pleti, čierne rovné krátke
vlasy česané na bok. Druhý, mladší chlap mohol mať tak tesne cez 20 rokov, chudej postavy, vysoký asi

tak 170 cm, bol od toho prvého nižší, bol tmavšej pleti a mal tmavé krátke čierne vlasy. Neboli to určite
Rómovia. Žena bola z nich najnižšia, mohla mať asi 160 cm, chudej postavy, svetlé vlasy, nie úplná
blondína, na hlave mala kapucňu a bola tmavšej pleti. Nič iné zvláštne si už na nich nevšimla. Polícii v
Rajci začiatkom roku 2018 odovzdala aj kamerový záznam, na ktorom je skutok zaznamenaný. Hovorili
lámanou slovenčinou, bolo im ťažko rozumieť. Tieto osoby by dokázala opoznať. Žena ju požiadala o

dvoje cigariet, ktoré mohli stáť tak zo 7,- €, dala jej hotovosť dvesto eurovú bankovku a ona jej dala
výdavok približne 193,- €. Vie, že vo výdavku boli bankovky 100,- €, 50,- € a 2 x 20,- €. Čo zakúpili
chlapi, k tomu sa už vyjadrila, ale ešte si spomína, že od kolegyne žiadali, aby im predala nabíjačku na
telefón a malú fľaštičku alkoholu, ale nakoniec z toho nič nezobrali. Hneď, ako odišli, tak sa im to celé
zdalo také čudné, keďže okrem cigariet nič nekúpili, tak kolegyňa prerátala celú kasu a zistila, že tam

chýba sto eurová bankovka. Hneď si pozreli kamerový záznam a na ňom videli, že žena si predtým, ako
jej podala výdavok, uložila peniaze na jednu ruku, stovku dala na spodok a keď jej výdavok podávala,
tak tú stovku stihla skrčiť do dlane ešte počas toho, ako jej ho podala, čiže stovka jej ostala v dlani, ktorú
si hneď schovala za peňaženku, ktorú držala v druhej ruke na pulte. Spôsobenú škodu vo výške 100,-
€ musela uhradiť z vlastných zdrojov.

Svedok H. V. O. v prípravnom konaní vypovedal, že na Slovensko prišiel za účelom predaja tovaru, ktorý
zakúpil v Poľsku vo Varšave vo veľkosklade. Tu nakupoval tovar, napríklad papuče, spodnú bielizeň, a
na Slovensko prišiel v úmysle tento tovar predať. Tovar chcel predať kdekoľvek na Slovensku na ulici
bežným ľuďom, ako aj v Čechách, konkrétne v Brne a v Rumunsku. S Q. B., I. D., U. D., Y. D. a P. D.,
ktorá je jeho babka, sa stretol v Bratislave asi niekedy v januári 2018, povedali mu, že jazdia po Európe

a žobrú peniaze od ľudí. On chodieval s tovarom so svojím vozidlom Ford Focus combi bledozelenej
metalízy, evidenčné číslo si už nepamätá. Nemá vodičský preukaz, preto mal vodiča menom H. F.. Často
prespával v motoreste v Kútoch, odkiaľ ho aj policajti predviedli. Tu bol aj s Q., I., Y. a babkou P.. Dňa
11.1.2018 bol v Bratislave niekde v centre mesta v obchode s odevmi a topánkami spolu s Q. B., I.-D. D.
a babkou P.. Predtým sa stretli niekde v meste a potom už šli spolu, len Q. si chcela zmeniť peniaze na

české koruny a preto šli do toho obchodu, no predavačka jej tie peniaze nezmenila a vrátila jej celých
200,- €, ktoré chcela Q. zameniť. Čo videl je len to, že chcela zmeniť peniaze a čo sa tam stalo viac
medzi ňou a predavačkou uviesť nevie. Vie, že potom išli do Kútov do motorestu, kde často prespával.
O ďalších skutkoch, z ktorých sú Q. a I. obvinení nič nevie, nebol tam s nimi, nevie nič o žiadnych
podvodoch a krádežiach.

Svedkyňa P. D. v prípravnom konaní vypovedala, že na Slovensko prišla pred dvomi alebo tromi
týždňami. Chodia s rodinou do Poľska, Maďarska, hore dole. Na Slovensku bývali v Motoreste U
Janíčkov v Kútoch, tam ich aj našli policajti, bývali tam asi necelý týždeň. Predtým bývali aj v Maďarsku
v Hoteli Paprika. Na Slovensko prišla s Y., minulý rok tu nebola. Y. tu bola aj minulý rok, aj Q. B. a I.-D.
D.. Vnuk H. V. tu tiež nebol minulý rok, ten prišiel na Slovensko s ňou a Y.. Chodievajú po skupinkách,

neprišli naraz, je ich tu spolu asi 11 alebo 12. Je chudobná, chodí žobrať aj s rodinou a známymi. Vie
o tom, že Q. B. a I.-D. D. chodili do obchodov a tam platili dvesto eurovou bankovkou, ale nevie, čo sa
tam dialo. Vie, že chceli rozmeniť za české koruny, ale to len počula, ona peniaze nerozmieňala. Oni,
čo s nimi chodili, tak sa tam medzi sebou rozprávali, pýtali sa predavačky na nejaké veci a prechádzalisa tam. Počuli, čo oni robia, ale darilo sa im, ale nezaujímalo ju, kam chodia. Nevie uviesť, kde všade
boli. Q. povedala, že dostala stovku naviac a tešila sa, že sa predavačka splietla. Ju to nezaujímalo,
bola s nimi iba tento rok. Nevie, koľkokrát sa stalo, že sa pri nákupe predavačka splietla. Je pravda, že

