Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117236425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117236425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, vo veci starostlivosti o
maloletého T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K. K., dieťa rodičov - matky O.. Z. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom E. XX , XXX XX K. K. a otca K.. T. L., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Ul. X. M. X, XXX
XX A. E., o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/213/2017-72 z 1. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdBanskáBystrica (ďalej aj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie“,resp.„prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 03. zveril maloletého T. L., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej aj ,,maloletý“, resp. ,,maloleté dieťa“) do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého
zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach (prvý výrok) a matke uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). Súd prvej inštancie styk matky

s maloletým neupravil (tretí výrok). Okresný súd konštatoval, že týmto zároveň dochádza k zmene
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/66/2009-40 zo dňa 28. 05. 2009 vo výroku o
výchove maloletého, rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/357/2012-70 zo dňa 08. 03.
2013 vo výroku o výžive maloletého a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/193/2010-53
zo dňa 10. 11. 2010 vo výroku o úprave styku s maloletým (štvrtý výrok). O trovách konania okresný súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že otec sa návrhom domáhal zmeny výchovného

prostredia, t. j. zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka bude povinná
prispievať na výživu maloletého výživným v sume 180,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci na
účet otca, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, a to bez úpravy styku matky s maloletým.
Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/66/2009-40 zo dňa
28. 05. 2009 bola schválená dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletého výživným v sume 100,- Eur mesačne. Konanie o úpravu styku otca s maloletým a uloženia

povinnosti matke poskytovať mu pravidelné informácie bolo po späťvzatí návrhu zastavené. Rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/194/2009-38 zo dňa 18. 09. 2009 bol upravený styk otca s
maloletým. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/357/2012-70 zo dňa 08. 03. 2013
bolo zvýšené výživné otcovi na maloletého zo sumy 100,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne. RozsudkomOkresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/105/2013-40 zo dňa 04. 06. 2013 maloletému a jeho rodičom
bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny v K. K..

Z potvrdenia zamestnávateľov rodičov vyplynulo, že matka dosahuje čistý mesačný príjem vo výške
791,79 Eur a otec vo výške 578,08 Eur.
Súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“) vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu
výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktorou je zmena pomerov. Zmena pomerov musí byť

závažného, zásadného charakteru a musí spočívať v okolnostiach takej intenzity, že prevažujú
nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Prvoinštančný súd zistil, že maloletý pochádza
z mimomanželského vzťahu. Maloletý na základe súdneho rozhodnutia bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné a zároveň bol upravený jeho styk s maloletým. Z
opatrovaneckého spisu vyplynulo, že rodičovský vzťah a komunikácia rodičov je vážne narušená,
čo bolo dôvodom nariadenia výchovného opatrenia a to povinnosti rodičov absolvovať poradensko-

psychologický proces, ktorý napriek dobe trvania 7 rokov doposiaľ nesplnil svoj účel. Do poradensko-
psychologického procesu bol začlenený aj maloletý, ktorý v rámci neho prezentoval svoje požiadavky
a to 1/ užívať svoju detskú izbu v domácnosti matky, 2/ mať k dispozícii svoj mobilný telefón, 3/ mať
k dispozícii vreckové aspoň pár centov, 4/ mať rozšírený kontakt s otcom, ktoré súd vzhľadom na
vek maloletého necelých XX rokov nepovažuje za neprimerané, ale zo strany matky neakceptované,

okrem akceptovania prvej požiadavky. S maloletým bol vykonaný pohovor, pri ktorom prejavil vôľu
na zmene výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania napriek tvrdeniam matky súd prvej
inštancie konštatoval, že vzťah maloletého s matkou je narušený. Zo strany matky voči maloletému
panuje nedôvera. Maloletý je od novembra 2017 na internáte, ktorý je v mieste bydliska matky.
Matka umiestnenie maloletého na internát odôvodňovala tým, že potrebuje režim. Súd prvej inštancie

konštatoval, že nezistil žeby matka nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletého, avšak na druhej
strane matka svojím spôsobom výchovy nerešpektuje maloletého už ako dospievajúcu osobu so svojimi
reálnymi, adekvátnymi požiadavkami, čo spôsobuje medzi ňou a maloletým nezhody, napätie. Maloletý
tak v domácnosti matky nemá vytvorené pokojné, kľudné prostredie pre svoj všestranný fyzický, ale
najmä psychický vývoj. Samotný maloletý z domácnosti uniká, radšej aby mal zabezpečenú výchovu

