Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 20, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109219801
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3109219801.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne W. C., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
- O., Y. XXX/X, zastúpenej JUDr. U. E., advokátom so sídlom S. S., M. R. Q. XX, proti žalovaným 1/ U. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., U. O. XXX/X, 2/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad Q., U. O. XXX/
X, obaja zastúpení JUDr. P. E., advokátom so sídlom H. S., O. O. 1, o uloženie povinnosti urobiť vhodné

opatrenie na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 17. mája 2017, č.k. 26C/168/2009- 356 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Znalcovi Ing. Miroslavovi Hamáčkovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov súvisiacich s

výsluchom na odvolacom pojednávaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a
rozhodol, že žalovaní majú proti žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a štát má proti
žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že pôvodní žalobcovia
sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným uloženia povinnosti zdržať sa konania smerujúceho k
odpojeniu rodinného domu s. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k. ú. T. nad Q., vedeného

na LV č. XXX, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve od spoločnej kanalizačnej prípojky, vedenej
na parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Váhom a parc. č. XXXX/
XX, parc. č. XXXX/XX, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q., s výnimkou nevyhnutných opráv
spoločnej kanalizačnej prípojky, avšak za predpokladu, že nebudú mať za následok odpojenie rodinného
domu s. č. XXXX od spoločnej kanalizačnej prípojky. Podľa názoru krajského súdu, vysloveného v
zrušujúcom uznesení č. k. 4Co/86/2014-238 zo dňa 12.03.2015, z vykonaného dokazovania možno
zatiaľ konštatovať, že v dôsledku hrozby žalovaných o odpojení od spoločnej kanalizácie by došlo k

zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Krajský súd ďalej v citovanom uznesení uviedol, že v konaní
však nebolo skúmané, či v súvislosti s odpojením od spoločnej kanalizácie hrozí žalobcom vážne
ohrozenie na ich majetku, resp. či v dôsledku tohto ohrozenia im hrozí na majetku škoda v budúcnosti, čo
je predpokladom pre aplikáciu ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom posúdenie tejto otázky
je vecou znaleckého dokazovania. Na základe uvedeného pokynu krajského súdu súd prvej inštancie
nariadil znalecké dokazovanie na zistenie následkov odpojenia kanalizačnej prípojky žalovanými, zo

záverov ktorého je zrejmé, že spoločná kanalizačná prípojka je nefunkčná - je netesná a dochádzalo
k úniku splaškov do suterénu rodinného domu s. č. XXX. Podľa prehlásenia žalovaných sa rodinný
dom s. č. XXXX toho času neužíva - preto nebol zistený priesak do suterénu RD s. č. XXX. Potrubieje ale po svojej životnosti, je dôležité a bude potrebné urýchlene opraviť, resp. zhotoviť novú prípojku.
Ak by došlo k odpojeniu, prerušeniu kanalizačnej prípojky žalovanými - rodinný dom č. súp. XXXX
by nebolo možné užívať, čo nie je možné priamo vyčísliť. Priama škoda by ale nevznikla - len by

sa musela zhotoviť nová prípojka pre rodinný dom č. súp. XXXX. Náklady (škoda) boli vypočítané v
posudku43/2013-naopravu-dobudovanieprípojkybybolotreba2.382,10EurobezDPH.Zuvedeného
znaleckého posudku i zo znaleckého posudku č. 43/2013, rovnako aj z výpovede svedka Ing. Q. L.
a zo stanoviska ku kanalizačnej prípojke zo dňa 28.09.2009 je nepochybne zrejmé, že kanalizačná
prípojka je po dobe životnosti, má zlý technický stav, zateká, a teda existuje potreba takýto stav riešiť

aj za aktívnej súčinnosti žalobcov. Zo záverov znaleckého posudku č. 213/2016 ešte vyplynulo, že
odpojením kanalizačnej prípojky žalovanými by rodinný dom vo vlastníctve žalobcov nebolo možné
užívať, čím by, podľa názoru súdu, žalobcom vznikla vážna ujma, ako ju má na mysli ustanovenie §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd však zastával názor, že v danom prípade musí ísť o škodu
protiprávnu, teda nesmie ísť o ujmu, ktorú sú ohrození, v tomto prípade žalobcovia, povinní znášať. V
predmetnom spore bolo zistené, že kanalizačná prípojka je po dobe životnosti, jej ďalším užívaním zo