bola v Bratislave dňa 16.1.2018 v Hoteli IBIS, kde platili dvesto eurovou bankovkou, ale ona sa tam len
pohybovala a vybavovala to Q. s I.. V Bratislave to viackrát skúšali, na viacerých miestach, aj v nejakom
obchode, nevie, aký to bol, bolo to na hlavnej ceste. Viac uviesť nevie, nič viac si už nepamätá.
Svedkyňa Y. D. v prípravnom konaní vypovedala, že na Slovensko prišla za účelom žobrania a
občasného predaja tovaru, ktorý niekde po Európe zakúpila lacnejšie. Nemá žiadnu živnosť, tovar

predáva len tak na ulici ľuďom. Je to tovar nepatrnej ceny, nevie presne uviesť, aký tovar kupovala a
následne predávala. Tovar, ktorý kúpila a následne predávala spolu s P. J., ktorý je momentálne v Českej
republike. P. má v Česku dom a aj tam býva. Jazdili na jeho vozidle, ktorého značku nevie. Čo sa týka
podvodu v Trenčíne dňa 20.12.2017 v predajni v obchodnom centre Laugaricio, o tom nevie nič. Pamätá
si, že tam bola, chcela si kúpiť malinovku. Či Q. B. tam niekoho podviedla, to nevie, len Q. jej neskôr
povedala, že predavačka jej zle vydala a dala jej o 100,- € viac ako mala. To keď jej povedala, to už

boli mimo toho obchodného domu. Vtedy Q. s predavačkou aj chcela zameniť nejaké peniaze, eurá za
české koruny, no o tom, čo sa tam presne stalo už nevie. Policajti jej ukázali videozáznam z Trenčína,
na ktorom spoznala seba, ako kupuje malinovku, Q. B., ktorá akurát vtedy bola pri pokladni, a na videu
spoznala I.-D. D., ako stojí pri Q. a niečo hovorí predavačke. Toho muža v čiapke Adidas nepozná, aj
keď bol s nimi. Policajti jej tiež ukázali fotografiu z čerpacej stanice niekde pri Žiline a na fotografii, ktorá

je z vnútra predajne spoznala Q. B., ktorá bola pri pokladni s peniazmi v ruke, I., ktorý stál pri Q. a Q.
syna A. B.. Ona tam vtedy nebola, už si nepamätá, kde vtedy bola. Ku skutkom, ktoré sa mali stať v
Bratislave a v motoreste Havran sa vyjadriť nevie, nebola tam a nevie, čo sa tam stalo.
Z dohody o hmotnej zodpovednosti svedkyne W. Q. súd zistil, že svedkyňa ako čašníčka preberá
hmotnú zodpovednosť za finančnú hotovosť v pokladni počas svojho pracovného času s tým, že ako

zamestnaneczodpovedázarozdielnazverenýchhodnotách,ktorýjepovinnávyúčtovať,aknepreukáže,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia.
Zo zápisnice o rekognícií osoby zo dňa 23.3.2018 a k nej prislúchajúcich fotoalbumov mal súd
preukázané, že svedkyňa W. Q. jednoznačne označila ako ženu, ktorá platila dvesto eurovou bankovkou
dňa 22.1.2018 v čase okolo 12.00 hod. v reštaurácii Havran v obci Častkov a žiadala vydať české

peniaze, obžalovanú Q. B., a ako muža, ktorý sa s touto ženou v tom čase zdržiaval, jednoznačne
označila obžalovaného I.-D. D..
Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovaných Q.
B. a I.-D. D. za vinných z pokračujúceho zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, nakoľko bolo v konaní

preukázané, že sa spoločným konaním na škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli do omylu
zamestnankyne - predavačky rôznych prevádzok a obchodov, čím na cudzom majetku spôsobili malú
škodu (škoda vyššia ako 266,- €), a tento čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách. Vinu obžalovaných mal súd preukázanú predovšetkým výpoveďami samotných obžalovaných,
ktorí sa k spáchaniu trestného činu priznali, a taktiež výpoveďami svedkýň a poškodených, ktoré

jednoznačne dosvedčili, že jednotlivé čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu podvodu spáchali
obžalovaní. Taktiež toto dosvedčujú aj kamerové záznamy z jednotlivých prevádzok a podnikov. Pokiaľ
ideosamotnýtrestnýčinajehokvalifikáciu,jednásaopokračovacítrestnýčinzloženýzoštyrochútokov,
ktoré spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania i v predmete útoku, a tiež subjektívna
súvislosť, teda jednotiaci zámer páchateľov spáchať uvedený trestný čin. Útoky boli spáchané cca v

