Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205100
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513205100.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe, Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej J. N., U. Š.
Č.. X, o zaplatenia 912,13 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa
16. 02. 2015 sp. zn. 17C/274/2013-82 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 912,13 eur a taktiež zmenkového
úroku 0,25 % zo sumy 912,13 eur denne od 06. 06. 2010 do zaplatenia, ako aj 6 % ročného úroku
zo zmenkovej sumy 912,13 eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,04 eur.

Tohto nároku sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 08. 01. 2010 na zmenkovú sumu 912,13 eur a zároveň
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 06. 06. 2010.

3. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na právny názor uvedený v uznesení Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 25. 06. 2013 č.k. 3Ncb/195/2013 - 20, ktorým vyslovil, že nesúhlas Okresného

súdu Košice 1 je dôvodný a takto založil príslušnosť pre konanie Okresného súdu Košice - okolie.
V tomto uznesení konštatoval aj to, že, ako vyplýva z pripojenej zmenky, pôvodným majiteľom bola
spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a vychádzajúc z poznatkov z množstva sporov, v ktorých táto spoločnosť
uplatňovala nároky zo zmeniek, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nárokov uvedenej spoločnosti ako
veriteľa z úverových spotrebiteľských zmlúv, keďže sa jednalo o úvery podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že takéto nároky je potrebné posudzovať prioritne podľa
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že s poukazom na závery

krajského súdu vyzval žalobcu tlačivom B - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu zo dňa 04. 09.
2012, v ktorej žiadal o doplnenie návrhu o opísanie rozhodných skutočností, na základe ktorých vznikol
záväzkový právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným (zmluvu), aby preukázal, aká skutočná
suma bola žalovanej poskytnutá, akým spôsobom, akú celkovú sumu žalovaný zaplatil a kedy došlo kposlednej úhrade, a to či pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil a kedy sa odstúpenie, poprípade výpoveď
zmluvy stala účinnou a aby predložil listinné dôkazy. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo
dňa 29. 09. 2014, keď uviedol, že súdu poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej

pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom predložil
jej platný originál. Zmenkové informácie boli presne prenesené do návrhu na začatie konania, preto
nepovažuje za potrebné nič opraviť ani dopĺňať. Disponuje iba zmenkou a nemá iné primerané, presné
údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu.

4. Žalovaná sa na základe výzvy súdu tlačivom C podľa nariadenia č. 861/2007 nevyjadrila. Na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaná vystavila v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
dňa 08. 01. 2010 v Košiciach zmenku na rad na sumu 912,13 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
od 06. 06. 2010. Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia.
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu. Z uvedeného súd prvej inštancie

vyvodil, že nie je spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi existuje právny vzťah spotrebiteľského
charakteru, založeného zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že žalobca v konaní predložil ako jediný dôkaz zmenku, na základe ktorej sa domáha nároku. Vzhľadom
na skutočnosť, že v žalobe sa nedomáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, mal za to, že
pri skúmaní dôvodnosti uplatneného nároku tak do základu, ako aj do výšky je žalobca povinný svoje

tvrdenia náležite preukázať. Zásada abstraktnosti zmenky môže byť prelomená vtedy, ak sa jedná o
konanie úplne zakázané - v rozpore so zákonom a vtedy sa neplatnosť zmenky nezakladá na omyle,
ale na rozpore zmenky v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Aj konanie podľa nariadenia Rady č. 861/2007
musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Z
týchto dôvodov výzvou zo dňa 04. 09. 2014 adresovanou žalobcovi uložil preukázať jednak kauzálne

väzby, ako aj ďalšie na vec a na prípad viažuce súvislosti, týkajúce sa samotného rozsahu plnenia. S
poukazom na ust. § 101 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia a jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecného nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia
a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. S poukazom na tieto závery
vychádzajúc zo skutočností, že zmenka nie je dôkaz a iné dôkazy zo strany žalobcu súdu neboli
označené a predložené uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto jeho žalobu

zamietol.