strany žalobcov, hrozí škoda nie len na ich majetku, ale i na majetku žalovaných, keďže táto vedie aj
cez ich dom, a to napr. v dôsledku vytekania splaškov. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danej
veci nepochybne hrozí vznik škody na majetku žalobcov, ale nie v dôsledku konania žalovaných, ale
z toho dôvodu, že žalobcovia užívajú kanalizačnú prípojku, ktorá je už po dobe životnosti. Naopak,
žalovaní tým, že od žalobcov vyžadujú, aby si vybudovali novú prípojku, keďže kanalizačnú prípojku

nemožno naďalej bez hrozby vzniku škody užívať a jej oprava je nehospodárna, čo je zrejmé zo
znaleckého posudku č. 43/2013, konajú v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval,
že ochranou práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov ustanovuje, že ak bezprostredne hrozí
neoprávnený zásah do práva, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám
odvrátiť.Ideovšeobecnéoprávneniekaždého,t.j.takfyzickej,akoajprávnickejosoby,použiťsvojpomoc

v zákonom vymedzených medziach proti bezprostredne hroziacemu neoprávnenému zásahu tretej
osoby. Pokiaľ sa oprávnená osoba chráni v tomto rozsahu, jej konanie pri odvracaní takéhoto hroziaceho
zásahu nemožno kvalifikovať ako protiprávny úkon. Podľa ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka,
ak bezprostredne hrozí neoprávnený zásah do práva, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným
spôsobom zásah sám odvrátiť, t.j. je oprávnený, nie povinný tak urobiť. Ustanovenie § 417 ods. 1

Občianskeho zákonníka ide v tomto smere ďalej, pretože každému, komu hrozí škoda, ukladá povinnosť
zakročiť na jej odvrátenie spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Povinnosť zakročiť je uložená
každému, komu škoda hrozí. Túto povinnosť má teda tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ jej hrozí
škoda. Zákon ukladá povinnosť zakročiť na odvrátenie hroziacej škody, ale porušenie tejto povinnosti
v rámci predpisov o zodpovednosti za škodu priamo nesankcionuje. Možno však uvažovať o použití

§ 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša ju poškodený pomerne podľa miery svojho zavinenia. Toto ustanovenie však možno aplikovať
len vtedy, keď si škodu spôsobil poškodený spoločne so škodcom a pritom proti hroziacej škode
nezakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Aj napriek tomu, že nesplnenie povinnosti
zakročiť proti hroziacemu zásahu nie je bezprostredne sankcionované, spôsob zakročenia vymedzený

v zákone má svoj význam z hľadiska vzniku prípadnej zodpovednosti konajúceho za škodu, ktorú
pri takomto zákroku spôsobil tretej osobe. Podľa § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž ten, kto
spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu
zodpovedný, okrem prípadu, ak by toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť
inak. Či toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak, treba posudzovať podľa

kritéria ustanoveného v § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. či vôbec bola možnosť zakročiť na
odvrátenie škody spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. To znamená, že treba vychádzať z
posúdeniaokolnostíohrozeniaaztoho,čivzhľadomnatietookolnostibolvôbecmožnýprimeranýzásah
smerujúci k odvráteniu škody. Kým v odseku 1 je upravená povinnosť toho, komu hrozí škoda, zakročiť
na odvrátenie hroziacej škody, podľa odseku 2 má ohrozený právo domáhať sa ochrany na súde. Toto

právo domáhať sa ochrany na súde je viazané na podmienku, že ide o vážne ohrozenie. Nemožno
sa teda obrátiť na súd s akoukoľvek maličkosťou, ale iba v prípade vážneho ohrozenia zo strany
neoprávneného zasahovateľa. Ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť
vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a
primerané opatrenia uložené súdom na odvrátenie hroziacej škody, treba posudzovať podľa toho, aká

škoda ohrozenému hrozí, t.j. či mu hrozí škoda na majetku alebo na zdraví, alebo či ide o škodu, ktorá
hrozíprírodealeboživotnémuprostrediu.Podľapovahyhroziacejškodytrebaposúdiťajto,akémožnosti
určitými vhodnými a primeranými opatreniami odvrátiť hroziacu škodu prichádzali do úvahy. Na základe
uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 120, § 123, § 415,§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. S poukazom na uvedené
považoval súd návrh žalobcov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, na výsluch znalca,
za neefektívne, nakoľko pokiaľ je kanalizačné potrubie po dobe životnosti, nemožno predpokladať jeho