priebehu jedného mesiaca od 20.12.2017 do 22.1.2018, pričom zámerom páchateľov bolo podvodným
konaním získať peniaze od obsluhujúceho personálu jednotlivých podnikov či prevádzok tým spôsobom,
že personál uviedli do omylu ohľadom výšky výdavku finančnej hotovosti, keď predstierali kúpu tovaru
v menšom finančnom objeme, ktorý však chceli zaplatiť až dvesto eurovou bankovkou, a po obdržaní
výdavku z tejto vysokej sumy následne žiadali kúpu stornovať a dvesto eurovú bankovku vrátiť,

avšak sami už obsluhe celý výdavok nevrátili, ale si časť z neho ponechali, čím spôsobili jednotlivým
prevádzkam škodu. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana vlastníckych práv k veci (nie vec
samotná) a predmetom útoku je cudzia vec (peniaze), t. j. vec nepatriaca páchateľovi, ale patriaca inej
fyzickej či právnickej osobe. Táto fyzická či právnická osoba, ktorej vlastnícke právo bolo trestným činom
porušené a tým jej bola spôsobená majetková škoda, je považovaná za poškodenú osobu v zmysle § 46

ods. 1 Tr. por., a pokiaľ je takýchto osôb viacero (aspoň tri, v danom prípade až štyri), jedná sa o trestný
čin spáchaný na viacerých osobách. To znamená, že individuálnym objektom prejednávaného trestného
činu je ochrana vlastníckeho vzťahu a predmetom útoku je vec patriaca nositeľovi týchto vzťahov
dotknutých protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzouvecou, s tým, že ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napríklad formou pokračovania v
trestnejčinnosti,jenaplnenýznakspáchaniatrestnéhočinuzávažnejšímspôsobomkonaniapodľa§138
písm. j/ Tr. zák. - na viacerých osobách. Tu súd poukazuje najmä na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 69/2014 zo dňa 9.12.2014, uverejnené v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 2/2015 pod číslom 13., z ktorého súd pri uznaní viny obžalovaných vychádzal,
a na základe záverov ktorého možno konštatovať, že obžalovaní sa dopustili podvodného konania
voči viacerým subjektom, či už fyzickým alebo právnickým osobám, a teda voči viacerým osobám v
zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák. Primárne sa pritom jednalo o spôsobenie škody právnickým osobám

(hotel, reštaurácia, čerpacia stanica, predajňa elektroniky), avšak zamestnankyne týchto právnických
osôb, ktoré konali v ich mene a ktoré boli zo strany obžalovaných uvedené do omylu, mali s nimi
uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorých tieto zamestnankyne vzniknutú
škodu svojim zamestnávateľom museli uhradiť, a teda poškodenými v danej veci sú práve podvedené
zamestnankyne. Na základe všetkých uvedených skutočností mal súd jednoznačne preukázané, že zo
strany obžalovaných došlo ku konaniu uvedenému vo výroku tohto rozhodnutia, a o vine obžalovaných

za tento trestný čin rozhodol spôsobom vo výrokovej časti uvedeným.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej Q. B. bolo zistené, že sa jedná o
osobu rumunskej národnosti, štátnu občianku Rumunska. Obžalovaná bola v priestupkovom konaní
riešená dvakrát, a to dňa 12.10.2017 pre znečisťovanie verejného priestranstva a dňa 28.12.2015 pre
odcudzenie hotovosti 95,- € položenej na pulte - obe veci boli vybavené uložením blokovej pokuty,

ktorá bola na mieste zaplatená. Vo výpise z Európskeho informačného systému registra trestov má
obžalovaná tri záznamy o odsúdení, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o trestnú činnosť -
podvodné konanie spáchané v Poľsku, za čo jej boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody. Čo
sa týka osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného I.-D. D. bolo zistené, že sa taktiež jedná
o osobu rumunskej národnosti, štátneho občana Rumunska. Obžalovaný bol v priestupkovom konaní

riešený jedenkrát, a to dňa 18.5.2017 pre krádež tovaru na čerpacej stanici, vec bola vybavená uložením
blokovej pokuty zaplatenej priamo na mieste. Vo výpise z Európskeho informačného systému registra
trestov má obžalovaný jeden záznam o odsúdení a to pre trestný čin krádeže spáchaný v Poľsku, za čo
mu bol uložený peňažný trest, resp. pokuta.
Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanej Q. B. súd zistil existenciu dvoch

poľahčujúcich okolností, a to že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a úprimne
ho oľutovala, a zároveň napomáhala príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, a zistil
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená. Pri
prevahe poľahčujúcich okolností súd vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere
tri roky až desať rokov, ktorej hornú hranicu znížil v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu, t. j.

vychádzal z upravenej trestnej sadzby tri roky až sedem rokov a osem mesiacov. Pri ukladaní trestu
súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i
poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy, a obžalovanej
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici stanovenej výmery, t. j. tri roky, so
zaradením obžalovanej do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná

nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému I.-D. D. súd zistil existenciu jednej
poľahčujúcej okolností, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, a existenciu
jednej priťažujúcej okolnosti, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe
poľahčujúcichapriťažujúcichokolnostívychádzalsúdzozákonomstanovenejtrestnejsadzbyvovýmere

tri roky až desať rokov a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici tejto výmery - tri
roky. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody. Súd uvádza, že v prípade
oboch obžalovaných rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko doposiaľ
im uložené iné druhy trestov neviedli k ich náprave, keď obžalovaní aj napriek viacerým pokutám a
odsúdeniam pokračovali v podvodnom konaní a nesnažili riadne sa zamestnať či si nájsť iný, poctivý
zdroj príjmov, pričom podvodnú trestnú činnosť páchali okrem Slovenska aj na územiach iných štátov