a starostlivosť v rodinnom prostredí v domácnosti, v ktorej od narodenia žije a prítomnosť matky ako
rodiča, rovnako ako matka uprednostňuje pobyt na internáte. S takýmto spôsobom riešenia narušeného
vzťahu matky a maloletého sa v danom prípade súd nestotožnil z dôvodu, že maloletý okrem matky
má aj druhého rodiča otca, ktorý má zabezpečené bytové podmienky pre výchovu a starostlivosť
o maloletého. Maloletý domácnosť otca pozná, je mu známa. Otec žije v domácnosti s priateľkou

ktorú maloletý akceptuje. Súd prvej inštancie preto návrh otca považoval za dôvodne podaný a
vzhľadom na zabezpečenie práva maloletého vyrastať vo svojom prirodzenom rodinnom prostredí a
mať zabezpečenú starostlivosť zo strany rodiča a nie tretej osoby (vychovávateľ) návrhu otca vyhovel,
t. j. zmenil výchovné prostredie maloletého tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca,
ktorý bude oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Dôvody

pre ktoré matka nesúhlasila so zmenou výchovného prostredia, okresný súd nemohol akceptovať s
poukazom na mieru a intenzitu narušeného vzťahu medzi ňou a maloletým. Súd zmenou výchovného
prostredia sledoval aj zabezpečenie pokojného a kľudného ešte stále detstva maloletého v jeho období
puberty. Obdobie puberty u každého maloletého dieťaťa je zložitým obdobím nielen pre rodičov, ale aj
pre samotné maloleté dieťa.

Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi (matke) okresný súd vychádzal z kritérií uvedených
v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletého
a možností, schopností, majetkových pomerov matky. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd
preukázané, že maloletý má necelých XX rokov, navštevuje X. ročník A. N.. Maloletý nemá žiadnu
platenú záujmovú činnosť, s jeho zdravotným stavom nie sú zvýšené výdavky. Na maloletého sú

tak bežné výdavky spojené so zabezpečením jeho potrieb. Matka maloletého je riadne zamestnaná,
dosahuje podľa potvrdenia zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 791,79 Eur, inú ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Pri určovaní výšky výživného (150,- Eur) okresný súd zohľadnil, že aj otec
má vyživovaciu povinnosť k maloletému. Otec je riadne zamestnaný, podľa potvrdenia zamestnávateľa
dosahuječistýmesačnýpríjemvovýške578,08Euraokremtohojepoberateľomvýsluhovéhodôchodku

vo výške 824,- Eur. Rovnako ako matka inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd v časti návrhu otca
nevyhovel z dôvodu nepreukázania takých odôvodnených potrieb maloletého primeraných jeho veku,
ktoré by odôvodňovali určiť výživné v zmysle jeho návrhu a tiež z dôvodu, že maloletý je už vo veku, kedy
nie je tak odkázaný na výchovu zo strany rodiča, a preto aj otec sa už musí podieľať na výžive maloletéhovo väčšom rozsahu. Počiatok vyživovacej povinnosti matky súd prvej inštancie určil právoplatnosťou
rozhodnutia z dôvodu, že účinky zmeny výchovného prostredia nastávajú práve týmto okamihom.
O neupravení styku matky s maloletým okresný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z

dôvodu, že rodičia ho nežiadali upraviť.
Ďalej okresný súd konštatoval, že týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku ktorým bolo naposledy
rozhodované o výchove, výžive a úprave styku otca s maloletým.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok prvoinštančného súdu tak, že návrh otca zamieta. Uviedla, že sa nevzdala práva podať
opravný prostriedok proti rozsudku prvoinštančného súdu. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby
akceptoval jej opakovaný návrh na vypočutie maloletého, ktorý je s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť schopný vyjadriť samostatne svoj názor v konaniach, v ktorých súd rozhoduje o veciach

týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté, pričom názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúceho jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Namietala správu z poradensko-psychologického procesu vyhotovenú O.. N. C. dňa 04. 12. 2017 (z
ktorej vychádzala aj správa kolízneho opatrovníka vyhotovená dňa 12. 12. 2017), ktorá sa stretla s
maloletým osobne koncom jari roku 2015. Poukázala na to, že zo správy kolízneho opatrovníka, ktorú