ďalšie riadne využitie. Ohľadne ďalšieho návrhu žalobcov na výsluch znalca k následkom odpojenia
kanalizačnej prípojky, aby presne skutkovo popísal následok spôsobený odpojením, považoval súd za
nedôvodný, nakoľko znalec sa k uvedenému vyjadril vo svojom znaleckom posudku. Rovnako návrh
žalobcov, aby znalec definoval náklady na odstránenie následku pri zohľadnení špecifík tohto prípadu
a pri použití terajších cien, aby uviedol trasu a spôsob vybudovania kanalizačnej prípojky, z čoho bude

zrejmá výška nákladov s tým spojených pre žalobcov a aj výška škody, ktorá im z tohto dôvodu vznikne,
považoval súd vzhľadom na predmet sporu za irelevantný. Taktiež návrh žalobcov na výsluch svedkov
ohľadne užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov považoval súd za nedôvodný vzhľadom na
predmet sporu. Z dôvodu, že súd považoval vlastníctvo k časti kanalizačnej prípojky v dome žalobcov
za nesporné, nepovažoval za dôvodný návrh žalobcov na vykonanie dôkazu oboznámenia rozhodnutia
o prípustnosti stavby. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002

Z. z., podľa ktorého vlastníctvo k vodovodným prípojkám alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k
ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachované, keďže kanalizačná prípojka
bola vybudovaná v roku 1952. S prihliadnutím na príbuzenský pomer svedkov N. M., W. C. k žalobcom
možno u svedkov predpokladať ich záujem na rozhodnutí veci v prospech žalobcov, preto mal súd
dôvodné pochybnosti o ich vierohodnosti, a preto na ich výpovede v spore neprihliadal. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu, priznal im súd náhradu trov konania proti
žalobcom vo výške 100 %. Zástupca žalobcov žiadal, aby súd v prípade úspechu žalovaných, týmto
nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na majetkové a sociálne pomery žalobcov. S takýmto návrhom
sa súd nestotožnil, nakoľko takýto postup považoval za nespravodlivý voči žalovaným vzhľadom na
postoj žalobcov v spore, ktorí užívaním kanalizačnej prípojky po dobe životnosti ohrozujú svoj majetok

i majetok žalovaných, nemajú záujem podieľať sa na riešení vzniknutej situácie a podanou žalobou
obmedzujúžalovanýchpririešenípredmetnéhoproblému.Súdprináhradetrovkonaniaštátuanalogicky
postupoval podľa § 259 CSP, podľa ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s
výdavkami inej osoby (teda aj štátu), má táto osoba (štát) tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení
ako svedok. S poukazom na postoj žalobcov v spore a citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak,

že v konaní neúspešných žalobcov zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie pôvodní žalobcovia H. X., bytom U. O.
XXXX, T. nad Q. a E. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. O. XXXX, T. nad

Q.. Nesúhlasili s právnym záverom súdu prvej inštancie. Dôvodili tým, že z obsahu znaleckého posudku
č. 43/2013 (ďalej ako „ZP1“) a fotodokumentácie vyplýva, že žalovaní sú napojení umelým potrubím
do pôvodnej kanalizačnej kameninovej prípojky. Žalobcovia už pred vydaním prvého rozsudku vo veci
namietali výsledky znaleckého dokazovania uvedené v ZP1, kde namietali, že im nie je zrejmé, kde sú
konkrétne netesnosti spojov potrubia, ktoré znalec konštatuje, znalec nepredložil žiaden dôkaz na ktorej

by bola netesnosť zdokumentovaná. Je logické, že ak by takáto netesnosť existovala a bola by viditeľná,
zrejme by cez ňu pretekal obsah kanalizačnej prípojky. I samotný svedok Ing. Q. L. vo svojej výpovedi
uviedol, že nezistil žiadnu prasklinu a prípojka bola v čase jeho ohliadky suchá. V znaleckom posudku
nie je žiaden relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že kameninové potrubie nie je tesné. Taktiež
namietali, že nie je preukázané tvrdenie znalca o tom, že netesnosti kanalizácie sú už pred vstupom

potrubia do suterénu rodinného domu s.č. XXX. Poukázali na stanovisko Mesta T.. zo dňa 09.11.2009 z
ktorého vyplýva, že ležaté kanalizačné potrubie vedené pri v pivnici rodinných domov je obetónované až
nadpotrubieatýmsanetesnosťkanalizácienedápreukázať.Záveryznalcapovažovalizanedostatočné,
navrhli znalca predvolať, čo však súd prvej inštancie neuskutočnil. Zopakovali svoje námietky z
písomného vyjadrenia zo dňa 03.10.2016, kde namietali závery znaleckému posudku č. 213/2016