(Poľsko), využívajúc pritom svoju cudziu štátnu príslušnosť. Súd zároveň uložil obom obžalovaným aj
trest zákazu pobytu zdržiavať sa na území hlavného mesta Bratislava a na území okresov Trenčín, Žilina
a Senica na dobu tri roky, nakoľko obžalovaní páchali trestnú činnosť práve na uvedenom vymedzenomúzemí, pričom uloženie tohto druhu trestu je s poukazom na doterajší spôsob života obžalovaných plne
v záujme ochrany majetku ďalších fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ ide o náhradu škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným W. Q., Q. F., S. O. a Q. S. vzniknutú škodu, ktorú si
menované v konaní riadne a včas uplatnili, a ktorá škoda predstavuje finančnú čiastku, ktorú boli povinné
na základe dohôd o hmotnej zodpovednosti uhradiť ako vzniknutú škodu - schodok na majetku, svojim
zamestnávateľom".
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaní Q. B. a I.-D. D.. Pri

tomto procesnom úkone prítomný prokurátor sa výslovne vzdal práva podať voči rozsudku odvolanie v
neprospech oboch obžalovaných.
Odvolanie obžalovanej Q. B. dňa 5. septembra 2018 písomne odôvodnil jej obhajca Mgr. Ondrej Dostál
v rozsahu č. l. 522 - 523 spisu nasledovne (citácia):
„S rozsudkom, ktorým mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky
nepodmienečne nesúhlasím, nakoľko tento považujem za neprimerane prísny vo vzťahu ku skutkom

ktoré som spáchala a ich nebezpečnosti pre spoločnosť, kedy sa domnievam že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávnej právnej kvalifikácie skutku. Prvostupňový súd kvalifikoval konanie moje a
spoluobžalovaného ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
(ďalej len „TZ"). Podľa obžaloby sme mali spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatiť

tým, že sme mali uviesť niekoho do omylu a spôsobiť tak na cudzom majetku malú škodu a čin sme mali
spáchať závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.
S kvalifikáciou trestného činu nesúhlasím, nakoľko sme nespáchali trestný čin podvodu na viacerých
osobách súčasne a teda nie je možné naše konanie kvalifikovať podľa § 221 ods. 3 písm. c) TZ. V zmysle
§ 138 písm. j) TZ, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých

osobách. V praxi je pomerne sporné a diskutované, či za páchanie trestného činu v zmysle § 138 TZ
možno považovať aj len pokračovanie v páchaní trestného činu, či opakovanie páchania trestného činu.
Časťsúdnejpraxezastávaprávnynázor,žepáchanímtrestnéhočinuvzmysle§138písm.j)TZsamána
mysli len spáchanie jedného skutku, ktorý spôsobuje viacero následkov. K tomuto názoru sa prikláňam,
že „závažnejší spôsob konania", ako osobitný kvalifikačný pojem v ustanovení § 138 TZ konštruovaný

tak, že sa týka len jedného skutku (jedného konania), ktorý môže pôsobiť voči viacerým osobám a môže
spôsobiť aj viacero následkov, avšak musí ísť vyslovene len o jedno konanie, nie o viacero konaní, ktoré
len ďalšie okolnosti predpokladané Trestným zákonom spájajú do jedného konania.
Pokračovacítrestnýčinjeibaumeláprávnakonštrukcia,ktorásíceviaceročiastkovýchútokovposudzuje
hmotnoprávne ako jeden skutok, avšak fakticky o jeden skutok nejde, nakoľko vnútorne pozostáva z

viacerých čiastkových útokov. Tento záver vyslovil aj Najvyšší súd vo svojom uznesení z 15.01.2008,
sp. zn. 2 Tost 1/2008, z ktorého vyplýva, že každý čiastkový útok pokračovacieho trestného činu je v
procesnom práve považovaný za samostatný skutok. Podporne uvádzam citáciu z publikácie s názvom
„Trestný čin podvodu - komentár s judikatúrou", ktoré autorom je JUDr. Peter Šamko (str. 274), v tejto
kapitolesaautorvenujemožnostispáchaniatrestnéhočinupodvodu(aleajinéhomajetkovéhotrestného

činu) na viacerých osobách: „Závažnejší spôsob konania na viacerých osobách nie je možné použiť
nielen pri pokračovacom trestnom čine, ale aj v prípadoch, keď ide o opakovanie toho istého trestného
činu (keď ide o viacero samostatných skutkov, teda ak nie sú splnené podmienky na posúdenie konania
páchateľa ako jedného pokračovacieho trestného činu, takisto nie je možné tieto viaceré následky sčítať
a vysloviť naplnenie znaku na viacerých osobách)." Autor knihy vyslovil taktiež názor, že pri majetkových

trestných činoch dochádza k útoku na cudzí majetok, teda páchateľ môže útočiť na viaceré majetky
(resp. veci) a nie na viaceré osoby.
Slovné spojenie „páchanie trestného činu" na účely § 138 TZ vyžaduje, aby sa jednalo o jeden skutok,
teda jedno konanie z hľadiska hmotnoprávneho a aj procesnoprávneho a nehovorí nič o pokračovaní
toho istého trestného činu.