považovala za neaktuálnu, vyplýva obsah rozhovoru s maloletým dieťaťom, avšak z neho vôbec nie je
možné vyvodiť, ako si maloletý predstavuje realizáciu zmeny výchovného prostredia. Nie je možné z
neho zistiť, aký citový vzťah má maloletý k nej, k otcovi, ako si predstavuje spolužitie s otcom a s jeho
priateľkou, či počas týždňa chce naďalej využiť možnosť pobytu v internáte, aké sú jeho predstavy o
pobyte cez víkendy a cez prázdniny vo voľnom čase, akých má priateľov a ako si predstavuje stretávanie

s nimi. Kolízny opatrovník až po podrobnom a cielenom výsluchu si mal vytvoriť obraz o povahových
a charakterových vlastnostiach maloletého dieťaťa a najmä o tom, či za daných podmienok je správne
vytrhnúť maloletého z doterajšieho prostredia, v ktorom je maloletý v podstate spokojný. Poukázala na
to, že s maloletým bežne komunikuje, nenadáva mu a kategoricky popiera, že maloletý nemá kľúče od
bytu.Odbytumákľúče,alenemákľúčeodvchodovýchdveríobytnéhodomu,vktorombývajúpreto,lebo

ich opakovane stratil. Internát „vybavovala“ pre zdravotný stav maloletého na podnet psychologičky O..
J., na popud maloletého dieťaťa, ktorý si v ňom našiel okruh vhodných priateľov. Zo správy A.C., Z. T., so
sídlom J. R. XX, K. K., zo dňa 22. 03. 2018 vyplynulo, že maloletý sa adaptoval na internáte veľmi dobre.
Poprela, že by pred maloletým zamykala kuchyňu, maloleté dieťa si vodilo do bytu nevhodných priateľov,
preto nechcela, aby počas jej neprítomnosti v byte sa voľne pohybovali tieto osoby, hlavne potom, keď

zistila, že jej chýbajú aj peniaze. Na základe odporučenia psychologičky dáva maloletému aj vreckové,
a to 10,- Eur na týždeň a pri odchode z domácnosti mu dáva proviant a má zabezpečenú celodennú
stravu. Má vedomosť o tom, že maloletý minie peniaze aj na cigarety. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že jej vzťah s maloletým je narušený, pričom vychádzal z neaktuálnych správ
bez vypočutia maloletého. Neobstojí ani záver okresného súdu, že maloletý uprednostňuje pobyt v

internáte,pretožezinternátuprichádzadomovužvpiatokazdržiavasavichspoločnejdomácnosti.Otec
prejavuje eminentný záujem mať syna v starostlivosti. Nezisťoval, prečo maloletý chcel ísť na internát.
Zámerne sa vyhýba stretnutiam s maloletým, keď je chorý a vo veciach maloletého s ňou nekomunikuje.
Odmietol jej poskytnúť aj pomoc, keď maloletý mal zlomenú G. a zablokoval si jej telefónne číslo, preto
mu nemôže ani zavolať. Otec sa o výsledky maloletého v škole nezaujímal a nevie ani o jeho študijných

výsledkoch. Maloletému bolo diagnostikované čiastočné oslabenie R. G. A., syndróm Q. V roku 2014
bola navrhnutá integrácia maloletého, pretože mal problémy vo vzdelávaní, ktorú na žiadosť maloletého
odmietla, avšak rozhodla sa o integráciu požiadať v tomto školskom roku. Poukázala na to, že otec ju
verejneohovára,vymýšľanepravdyajehonenávisťbolaprenesenáajnamaloletého.Vyjadrilaobavu,že
keď maloletý bude zverený do starostlivosti otca, jeho ďalší vývoj bude ohrozený. Rozsudok okresného

súdu považuje za neobjektívny a nespravodlivý, ktorý vychádza z nedostatočne zisteného skutočného
stavu veci. O maloletého sa starala výlučne sama, má k nemu hlboký citový vzťah a verí, že aj maloletý ju
má rád. Ohľadne rozsahu jej vyživovacej povinnosti k maloletému v sume 150,- Eur mesačne uviedla, že
maloletýjevzhľadomksvojmuvekuspôsobilýsačiastočneosebapostarať.Jejčistýpriemernýmesačný
zárobok je v sume 791,79 Eur, v ktorom je zahrnutý aj daňový bonus v sume 22,- Eur mesačne. Otcov