(ďalej ako „ZP2“) a v ktorom namietali najmä to, že by žiadna priama škoda nevznikla, ale v dôsledku
odpojenia kanalizácie by sa rodinný dom žalobcov stal neobývateľným a došlo by k zníženiu hodnoty
ich rodinného domu. Poukázali na nedostatočnú odpoveď na otázku, čo by nastalo v prípade odpojenia
od kanalizačnej prípojky a na nesprávnosť a neaktuálnosť výpočtu nákladov na novú kanalizačnú
prípojku žalobcov. Taktiež namietali, že znalecké posudky vykonal znalec, ktorý nemá oprávnenie.

Mali za to, že je prinajmenšom sporná príčina zatekania kanalizačnej prípojky v dome žalovaných,
pričom nie je vôbec objasnené, ako je možné, že v čase vypracovania ZP1 kanalizačná prípojka údajne
tiekla, pričom v čase vypracovania ZP2 už nie. Sporné sú podľa názoru žalobcov výsledky ZP1 s
ohľadom na absenciu zdôvodnenia akým spôsobom znalec dospel k záveru, že kanalizačná prípojkapreteká.Výsledkyzrealizovalibanazákladevizuálnejohliadky,čopovažujúžalobcoviazanedostatočné.
Ďalej poukázali na absolútnu nelogickosť nariadeného znaleckého dokazovania na základe ktorého
bol vypracovaný ZP2, ktorá spočíva v tom, že ak súd považoval výsledky ZP1 za správne, už v čase

oboznamovania sa so ZP1 vedel, že kanalizačná prípojka je po životnosti, a teda s poukazom na právnu
argumentáciu súdu o tom, že odpojenie od kanalizačnej prípojky žalobcov žalovanými nepredstavuje
protiprávny zásah, ale konanie v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, bolo podľa názoru žalobcov
absolútne právne irelevantné, či žalobcom hrozí vznik škody alebo nie, nakoľko kanalizačná prípojka
je podľa názoru súdu po životnosti. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcov procesne pochybil aj

z dôvodu nepostupovania podľa § 181 ods. 2 CSP, pričom žalobcovia žiadali, aby súd podľa tohto
ustanovenia postupoval. Vytýkali súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z
dôvodu, že súd sa nevysporiadal s ich námietkami. Rozsudok považovali za nepresvedčivý, nelogický,
ktorý nemôže obstáť. Vyslovili názor, že súd mal predvolať znalca a mal počkať na vyjadrenie Považskej
vodárenskej spoločnosti, a.s. k výsledkom kontroly spoločnej kanalizačnej prípojky. Ďalej namietali,
že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o životnosť kanalizačnej prípojky. Uviedli,

že zákon nepozná pojem protiprávna škoda. Z vyjadrenia Považskej vodárenskej spoločnosti zo dňa
09.05.2017 vyplýva, že nebola zistená žiadna porucha o vodomernej šachte ani iné úniky. Na konanie
žalovaných nemôže byť aplikované ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Kanalizačná prípojka je
v podielovom spoluvlastníctve, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve
o hospodárení so spoločnou vecou. Nie je tak prípustné, aby žalovaní zasiahli bez súhlasu žalobcov do

ich vlastníckeho práva, ktorá by mala za následok vznik škody. Nesúhlasili s výrokom o trovách konania
a trovách štátu. Uviedli, že v priebehu celého súdneho konania neprejavili žalovaní vôľu dohodnúť sa
so žalobcami na riešení vzniknutej situácie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že vyhovie žalobe žalobcom v celom rozsahu a prizná im náhradu trov konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom
detailne vysvetlil dôvody svojho meritórneho rozhodnutia a jeho skutkové ako aj právne závery z
vykonaného dokazovania sú správne. Odvolanie je neurčité, chaotické a najmä pozostávajúce z o
špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Znalecký posudok Ing. M. jasne ustálil, že