Trestný čin podvodu je charakterizovaný nenásilným spôsobom útočenia voči cudziemu majetku, t.
j. páchateľ prinúti iného k vykonaniu majetkovej dispozície tak, že ho uvádza do omylu (klame ho),
či využíva jeho omyl a dosiahne to, že mýliaca sa osoba vykoná majetkovú dispozíciu dobrovoľne s
neznalosťou skutočného stavu veci.
Pokiaľ ide o trestný čin podvodu, tak individuálnym objektom tohto trestného činu je spoločenský

záujem na ochrane cudzieho majetku (t.j. majetku, ktorý nie je vo vlastníctve páchateľa buď vôbec,
respektíve je len v podielovom spoluvlastníctve páchateľa), pričom druhovým objektom je všeobecný
spoločenský záujem na ochrane vlastníctva ako celku s tým, že sa chráni tak majetok štátu, ako aj
majetok právnických, či fyzických osôb (ochrana sa poskytuje bez ohľadu na to, či ide o majetokpatriaci Slovenskej republike, respektíve inému štátu, prípadne, či ide o majetok patriaci „slovenským"
právnickým osobám a fyzickým osobám alebo osobám zahraničným).
Z hľadiska objektu je teda pri trestnom čine podvodu chráneným právo vlastniť majetok, ktoré vyplýva

z článku 20 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), ktoré stanovuje, že každý má právo vlastniť
majetok, pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Rovnako
je formulovaný aj článok 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.).
Spoločenský záujem, pri trestnom čine podvodu teda vychádza zo všeobecnej zákonnej úpravy práva
vlastniť majetok a z povinnosti štátu toto právo chrániť (a to prípadne aj trestnoprávne). Konkrétnym

predmetom útoku pri trestnom čine podvodu (respektíve iného majetkového trestného činu) nie je pritom
osoba (ako sa mylne domnieva autor článku), ale je ním konkrétna zložka tvoriaca cudzí majetok,
napríklad hnuteľná vec, pohľadávka, iné majetkové právo a podobne, na ktoré páchateľ útočí svojím
podvodným konaním prostredníctvom osoby vykonávajúcej v omyle majetkovú dispozíciu. Následkom
takéhoto konania (poruchou na objekte) je potom (ak pôjde o dokonaný trestný čin podvodu) vznik škody
na cudzom majetku a účinkom pri trestnom čine podvodu bude zmenšenie, či nezväčšenie konkrétneho

majetku konkrétneho poškodeného, ktoré bude vyjadrené číselne, prostredníctvom objektu, ako škoda
na cudzom majetku.
Z uvedeného výkladu jedného zo znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu (objektu
tohto trestného činu ) je zrejmé, že trestný čin podvodu je vždy páchaný na cudzom majetku a nikdy nie
na osobe a už vôbec nie na mýliacej sa osobe (napokon osoba konajúca v omyle nemusí byť totožná s

poškodenou osobou). Osoba uvádzaná do omylu, či osoba ktorej omyl je využívaný, je len prostriedkom
k obohateniu páchateľa, či inej osoby a k spôsobeniu škody na cudzom majetku. Podstatou, cieľom
páchateľa tu nie je len klamanie inej osoby samo osebe, ale cieľom (účelom) konania páchateľa je
obohatenie sa spôsobením škody na cudzom majetku. Páchateľ teda vždy útočí na cudzí majetok
(Publikované 06.07.2014, JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave).

Tento záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 3Tdo 75/2012),
v ktorej Najvyšší súd SR skonštatoval, že „základnou otázkou pre posúdenie aplikácie ustanovenia §
138 písm. j) TZ je, kedy je trestný čin spáchaný na osobe. Rozhodujúcim je posúdenie nielen objektu
trestného činu, ale aj predmetu útoku, na ktorý páchateľ bezprostredne útočí. V prípade trestného činu
krádeže je objektom ochrana majetkových práv, pričom predmetom útoku je v tomto prípade cudzia vec.

Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že predmetom útoku nie je osoba, a teda nejde o trestný
čin spáchaný na osobe. Osobitný kvalifikačný pojem podľa § 138 písm. j) TZ by bolo možné aplikovať
v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu, jednotlivých osôb, resp. zásahu do ich
telesnej integrity, nakoľko v takomto prípade by bol predmetom útoku človek.
Podľa môjho názoru je vylúčené spáchať akýkoľvek majetkový trestný čin závažnejším spôsobom

konaniapodľa§138písm.j)TZ(naviacerýchosobách),pretožetietotrestnéčinysúpáchanénacudzích
majetkoch a nie na osobách. Aj keď sa v rozsudku odkazuje na stanovisko č. 13 NS a súdov SR2/2015 v
ktorom sa podrobne tento súd zaoberá výkladom a zjednotenie výkladu pojmu „na viacerých osobách",
je táto aplikovaná na tento prípad nesprávne a nakoniec nie je ani záväzná pre súdy pri ich rozhodovaní.
Poukazujem tiež na skutočnosť, že od začiatku vyšetrovania som sa k svojim skutkom doznala, svoje

