Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 21, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211923
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2215211923.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : W. P., R.. XX.XX.Q., D. N. Š. Č.. XXX/X, A. Š., , zast.: Advokátska kancelária - JUDr. Milan
Bányi, so sídlom Nám. Bélu Bartóka 5, 932 01 Veľký Meder, proti žalovaným: X/ W. S., R.. XX.XX.XXXX,
D. U. B. XXX/XX, A. Š., X/ N. D., O..I.., X.: XX XXX XXX, I. I. A. R.X. X, XXX XX D., zast. AK Antol, s.r.o.,
so sídlom Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o určenie neplatnosti zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o úvere, dostupná pôžička uzavretá dňa 21.03.2014 pod číslom XXXXXXXXXX
K. S. P. R.. XX.XX.XXXX a žalovaným v 2. rade je neplatná v celom rozsahu.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06. 2015 domáhala určenia neplatnosti
zmluvy o úvere uzavretej dňa 21. 03. 2014 pod číslom XXXXXXXXXX, kde veriteľom bol žalovaný 2/ a
ako dlžníčkou mala byť pôvodná žalobkyňa S. P. R. XX XX.XXXX , že zmluva je od počiatku neplatná

s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, keď túto pôvodná žalobkyňa nikdy nepodpísala. Uznala
uzavretie zmluvy o úvere dňa 28.3.2013 na sumu 400 eura, ktoré splácala pravidelne po 25,62 euro.
Poslednú splátku mala zaplatiť dňa 17.03.2015, keď zistila od zamestnanca banky, že jej posledná
splátka bude splatná až za 5 rokov. Podľa informácie banky, mala jej byť poskytnutá ďalšia finančná
čiastkach vo výške 3850,-€. Žalobkyňa poprela pravosť podpisov na ďalších dokladoch na úver, keď
túto mala podpísať bez jej vedomia bývalá družka jej syna žalovaná 1/, ktorá bez plnej moci požiadala o
ďalší úver v jej mene. K tejto skutočnosti sa mala žalovaná 1/priznať. Napriek tejto skutočnosti žalovaný

2/vyzýval žalobkyňu na úhradu splatných splátok. Svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere dôvodila, vyriešenim otázky existencie poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným
2/, bez ktorého určenia by jej postavenie ostalo naďalej neisté. V priebehu konania žalobkyňa zomrela
dňa 07. 04. 2016 , do jej práv vstúpil dedič jej syn W. P., R. XX.XX.XXXX, a cestou svojho právneho
zástupcu požiadal o pokračovanie v konaní.

2. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca,

žalovaná 1/, mala doručenie vykázané v zmysle § 116 ods.1 C.s.p. a právny zástupca žalovaného 2/
neúčasť ospravedlnil dňom 21.9.2018 a žiadal prejednať vec v jeho neprítomnosti..3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi Žiadosťou o úver zo dňa
28. 03.2013, Zmluvou o úvere dostupná pôžička zo dňa 20.3.2013, Žiadosti o úver dobrá pôžička zo
dňa 21. 03. 2014, Zmluvy o úvere dobrá pôžička zo dňa 21.0 3. 2014, obsahom spisov tunajšieho súdu

1T /23/2017 na základe, ktorých dokladov ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4.Tvrdeniažalobkyneouzavretízmluvyoúveresožalovaným2/ vroku2013
svedčí žiadosť o úvere zo dňa 28.03.2013 na sumu 400,-€, o ktorú požiadala pôvodná žalobkyňa , ktorý
úvere jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička rovnako dňa 20.03.2013, ktorý dlh

sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 25,62 eura, s konečnou splatnosťou úveru 17.03.2015.
Následne je dňom 21.03.2014 bola podaná Žiadosť o úver dostupná pôžička podpísaná priezviskom
pôvodnej žalobkyne, na základe, ktorej žiadosti bola uzavretá Zmluva o úvere dobrá pôžička, rovnako
priezviskom pôvodnej žalobkyne, na základe, ktorej jej mal byť poskytnutý úver vo výške 3850 eura,
s dátumom konečnej splatnosti k 20.03.2019, dojednané mesačné splátky 92 eura, ktorá suma mala
byť poukázaná na účet žalobkyne vedený u Poštovej banky a.s. číslo XXXXXXXX/XXXX. Žalovaný

2/vedomý si prebiehajúceho trestného konania voči žalovanej 1/, požiadal podaním dňa 21.08.2015 o
prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci , o ktorom návrhu súd rozhodol
uznesením dňa 23.2.5015, keď návrh na prerušenie konania zamietol, keď v rámci trestného konania
nebude riešená otázka platnosti právneho úkonu.

5. V priebehu konania bola vznesená obžaloba proti žalovanej 1/ o, ktorom súd rozhodol rozsudkom
dňa 12.04.2017, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. 04. 2017, na základe, ktorého žalovaná
1/bola uznaná za vinnú, že dňa 21.03.2014 v Dunajskej Strede, v pobočke Poštovej banky, akciová
spoločnosti R. B. D., vystupujúc ako poverená zástupkyňa S. P., konajúca v jej mene, od pracovníka
pobočky banky, vylákala vyhotovenie úverovej zmluvy číslo 1XXXXXXXXX, na základe ktorej jej mal

byť poskytnutý úver vo výške 3850,-€, s úhradou v mesačných splátkach po 92,-€, v počte 60 splátok,
ktorú zmluvu, v skutočnosti mala predložiť žalobkyni na podpis, čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko
nemala od žalobkyne žiadne poverenie na konanie v jej mene a žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť
o uzatváraní vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Žalovaná 1/túto zmluvu sama podpísala pod menom S.
P. a následne aj na základe poskytnutého úveru z účtu žalobkyne, kde mala dispozičné právo, sama

vybrala finančnú hotovosť vo výške 3850 euro a neodovzdala žalobkyni, tieto minula na vlastnú potrebu.
Z úveru splatila sumu 213,56 eura, čím spôsobila škodu veriteľovi vo výške 3636,44 eura. Týmto svojím
správaním vyľakala od iného úver, tým, že uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok poskytnutia
úveru a na splácanie úveru a týmto činom spôsobila väčšiu škodu , dôsledku toho konania bola uznaná
za vinnú zo zločinu úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,

uložená povinnosť uhradiť žalovanému 2/ škodu, keď žalovaná 1/ sa k svojmu činu priznala a uzavrela
dohodu o vine a treste.