spoločná kameninová kanalizačná prípojka je nefunkčná a po životnosti. Znalec jasne ustálil, že
vybudovanie nových dvoch samostatných kanalizačných prípojok pre oba domy je pritom lacnejšie
ako rekonštrukcia starej nefunkčnej a hygienicky závadnej spoločnej prípojky, ktorej udržiavanie je
navyše právne ako i skutkovo problematické a menej komfortné ako pri dvoch samostatných prípojkách.
Spôsob vedenia starej kanalizácie pritom absolútne nezodpovedá súčasným normám a požiadavkám

pre stavby. Znalec súčasne uviedol, že odpojením kanalizácie by nevznikla priama škoda, čo je vcelku
logické, lebo odpojenie nefunkčnej kanalizácie a vybudovanie novej je už objektívna nevyhnutnosť.
Žalobcovia navyše v dome aktuálne už ani nebývajú. Žalobcovia si môžu vybudovať samostatnú
prípojku cez svoj pozemok, ktoré je lacnejšia a komfortnejšia, namiesto toho požadujú, aby bola
zachovaná spoločná kameninová pretekajúca kanalizácia vedúca cez oba domy. Ak by aj žalobcovia

mali nimi tvrdené právo, ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobcovia
podanímžalobysledujúznepríjemnieapoškodzovaniebývaniažalovaných.Žalobcoviasasnažiasvojou
žalobou udržať neudržateľný stav, keď využívajú nefunkčnú a dávno dožitú cca 70-ročnú prípojku
(ktorá je niekoľko rokov po životnosti), ktorú už nie je možné opraviť, ale je nutné vyhotoviť úplne
novú prípojku podľa aktuálnych právnych a technických noriem (použitie plastových rúr s vyvedením

do verejnej kanalizácie na ulici). Žalobcovia sa však žalobou de facto domáhajú umožnenia ďalšieho
vyvádzania ich splaškov cez nefunkčnú pretekajúcu kameninovú rúru vedúcu cez pivnicu žalovaných,
a to zadarmo a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobcovia takto mali a majú rovnako možnosť
vybudovať si svoju vlastnú kanalizačnú prípojku, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že oprava
nefunkčnej kanalizačnej prípojky je finančne náročnejšia ako vybudovanie novej kanalizačnej prípojky.

Túto kanalizačnú prípojku majú možnosť viesť cez svoj pozemok priamo do verejnej kanalizácie.
Naopak, pre správanie žalobcov a šikanózne podanú žalobu dochádza k ohrozovaniu zdravia celej
rodiny žalovaných (pliesne, zápach, fekálne baktérie). Využívaním nefunkčnej kanalizačnej prípojky zo
strany žalobcov dochádza k porušovaniu hygienických aj vodárenských predpisov. V danej veci nie
je dôvod na aplikáciu § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v danej veci nejde o dôsledky

aktivity žalovaných, ale o fyzikálny proces a za uvedený stav kameninovej nezodpovedáme. Žalobcovia
si tento stav spôsobili sami, keď dlhé roky splašky vyvádzali cez kanalizáciu v našej pivnici, ktorú
nikdy neopravovali a nestarali sa o ňu. Naopak, žalovaní dlhoročne nefunkčnú pretekajúcu kameninovú
kanalizáciu v havarijnom stave opravujú, čistia ju, vyberajú šachtu, kde stále prichádzajú splašky odžalovaných. Za degradáciu betónu a pretekanie kanalizácie v dôsledku chemickej agresivity splaškov
žalobcov nezodpovedajú žalovaní, ide o fyzikálny a predvídateľný proces.