konanie som oľutovala, pričom mám za to, že nebezpečnosť činu pre spoločnosť je nízka vzhľadom
k tomu, že výška spôsobenej škody dosahuje 520,-€, čo je škoda malá, pričom túto som ochotná
v rámci svojich možností uhradiť. Preto výšku trestu ako aj nemožnosť podmienečného vykonania
trestu považujem za neadekvátnu s ohľadom na všetky opísané skutkové okolnosti. Taktiež chcem
súd upozorniť na môj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa pobytom vo väzení zhoršuje, pričom mi nie

je poskytovaná náležitá lekárska starostlivosť. Lekárom vo väzbe mi bola diagnostikovaná rakovina
prsníka, kedy budem musieť absolvovať náročnú liečbu, ktorej výsledok je neistý a v niektorých
prípadoch je táto nemoc nevyliečiteľná.
Z vyššie uvedených dôvodov žiadam Krajský súd v Trnave, aby môjmu odvolaniu vyhovel a rozsudok
Okresného súdu v Senici sp. zn. 1T/86/2018 zo dňa 21.08.2018 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové

prejednanie a rozhodnutie vo veci, prípadne aby vec vrátil až do prípravného konania."
Odvolanie obžalovaného I.-D. D. dňa 4. septembra 2018 písomne odôvodnila jeho obhajkyňa prom.
práv. Jana Kurucová v rozsahu č. l. 518 - 521 spisu nasledovne (citácia):
„S kvalifikáciou trestného činu nesúhlasím, nakoľko som nespáchal trestný čin podvodu na viacerých
osobách súčasne a teda nie je možné moje konanie kvalifikovať podľa § 221 ods.3 písm. c) Tr. zák.

Napadnutý rozsudok považujem za nesprávny, boli porušené ustanovenia Trestného zákona a uložený
trest je neprimeraný. Ja som občan Rumunska. Skutky, ktoré sa mi kladú za vinu som osobne nespáchal,
ale bol som v predajniach spolu so spoluobžalovanou Q. B. a ďalšími ľuďmi, s ktorými sme zabávalipredavačku. Ja som robil presne to, čo muž a žena spomenutí v obžalobe, avšak títo sú beztrestní a
na mňa bola podaná obžaloba.
Súd vôbec neskúmal mieru zavinenia, nakoľko ja som nikoho neuviedol do omylu. Omyl je rozpor medzi

predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu
predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať.
Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi
spôsobmi.Buďpáchateľtým,žepodviedolpoškodenéhozväčšilsvojmajetok,alebonevynaložilnáklady,
ktoré bol povinný vynaložiť.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje, že objektom trestného činu
podvodu je cudzí majetok.
Na opačnej strane podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.Tpj69/2014nazjednotenievýkladuaaplikácieosobitnéhokvalifikačnéhopojmuspáchaniatrestného
činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného zákona „na viacerých osobách" pri
trestných činoch proti majetku, je objektom trestných činov proti majetku ochrana majetku a majetkových

práv ustanoveniami uvedenými v štvrtej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Individuálnym objektom
(v prípade stanoviska) trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. je ochrana vlastníckeho vzťahu k
určitým veciam, legálnej držby veci a faktickej dispozície s vecou. Predmetom útoku je nositeľ týchto
vzťahov protiprávnym zásahom páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzou
vecou. Ak je taký čin spáchaný na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti,

je naplnený znak spáchania činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Tr. zák., t. j.
spáchanie činu na viacerých osobách.
Najvyšší súd SR vydal rozdielne rozhodnutia týkajúce sa objektu trestného činu podvodu. Je
jednoznačné, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, tak ako to konštatuje Najvyšší súd
SR v rozhodnutí 3Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014.

Pri trestnom čine podvodu je individuálnym objektom tohto trestného činu spoločenský záujem na
ochrane cudzieho majetku, pričom druhovým objektom je všeobecný spoločenský záujem na ochrane
vlastníctva ako celku s tým, že sa chráni tak majetok štátu ako aj majetok právnických, či fyzických osôb.
Spoločenský záujem, pri trestnom čine podvodu teda vychádza zo všeobecnej zákonnej úpravy práva
vlastniť majetok a z povinnosti štátu toto právo chrániť. Konkrétnym predmetom útoku pri trestnom čine

podvodu nie je osoba, ale je ním konkrétna zložka tvoriaca cudzí majetok, na ktoré páchateľ útočí svojim
podvodným konaním prostredníctvom osoby vykonávajúcej v omyle majetkovú dispozíciu. Následkom
takéhoto konania je potom vznik škody na cudzom majetku.
Trestný čin podvodu je vždy páchaný na cudzom majetku a nikdy nie na osobe a už vôbec nie na mýliacej
sa osobe (napokon osoba konajúca v omyle nemusí byť totožná s poškodenou osobou).