celkový príjem je v sume 1.402,- Eur, z ktorého platil výživné na maloletého v sume 160,- Eur mesačne,
avšakosobitnýmspôsobomnamaloletéhoničímneprispieval.Podľajejnázorujekontraproduktívne,aby
ona z polovičného príjmu platila na maloletého sumu 150,- Eur mesačne. Z uvedených dôvodov navrhla,
aby odvolací súd zmenil výšku výživného na maloletého na sumu 75,- Eur mesačne so splatnosťou vždydo 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o zmene výchovného
prostredia.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že matka maloletého umiestnila na internát bez jeho vedomia, a tým výchovu preniesla
na iné osoby. Po ubytovaní maloletého na internáte sa mu rapídne zhoršil jeho školský priemer vo
všetkých predmetoch, matka mu nezabezpečila stravné lístky (nedávala mu ich), nedobila mu kartu
MHD, preto na základe telefonátov maloletého, viackrát mu doniesol jedlo, pitie, dal mu finančné

prostriedky na jedlo a dobitie karty MHD. Nie sú pravdivé tvrdenia matky ani o tom, že maloletému
dáva vreckové 10,- Eur týždenne a v nedeľu ho zabezpečí stravou. Podľa vyjadrenia maloletého zo
dňa 23. 04. 2018 matka mu dala cca. 3,- Eur (niekedy mu nedá žiadne finančné prostriedky) a na jedlo
mu dala závin a sáčkovú polievku. Uvedenú stravu on nepovažuje za ideálnu stravu pre XX-ročného
chlapca, ktorý je vo vývoji. Tvrdenia matky o jeho nezáujme o maloletého sa nezakladá na pravde. I
pri poslednom úraze, ktorý mal maloletý dňa 28. 08. 2017, ho na pohotovostnú službu odviezli „cudzí

ľudia“, pretože podľa vyjadrenia maloletého ho matka odbila slovami: „nech ti pomôžu tí, s ktorými si
bol, ju to nezaujíma“. Túto skutočnosť mu oznámil telefonicky maloletý hneď po úraze, avšak bol mimo
trvalého bydliska, preto nemohol prísť za maloletým a odviezť ho na pohotovostnú službu. Matka za
ním na pohotovosť prišla až vtedy, keď jej bolo volané z ambulancie pohotovosti. Jeho syn O. odišiel zo
spoločnej domácnosti na základe neadekvátneho prístupu matky maloletého T. k jeho synovi O.. Matka

zavádza, keď tvrdí, že nekupoval maloletému oblečenie alebo oblečenie na voľno-pohybovú aktivitu
(zakúpená ochranná lyžiarska prilba, hokejky a iné veci), tiež kupoval maloletému topánky, ktoré ale
matka buď odložila alebo ich vyhodila. Maloletého obliekala do vyrastených vecí, alebo ktoré mu boli
malé. Ohľadne trávenia dovoleniek matka nesúhlasila s termínmi, čo vyplývalo i z predchádzajúcich
rozsudkov. Zdôraznil, že maloletý sa rozhodol odísť od matky k nemu a chce bývať s ním. Matka sa snaží

všemocne všetkých ovplyvňovať a zavádzať vyjadreniami, že sa o maloletého nestará, resp. nemá o
neho záujem. Z vyjadrení maloletého vyplynulo, že matka mu nedáva riadne jesť, nadáva mu, a taktiež aj
nadáva na jeho osobu. Maloletý súhlasil s ubytovaním na internáte, ktoré považuje za dočasné riešenie,
pokiaľ nebude zverený do jeho starostlivosti.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu ako
vecne správny potvrdiť. Od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej zistil, že nedošlo k zmene bytových a
sociálnych podmienok na strane rodičov maloletého ani u maloletého dieťaťa. Maloletý aj naďalej býva v
K.K.nainternáte,pričomnainternátodchádzavnedeľupopoludníaprichádzadomovnasledujúcipiatok
po vyučovaní. Otec tiež kontaktoval kolízneho opatrovníka, že maloletý mu údajne nedvíha telefón a

matka s ním údajne nekomunikuje. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým, pri ktorom maloletý
znova deklaroval vôľu byť zverený do starostlivosti otca, pretože si s otcom rozumie. Rozumie si aj s
matkou, ale táto je väčšia „sekera“. Maloletý tiež uviedol, že mal na vysvedčení šesť štvoriek, ktoré si
chce opraviť. Potvrdil, že cez týždeň je na internáte a cez víkend je doma. Na Veľkú noc za otcom nebol,
pretože chcel byť údajne s kamarátmi. S otcom si nevolá preto, lebo nemá kredit. Kolízny opatrovník