4. Pôvodný žalobca 1/ v písomnej replike k vyjadreniu žalovaných uviedol, že v otázke vecnej
nesprávnosti rozsudku v plnom rozsahu odkazuje na podané odvolanie žalobcov. Žalobca namietal
tvrdenia žalovaných o tom, že by odvolanie bolo neurčité, chaotické, pozostávajúce zo špekulatívnych,
nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Zopakoval, že namieta závery oboch znaleckých posudkov,
pričom aj tu odkazuje na podané odvolanie žalobcov. Žalobca 1/ namietal aj tvrdenia o tom, že by

spoločnákanalizačnáprípojkabolapodobeživotnosti,resp.,žeakoveczanikla.Niejejasnéaspoľahlivo
preukázané, že vybudovanie nových prípojok by bolo lacnejšie ako rekonštrukcia starej prípojky. Je
právne irelevantné, že kameninové kanalizácie sa už nepoužívajú, ale musia byť plastové. Poukázal na
písomne vyjadrenie zo dňa 03.10.2016, kde žalobcovia poukázali na to, z akého dôvodu sú nesprávne
závery znalca o to, že by žiadna priama škoda nevznikla odpojením kanalizácie. Ďalej uviedol, že
tvrdenia žalovaných o tom, že žalobcovia sa žalobou domáhajú umožnenia ďalšieho vyvádzania ich

splaškov cez nefunkčnú kameninovú rúru vedúcu cez pivnicu žalovaných bez právneho dôvodu je
absurdné, nepravdivé a toto tvrdenie žalobca namieta. Namieta tvrdenia o tom, že by bolo jednoduchšie
a lacnejšie vybudovať si vlastnú kanalizačnú prípojku, že by bolo jednoduché viesť ju cez ich pozemok
priamo do verejnej kanalizácie. Za absolútne nepreukázané považoval údajné ohrozovanie zdravia
žalovaných a ich detí. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných ohľadne nemožnosti aplikovať § 417 ods.

2 Občianskeho zákonníka, žalobca 1/ odkázal na podané odvolanie. Za nepravdivé a nepreukázané
považoval tvrdenia žalovaných o tom, že by neopravoval kanalizačnú prípojku, nestaral sa o ňu. Žalobca
poukázal na prístup žalovaných k žalobcom bez snahy normálne komunikovať, pokúsiť sa dohodnúť a
vec zmierlivo vyriešiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v
celom rozsahu a prizná žalobcom právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Žalovaní v písomnej duplike k vyjadreniu pôvodného žalobcu 1/ uviedli, že žalobca 1/ neuviedol
žiadne iné alebo nové právne argumenty. Tvrdenia žalobcu sú v rozpore s obsahom spisu a vykonanými
dôkazmi. Znalecký posudok Ing. M. jasne ustálil, že spoločná kameninová kanalizačná prípojka je
nefunkčná a po životnosti, ako aj to, že vybudovanie nových dvoch samostatných kanalizačných prípojok
pre oba domy je pritom lacnejšie ako rekonštrukcia starej nefunkčnej a nehygienickej závadnej spoločnej

prípojky. Uviedli, že spôsob vedenia starej kanalizácie pritom absolútne nezodpovedá súčasným
normám a požiadavkám pre stavby, nehovoriac o zákonnej povinnosti každého producenta odpadu a
splaškových vôd si riešiť odvádzanie splaškových vôd sám vo vlastnom mene a na vlastné náklady.
Spoločná kanalizačná prípojka de facto ako spôsobilá vec zanikla, pretože je potrebné ju komplet
vymeniť za novú. Kameninové kanalizácie sa už dávno v stavebníctve nepoužívajú, ale musia byť

plastové. Na záver viedli, že v ostatnom smere plne zotrvávajú na ich argumentácii a obsahu ich podaní.
6.Odvolacísúduznesenímč.k.4Co/287/2017-455zodňa07.júna2018,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 13.06.2018 rozhodol, že namiesto pôvodnej žalobkyne 2/ E. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. O. XXXX, T. nad Q. pokračuje v konaní s W. C., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, S. - O. ako žalobkyňou. Zároveň súd pripustil, aby do konania na miesto

pôvodného žalobcu 1/ H. X., bytom U. O. XXXX, T. nad Q. vstúpila žalobkyňa W. C., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, S. - O..

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP na odvolacom
pojednávaní, nariadenom podľa § 385 ods. 1 CSP, doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. Miroslava

Hamáčka a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

8. Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienatomprávnomzávere,ževdanomprípadejepotrebné,
aby mohli byť uložené primerané a vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods.