Možno preto uzavrieť, že ak je trestný čin podvodu, či iný majetkový trestný čin páchaný tak, že dôjde
k spôsobeniu škody na troch, či viacerých cudzích majetkoch (vlastnícky patriacim trom alebo viacerým
subjektom) nebude tento majetkový trestný čin páchaný na troch alebo viacerých osobách, ale bu-
de páchaný na troch alebo viacerých cudzích majetkoch. Použitie osobitného kvalifikačného pojmu -
na viacerých osobách teda pri majetkových trestných činoch neprichádza do úvahy. ( viď - Osobitný

kvalifikačný pojem "na viacerých osobách" a trestné činy proti majetku, Publikované: 06. 07. 2014, JUDr.
Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave)
Tento záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 3 Tdo 75/2012), v
ktorej Najvyšší súd SR skonštatoval, že „zá-kladnou otázkou pre posúdenie aplikácie ustanovenia § 138
písm. j/ Tr. zák. je, kedy je trestný čin spáchaný na osobe. Rozhodujúcim je posúdenie nielen objektu

trestného činu, ale aj predmetu útoku, na ktorý páchateľ bezprostredne útočí. V prípade trestného činu
krádeže je objektom ochrana majetkových práv, pričom predmetom útoku je v tomto prípade cudzia vec.
Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že predmetom útoku nie je osoba, a teda nejde o trestný čin
spáchaný na osobe. Osobitný kvalifikačný pojem podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. by bolo možné aplikovať
v prípade, ak by bol trestný čin spáchaný proti životu, zdraviu jednotlivých osôb, resp. zásahu do ich

telesnej integrity, nakoľko v takomto prípade by bol predmetom útoku človek".
Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 15.01.2008, sp. zn. 2Tost1/2008 uviedol, že každý čiastkový
útok pokračovacieho trestného činu je v procesnom práve považovaný za samostatný skutok. Podporne
uvádzam citáciu z publikácie s názvom „Trestný čin podvodu - komentár s judikatúrou", ktorého autorom
je JUDr. Peter Šamko (str. 274), v tejto kapitole sa autor venuje možnosti spáchania trestného činu

podvodu (ale aj iného majetkového trestného činu) na viacerých osobách: „Závažnejší spôsob konania
na viacerých osobách nie je možné použiť nielen pri pokračovacom trestnom čine, ale aj v prípadoch,
keď ide o opakovanie toho istého trestného činu (keď ide o viacero samostatných skutkov, teda ak nie sú
splnenépodmienkynaposúdeniekonaniapáchateľaakojednéhopokračovaciehotrestnéhočinu,takistonie je možné tieto viaceré následky sčítať a vysloviť naplnenie znaku na viacerých osobách)." Autor
knihy vyslovil taktiež názor, že pri majetkových trestných činoch dochádza k útoku na cudzí majetok,
teda páchateľ môže útočiť na viaceré majetky (resp. veci) a nie na viaceré osoby.

Súd sa nevysporiadal z rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014, ktoré
potvrdzuje, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok nie osoba.
Navyše súd považoval moje odsúdenie v Poľsku ako priťažujúcu okolnosť, čo nie je správne v zmysle
zákona, nakoľko na území SR som nebol odsúdený a viedol som riadny život. Keďže nie som občan SR
a celú rodinu mám v Rumunsku, trest, ktorý mi súd uložil je neprimeraný a prísny.

Vzhľadom na horeuvedenú právnu argumentáciu navrhujem, aby moje konanie bolo prekvalifikované
na prečin podvodu podľa § 221 ods.1 Tr. zák., nakoľko som protiprávnym konaním spôsobil škodu
vo výške 520 eur, ktorú som ochotný poškodeným vrátiť a svoje konanie úprimne ľutujem a uložil mi
trest na slobode alternatívne trest vyhostenia v zmysle § 65 ods.2 písm. b) TZ. Hoci som občanom
členského štátu Európskej únie, je možné mi uložiť i trest vyhostenia, ak takáto osoba prestavuje hrozbu
pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok".

Prokurátor sa k odvolaniam obžalovaných Q. B. a I.-D. D. nevyjadril.
Spisový materiál bol odvolaciemu súdu predložený spoločne s predkladacou správou dňa 27. septembra
2018.
Obžalovaný I.-D. D. ako aj obaja menovaní obhajcovia na verejnom zasadnutí druhostupňového
súdu zotrvali na svojich návrhových prednesoch v kontexte s vyššie špecifikovanými odvolacími

dôvodmi. Obžalovaná Q. B. výslovným písomným podaním požiadala odvolací súd, aby vykonal verejné
zasadnutie o jej odvolaní v jej osobnej neprítomnosti (pri splnení všetkých procesnoprávnych podmienok
odvolací súd jej návrh akceptoval).
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolania
obžalovaných Q. B. a I.-D. D. ako nedôvodné zamietnuť, pričom poukázal na správnosť postupu konania

okresnéhosúdu,akoisprávnosťazákonnosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhoprvostupňovéhorozsudku.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.
Pokiaľ ide o výrok o vine, v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil

žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaných Q. B.
a I.-D. D. na obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci,
vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní,
takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. treba konštatovať, že
neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd prvého stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12
Tr. por. správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. veľmi podrobne a veľmi jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných Q. B. a I.-D. D..
Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaní Q. B. a I.-D. D. spáchali skutky v bodoch 1/ - 4/
v rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si skutkové závery
prvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne

aj odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných Q. B. a I.-D. D., odvolací súd uzatvára, že
nejde o novú a dosiaľ neuplatnenú obhajobu obžalovaných, ale o tvrdenia, s ktorými sa v súlade so
stavom veci a zákonom v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal už prvostupňový súd.
Na margo odvolacích námietok obžalovaných Q. B. a I.-D. D., špecifikovaných v dôvodoch ich odvolania
prostredníctvom obhajcov odvolací súd dodáva:

Problematiku odvolaniami namietanej právnej kvalifikácie protiprávneho konania oboch obžalovaných
vyriešilo záväzné právne stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na platnosť a aktuálnosť ktorého vecne správne poukázal na strane desať dôvodov prvostupňového
rozsudku samotný okresný súd.Zo stanoviska číslo 13. trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS
SR) zo dňa 9. decembra 2014, sp. zn. Tpj 69/2014, na zjednotenie výkladu a aplikácie osobitného
kvalifikačného pojmu spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j/ Tr.

zák. „na viacerých osobách" pri trestných činoch proti majetku vyplýva, že „objektom trestných činov
proti majetku je ochrana majetku a majetkových práv ustanoveniami uvedenými v štvrtej hlave osobitnej
časti Trestného zákona (§ 212 až 249 Tr. zák.). Individuálnym objektom trestného činu krádeže podľa §
212 Tr. zák. je ochrana vlastníckeho vzťahu k určitým veciam, legálnej držby veci a faktickej dispozície
s vecou. Predmetom útoku je vec patriaca nositeľovi týchto vzťahov dotknutých protiprávnym zásahom

páchateľa, vo vzťahu ku ktorému sú hmotné predmety útoku cudzou vecou. Ak je taký čin spáchaný
na ujmu viacerých osôb, napr. formou pokračovania v trestnej činnosti, je naplnený znak spáchania
činu závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j/ Tr. zák., teda spáchanie činu na viacerých
osobách".
Vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ako aj s ohľadom na
predmetné stanovisko NS SR postupoval okresný súd v súlade so zákonom a správne, keď uznal

obžalovaných Q. B. a I.-D. D. vinnými zo spáchania pokračovacieho zločin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20, § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. tým, že spoločným
konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, a spôsobili tak
na cudzom majetku malú škodu, pričom čin spáchali závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách.

Okresný súd správnym postupom dokazoval aj skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V
tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osoby
obžalovaných, ich povesť ako i všetky ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery správne vychádzal z ustanovenia § 34 Tr. zák., prihliadol najmä na okolnosti a
spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následky, zavinenie, pohnútku, ako aj na osoby obžalovaných,

ich pomery a možnosti nápravy. Správne nezistil žiadne mimoriadne okolnosti prípadu v zmysle § 39
Tr. zák.,
Vo vzťahu k obžalovanej Q. B. správne ustálil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák.
i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a zákonným postupom, zrejmým aj z ustanovenia §
38 ods. 3 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36

písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., dôvodne uložil obžalovanej trest odňatia slobody v zákonom
stanovenejtrestnejsadzbevovýmeretrochrokov(tedanadolnejhraniciprizákonomstanovenejtrestnej
sadzby, pri možnosti ukladania sankcie v podobe trestu odňatia slobody v rozpätí od troch rokov a do
desať rokov).
Miernejšia sankcia tak v danom prípade zo zákona neprichádzala do úvahy. Prísnejšiu sankciu odvolací

súd obžalovanej uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania prokurátora, ktoré by bolo podaného
v jej neprospech.
Uložený trest vo svojej podstate obsahuje požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovanej v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zák.

Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola obžalovaná Q. B. podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Tr.zák.navýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodyzaradenádoústavunavýkontrestuodňatiaslobodys
minimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdenejtrestnej
činnosti nebola vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Vo vzťahu k obžalovanému I.-D. D. okresný súd správne ustálil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

l) Tr. zák. i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a zákonným postupom, zrejmým aj z
ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., v konečnom dôsledku v súlade s ustanovením § 221 ods. 3 Tr. zák.
s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. dôvodne uložil obžalovanému trest odňatia
slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe vo výmere troch rokov, teda taktiež na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Miernejšia sankcia ani v jeho prípade zo zákona neprichádzala do

úvahy. Prísnejšiu sankciu odvolací súd obžalovanému uložiť nemohol z dôvodu nedostatku odvolania
prokurátora, ktoré by bolo podaného v jeho neprospech.
Uložený trest rovnako obsahuje požadované prvky represie, individuálnej i generálnej prevencie v
zmysle § 34 Tr. zák.
Správny je i ten výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola obžalovaný I.-D. D. podľa § 48 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnymstupňomstráženia,nakoľkovposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímsúdenejtrestnej
činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.V súlade s ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. okresný súd obom obžalovaným uložil aj trest zákazu
pobytu zdržiavať sa na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území okresov
Trenčín, Žilina a Senica na dobu troch rokov, nakoľko obžalovaní páchali trestnú činnosť práve na

uvedenom vymedzenom území, pričom uloženie tohto druhu trestu je s poukazom na doterajší spôsob
života oboch obžalovaných plne v záujme ochrany majetku ďalších fyzických a právnických osôb.
Keďže výrok prvostupňového súdu pojednávajúci o adhéznom konaní (§ 287 ods. 1 Tr. por.) je správny a
zákonný, odvolací súd si v týchto súvislostiach argumenty okresného súdu bez akýchkoľvek disproporcií
a pripomienok osvojil.

Nezistiac preto žiadne podmienky pre zmenu napadnutého prvostupňového rozsudku senát Krajského
súdu v Trnave odvolanie obžalovaných Q. B. a I.-D. D. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.