uviedol, že vykonal pohovor aj s matkou, z ktorého vyplynulo, že školské výsledky maloletého nie sú
také, ako by mali byť a maloletému bolo odporučené, aby prijal integráciu. Psychologička jej uviedla,
že maloletého netreba „tlačiť“ do učenia a „ak prepadne, tak to nevadí, on musí dozrieť“. Podľa názoru
matky je najlepšie riešenie umiestnenie na internáte. Otec sa s maloletým stretol asi začiatkom marca.
Niekedy sa stretnú aj na internáte. Otec nekontaktuje matku telefonicky, jej sa nepodarilo dovolať otcovi,

keď má údajne zablokované telefónne číslo, píše mu SMS správy. Podľa matky maloletý nechce chodiť
k otcovi, avšak ona mu nezakazuje styk s otcom.

5. Matka v podaní označenom ako „Doplnenie k odvolaniu“ zo dňa 10. 05. 2018 sa vyjadrila k svojmu
pohovoru u kolízneho opatrovníka dňa 18. 04. 2018, z ktorého vyplynulo, že nebráni styku otca s

maloletým. Naposledy sa otec stýkal s maloletým začiatkom marca. Výsledky maloletého nie sú
dobré, ktoré sú ovplyvnené jeho diagnózou Q.. Rieši aj možnosť integrácie maloletého. Zdôraznila, že
nezanedbáva starostlivosť o maloletého, ani jeho vzdelávanie. Komunikuje s vyučujúcimi, výchovnou
poradkyňou aj s vychovávateľkami. Maloletý chce byť v K. K., pretože tu má kamarátov. Otec zobral
maloletému SIM kartu dňa 22. 04. 2018 v internáte.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zopakovala svoje odvolacie
argumenty. Uviedla, že maloletý bol umiestnený na internáte aj kvôli prospechu, o ktorý sa ona zaujíma
priebežne. Maloletému dáva na týždeň vreckové v sume 10,- Eur a dáva mu aj stravné lístky a taktiežmu nabalí aj proviant. S maloletým sa stretáva aj počas týždňa, poskytuje mu finančné prostriedky aj na
lístok, pretože stratil kartu na MHD. O zdravotný stav maloletého sa stará od jeho narodenia sama. Ďalej
sa vyjadrila k zlomenej nohe maloletého dňa 28. 08. 2017, keď jej maloletý oznámil, že má vyvrtnutú

G., možno konala unáhlene a skutočne mu povedala, aby ho domov doviedli chlapci, s ktorými behal.
Od jeho kamarátky sa dozvedela, že išiel DFNsP. Maloletý jej nedal vedieť o odvoze do nemocnice.
Následne po telefonickom rozhovore s príslušným lekárom R. ambulancie sa dostavila do nemocnice.
Dňa 29. 08. 2017 jej otec telefonicky vytkol, že mu nedvíha telefón. Pomoc neponúkol, pretože sa
vyjadril, že je doma po operácii a nebude si kvôli maloletému robiť problémy, pretože je na dlhodobej

PN. Ďalej uviedla, že ak otec kupoval maloletému oblečenie, nechával ich v A.F.. Vzťah maloletého s
priateľkou otca (J. K.) nevie posúdiť, avšak nevidí dôvod, aby sa o maloleté dieťa starala cudzia žena.
Odňatie maloletého dieťaťa z domáceho prostredia by nebolo vhodné ani pre maloleté dieťa, ktoré má
tu vytvorený okruh priateľov. Ďalej sa vyjadrila k synovi O. otca. Uviedla, že maloletý ju považuje za
dôslednejšiu a prísnejšiu ako je jeho otec. Maloletý nechce chodiť cez víkendy k otcovi.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky navrhol potvrdiť rozsudok prvoinštančného súdu. Uviedol, že
dňa 11. 06. 2018 bol za maloletým na internáte, kde sa maloletý vyjadril, že je na internáte zatvorený,
nemôže ísť za kamarátmi a podobne. Potvrdil mu, že súhlasí so zmenou výchovného prostredia, taktiež

sa vyjadril k svojmu synovi O., ktorý vyštudoval vysokú školu a toho času pracuje v K..