2 Občianskeho zákonníka existencia takej hroziacej škody, ktorá musí byť protiprávna, a teda nie
existencia takej škody, ktorú sú žalobcovia povinní znášať. V danom prípade zistil, že kanalizačná
prípojka je po dobe životnosti a jej ďalším užívaním zo strany žalobcov hrozí škoda nie len na ich
majetku, ale i na majetku žalovaných, keďže táto vedie aj cez ich dom, a to napr. v dôsledku vytekania
splaškov. Dospel tak k záveru, že v danej veci nepochybne hrozí vznik škody na majetku žalobcov, ale

nie v dôsledku konania žalovaných, ale z toho dôvodu, že žalobcovia užívajú kanalizačnú prípojku, ktorá
je už po dobe životnosti.9. Odvolací súd aj po doplnenom dokazovaní výsluchom znalca Ing. P. M. na odvolacom pojednávaní
dňa 20.09.2018 považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho

správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné:

10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

11. Súkromnoprávna zásada prevencie pre oblasť zodpovednostných vzťahov za spôsobenú škodu
má svoje vyjadrenie v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka v podobe tzv. všeobecnej povinnosti
predchádzať škodám vzťahujúcej sa na každého ako aj v podobe osobitnej povinnosti predchádzať

škodám v ustanovení § 417 Občianskeho zákonníka spočívajúca v zakročovacej povinnosti každému,
komu škoda hrozí. Ustanovenie§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka o odvrátení konkrétnej hroziacej
škody je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 415 Občianskeho zákonníka. V prípade,
ak by vzhľadom ku skutkovým okolnostiam išlo o vážne ohrozenie, súd môže uložiť vhodné a primerané
opatrenie k odvráteniu škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznik škody iba hrozí

a (za´rovenˇ) ide o va´zˇne ohrozenie (majetku alebo zdravia ohrozene´ho), ak sa ohrozený uloženia
takýchto opatrení domáha. Opatrenia uložené súdom budú mať povahu preventívnych opatrení za
účelom zabránenia vzniku škody.

12. Ak osoba, ktorej škoda hrozí, sa domáha uloženia povinnosti podľa uvedeného ustanovenia §

417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd bude vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu skúmať, či
ide o vážne ohrozenie a či je možné vhodnými opatreniami naplniť preventívny charakter uvedeného
ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka. Zároveň je však potrebné vziať do úvahy účel uloženia
opatrení podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to predchádzanie vzniku zodpovednosti za
škodu povinného a spôsobenej škody na strane oprávneného, ktorá by v prípade, ak by nedošlo k

zásahu reálne hrozila. V tomto smere je potrebné viazať oprávnenie ohrozeného v zmysle uvedeného
ustanovenia na možný vznik zodpovednosti za škodu na strane povinného, ku ktorému by mohlo dôjsť
za existencie protiprávneho konania povinného ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu.

13. Rovnako ako súd prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade na to, aby
vznikla povinnosť uložiť vhodné opatrenie na odvrátenie hroziacej škody je nevyhnutná existencia
protiprávneho konania žalovaných, t. j. muselo by ísť o škodu protiprávnu, a teda nie takú škodu, ktorú
sú žalobcovia povinní znášať. Ako však vyplynulo aj zo znaleckého dokazovania (znalecký posudok č.
213/2016), ide práve o spoločnú kameninovú prípojku na ktorú sú napojený jednak rodinný dom s. č.

XXXX vo vlastníctve žalobkyne a jednak rodinný dom súp. č. XXX vo vlastníctve žalovaných, ktorá je
nefunkčná, netesná a dochádza z nej k úniku splaškov do suterénu rodinného domu s. č. XXX, pričom
závadanatejtoprípojkenebolaspôsobenáúčelovouprotiprávnoučinnosťoužalovaných,čižalobcov,ale
bežným opotrebením prípojky v priebehu jej dlhodobé užívania, čím vznikla na prípojke škoda. Je síce
zrejmé, že odpojením kanalizačnej prípojky žalovanými by rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne nebolo

možné užívať, no za daného stavu kanalizačnej prípojky po dobe jej životnosti by uloženie opatrení
podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka neviedli k odvráteniu ohrozenia hroziacej
škody, ku ktorej by v dôsledku nefunkčnosti kanalizačnej prípojky mohlo dôjsť, a preto by uloženie
takýchto opatrení nemalo preventívny charakter. Znaleckým dokazovaním bolo navyše preukázané, že
nefunkčnosťou kanalizačnej prípojky nehrozí škoda len na majetku žalobkyne, ale takisto aj na majetku

žalovaných.