6. Žalovaný v 1. a 2. rade opodstatnenosť nároku nenamietli. Žalovaným 2/žiadal nepriznať voči nemu
náhradu trov konania s poukazom na ust.§257C.s.p., bez bližšieho odôvodnenia, len odkazom na

právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu podvodu.

7.Podľa § 137 písm. c/, C.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. musí
byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny
záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie,

alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych
predpisoch. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav
právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Žalobkyňa v danom prípade preukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení [§ 137písm. c) C.s.p.], keď samotná zmluva rozsudkom v
trestnom konaní nebola zrušená a vyslovená jej neplatnosť, len uložená povinnosť žalovanej v 1.rade

na zaplatenie náhrady škody. Tým postavenie aj jej dediča do budúcna ostalo neisté.

9. Podľa § 39 Obč.zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.10. Podľa § 34 Obč.zák, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

11. Podľa § 3 ods.1 Obč.zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

12.Podľa § 205 C.s.p. listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

13. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu

vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych
následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych
vzťahov. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný .

14. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň,
ako by nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd (alebo iný štátny orgán) aj bez návrhu
(ex officio). Keďže dôvody neplatnosti sú rozmanité, v konaní, v ktorom súd posudzuje platnosť
právneho úkonu na návrh , nie je povinný z úradnej moci skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli
mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Najmä, nie je povinný bez ďalšieho skúmať

neplatnosť z dôvodov, ktorých základ je na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho
úkonu (nedostatok slobody a vážnosti vôle, rozpor s dobrými mravmi a pod.). Ak však za konania vyšli
najavo také skutočnosti, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, súd musí na ne vždy
prihliadnuť bez ohľadu na to, ktorá z obligatórnych náležitostí právneho úkonu je dôvodom neplatnosti
postihnutá.Kvadámprávnehoúkonu,akvyšlivpriebehukonanianajavo,jetedasúdpovinnýbeznávrhu

prihliadnuť aj vtedy, ak vada má za následok, že účastníci uzavreli právny úkon v rozpore s objektívnym
právom. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. za dobrej nálady treba považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie,
odpovedajúcejvšeobecneuznávanýmpravidlámkslušnostivsúladesovšeobecnýmizásadamimorálky

demokratickejspoločnosti.Vúvahusúduotom,čivýkonprávapovinnostíjevrozporesdobrýmimravmi,
musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. Dobré mravy z hľadiska § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka majú prevažne funkciu interpretačnú. Ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného ustanovenia zákona vedie k tomu istému výsledku.
(Rozsudok NSSR, sp.zn.3 Cdo 137/2003./

15. Na základe zisteného skutkového stavu, ktorému žalovaná strana neodporovala§ 151 ods.1 C.s.p.
súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú uzavrel žalovaný 2/ v zastúpení jeho zamestnancami dňa 21.
03. 2014 pod číslom XXXXXXXXXX, ktorú podpísala žalovaná 1/, pre, ktoré konanie bola právoplatne
odsúdená rozsudkom tunajšieho súdu dňa 12.04.2017 číslo konania X T. - XXX pre trestný čin zločinu

úverového podvodu v zmysle § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, vylákala od iného úver
a tým uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, čím
spôsobila väčšiu škodu, svedčí o tom, že právny úkon, je v rozpore nielen s dobrými mravmi ale ide
o konanie v rozpore so zákonom. Pôvodná žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu uzavrieť ďalšiu zmluvu so
žalovaným 2/, okrem tej zmluvy, ktorú už pôvodne mala uzavretú v roku 2013. Bez jej vedomia žalovaná

1/ podpísala zmluvu menom pôvodnej žalobkyne a právom dispozície s jej účtom, následne vybrala
hotovosť 3850 eura a použila pre vlastnú potrebu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nesporné že úverovú
zmluvu právna predchodkyňa žalobcu nikdy nepodpísala a ani nemá úmysel zmluvu podpísať a nikdy
s poskytnutými finančnými prostriedkami nedisponovala, hoci finančná čiastka bola poukázané na jejúčet. Súd považoval zmluvu za neplatnú od počiatku v rozpore so zákonom, keď bez existencie plnej
moci žalovaná podpísala zmluvu sfalšovaním mena žalobkyne na dokladoch.

16. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške. K požiadavke
žalovaného v 2/ o nepriznanie náhrady trov, súd poukazuje na jeho povinnosť vyplývajúcu zo zákona
č.129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 7 ods.1 pri posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver , podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského

úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Je nepochopiteľné, ako mohol
zamestnanec žalovaného 2/ umožniť, bez riadnej plnej moci na konkrétny úkon, vydať zmluvu na podpis,
bez overenia dokladov a osoby dlžníka, pri výške úverového rámca nad 3000,-€. Spor svojím správaním

sa spôsobil aj žalovaný2/, nezodpovedným postupom jej zamestnancov pri uzatváraní úverovej zmluvy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)