5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi

súdu prvej inštancie a k týmto záverom považoval za potrebné uviesť, že predmetom konanie je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že
táto zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Má za to, že súd takto ignoroval ust. § 17 ZŠZ (zákona zmenkového a šekového). Keďže z tohto
ustanovenia vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči

majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným veriteľom zmenky. Pripustil, že za určitých
okolností je možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu
žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti

strán súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť. K záverom súdu o tom, že zmenka nie
je dôkazom a iné dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli uviedol, že si splnil svoju povinnosť
tvrdenia, aj dôkaznú povinnosť tak, ako mu to ukladá zákon a to tým, že predložil súdu originál platnej
a riadne vystavenej zmenky, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne znaky podľa zákona č. 191/1950
Zb. Má za to, že predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky ako

listinného cenného papiera, ktorý inkorporuje v listine ako takej samotné právo žalobcu. Ide o jediný
legitimizačný prostriedok, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenkeuvedené.Zapochybeniesúduprvejinštanciepovažujeskutočnosť,žesaaplikácieopríslušnýchustanovení o zmenkách upravených v zákona 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. V súvislosti s ním uvedenými odvolacími námietkami poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22. 10. 2008 sp. zn. 5Obo/3/2008 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013. Za nesprávny považuje postup súdu prvej inštancie v tom, že vo
vyjadrení žalovaného niet zmienky o tom, aby voči žalobcovi a nároku zo zmenky vzniesol relevantné
námietky, prípadne aby navrhol vykonať nejaké dôkazy. Napriek tomu súd prvej inštancie vo veci vytýčil
ústne pojednávanie a napriek tomu, že žalobca s takýmto procesným postupom nesúhlasil a ani ho
nenavrhol.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie uznesenie podľa ust. § 380

C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ nárok žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného
bremena. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s

poukazom na odvolacie námietky žalobcu považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

V súvislosti s odvolacou námietkou, v ktorej žalobca namieta postup súdu, ktorý na splnenie povinnosti
žalobcu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a označenie
dôkazov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dňa 20. 10. 2015 prijalo občianskoprávne

kolégium Najvyššieho súdu SR, ako aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné
stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo
vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bezohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.12. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne
bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade

zákon 258/2001 Z.z.

13. S poukazom na tieto závery považuje odvolací súd za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý
v záujme ochrany spotrebiteľa považoval za nevyhnutné vykonať vo veci aj ďalšie dôkazy, okrem
oboznámenia sa s obsahom samotnej žalobcom predloženej zmenky.

14. Postup, ktorého sa žalobca domáha v odvolaní môže byť aktuálny iba v osobitnom skrátenom
konaní podľa ust. § 175 O.s.p. (zmenkový platobný rozkaz). Podmienkou takéhoto postupu je však
skutočnosť, aby sa žalobca v návrhu domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu. Žalobca s
všakvprebiehajúcomkonanínedomáhalvydaniazmenkovéhoplatobnéhorozkazu,apretoneprichádza
do úvahy ani aplikácia uvedeného ustanovenia. Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý na

vec aplikoval vnútorný procesný predpis, teda O.s.p. a v rámci neho aj jeho druhú hlavu III. časti
upravujúcej dôkaznú povinnosť, vykonávanie dôkazov, dôkazné prostriedky a hodnotenie dôkazov. V
rámci dokazovania podľa tejto procesnej úpravy nemožno samotnú zmenku hodnotiť obdobne, ako v
konaní podľa ust. § 175 O.s.p.

15.Odvolacísúdpretopovažujezasprávnypostupsúduprvejinštancie,ktorýžalobcuvyzvalnasplnenie
si svojej procesnej povinnosti vo vyplnenom tlačive B podľa článku IV. ods. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Správne ho v tomto tlačive vyzval na doplnenie jeho návrhu o náležitosti uvedené v
ust. § 79 ods. 1 O.s.p., teda predovšetkým o potrebu pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností a

označenie dôkazov na ich preukázanie.

16. Takéto závery súdu prvej inštancie nie sú v rozpore ani s citovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/3/2008. V uvedenom konaní sa žalobca totiž
domáhal práve vydania zmenkového platobného rozkazu a súd aplikoval postup uvedený v § 175

O.s.p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je ani v rozpore s ďalším žalobcom označeným uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, keďže z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva,
že k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia v uvedenej veci došlo z dôvodu, že odvolací súd zistil, že
pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe podľa článku VII. ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní
procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa postup v konaní, ktorý vyplýva z

Nariadenia, ale aj Občianskeho súdneho poriadku nedodržal § 120 O.s.p. pri dokazovaní. Odvolací
súd v tomto konaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie
o dôkaznej povinnosti, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom
uplatnený nárok zo zmenky.

17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od vyššie uvedeného konania v posudzovanej
veci súd prvej inštancie si uvedenú procesnú povinnosť splnil práve doručením vyplneného tlačiva B
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

18. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Podľa pomeru úspechu vo veci neúspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).