14. Pôvodní žalobcovia namietali aj to, že zo znaleckého posudku č.XX/XXXX znalca v odbore
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, poruchy stavieb G.. P. M. vyplýva, že
kanalizačná prípojka údajne tiekla, pričom v čase vypracovania druhého znaleckého č. 231/2016 tým

istým znalcom, podľa tohto posudku už kanalizačná prípojka netiekla. Odvolací súd k uvedenému
uvádza, že rozpor vyjadrenia znalca bol objasnený na odvolacom pojednávaní konanom dňa
20.09.2018, kde znalec na uvedenú otázku uviedol, že zisťoval stav aký bol v čase vypracovania
znaleckých posudkov, pričom tento stav zrejme súvisel s rozsahom užívania predmetného domu.Napriek tomu, že v priebehu času medzi uvedenými dvoma znaleckými posudkami mohlo dôjsť k
rozdielnemu rozsahu užívania domu žalobcov a tým aj rozdielnemu rozsahu užívania kanalizačnej
prípojky, čo mohlo byť dôvodom rozdielneho stavu pri obhliadke, nie je možné spochybniť odborný záver

vyplývajúci z obidvoch znaleckých posudkov vypracovaných Ing. P. M. a z jeho výsluchu na odvolacom
pojednávaní o tom, že spoločná kanalizačná prípojka je nefunkčná a po dobe životnosti.

15. Odvolací súd ďalej vyhodnotil ako nedôvodnú námietku pôvodných žalobcov v odvolaní týkajúcu
oprávnenia ustanoveného znalca k vyhotoveniu predmetných znaleckých posudkov. Ing. P. M. je riadne

ustanovený a zapísaný znalec v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby,
poruchy stavieb, a teda v odbore, z ktorého vedecké poznatky boli v konaní potrebné pre posúdenia
rozhodujúcich skutočností.

16. Pôvodní žalobcovia napokon namietali, že súd prvej inštancie nedodržal zákonný postup v zmysle
ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, keď na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia

strán je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby prípadne strany sporu mohli upraviť
ďalší procesný postup v konaní. K uvedenému odvolací súd udáva, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2
CSP bolo zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda
viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho, cieľom
bolo zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za

dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú
buď nesporné, alebo právne bezvýznamné. Uvedené ustanovenie nezakotvovalo povinnosť súdu, aby
naznačil svoj predbežný´ právny názor na vec. Upravovalo len postup súdu pri vedení pojednávania.
V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV.ÚS 16/2012) právny názor a hodnotiace
úsudkysúvlastnéažsamotnémurozhodnutiuvoveci,nievšakpostupusúduvzmysle§181ods.2CSP.

Porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nelimituje stranu pri realizácii jej procesných práv
napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod. Preto ani samo o sebe nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania. Pôvodní žalobcovia preto neopodstatnene
namietali, že nedodržaním procesného postupu súdu v zmysle ustanovenia § 181 ods.2 CSP bolo

porušené ich právo na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia mali možnosť byť dostatočne oboznámení
so skutočnostiami, ktoré súd považuje za sporné a nesporné a o tom, ktoré dôkazy súd vykoná, takisto
aj o predbežnom právnom posúdení veci za danej procesnej situácie, kedy súd prvej inštancie opätovne
rozhodoval vo veci po tom, čo bolo jeho skoršie rozhodnutie odvolacím súdom zrušené.

17. Taktiež je potrebné ako nedôvodnú posúdiť námietku žalobcov týkajúcu sa nedostatočného a
nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie §
220 CSP, z ktorého vyplývajú základné náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom riadil ustanovením
§ 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa pôvodní žalobcovia domáhali

aakéskutočnostitvrdili,akédôkazyoznačili,akosavovecivyjadriližalovaní,uviedolktorédôkazypoužil
a poukázal na zákonné ustanovenia ktoré na zistený stav aplikoval, pričom rozhodol o celom nároku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň v plnom rozsahu korešponduje s jeho výrokovou časťou.

18. Vzhľadom na uvedené, keďže nebol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/, a preto im odvolací súd priznal proti žalobkyni

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Čo sa týka trov znalca súvisiacom s
výsluchom na odvolacom pojednávaní, odvolací súd rozhodol tak, že znalcovi nepriznal nárok na
náhradu týchto trov, nakoľko znalec na odvolacom pojednávaní uviedol, že tieto trovy si neuplatňuje.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).