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal
v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.

11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

13. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

14. Odvolací súd konštatuje, že matka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný
súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný
právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého

rozhodnutia.

15. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z neho
získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého
pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu nezistil

žiadny rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval
za potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť.16. V súvislosti s odvolacími argumentmi matky odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že Zákon
o rodine na zmenu súdnych rozhodnutí explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností, napriek
tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych

rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len
vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné
rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba
prihliadaťnavšetkyokolnosti,ktorébymohlibyťpodkladomprezmenurozhodnutia.Dôvodomnazmenu
rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom

prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných
nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom
sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre
zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie zmeny výkonu

rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuvčaseskoršiehorozhodnutiaavčasenovéhorozhodnutia.

17. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že v posudzovanej veci boli splnené
podmienky pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, prihliadajúc na najlepší záujem
maloletého dieťaťa. Z Dohovoru o právach dieťaťa z r.1989 vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom, na ktoré treba brať ohľad pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Vo veciach
starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa.

18. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa
treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére

šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu
rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a
sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj
v iných právnych predpisoch.

19. Maloletý, ktorý je vo veku XX rokov, v konaní pred kolíznym opatrovníkom vyjadril svoj názor
ohľadne zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k nemu, vyjadril želanie byť zverený do osobnej
starostlivosti otca.

20. Odvolací súd nepopiera, že maloleté dieťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, má

právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa
názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni (viď Čl. 12 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa). I z ustanovenia § 43 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že maloleté dieťa má
právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v
ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.

Názorumaloletéhodieťaťamusíbyťvenovanánáležitápozornosťzodpovedajúcajehovekuarozumovej
vyspelosti.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že konečné posúdenie záujmu maloletého dieťaťa v prejednávanej veci
patríjedinesúdu,vktoréhodispozíciijeioprávneniekprípadnýmkorektúrampredstávanázorovdieťaťa

o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, resp. prospešné a čo nie je, preto k názoru maloletého
súd prihliada vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.

22. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru maloletého, ktorý sa vyjadril k otázke, ktorá sa ho
bezprostredne dotýka, jednoznačným spôsobom. Odvolací súd konštatuje, že maloletý T. L. je vo veku,

kedy jej názor nemožno bez ďalších relevantných dôvodov ignorovať, preto prvoinštančný súd nemal
dôvod, aby túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí nezohľadnil.

23. To, že otec sa chce o svoje dieťa starať v súlade so svojimi rodičovskými právami, nepredstavuje
hroziacu ujmu pre maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že nie

je v záujme maloletého dieťaťa, aby žilo s svojím otcom, pokiaľ otec má vytvorené podmienky pre
starostlivosť o dieťa a nebránia tomu iné závažné skutočnosti.24. Z prevedeného dokazovania je nesporné, že vzťahy medzi matkou a maloletým sú narušené (aj
keď to matka nepripúšťa), v dôsledku čoho sám maloletý sa rozhodol, že bude ubytovaný v internáte v
mieste svojho bydliska. Otec má nielen záujem o osobnú starostlivosť a výchovu maloletého T., ale má

vytvorené i dostatočné podmienky, aby takúto výchovu a opateru mohol náležite realizovať.

25. K matkou namietanej výške výživného v sume 150,- Eur mesačne odvolací súd uvádza, že
okresný súd zohľadnil nielen aktuálne objektívne schopnosti a možnosti rodičov, ale i odôvodnené
potreby maloletého, ktoré sú determinované jeho vekom a štúdiom na strednom odbornom učilišti.

Matka maloletého je riadne zamestnaná, jej čistý mesačný príjem je vo výške 791,79 Eur, inú
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Určené výživné zároveň zodpovedá aktuálnym možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. V súvislosti odvolacou námietkou matky odvolací súd
dodáva, že výživné na maloletého bolo upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/357/2012-70 zo dňa 08. 03. 2013 v sume 160,- Eur mesačne, vychádzajúc v tom čase aktuálnych
potrieb maloletého, ktoré sa za 5 rokov zmenili, t.j. došlo k ich zvýšeniu v súvislosti so zmenou potrieb

maloletého súvisiacich s vekom maloletého.

26. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože okresný
súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré
ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade
s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže CMP neustanovuje inak.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).